Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6822201435
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6822201435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: PML GROUP
s. r. o., so sídlom Mokrá Lúka 268, IČO: 47 777 893, zast.: Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, so
sídlom Železničná 257/19, Revúca, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom dopravy
Slovenskejrepubliky,Námestieslobody6,Bratislava,ozaplatenie242,62Eursprísl.,oodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca (v čase rozhodnutia Okresný súd
Revúca) č. k. RA-8C/35/2022 – 71 zo dňa 31. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia

sumy 242,62 Eur s príslušenstvom a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky z titulu náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobené pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Svoj nárok
odôvodnil tým, že rozkazom Okresného úradu Rimavská Sobota, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácii sp. zn. OU-RS-OCDPK-2022-006616 zo dňa 16. 03. 2022 (ďalej len „rozkaz“) mu bola
uložená pokuta vo výške 150 Eur, nakoľko ako prevádzkovateľ motorového vozidla s evidenčným číslom
A. (ďalej len „motorové vozidlo“) dňa 12. 02. 2022 užíval vymedzený úsek D1 bez úhrady diaľničnej

známky. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podal v správnom konaní odpor proti rozkazu,
o ktorom rozhodol správny orgán rozhodnutím č. OU-RS-OCDPK-2022/006616-004 zo dňa 01. 04. 2022
(ďalej len „rozhodnutie“) tak, že správne konanie zastavil. Mal za preukázané, že účastník konania (t. j.
žalobca) sa nedopustil porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.. Žalobca si tak
v zmysle zákona uplatnil nárok na náhradu škody, ktoré mu vznikli titulom vynaložených trov právneho
zastúpenia vo výške 242,62 Eur v správnom konaní.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním a právnym posúdením v zmysle § 3, § 5 ods. 1, § 6, § 15 a §18
zákona dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, a preto žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že
zákonnou podmienkou pri zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je právoplatnosť
rozhodnutia orgánu verejnej moci, resp. vykonateľnosti rozhodnutia pred jeho právoplatnosťou. V danejveci rozkaz nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť. Predmetný rozkaz bol zrušený zo zákona
podaním odporu, a to v zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke (ďalej
len „zákon o diaľničnej známke“). Žalobca sa domáhal náhrady škody (vzniknutej nákladmi za právne

služby), vo vzťahu k rozkazu, ktorý nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť, a preto neboli
podľa názoru okresného súdu splnené zákonné podmienky v zmysle zákona. Mal za to, že nie každé
nezákonné rozhodnutie zakladá túto zodpovednosť za škodu, ale len také, ktoré sa stalo záväzným,
prípadne na základe ktorého sa možno domáhať plnenia pred právoplatnosťou vzhľadom na predbežnú
vykonateľnosť. Ak orgán verejnej moci vydá nezákonné rozhodnutie, ale tento nedostatok vyrieši v rámci

konania o opravnom prostriedku a rozhodnutie tak nenadobudne právoplatnosť ani vykonateľnosť, nie je
dôvod, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom na skutočnosť,
že rozkaz nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť pred právoplatnosťou, bolo irelevantné, či bol
rozkaz zákonný alebo nie. Ak by aj bol rozkaz vydaný v rozpore so zákonom, bez toho aby nadobudol
alebo vykonateľnosť nemohol založiť zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech v celosti priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Rozsudok navrhol zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a zaviaže
žalovaného na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne zruší
odvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieavecmuvrátinaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

6. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie síce aplikoval na daný stav § 6 ods. 2 resp. § 18 zákona,

avšak použil nesprávny výklad týchto ustanovení. V predmetnej právnej veci bolo potrebné vychádzať
analogicky zo záverov rozhodovacej činnosti súdov v prípadoch zastavenia trestného stíhania a vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu v zmysle zákona. Doterajšia judikatúra dôvodila, že zmyslu úpravy
zodpovednosti štátu za škody zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či
nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Mal za to, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania

alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie

trestného stíhania rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia pre nezákonnosť. Poukázal na to, že mu bol doručený rozkaz, ktorý bol rozhodnutím
o správnom delikte a zároveň predstavoval exekučný titul, a teda bol podkladom na vykonanie exekúcie.
Voči tomuto rozkazu podal prostredníctvom svojho zástupcu odpor ako riadny opravný prostriedok, ktorý
predstavoval jediný opravný efektívny prostriedok, aby sa ako prevádzkovateľ vozidla vyhol zaplateniu

pokuty. Gramatický výklad § 6 ods. 1 zákona zo strany súdu prvej inštancie považoval za striktný,
nesprávny a príliš formalistický nezohľadňujúci súdnu prax týkajúcu sa zastavenia trestného stíhania,
resp. oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. V tomto smere poukázal na otázku výkladu právnych
noriem s odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej a Českej republiky a Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky. Podľa názoru žalobcu výkladom ad absurdum možno dospieť

k záveru, že žalobca nemal podávať odpor proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, čím by
došlo k jeho správoplatneniu a tento rozkaz by tak bol exekučným titulom. Následne by mal využiť
mimoriadnyopravnýprostriedok. Namietalodôvodnenierozhodnutiaprvoinštančnéhosúdu,ktorépodľa
jeho názoru nenapĺňa parametre riadneho a vyčerpávajúco odôvodneného rozhodnutia súdu, keď
žalobca v podanej žalobe oprel svoju argumentáciu o nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.

II. ÚS 3005/2014 zo dňa 05. 05. 2015, ku ktorému rozhodnutiu okresný súd nezaujal žiadne stanovisko.
Mal za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tak nenapĺňa parametre riadneho, zákonného
a spravodlivého odôvodnenia rozhodnutia súdu. Žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akých dostupných
právnych prostriedkov, by mohli byť vyvolané zamýšľané právne dôsledky v podobe priznania náhrady
škodu pre žalobcu v zmysle zákona.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. S odvolaním napadnutým rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožnil. Nestotožnil sa
s odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. Bol toho názoru, že prvoinštančný súd prirozhodovaní postupoval a aplikoval § 6 zákona správne. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/52/2021 zo dňa 30. 11. 2021, na ktoré poukázal v odvolaní žalobca
uviedol, že nemožno rozkaz považovať za nezákonný, keďže tento nebol zrušený pre nezákonnosti

tak, ako to bolo v konaní pod sp. zn. 17Co/52/2021. Rovnako bol toho názoru, že v konaní nedošlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia je zjavné aj
to, prečo niektoré z tvrdení strán považoval prvoinštančný súd za irelevantné. Súd prvej inštancie
náležite zistil skutkový stav, právne ho posúdil a zaujal autoritatívny názor na predmet konanie
a dostatočne ho aj odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu považoval za logické,

konzistentné a zrozumiteľné.

8. V odvolacej replike žalobca zotrval na podanom odvolaní a odvolacom návrhu. Rovnako zotrval na
svojej argumentácii, ktorou si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Podanéodvolaniepovažovalzadôvodné.Malzato,žekonanieosprávnomdeliktejevzmyslejudikatúry
Najvyššieho súdu SR ako aj ESĽP konaním s trestným charakterom, na ktoré je potrebné aplikovať

základné zásady a princípy trestného konania. Rozhodnutím správneho orgánu o zastavení konania
došlo po podaní odporu, pričom správny orgán konštatoval opodstatnenosť podaného odporu. Žalobca
ako účastník správneho konania sa nedopustil porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej
známke. Uvedeným bola podľa názoru žalobcu de facto konštatovaná nezákonnosť uloženia pokuty
rozkazom, nakoľko žalobca ako účastník správneho konania sa protiprávneho konania nedopustil. Bol

toho názoru, že náhrada škody spôsobenej nezákonným konaním o správnom delikte mu prináleží,
nakoľko spočíva v nákladoch žalobcu na zaplatenie odmeny advokátovi na právne služby spojené s jeho
zastupovaním v správnom konaní.

9. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu už nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu
z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán,
pričom okresný súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie
okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP z hľadiska

formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych
otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých
dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

13. Námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nie sú dôvodné. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal
žiadneskutočnosti,ktorébybolirelevantnýmdôvodomamohlimaťvplyvnavýsledokrozhodnutia.Sním
namietanými podstatnými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd a nebolo účelné ani dôvodné,
aby ich odvolací súd opakoval.

14. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle
zákona, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku zaplatenia trov právnych služieb v správnom konaní. Za
nezákonné rozhodnutie považoval rozkaz vydaný správnym orgánom o uložení pokuty za správny delikt
v z mysle §10a zákona o diaľničnej známke. Voči predmetnému rozkazu podal odpor, o ktorom následne
správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 01. 04. 2022, ktorým zastavil konanie voči žalobcovi ako

účastníkovi konania vo veci týkajúcej sa podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods.
1 zákona o diaľničnej známke, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 12. 02. 2022 v čase 10:17:56 užíval
vymedzený úsek diaľnice D1, 317,4 km, smer LM, motorovým vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.
Žalobca v podanom odpore uviedol, že je prevádzkovateľom vozidla, ktoré malo zakúpenú elektronickúdiaľničnú známku s platnosťou od 31. 03. 2021 do 31. 03. 2022. Taktiež poukázal na to, že diaľničná
známkabolazakúpenánavozidlosevidenčnýmčíslomB.,pričomžalobcaakonovývlastníkvozidla,toto
prihlásil dňa 07. 02. 2022 na príslušnom ODI OR PZ v Revúcej s pridelením nového evidenčného čísla

A.. Užíval predmetné vozidlo aj po zmene evidenčného čísla, pričom poplatková povinnosť k vozidlom
s VIN číslom: C. za užívanie diaľnice splnená bola. K odfotografovanou vozidla na vymedzenom úseku
diaľnice D1 došlo len 5 dní po tom, ako bolo vozidlo prihlásenia na nového držiteľa.

15. Vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu odvolací súd poukazuje na to, že zo žiadneho

ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že by sa diaľničná známka mala viazať na
evidenčné číslo vozidla. Naopak diaľničná známka sa uhrádza za užívanie vymedzených úsekov ciest
vozidlom, na ktoré bola zakúpená. Podľa vedomostí odvolacieho súdu, je možné uhradenú diaľničnú
známku k určitému evidenčnému číslu vozidla aj podľa všeobecných obchodných podmienok Národnej
diaľničnej spoločnosti, a. s. ako správcu (ďalej len „správca“) v prípade zmeny evidenčného čísla
previesť aj na nové evidenčné číslo. Odvolací súd uvádza, že uvedenie evidenčného čísla vozidla

predstavuje povinný údaj, ktorý sa zadáva do elektronického systému v zmysle § 5 ods. 1 písm. b)
zákona o diaľničnej známke. Evidenčné číslo je tak identifikačným prostriedkom vozidla, vo vzťahu
ku ktorému má byť uhradená diaľničná známka. Záznam o kontrole v zmysle § 9 ods. 10 zákona
o diaľničnej známke predstavoval v rozkaznom konaní pred správnym orgánom relevantný dôkaz
o neuhradení diaľničnej známky vo vzťahu k motorovému vozidlu. Konanie žalobcu po formálnej stránke

tak vykazovalo znaky porušenia povinnosti uvedenej v ustanovení § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods.
2 zákona o diaľničnej známke, a teda že ako prevádzkovateľ motorového vozidla nezabezpečil, aby
pri užívaní vymedzených úsekov ciest motorovým vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej
známky. Rozkaz okresného súdu nebolo v čase jeho vydania považovať za nezákonný, keďže bol
vydaný na základe záznamu o kontrole č. XXXXXXXX a fotografie vyhotoveného dňa 13. 02. 2022

v čase o 02:13:13 h., kedy bolo zaevidované evidenčné číslo vozidla A., ktoré systém kontroly nemal
zaevidované, a preto vyhodnotil, že prevádzkovateľ vozidla využíval spoplatnený úsek diaľnice bez
úhrady diaľničnej známky. Žalobca v podanom odpore voči rozkazu označil dôkazy, ktoré preukazovali,
že diaľničná známka bola k motorovému vozidlu uhradená, avšak v čase úhrady diaľničnej známky,
bola diaľničná známka zaevidovaná na motorové vozidlo s evidenčným číslom B.. Správny orgán

neodmietol relevantné dôkazy predložené žalobcom v odpore, a preto správne rozhodol o zastavení
konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v spojení s § 13 ods. 6
zákona o diaľničnej známke vo veci týkajúcej sa podozrenia zo spáchania správneho deliktu. V tomto
smere odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca napriek tomu, že dňa 07. 02. 2022
prihlásil motorové vozidlo na seba ako nový vlastník - držiteľ na príslušnom ODI OR PZ v Revúcej,

nepožiadal však správcu o zaevidovanie zmeny evidenčného čísla vozidla, za ktoré bola uhradená
365-dňová diaľničná známka až do konca marca 2022 z B. na A.. Žalobca týmto svojím nekonaním
sám zapríčinil, že bol zaevidovaný systémom kontroly dňa 12. 02. 2022, keďže z jeho strany nebola
oznámená zmena evidenčného čísla vozidla ako identifikačného údaju vozidla.

16. V zmysle zákona štát (žalovaný) zodpovedá za škodu spôsobenú štátnymi orgánmi, ak bola
spôsobená škoda pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Právo na náhradu škody má
strana sporu v prípade, ak jej vznikla škoda v príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím.
Na vznik zodpovednosti štátu (žalovaného) za škodu titulom nezákonného rozhodnutia musia byť
kumulatívne splnené všetky predpoklady, a to: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik škody

a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou (tzv. kauzálny nexus).
V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie už prvej podmienky, a to existencie nezákonného
rozhodnutia. Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré vydal v medziach
svojej právomoci, a ktoré bolo na základe opravného prostriedku poškodeného príslušným orgánom
zrušené pre nezákonnosť (§ 6 ods.1 až 4 zákona). Pre splnenie podmienky existencie nezákonného

rozhodnutia zákon vyžaduje ďalšie špecifické podmienky. Prvou z nich je, že zo strany poškodeného
bolo proti nezákonnému rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok, a napriek tomu nebolo jeho
odvolaniu vyhovené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť resp. rozhodnutie bolo bez ohľadu na
právoplatnosť vykonateľným a bola ním spôsobená škoda. Odvolací súd je toho názoru, že rozkaz
nepredstavuje nezákonné rozhodnutie, nakoľko nenadobudlo právoplatnosť, a ani nie je rozhodnutím

ktoré by bolo vykonateľným. V čase vydania rozkazu boli formálne splnené podmienky na uloženie
pokuty pre porušenie povinnosti podľa zákona o diaľničnej známke zo strany správneho orgánu,
keďže žalobca po prepise motorového vozidla, ktorého sa stal vlastníkom, nepožiadal o zmenu zápisu
evidenčného čísla pre motorové vozidlo, na ktoré bola diaľničná známka zakúpená. V podanom odporenásledne osvedčil, že predmetné motorové vozidlo malo zakúpenú diaľničnú známku do konca 30.
03. 2022, avšak došlo k zmene vlastníka – držiteľa motorového vozidla a zmene evidenčného čísla
ako identifikačného údaju slúžiacemu na kontrolu. Nové evidenčné číslo motorového vozidla A. však

v čase, kedy malo dôjsť k správnemu deliktu nebolo ešte zaevidované v systéme správcu, a preto
pri kontrole v systéme bolo toto zaregistrované ako vozidla bez úhrady diaľničnej známky. Nakoľko
rozkaz nenadobudol právoplatnosť (§ 6 ods. 1 zákona) a rovnako nebol vykonateľným rozhodnutím (§6
ods. 3 zákona) nie je teda splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia. Odvolací súd sa
nestotožnil s názorom odvolateľa týkajúceho sa porovnania charakteru rozhodnutia o správnom delikte

vydaného v rozkaznom konaní v zmysle zákona o diaľničnej známke a uznesenia o vznesení obvinenia
v trestnom konaní. Skutkové okolnosti, na ktoré odvolateľ poukazoval s odkazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/52/2021 zo dňa 30. 11. 2021 boli odlišné, ako skutkové
okolnosti súdenej veci. Je potrebné mať na vedomí, že v prípade uznesenia o vznesení obvinenia
(§ 206 Trestného poriadku) nemá uznesenie odkladný účinok a je v zmysle § 184 ods. 2 Trestného
poriadku vykonateľné, aj keď nenadobudlo právoplatnosť. Na strane druhej rozkaz v zmysle zákona

nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie odporu (§ 13 ods. 2 zákona)
alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu a nie je vykonateľným rozhodnutím skôr,
než nadobudne právoplatnosť. Ak bol podaný v zákonnej lehote odpor, ktorý nebol odmietnutý v zmysle
§ 13 ods. 3 zákona, tak dochádza ex lege k jeho zrušeniu v celom rozsahu a správny orgán pokračuje
v konaní, ale len v prípade, ak po podaní odporu nezistí dôvod na zastavenie konania. Rozkaz svojím

charakterom pripomína skrátenú formu rozhodnutia (platobný rozkaz, trestný rozkaz), kedy po podaní
kvalifikované odporu v zákonnej lehote dochádza k jeho zrušeniu a následne k pokračovaniu konania
ako keby takéto rozhodnutie nebolo vydané. K zrušeniu rozkazu však nedochádza pre jeho nezákonnosť
v čase vydania. V danom prípade správny orgán po podaní odporu nepokračoval v konaní, keďže po
predložení dôkazov zo strany žalobcu mal za dostatočne preukázané, že podaný odpor je dôvodný.

Žalobca v rámci správneho konania verifikoval, že je držiteľom motorového vozidla, ku ktorému bola
v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu priestupku uhradená diaľničná známka a teda ide o totožné vozidlo,
a preto nemohlo dôjsť k naplneniu objektu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1
zákona o diaľničnej známke, keďže fiškálny záujem štátu na vybratí poplatku za užívanie vymedzených
úsekov ciest nebol ohrozený.

17. S ohľadom na vyššie uvedené je tak zrejmé, že rozkaz, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za
správny delikt nenadobudol právoplatnosť. K jeho zrušeniu došlo zo zákona po podaní odporu zo strany
žalobcu, ktorý bol vyhodnotený ako dôvodný, avšak nie pre jeho nezákonnosť. Rozkaz tak nenadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto nemohol byť exekučným titulom v zmysle zákona č. 233/1995

Z. z.. Nakoľko rozkaz, ktorý žalobca označil ako nezákonné rozhodnutie nespĺňalo podmienky v zmysle
§ 6 ods. 1 a 3 zákona, nebolo možné nároku žalobcu vyhovieť. Je zrejmé, že nebola splnená už prvá
podmienka nároku na náhradu škody v zmysle zákona, a to existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré
je právoplatné, resp., ktoré by bolo vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu
tak okresný súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol. V tomto smere odvolací súd poukazuje, že

samotný žalobca mal podiel na tom, že bol vydaný rozkaz, keď sám nenahlásil správcovi zmenu údajov
o evidenčnom čísle vozidla, na ktoré bola uhradená diaľničná známka.

18. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za jasný a zrozumiteľný, presvedčivý a
preskúmateľný, odkazujúci na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky

otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Súd nie je povinný dať odpoveď na
všetky otázky strán sporu, ale iba na tie, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie súdu. V danom prípade
žalobca namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s nálezom Ústavného súdu Českej republiky, sp.
zn. II. ÚS 3005/2014 zo dňa 05. 05. 2015, na ktoré v konaní poukazoval. K uvedenému odvolací súd

uvádza, že predmetný nález s ohľadom na správny záver prijatý okresným súdom nemohol mať vplyv na
rozhodnutie okresného súdu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré stručne, jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu a inú právnu ochranu.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.