Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11P/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202528
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323202528.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou vo veci starostlivosti o maloletú A.

B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: C. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F. G. H.,
v konaní zastúpená JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom v Leviciach, ul. Sládkovičova 1 a B.
B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, I. G. J., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar.: XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo
sumy 50,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám

matky, počnúc dňom 20.07.2023.

II. Zaostalé výživné pre maloletú A. za obdobie od 20.07.2023 do 31.01.2024 vo výške 372,01 Eur je
otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- Eur popri bežnom výživnom pod
hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Levice, č. k. 2P/53/2017-25 zo dňa 13.03.2018 v časti o
výživnom na maloleté dieťa.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matkamaloletéhodieťaťasanávrhomsúdudoručenýmdňa20.07.2023domáhalazvýšeniavýživného
zo strany otca pre maloletú A. zo sumy 50,- eur na sumu 250,- eur mesačne odo dňa podania návrhu
na súd, v záverečnom návrhu otca navrhla zaviazať prispievať výživným v sume 150,-eur mesačne.
V návrhu poukázala na zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá fyzicky vyspela, v súčasnosti už

navštevuje druhý ročník základnej školy, v dôsledku čoho sa výrazne zmenili potreby maloletého dieťaťa
a s tým spojené výdavky. Uviedla, že otec výživné neuhrádzal riadne a včas, naviac sa na výžive dieťaťa
nepodieľal finančnými ani vecnými plneniami a to ani z príležitosti sviatkov. Zdôraznila, že súdom
určené výživné vo výške 50,-eur nie je schopné pokryť ani základné výdavky maloletej, nieto jej školské
či mimoškolské aktivity a krúžky, na ktoré by ju chcela dať a ktoré nemá z čoho financovať. Uvedené
rovnako platí aj o plaveckom, lyžiarskom výcviku, či letných táboroch, ktorých sa chce dieťa zúčastňovať
a ktoré sú finančne nákladné. Otec sa s maloletou nestýka, posledne sa videli v roku 2022, stretnutie

trvalo 15 minút, maloletá bola v jeho domácnosti len jedinýkrát, v tom čase mala dva a pol roka. S otcom
je v kontakte len cez videohovory, aj tieto zväčša končia vyhrážkami a nadávkami na ňu a to aj pred
dieťaťom, posledne sa takýto hovor realizoval v septembri 2023, odvtedy otec maloletej nezavolal. Vovzťahu k príjmovým pomerom otca uviedla, že od sestry otca má vedomosť, že pracuje ako živnostník
v zahraničí, na Slovensku býva so svojou matkou v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom.

2. Otec so zvýšením výživného súhlasil, nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného. Uviedol,
že v jeho možnostiach je uhrádzať výživné v sume 100,-eur mesačne, pričom mieni dieťaťu posielať
balíky z príležitostí jej sviatkov, Vianoc. Poukázal na skutočnosť, že nemá stabilnú prácu, najbližšie do
práce nastúpi až v septembri 2023, ide o prácu na krátke turnusy netrvajúce celý mesiac. Poprel tvrdenia
matky o jeho nezáujme o maloletú, naopak mal za to, že matka mu v styku s dieťaťom bráni, nie je

ochotná mu zdvihnúť telefón, aby dcére zavolal. Vždy mal záujem si maloletú vziať do svojej domácnosti
či už počas letných prázdnin alebo Vianoc, čo matka zmarila nejakou výhovorkou. Keď mala maloletá
dva a pol roka všimol si na jej tele modriny, keď sa dieťaťa spýtal na ich pôvod maloletá mu odpovedala,
že keď nepočúva dostane od matky bitku. Pri videohovoroch s maloletou na nej pobadal strach z matky.
V októbri 2022, keďže bol v blízkosti Levíc, zavolal matke, že by rád videl maloletú a nakúpil jej veci
do školy. S dieťaťom sa stretol pred školou, vyzerala byť rozrušená a vystrašená z reakcie matky na

jej správanie voči nemu. Chvíľku s maloletou zotrval, nakoľko ju nechcel viac rozrušiť. Následne došlo
k prerušeniu kontaktu medzí ním a maloletou, začal mať pochybnosti o svojom otcovstve. Z uvedeného
dôvodu požiadal matku o vlas dieťaťa za účelom vykonania DNA testov, matka na to nereagovala, vlas
dieťaťa neposlala, čo mu prišlo zvláštne. Zdôraznil, že o dcéru javil vždy záujem, mrzí ho, že nemá
žiadne informácie o zdravotnom stave dieťaťa, či o jeho školských výsledkoch .

3. Kolízny opatrovník poukazujúc na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od posledného
rozhodnutia súdu , navrhol výživné zo strany otca zvýšiť na sumu 150,-eur mesačne.

4. Súd rozhodol v neprítomnosti otca maloletej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie

vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal súd o odročenie pojednávania.

5. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: vyživovacia povinnosť otca
k maloletej A. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 13.03.2018 pod
č.k. 2P/53/2017-25, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá zverená do osobnej

starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 50,-eur mesačne vždy do 20-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2018. V tom čase ako vyplýva z pripojeného spisu, poberala matka
rodičovský príspevok v sume 230,-eur mesačne, na maloletú jej boli vyplácané prídavky. S maloletou
bývala v prenajatej garzónke, bola nemajetná. Mesačne za nájom, odber elektrickej energie a internet

uhrádzala 170,-eur. Maloletá A. bola v celodennej starostlivosti matky, zdravá. Otec počas konania
uvádzal, že istý čas brigádnicky pracoval v Anglicku, kde zarobil 450 až 500,-libier, býval u sestry, ktorej
prispievalnastravu.Včaserozhodnutiasúdubolotec nezamestnaný,neevidovanýnapríslušnomúrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, nebol poberateľom sociálnych dávok, či iných štátnych príspevkov. Žil
v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá ho podľa jeho vyjadrenia živila, uhrádzala za neho aj výživné na

dieťa. Nemal žiadne výdavky, matke na bývanie, či stravu neprispieval. Bol nemajetný. Rodičia okrem
maloletej nemali iné vyživovacie povinnosti.

5.1. V súčasnosti matka je zamestnaná. Za odpracované mesiace roku 2022 (jún až december) dosiahla
priemerný čistý mesačný príjem v sume 783,99,-eura, v kalendárnom roku 2023 dosiahla priemerný čistý

mesačný príjem v sume 903,52,-eura. Poberá rodinné prídavky na maloletú vo výške 60,- eur mesačne.
Je nemajetná. Spolu s maloletou bývajú v prenajatom byte. Mesačné výdavky matky pozostávajú
z platieb za nájomné 300,-eur, mobil 30,-eur, odber elektrickej energie 50,-eur, internet, televíziu 20,-
eur, ročne platí poplatok za komunálny odpad v sume 40,-eur. Okrem maloletej nemá iné vyživovacie
povinnosti.

5.2. Otec dieťaťa ukončil živnostenskú činnosť dňa 25.10.2023, túto vykonával od 14.08.2015. Dotazom
na príslušný daňový úrad súd zistil, že otec za zdaňovacie obdobie rokov 2021, 2022 daňové
priznanie nepodal. Vykonanými lustráciami otca v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že nie je vedený
ako zamestnanec, nepoberá dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, či poistenia

v nezamestnanosti. Otec neprechádza ani lustráciu realizovanou v obchodnom registri SR. Naposledy
bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 09.11.2021 do 28.04.2022. Zo správy
ORPZ v Michalovciach bolo dotazom na starostu obce Pavlovce nad Uhom zistené, že otec sa zdržiava
v zahraničí na presne nezistenom mieste. Otec je spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti evidovanejna liste vlastníctva č. XXX nachádzajúcej sa v kat. území I. G. J., v podiele 1/18. Otec napriek viacerým
výzvam súdu svoje príjmové, majetkové, osobné pomery, výšku svojich výdavkov nepreukázal. Okrem
maloletej nemá otec iné vyživovacie povinnosti.

5.3. Maloletá A. navštevuje druhý ročník Základnej školy v Kalnej nad Hronom, výdavky súvisiace
s návštevou školy pozostávajú z platby ŠKD 20,-eur mesačne, jednorázovej kaucie na stravu 20,-eur,
poplatku ZRPŠ 15,-eur triedny fond 5,-eur, fotenie 15,-eur, pracovné zošity 20,-eur, výlety, exkurzie,

výchovné koncerty 30,-eur. Maloletá je zdravá, nosí ortopedické topánky a ortopedické vložky do
topánok, za ktoré matka uhrádza 4,eurá ročne. Matka odhadla mesačné výdavky dieťaťa spojené so
stravou na sumu 100,-eur, hygienou 25,-eur, oblečením 30 až 50,-eur. Maloletá navštevuje volejbalový
krúžok, mesačný poplatok činí 10,-eur.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

15. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o vyššiu než nepatrnú zmenu
pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp.
oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú
zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

16. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má
povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.17. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti

k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom
slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia
poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli
uspokojenéosobnépotrebydieťaťa,pokiaľideovýživu,akoipotrebynaprehlbovanievzdelania,rozvoju
záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.

18. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale súd dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný

skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery,
ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti
podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho
dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

19. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného ubehlo viac než 5
rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom, už len plynutím času, zmenili pomery tak na
strane maloletého dieťaťa, ako i na strane rodičov. Maloletá A. fyzicky vyspela, v dôsledku čoho sa
zvýšili náklady na jej stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. V čase

ostatného rozhodnutia súdu mala maloletá tri roky, bola v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti
je žiačkou prvého stupňa základnej školy, navštevuje druhý ročník, t.j. pribudli náklady so zabezpečením
učebných pomôcok, školských potrieb, pomôcok ako i mimoškolskou aktivitou, keďže navštevuje
spoplatnený volejbalový krúžok. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú výšku odôvodnených
potrieb maloletej, v tomto smere súd odkazuje na ich rozpis v bode 5.3 rozsudku. Okrem uvádzaných

odôvodnených potrieb maloletej súd zohľadnil aj náklady na bývanie vynakladané matkou (nájomné
300,-eur, odber elektrickej energie 50,-eur, televízia, internet 20,-eur), z ktorých podiel pripadajúci
na maloletú činí 1/2 ich celkovej výšky. Na strane matky súd konštatuje podstatné zvýšenie jej príjmu
oproti ostatnému rozhodnutiu súdu kedy bol jej príjem krytý rodičovským príspevkom, aktuálne je
matka zamestnaná, za posledných dvanásť mesiacov dosiahla priemerný čistý mesačný príjem v sume

903,52,-eura. Jej osobné, majetkové pomery sa nezmenili, zvýšili sa jej výdavky súvisiace s bývaním.
Na strane otca možno konštatovať zmenu jeho majetkových pomerov, keď od posledného rozhodnutia
súdu nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam
otca súd poukazuje na ustanovenie § 75 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého nie sú rozhodujúce
skutočné zárobkové, majetkové pomery rodiča, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného

jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností, zručností
a podobne. Nie je uveriteľné, aby otec, ktorý živnostenskú činnosť vykonával už v čase posledného
rozhodnutia súdu až do októbra 2023, kedy ju zrušil, z nej nemal žiaden príjem, tak ako to vo svojom
vyjadrení deklaroval. Ak by mu podnikateľská činnosť žiaden finančný benefit neprinášala zrejme
by ju až doposiaľ nevykonával, ale hľadal by si iné možnosti uplatnenia sa či už na trhu práce

alebo v rámci podnikateľských aktivít zamerajúc sa na odlišný predmet podnikania než doposiaľ.
V konaní prezentované dôvody otca, ktorý minimálne od posledného rozhodnutia súdu nebol nikdy
zamestnaný v závislej práci, pričom vychádzajúc z jeho vyjadrenia v podnikateľskej činnosti nie je
úspešný, nedosahuje stabilný príjem, je možné kvalifikovať ako vzdanie sa možnosti dosahovať príjem
zodpovedajúci schopnostiam a možnostiam otca. Svojím postojom otec bez objektívnych dôvodov

ukracuje a obmedzuje dieťa na uspokojovaní jeho odôvodnených potrieb. Súd rešpektuje právo otca
na slobodný výber povolania a spôsobu dosahovania príjmu, avšak zdôrazňuje, že toto právo otca je
obmedzené jeho rodičovskými povinnosťami, ktoré má voči maloletému dieťaťu, ktorého súčasťou je
okrem iného aj povinnosť dieťa vyživovať. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec je v produktívnom
veku, v konaní neprodukoval žiadne tvrdenia o jeho zdravotných obmedzeniach; zo živnostenského

registra má preukázané, že otec je, minimálne v oblastiach, v ktorých vykonával živnostenskú činnosť,
dostatočne skúsený a zručný, aj s poukazom na dĺžku času , počas ktorého bol živnostensky činný.
Ako účelové konanie súd vyhodnotil aj postup otca, ktorý v priebehu konania o zvýšenie výživného
živnostenskú činnosť zrušil. Pokiaľ otec poukazuje na nedostatok financií z podnikania bolo jehopovinnosťou, s poukazom na zákonnú vyživovaciu povinnosť, zabezpečiť si adekvátny príjem napr.
brigádami, zamestnaním sa. S poukazom na tieto skutočnosti, by otec mohol dosahovať čistý mesačný
príjem minimálne 1 000,- eur. Súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať

sa na výžive maloletej A. sumou 140,- eur mesačne. Takto určené výživné, spolu s rodinnými prídavkami
a primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní okrem iného aj osobnou
starostlivosťou o maloleté dieťa, je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

20. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné súd zvýšil odo dňa začatia konania, t.j. 20.07.2023.

Odo dňa podania návrhu do dňa rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom zaostalosť vo výške
372,01,-eura. Mal zaplatiť alikvótnu časť za mesiac júl , t.j. 140,- eur : 31 dní = 4,52,-eura x 11 dní
+ 6 mesiacov x 140,- eur; zaplatil alikvótnu časť za mesiac júl, t.j. 50,- eur : 31 dní = 1,61,-eura x 11
dní + 6 mesiacov x 50,- eur; a v priebehu konania prispel naviac na výživu dieťaťa sumou 150,-eur
v decembri 2023 a 50,-eur v januári 2024, ktorú súd otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 20,-
eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody uhrádzania zaostalého výživného v splátkach,

počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na
zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové
a majetkové pomery otca maloletej. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým,
že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo mu umožnil uhradiť zameškané
výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, pričom mal za to, že

doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa
spotrebnému charakteru výživného, či neprimerane zaťažujúca osobu z výživného oprávnenú (maloleté
dieťa).

21. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).