Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115215734
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1115215734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SABKO s.r.o., so sídlom
Nižovec 219/21, 960 01 Zvolen, IČO: 44 493 002, proti žalovanému CAPITOL, akciová spoločnosť, so
sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 35 750 448, práv. zast. JUDr. Baltazárom Mucskom,
advokátom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 4.105,49 EUR s prísl. a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 31Cb/116/2015 zo dňa 2.11.2022
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 31Cb/116/2015 zo dňa

2.11.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Bratislava I dňa 9.6.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.105,49 EUR s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že následkom

škodovej udalosti dňa 15.2.2013 došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, a to tým, že uhradil spoločnosti
1.DRUŽSTEVNÁ a.s., škodu spočívajúcu v ušlom zisku na základe reklamácie za opravu elektromotora
lyžiarskeho vleku, ktorý spoločnosť 1.DRUŽSTEVNÁ a.s. nemohla prevádzkovať v zimnej sezóne zima/
jar 2013, v dôsledku čoho bola poškodená na tržbách. Žalobca si uplatnil dňa 15.5.2013 u poisťovateľa
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (ďalej aj „poisťovňa“) nárok z poistnej udalosti
č. 95203063338, avšak s negatívnym stanoviskom poisťovne, ktorá dňa 12.6.2013 a dňa 20.8.2013
oznámila žalobcovi, že uvedenú poistnú udalosť riešila bez nároku na plnenie s poukazom na čl. III

ods. 2 písm. x/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. S uvedeným stanoviskom žalobca nesúhlasil a podal žiadosť
Národnej banke Slovenska (ďalej aj „NBS“) o prešetrenie postupu poisťovne a žalovaného, ktorý s ním
uzavrel podľa zákona č. 186/2009 Z. z. poistnú zmluvu č. 6561700653/4418009342. Zo stanoviska
NBS zo dňa 31.3.2015 č. OFS-12562/2014 vyplýva, že žalovaný napriek výslovnej požiadavke žalobcu,
konkrétne uvedenej v návrhu - Formulári o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy, neodborne spracoval
prostredníctvom svojho podriadeného finančného agenta poistnú zmluvu s prihliadnutím na ust. §

29 cit. zákona. V dôsledku toho nebolo poistnou zmluvou zabezpečené aj poistenie na krytie rizika
náhrady škody spôsobenej vadným výrobkom alebo vadne vykonanou opravou. Dňa 21.4.2015 oznámil
žalovaný žalobcovi, že naďalej zastáva názor, že nie sú naplnené zákonné požiadavky na vznik
zodpovednostného vzťahu medzi účastníkmi sporu a uvedené potvrdil e-mailom z 20.5.2015 k návrhuna mimosúdne vyrovnanie zo dňa 7.5.2015. Keďže žalovaný v návrhu - Formulári na uzavretie poistnej
zmluvy neakceptoval požiadavku žalobcu v poistení zodpovednosti za škodu - zabezpečenie krytia
rizika náhrady škody spôsobenej vadným výrobkom alebo vadne vykonanou opravou, porušil svoju

právnu povinnosť podľa ustanovenia § 420 OZ, čím bezprostredne spôsobil žalobcovi škodu. Súd prvej
inštancie vydal platobný rozkaz a žalovaný v odpore navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že v rámci dojednávania obsahu poistnej zmluvy bola vo „formulári“ o podmienkach
uzavretia poistnej zmluvy/návrhu poistnej zmluvy zaznamenaná požiadavka žalobcu vo vzťahu k
predmetnému poisteniu, a síce krytie rizika náhrady škody spôsobenej vadným výrobkom alebo vadne

vykonanou opravou. Aj napriek tejto požiadavke žalobcu podriadený finančný agent spolupracujúci
so žalovaným nezahrnul do poistnej zmluvy aj poistenie požadované žalobcom, pričom pri podpise
poistnej zmluvy nebola táto skutočnosť odhalená z jeho strany a ani zo strany žalobcu. Zo strany
poisťovne bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia plnenia z uvedeného dôvodu. E-
mailom zo 14.2.2014 bolo žalovanému zo strany poisťovne oznámené, že ani v prípade existencie
takéhoto poistenia by plnenie neposkytla, odvolávajúc sa na článok I ods. 2 Osobitných poistných

podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom č. 660. (Správne malo
byť však zrejme uvedené článok I ods. 3 Osobitných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú vadným výrobkom č. 656.) Z uvedeného vyplýva, že poisťovňa by poistné plnenie
poskytla iba v prípade, ak by vadným výrobkom bola spôsobená škoda na zdraví alebo živote alebo na
veci inej, ako je vadný výrobok. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že za nepreukázanú považuje

príčinnú súvislosť medzi sprostredkovaním poistnej zmluvy a škodou. V prvom rade namieta nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keďže zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní
finančného sprostredkovania znáša priamo podriadený finančný agent, ktorý zmluvu sprostredkoval; v
tomto prípade V. Š., ktorá bola v čase sprostredkovania poistnej zmluvy, podľa informácií žalovaného,
tichou spoločníčkou v spoločnosti žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodujúcou skutkovou

otázkou bolo zistenie, či sú v prejednávnej veci naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
t. j. či medzi sporovými stranami vznikol zodpovednostný vzťah. Pokiaľ išlo o otázku vecnej legitimácie
žalovaného, tento bol podľa názoru súdu v spore pasívne vecne legitimovaný. Jeho pasívnu vecnú
legitimáciu zakladá skutočnosť, že ako samostatný finančný agent sprostredkoval pre žalobcu poistnú
zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu s poisťovňou. Vzájomný vzťah žalovaného

ako samostatného finančného agenta a jeho podriadeného finančného agenta mal súd preukázaný
ustanoveniami § 7, § 9 ods. 1, § 30 ods. 1, 2 a 7 zákona č. 186/2009 Z. z. v spojení s e-mailovou
správou členky predstavenstva žalovaného z 12.7.2012, z ktorej vyplýva, že žalovaný ako samostatný
finančný agent prevzal za svojich podriadených finančných agentov poistenie zodpovednosti za škodu
pri vykonávaní finančného sprostredkovania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že keďže

žalobou uplatnený nárok sa týka zodpovednosti za škodu vzniknutej pri porušení inej právnej povinnosti
ako povinnosti zo záväzkového vzťahu (medzi zmluvnými stranami), konkrétne porušením ustanovení §
29 zákona č. 186/2009 Z. z., pričom tento osobitný predpis neodkazuje ohľadne zodpovednosti za škodu
na Obchodný zákonník, je potrebné vychádzať z úpravy všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa §
420 OZ. Príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou musí byť v konaní nielen tvrdená, ale musí

byť bezpečne a jednoznačne preukázaná. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažovalo v rozhodovanom v spore žalobcu ako
poškodeného. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu,
za ktorú zodpovedá žalovaný titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa predpisov občianskeho
práva. V konaní však žalobcom nebolo preukázané, že by vznik škody na jeho strane bol priamym,

teda bezprostredným následkom porušenia povinnosti žalovaného pri sprostredkovaní návrhu poistnej
zmluvy medzi žalobcom a poisťovňou, t. j., že by opomenutie žalovaného transponovať požiadavku
žalobcu zahrnúť do poistnej zmluvy aj krytie zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,
vyvolalo vznik škody. Inými slovami, protiprávne konanie žalovaného nebolo bezprostrednou príčinou
vzniku škody (počas celého obdobia trvania poistnej zmluvy nemuselo dôjsť k žiadnej škodovej udalosti);

vznik škody vrátane jej rozsahu potom nebol a nemohol byť priamym následkom porušenia povinnosti
žalovaného. Žalobca tak podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
uplatneného nároku.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)
C.s.p. V odvolaní poukázal na to, že podstatou uplatňovaného nároku je skutočnosť, že žalovaný ako

samostatný finančný agent, sprostredkoval našej spoločnosti uzavretie poistnej zmluvy, ktorá napriek
výslovnej požiadavke zaznamenanej v príslušnom protokole o sprostredkovaní, zjavne neobsahovala
žalobcom požadované krytie poistného rizika pre prípad vadne vykonanej práce resp. vadne poskytnutej
služby. Zo strany žalovaného sa tak nepochybne jednalo o protiprávne konanie, a to o konanie v rozpores ust § 28 ods. 1 ZoFS, keďže žalovaný preukázateľne nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v
záujme práv a oprávnených záujmov našej spoločnosti ako klienta. Protiprávnosť konania zo strany
žalovaného napokon zhodne konštatuje aj stanovisko Národnej banky Slovenska, č. OFS - 12562/2014

zo dňa 31.3.2015. V danom prípade poistné plnenie poskytnuté nebolo (a ani nemohlo byť poskytnuté,
keďže poistná zmluva príslušné poistné krytie neobsahovala), vznikla na strane spoločnosti škoda,
kedy nedošlo k očakávanému poskytnutiu poistného plnenia, ku ktorému by inak bolo došlo - nebyť
protiprávneho konania žalovaného. V danom prípade bolo protiprávne konanie žalovaného priamou
a bezprostrednou príčinou vzniku škody, a teda ku vzniku škody došlo výlučne v priamej príčinnej

súvislosti s takýmto protiprávnym konaním žalovaného. Za irelevantný považuje v tomto smere názor
súdu, podľa ktorého protiprávne konanie žalovaného nebolo bezprostrednou príčinou vzniku škody,
keďže počas celého obdobia trvania poistnej zmluvy nemuselo dôjsť k žiadnej škodovej udalosti (bod
14 odôvodnenia). Žalobca ďalej uviedol, že súd odignoroval skutočnosť, že to bol práve žalovaný, ktorý
ako finančný agent evidentne postupoval v rozpore s povinnosťou vykonávať finančné sprostredkovanie
v súlade s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta - ktorá povinnosť

mu pritom explicitne vyplývala z ust. § 28 ods. 1 zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní.
S ohľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého je rozsudok vecne správny. Uviedol, že
súd v otázke posudzovania existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nezohľadnil moment,

kedy bolo predmetné poistenie žalobcovi samostatným finančným agentom sprostredkované. Nakoľko
k sprostredkovaniu poistenia podriadeným finančným agentom došlo dňa 29.12.2010 a k prevzatiu
poistenia zodpovednosti za škodu pri vykonávaní finančného sprostredkovania žalovaným došlo
dňa 12.7.2012, žalovaný nemôže byť v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom,
keďže v rozhodnom čase nebola zodpovednosť prevzatá. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že

zákon č. 186/2009 Z. z. výslovne neustanovuje, že poškodený (žalobca) má voči samostatnému
finančnému agentovi priamy nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená pri vykonávaní finančného
sprostredkovania zo strany podriadeného finančného agenta. V konaní nebola preukázaná príčinná
súvislosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu a bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že
nímuplatnenýnárokpredstavuješkodu,zaktorúzodpovedážalovanýtitulomvšeobecnejzodpovednosti

za škodu podľa predpisov občianskeho práva. Ďalej uviedol, že, ak explicitná požiadavka žalobcu
spočívala v tom, aby bolo poistné krytie rozšírené o krytie zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným
výrobkom, vzhľadom k jeho podnikateľskej činnosti, osoba, ktorá konala v mene žalobcu pri podpise
poistnej zmluvy, nekonala s odbornou starostlivosťou a ani v súlade so záujmami žalobcu. Záverom
poukázal na to, že zmysle Všeobecných poistných podmienok išlo o čistú finančnú škodu, ktorá

poistením nie je krytá ani v prípade, ak by bolo dojednané poistenie zodpovednosti za škodu z vadného
výrobku.
5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného konštatoval, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel
žalovaný k svojmu tvrdeniu, podľa ktorého k prevzatiu poistenia zodpovednosti za škodu pri vykonávaní
finančného sprostredkovania údajne malo dôjsť dňa 12.7.2012. Možno sa tak len domnievať, že tento

dátum žalovaný „ustálil“ na základe toho, že uvedeným dňom je datovaná e-mailová správa JUDr. B. B..
Žalovaný však v tejto súvislosti opomenul, že z obsahu uvedenej správy v žiadnom prípade nevyplýva,
že by k prevzatiu zodpovednosti za podriadených finančných agentov malo dôjsť v tento deň. Naopak, v
predmetnej správe sa uvádza v tom čase už existujúci stav, a to že „Capitol má poistenie zodpovednosti
za škodu pri vykonávaní finančného sprostredkovania, ktorú prevzal aj za svojich PFA“. Je teda

evidentné, že členka predstavenstva žalovaného v predmetnej správe len deklarovala existujúci právny
stav, čo len plne potvrdzuje správnosť uvádzaných tvrdení o tom, že žalovaný ako samostatný finančný
agent (ďalej ako „SFA“) prevzal zodpovednosť za svojich podriadených finančných agentov (ďalej ako
„PFA“). V súvislosti s otázkou prevzatia zodpovednosti za PFA považuje za potrebné zdôrazniť, že
oprávnenie p. Š. ako PFA vykonávať sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia pre žalovaného

vzniklo ešte dňa 27.6.2006, t.j. za účinnosti zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a
sprostredkovaní zaistenia. Z pohľadu tohto zákona p. Š. vystupovala v postavení tzv. podriadeného
sprostredkovateľa poistenia (PSP) a žalovaný v postavení tzv. poisťovacieho agenta. Dôležité však je,
že ustanovenie § 10 ods. 6 tohto zákona jednoznačne stanovilo, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
podriadeným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovací agent, ak podriadený sprostredkovateľ

poistenia nemá uzavretú poistnú zmluvu podľa odseku 5 vo vlastnom mene. Z uvedeného je tak
zrejmé, že predmetným ustanovením bola priamo zo zákona prevzatá zodpovednosť žalovaného za
všetkých svojich podriadených sprostredkovateľov poistenia, ktorí nemali uzavreté samostatné poistné
zmluvy. Žalobca má ďalej za to, že ak žalovaný nezabezpečil pre žalobcu uzavretie poistnej zmluvy,ktorá by poskytovala krytie v rozsahu jeho požiadaviek, nemal žalobcovi vôbec takúto poistnú zmluvu
sprostredkovať, resp. mal ho prinajmenšom na takúto skutočnosť vopred upozorniť. V prípade, ak tak
neurobil a napriek uvedenému sprostredkoval uzavretie poistnej zmluvy, ktorá nezodpovedala jeho

požiadavkám, evidentne tak konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a teda následne musí
niesť i zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorú týmto žalobcovi spôsobil.
6. Žalovaný predložil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, kde uviedol, že zotrváva na všetkých
vyjadreniach a písomných podaniach. Uviedol, že ak by žalobca nebol spokojný s obsahom zmluvy,
resp. rozsahom poistného krytia, mohol podpis zmluvy odoprieť, pokračovať v negociácii a formulovať

svoju nesplnenú požiadavku priamo poisťovni. Avšak žalobca poistnú zmluvu podpísal, čo prezumuje,
že s ňou bol riadne oboznámený a podmienky akceptoval.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. §
219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v

Bratislave dňa 6.2.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania
žalobcu, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je
možné vyhovieť, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.
8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a

odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje
s tým, že na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:

11. Predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému ako subjektu, ktorý
sprostredkoval uzavretie poistnej zmluvy poistnej zmluvy medzi žalobcom a poisťovňou.
12. Súd prvej inštancie žalobu zamietol najmä z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného.
13. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný
a odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v ods. 11, s ktorým sa stotožňuje, keďže
žalovaný prevzal za svojho podriadeného finančného agenta zodpovednosť za škodu a teda je pasívne
vecnelegitimovanýsodkazomna§30ods.1,2a7zákonač.186/2009Z.z.ofinančnomsprostredkovaní
a finančnom poradenstve.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s procesnou obranou odvolateľa, že protiprávne konanie žalovaného
bolo priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody a teda, že sú splnené zákonné predpoklady pre
zodpovednosť žalovaného za škodu.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by nezahrnutie
požiadavky žalobcu týkajúcej sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej vadným výrobkom alebo

vadnou opravou vyvolalo vznik škody, a teda nebolo preukázané, že by protiprávne konanie žalovaného
bolo bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobcu.
16. Žalobca prezentoval svoje požiadavky na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným
výrobkom alebo vadnou opravou vo fáze predzmluvných rokovaní, avšak súhlasil s konečným znením
poistnej zmluvy, s ktorou sa oboznámil a ktorú na prejav súhlasu podpísal. Keďže sa jedná o dva

podnikateľské subjekty (strany sporu), od ktorých je dôvodné očakávať náležitú odbornú starostlivosť, je
potrebné prihliadať na skutočnosť, že podpisom poistnej zmluvy - žalobca odsúhlasil rozsah poistného
krytia (znenie zmluvy). Vzhľadom na uvedené nie je dôvodné požadovať náhradu škody od žalovaného.
17. Podľa stanoviska NBS z 31.3.2015: 1.) k zamietnutiu poistného plnenia došlo v zmysle zmluvných
dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a 2.) zo stanoviska žalovaného vyplýva,

že požiadavka žalobcu nebola odborne spracovaná zo strany podriadeného finančného agenta, 3.)
žalovaný nepostupoval pri sprostredkovaní podľa § 29 zákona č. 186/2009 Z. z. Uvedené stanovisko
NBS podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá automaticky nárok na náhradu škody z dôvodu absencie
príčinnej súvislosti medzi porušením zákonnej povinnosti na strane žalovaného a vzniknutou škodou.18. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, príp.
následkom škodovej udalosti, teda ak je preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by
nedošlo. Nedostatok príčinnej súvislosti je daný tým, že nie je preukázané, že škoda vznikla následkom

protiprávneho úkonu žalovaného.
19. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03.2007, atribútom
príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,
neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Rovnaké závery vyplývajú aj z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.06.2010. príčinná súvislosť sa zisťuje medzi
konkrétnouujmoupoškodeného(žalobcu)akonkrétnymkonanímškodcu.PodľarozhodnutiaÚstavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2008 zo dňa 01.03.2010 je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného
vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného,
ktorá musí byť predvídateľná. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010, zo záverov ktorého je zrejmé, že

o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nevznikne. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a
skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Pre posúdenie
vzniku zodpovednosti za škodu v prejednávanej veci mala preto zásadný význam otázka, či sa v danom

prípadejednaloopriamupríčinnúsúvislosťalebooreťazeniepríčin.Reťazeniepríčinnezakladápríčinnú
súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody vtedy, ak do deja vstupuje nová okolnosť, ktorá je pre
vznik škody významná a nie je závislá od konania škodcu.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je preukázané, že ak by aj žalovaný požiadavku žalobcu na
poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu v dôsledku vadnej opravy alebo vadného výrobku zahrnul

do návrhu poistnej zmluvy, ku vzniku škody by nedošlo, teda nie je preukázané, že 1.) by reálne k
uzavretiu poistnej zmluvy došlo a že 2.) by poisťovňa žalobcovi žalovanú istinu nahradila. Vzhľadom na
uvedené je potrebné konštatovať, že neexistuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu
a vznikom škody, vzťah príčiny a následku. Keďže vznik škody závisel aj od toho, aká zmluva by bola
finálne uzatvorená a či by poisťovňa na jej základe poskytla poistné plnenie, nedochádza k priamej

príčinnej súvislosti.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli preukázané skutočnosti, ktoré nárok žalobcu preukazovali
za dôvodný, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny podľa § 387 C.s.p.,
keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
22. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre

zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2
C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).