Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419204474
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1419204474.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.

Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.
C., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: D. E., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. F. XX,
G., zastúpená splnomocnencom: URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica a otca:
H. A. C., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. F.. I. XX, G., zastúpený splnomocnencom:
JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.

25P/182/2019-548 zo dňa 29.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a závislom výroku V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomč.k.25P/182/2019-548zodňa29.11.2022zvýšilvyživovaciupovinnosť
otcanamaloletéhozosumy160eurnasumu300eurmesačne,sosplatnosťoudo15-tehodňavmesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2020 (výrok I.). Zročné výživné od 01.01.2020 do 30.11.2022
v sume 4 900 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 140 eur spolu s bežným výživným

k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok
II.). Vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok III.). Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava Bratislava
IV, č.k. 13P/234/2013-538 zo dňa 30.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
11CoP/259/2016-579 zo dňa 21.11.2017 v časti o výživnom (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu (výrok V.).

2. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o

rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane maloletého odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej otca, keďže od posledného
rozhodnutia súdu, vzhľadom na plynutie času, podstatne vzrástli výdavky maloletého.

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka navrhla s účinnosťou od podania návrhu (17.12.2019)
zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 450 eur z dôvodu zmeny pomerov na strane
maloletého, ktorý je podstatne starší ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Vyživovacia

povinnosť otca v sume 160 eur bola naposledy určená s účinnosťou od 01.09.2014, kedy maloletý
začal navštevovať základnú školu. V čase podania návrhu v tomto konaní maloletý dovŕšil 11 rokov
a navštevoval 6. ročník základnej školy, v školskom roku 2022/2023 navštevoval 9. ročník základnej
školy. Otec sa s maloletým vôbec nestýka od roku (podľa matky) 2016, (podľa otca) 2017, ani sa o nehonijak nezaujíma. Z uvedeného dôvodu matka znáša nielen všetky bežné výdavky, ale aj mimoriadne
jednorazové výdavky. Na opakované žiadosti matky o spolupodieľanie sa na týchto výdavkoch otec
nereaguje. Matka je odkázaná na pomoc tretích osôb, od ktorých si musí neustále požičiavať peniaze,

aby dokázala pokryť všetky nevyhnutné výdavky. So synom žije sama. Spláca hypotekárny úver v sume
200 eur mesačne, so zostatkom k 20.09.2022 v sume 26 tis. eur. Platí tiež 200 eur ako preddavkovú
platbu na byt, výdavok na elektrinu 18 eur, plyn 7 eur, internet 20 eur, ročnú daň z nehnuteľnosti 80 eur,
poistenie bytu 90 eur, ako aj výdavky na telefón. V podrobnom rozpise výdavkov na č.l. 81 a 83 vyčíslila
celkové výdavky na maloletého v sume 782,32 eur (bývanie 198,32 eur, strava 200 eur, hygiena 35 eur,

ošatenie 50 eur, mobil 20 eur, zdravotná starostlivosť 25 eur, vreckové 20 eur, strihanie 12 eur, voľný
čas 60 eur, internet 15 eur, školské pomôcky 15 eur, doučovanie z matematiky 56 eur, ostatné školské
výdavky 76 eur). Maloletý v období rokov 2017 až 2018 absolvoval ústno-ortopedické výkony v cene
377,40 eur, nosí okuliare. Venoval sa veku primeraným záujmovým činnostiam a športu. Matka s ním
mala zvýšené výdavky na zubný strojček, okuliare a v súvislosti so školou na doučovanie. Z listinných
dôkazov mal za preukázané, že matka v roku 2018 (september až december) dosiahla príjem 766,58

eur priemerne mesačne netto, v roku 2019 (január až september) mala príjem 876,46 eur priemerne
mesačne netto, v období od novembra 2019 do augusta 2020 mala príjem 1.222,33 eur priemerne
mesačne netto, v roku 2021 dosiahla matka príjem 1.227,01 eur priemerne mesačne netto, v roku
2022 (január až marec) mala príjem 1.987 eur priemerne mesačne netto. Od 21.03.2022 bola matka na
dočasnej pracovnej neschopnosti a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zistil, že jej vznikol nárok na

nemocenské poistenie vo výške 28,98 eur za jeden deň. Od augusta 2022 do októbra 2022 dosiahla
príjem 1.159,26 eur priemerne mesačne netto. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec
vyjadril nesúhlas s návrhom matky, keďže sa nestotožnil s jej názorom, že malo dôjsť k podstatnej
zmene pomerov. Výživné vo výške 160 eur považoval za primerané a dostačujúce na zabezpečenie
všetkýchodôvodnenýchpotriebmaloletého.Rádbysasosynomstretával,alematkamutoneumožňuje.

Matkou vyčíslené výdavky na maloletého považuje za neprimerané a zodpovedajúce zrejme jej životnej
úrovni, z čoho vyplýva, že táto vyššia ako jeho. Je konateľom a zamestnancom spoločnosti F. F. (ďalej
len „Spoločnosť“) s mesačným príjmom približne 700 eur v čistom (ods. 8 rozsudku), neskôr otec
prostredníctvom splnomocnenca uvádzal príjem 800 eur v čistom (odsek 9 rozsudku). Druhá konateľka
je v Spoločnosti zamestnaná ako ekonómka a má vyšší príjem ako on. Túto prácu vykonáva už 20 rokov,

vyhovuje mu, lebo si vie zariadiť pracovný čas. Žije s rodinou v byte svojho brata, ktorému na bývanie
neprispieva nájomným. Platí len bežné výdavky spojené s užívaním bytu. Má zdravotné problémy
s vysokým krvným tlakom, náročnejšiu prácu spojenú so stresom by zle znášal. Okrem výživného na
maloletého inak neprispieva, keďže s ním nie je v kontakte. Od posledného rozhodovania mu ubudol
majetok, keďže predal pozemok v hodnote 200 tis. eur, z čoho 50 tis. eur zaplatil bratovi za to, že

mohol dlhodobo bývať v jeho byte a 70 tis. eur vrátil Spoločnosti z titulu pôžičky. Maloletému prispieva
na úrazové a životné poistenie sumou 79 eur, pričom keď bude mať 25 rokov, našetrenú čiastku si
bude môcť vybrať a voľne s ňou disponovať. Poukázal na zmenu jeho pomerov, keďže mu pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletú E., narodenú XX.XX.XXXX a jeho nezamestnanú manželku,
s ktorými žije v spoločnej domácnosti. S manželkou spoločne nehospodária. Má ďalších dvoch synov.

Vo vyjadreniach zo dňa 24.02.2020 a 03.05.2021 uviedol, že plnoletý syn J. B. ukončil strednú školu,
čiže jeho vyživovacia povinnosť zrejme skončila, avšak bol vrcholovým športovcovom a občas synovi
finančne prispieval sumou 50 eur, aj keď to nie je jeho povinnosť. Založil pre neho športový klub, kam
prispievajú rôzne firmy ako sponzori a v podstate z týchto peňazí J. B. financuje svoju športovú činnosť.
Plnoletý syn A. B. už asi päť rokov od skončenia strednej školy študoval architektúru. Jeho štúdium je

o zbieraní kreditov a pokiaľ niečo neodovzdá, tak musí mať skúšku posunutú o ďalší rok. Na pojednávaní
dňa 13.10.2022 uviedol, že syn A. B. sa stal študentom vysokej školy. Syn J. B. naďalej študoval na
vysokej škole. Strednú školu ukončil pred dvoma alebo troma rokmi. Z potvrdenia o štúdiu A. B. C.,
narodeného XX.XX.XXXX mal súd prvej inštancie za preukázané, že je študentom STU v Bratislave a
počas štúdia bol zo štúdia vylúčený od 01.09.2014 do 23.02.2015, od 01.09.2015 do 20.07.2017, od

07.09.2017 do 19.07.2019. V akademickom roku 2020/2021 za odštudované predmety získal 4 kredity.
Z potvrdenia Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 05.09.2022 mal za preukázané, že J. B. C.,
narodený XX.XX.XXXX bol v akademickom roku 2022/2023 riadnym študentom 1. ročníka dennej formy
bakalárskeho štúdia. Z listinných dôkazov ďalej zistil, že otec ako zamestnanec Spoločnosti mal v roku
2019(aprílaždecember)príjem692,95eurpriemernemesačnenetto,vroku2021malpríjem728,55eur

priemernemesačnenettoavroku2022(januáražjúl)malpríjem703,41eurpriemernemesačnenetto.Z
daňových priznaní otca ako fyzickej osoby mal za preukázané, že v roku 2019 mal základ dane vo výške
9 646,69 eur a daň 1 084,77 eur, v roku 2020 mal základ dane vo výške 11 951,56 eur a daň 942,30 eur a
vroku2021malzákladdane10302,11euradaň928eur.OtecjejednýmzdvochkonateľovSpoločnosti.Jediným spoločníkom je od 08.09.2022 H. K. C.. Otec je liečený na kardiovaskulárne ochorenie, má
diagnostikované opuchy predkolenia. Mal lekárom odporučené vykonávať prácu bez fyzickej a stresovej
záťaže. Je bez pracovných obmedzení v zmysle nočnej práce, ale je po viacerých operáciách s

čiastočnou dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči
maloletejE.,narodenejXX.XX.XXXX.RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIV,č.k.25P/251/2009-108
zodňa27.09.2010,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislave,č.k.11CoP/362/2010-124zodňa
08.03.2011 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na syna A. B. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX na
sumu 220 eur mesačne a na syna J. B. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX na sumu 150 eur mesačne.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2020 mal za preukázané, že otec predal pozemok v k.ú L. G. za kúpnu
cenu 206 tis. eur. Z výpisu z bankových účtov otca boli preukázané prevody peňažných súm pre H. K.
C. a pre Spoločnosť titulom vrátenia pôžičky (18 361,94 eur), prevod prostriedkov (6 tis. eur, 50 tis. eur),
platby za byt (50 tis. eur). Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého a
konkrétnu výšku ponechal na úvahe súdu.

4. Ďalej zistil, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/234/2013-538 zo dňa 30.03.2016 tak, že
maloletýbolzverenýdoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazanýprispievaťnavýživumaloletého
sumou 130 eur mesačne od 05.08.2013. Súd upravil právo otca stretávať sa s maloletým v každom
nepárnom kalendárnom týždni v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s osobitnou

úpravou styku počas letných, vianočných, veľkonočných a jarných školských prázdnin. Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/259/2016-579 zo dňa 21.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti o výživnom zmenil tak, že otec bol povinný platiť na maloletého výživné od 05.08.2013
do 31.08.2014 v sume 130 eur mesačne a od 01.09.2014 v sume 160 eur mesačne, vždy do 15-teho
dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.

1Cdo 129/2018-673 zo dňa 26.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2018 súd dovolanie
matky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2017, sp. zn. 11CoP/259/2016 odmietol.

5. Dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť otca v sume 160 eur bola naposledy určená s účinnosťou
od 01.09.2014, kedy maloletý začal navštevovať základnú školu. V čase podania návrhu v tomto konaní

maloletý dovŕšil 11 rokov a navštevoval šiesty ročník základnej školy. V čase rozhodovania navštevoval
9. ročník základnej školy. Od poslednej úpravy výživného maloletý nastúpil na druhý stupeň základnej
školy a na budúci rok by mal ukončiť povinnú školskú dochádzku. Z uvedeného je nepochybné, že
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého z dôvodu, že tento začal navštevovať druhý
stupeň základnej školy, má zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, školskú prípravu a doučovanie.

Všetky mimoriadne výdavky, ako napríklad na stomatologickú liečbu, znáša matka. Matkou vyčíslené
výdavky považoval za odôvodnené. Vzhľadom na uvedené zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
sumu 300 eur mesačne od 01.01.2020 z dôvodu, že v roku 2020 otec nadobudol disponibilné zdroje
z predaja pozemku, pričom výživné má prednosť pred dlhmi otca. Nezohľadnil vyživovaciu povinnosť
otca na starších synov, keďže v zmysle § 9 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z.

sa nezaopatreným dieťaťom rozumie dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do
dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Syn A. B. (narodený XX.XX.XXXX)
v roku 2022 dovŕšil 28 rokov. Syn J. B. (narodený XX.XX.XXXX) dovŕšil v roku 2022 vek 22 rokov.
Na štúdium na vysokej škole nastúpil v roku 2022, pričom predtým sa venoval vrcholovým športovým
závodným aktivitám, a teda už po skončení strednej školy bol spôsobilý sám sa živiť. Započatie štúdia

na vysokej škole, ktoré ale bezprostredne nenadväzuje na skončenie štúdia na strednej škole, nie je
sústavnou prípravou na povolanie (§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.). Preto zohľadnil iba
vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére E., ktorá žije s otcom v spoločnej domácnosti, a teda sa
priamo podieľa na jeho životnej úrovni. Zohľadnil zhoršený zdravotný stav otca, ale nie je dôvodné, aby
už 20 rokov poberal taký istý príjem ako konateľ Spoločnosti. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti

súd prvej inštancie ustálil dňom 01.01.2020, t.j. prvým dňom mesiaca nasledujúcom po podaní návrhu,
nakoľko bol návrh podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že bol počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti
ustálený dňom 01.01.2020, otec nad určené výživné nič viac neplnil, vznikol otcovi za obdobie od
01.01.2020do30.11.2022dlhvovýške4900eur,ktorýmupovolilsplácaťvmesačnýchsplátkachpo140
eur spolu s bežným výživným podľa § 232 CSP, aby bolo dlžné výživné uhradené do troch rokov od prvej

splátky. V označenom období mal otec zaplatiť za 35 mesiacov po 300 eur, t.j. 10 500 eur a zaplatil 5 600
eur. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, nakoľko mal za preukázané, že určená výška výživného
je primeraná, adekvátna a pritom zohľadňujúca všetky okolnosti na strane oprávneného, povinného,
ako aj zmenu pomerov ku ktorej medzičasom došlo. Nakoľko tunajší súd nanovo rozhodol o vyživovacejpovinnosti otca, bolo potrebné zmeniť naposledy vyhlásené rozsudky, a to v časti o výživnom. O náhrade
trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to voči výrokom I., II. a IV.
rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok; ďalej
len „CSP“), rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365

ods. 1 písm. h) CSP) a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok; ďalej len „CMP“). Podľa názoru otca od
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti nedošlo k žiadnej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil
jeho majetkové pomery, možnosti a schopnosti, a to vo vzťahu k predaju pozemku v jeho vlastníctve,
jeho ďalším vyživovacím povinnostiam, ako aj zamestnaniu v Spoločnosti. Čo sa týka predaja pozemku

v k. ú. L. G., bolo preukázané, že otec predmetný pozemok vlastnil už aj v čase predchádzajúceho
rozhodovaniaovýživnom,ktoréboloprávoplatneskončené,atedajehopredajomnedošlonastraneotca
k žiadnej zmene pomerov v jeho majetkovej sfére. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že otec musel
podstatnú časť získaných peňažných prostriedkov využiť na úhradu dlhov voči Spoločnosti a bratovi. V
prípade vymáhania dlhov, či už vo forme exekúcie, alebo straty možnosti bývania v byte od brata, by u

otca došlo k fatálnej existenčnej situácii, ktorá by mu hraničným spôsobom znížila životnú úroveň a tým
znemožnila uhrádzanie výživného v akejkoľvek výške. Bolo preukázané, že má tri ďalšie vyživovacie
povinnosti, a to na plnoletých synov A. B. a J. B. a na maloletú dcéru E., s ktorou žije v spoločnej
domácnosti a rovnako je na neho finančne odkázaná aj jeho súčasná manželka. Bolo preukázané, že
otec uhrádza výživné na plnoletých synov, a to na A. B. v sume 220 eur mesačne a J. B. v sume

150 eur mesačne, a to na základe súdnych rozhodnutí, ktoré neboli zmenené ani zrušené. Súd prvej
inštancieabsolútnenesprávneprávneposúdilvec,kedynaposúdeniedôvodnostivyživovacejpovinnosti
na plnoletých synov otca aplikoval ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré však
nemajúsposudzovanýmprípadomžiadnusúvislosť.Vtomtosmeremalaplikovať§62ods.1ZoR,podľa
ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Starší syn A. B. od skončenia strednej školy nepretržite študuje
na vysokej škole, teda sa pripravuje na budúce povolanie, pričom na trvaní vyživovacej povinnosti nič
nemenia ani určité študijné neúspechy alebo nutnosti opakovania skúšok v nasledujúcom semestri.
Rovnako syn J. B. začal v roku 2022 študovať v 1. ročníku na Ekonomickej univerzite v Bratislave,
pričom ide u neho o prípravu na budúce zamestnanie na vysokej škole. Jeho predchádzajúca športová

činnosť mu neprinášala schopnosť samostatne sa živiť. Je potrebné poukázať na preukázaný príjem
otca, ktorý predstavuje mesačne približne sumu 700-800 eur netto, z ktorého je prakticky nemožné
uhrádzať zvýšené výživné na maloletého bez ohrozenia potrieb ďalších detí otca a jeho samotného.
Kombinácia veku a zdravotného stavu otca predstavuje pre otca podstatnú limitáciu na trhu práce
pre prípadnú možnosť zmeny zamestnania, v ktorých by otec musel čeliť novodobým požiadavkám

na zamestnancov a vysokému stresovému a časovému zaťaženiu. Práca v Spoločnosti je pre otca
aj existenčne dôležitá, nakoľko sa viaže aj na byt, ktorý mohol ako nájomca výhodne v G. užívať,
inak by sa musel z G. odsťahovať, lebo štandardný nájom bytu v G. by si nemohol dovoliť. Spolu s
mesačnou splátkou zročného výživného v sume 140 eur, by bol otec povinný vynakladať na výživné
maloletého syna sumu 440 eur mesačne, čo predstavuje viac ako polovicu jeho mesačného príjmu.

Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy ani skutočnosť, že otec prispieva maloletému na životné
sporenievovýške80eurmesačne,tedaideopravidelnúmesačnúčiastku,čovšakpozvýšenívýživného
už nezvládne. Príjmy matky výrazne prevyšujú príjem otca a sú v plnom rozsahu dané predpoklady,
aby sa aj ona zvýšenou mierou finančne podieľala na zabezpečovaní potrieb maloletého, čo však súd
prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy. Matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného matka vynakladá naďalej na maloletého syna
iba bežné výdavky na stravu, ošatenie, školské potreby, mimoškolské aktivity, krúžky a podobne, pričom
od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnemu podstatnému nárastu týchto výdavkov. Výživné
v súčasnej výške 160 eur je primerané odôvodneným potrebám maloletého, a už toto je na hranici
súčasných majetkových pomerov a možností otca. Keby matka otcovi umožnila styk s maloletým v

rozumnej miere a primeraným spôsobom, nemusela by tvrdiť, že znáša všetky výdavky na syna sama.
Tým, že súd prvej inštancie zaviazal otca platiť aj zročnú časť výživného za obdobie od podania návrhu
matky, je možné si položiť otázku, ako sa zmenili pomery otca tak výrazne, že zatiaľ čo na konci roku
2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil sumu výživného na maloletého vo výške 160 eur, podľasúdu prvej inštancie by mal otec už od roku 2019 platiť takmer dvojnásobok vo výške 300 eur. Časový
rozdiel medzi týmito dvoma udalosťami predstavoval len jeden rok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie. Na strane maloletého jednoznačne došlo k zmene pomerov, a to aj v súvislosti s prípravou
na prijímacie skúšky na strednú školu, kde výlučne matka znáša výdavky na doučovanie z matematiky
v sume 100 eur mesačne, zo slovenského jazyka v sume 40 eur mesačne a na talentové skúšky v sume

300eur.Napriektomu,žeotecbolotýchtoskutočnostiachvčasekonaniainformovaný,neprejavilžiaden
záujem prispieť na doučovanie. Namietala, že by na strane otca došlo k zhoršeniu jeho majetkových
pomerov. Štvorizbový byt, v ktorom žije otec je fakticky bytom otca a je účelovo písaný na jeho brata,
ktorý trvale žije v C.. Rovnako je vlastníkom Spoločnosti a brat je len zapísaný ako vlastník v obchodnom
registri. Ako konateľ Spoločnosti si sám sebe určil mzdu. Užíva nové osobné motorové vozidlo Mercedes
Benz SUV. Spoločnosť vlastní aj ďalšie luxusné vozidlá, ktoré zrejme zakúpila z vkladov otca, ktoré

mali byť podľa otca určené na splatenie pôžičky voči Spoločnosti. Vzhľadom na rozporné tvrdenia
otca v priebehu konania nie je preukázané na čo mal použiť finančné prostriedky z predaja pozemku.
Zdôraznila, že cena pozemku bola v čase posledného rozhodovania podstatne nižšia ako v čase jeho
predaja. Výdavky otca podstatným spôsobom prevyšujú ním deklarované príjmy. Potreba zohľadniť
majetkové pomery povinného je odôvodnená najmä v prípadoch, kedy povinný má síce nízky príjem,

ale jeho nadštandardné majetkové pomery odôvodňujú určiť vyššiu výšku výživného. Otec na úkor
maloletého nedôvodne naďalej finančne podporuje svojich plnoletých synov, ktorí sú schopní sami sa
živiť. Naďalej ničím neprispieva nad rámec súdom určeného výživného a neprejavil záujem sa so synom
stretnúť. Z uvedeného vyplýva, že matka uhrádza všetky výdavky maloletého aj v čase, kedy by mal
byť v starostlivosti otca počas súdom upraveného styku v bežnom roku a počas sviatkov a prázdnin.

Napriek tomu, že matka otcovi na základe jeho žiadosti poskytla na pojednávaní telefonický kontakt na
maloletého, otec maloletého nekontaktoval. Nezaujímal sa o jeho zdravotný stav, výsledky v škole, ako
trávi voľný čas, prípadne na akú strednú školu má záujem ísť študovať. Otec v odvolaní poukázal na
svoj vek 61 rokov a zhoršený zdravotný stav, ktorý ale účelovo deklaroval až v závere konania. Ona má
58 rokov a je liečená v neurologickej i gastroenterologickej ambulancii. Napríklad v priebehu roka 2022

bola päť mesiacov práceneschopná s nemocenskou dávkou v sume 870 eur mesačne. Napriek tomu,
že matka v priebehu konania poukazovala na svoj zhoršený zdravotný stav, súd prvej inštancie tieto
skutočnosti opomenul v odôvodnení uviesť. Matka sa tak aj v zlom zdravotnom stave musela výlučne
sama postarať o maloletého. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Otec sa v následnom vyjadrení pridržiaval svojich tvrdení uvedených v odvolaní. Poprel, že by bol
vlastníkom bytu, v ktorom žije s rodinou. Bratovi preukázateľne platí nájomné, na čo bol použitý aj
výťažok z predaja bytu. Rovnako namietal, že by bol vlastníkom Spoločnosti. Spoločnosť nenakúpila
žiadne luxusné motorové vozidlá. Kúpila jedno staršie motorové vozidlo značky BMW a dve vozidlá

nižšej rady značky Peugeot. Jeho príjem zodpovedá počtu spravovaných domov, ale aj hospodárskym
výsledkom Spoločnosti. Dal do pozornosti samotné tvrdenie matky, že majetkové pomery otca sa od
posledného rozhodnutia nijakým spôsobom nezmenili, čím sama fakticky potvrdzuje, že nie sú dané
dôvody na zvýšenie výživného. Jeho vyživovacie povinnosti na plnoletých synov a maloletú E. naďalej
trvajú. Je potrebné vziať do úvahy, že na otca je finančne odkázaná aj jeho manželka. Postoje a tvrdenia

matky preukazujú, že s matkou maloletého nebolo a nie je možné udržiavať normálny a konštruktívny
vzťah, čo sa bohužiaľ prenieslo aj na vzťah otca s maloletým, čo otca veľmi mrzí. So svojimi ostatnými
deťmi má otec dobré a plnohodnotné vzťahy, pričom s maloletým mu zo strany matky nebolo možné
takýto vzťah vybudovať.

9. V podaní doručenom odvolaciemu súdu 08.09.2023 otec poukázal v zmysle § 63 CSP na novú
skutočnosť, a teda že ku dňu 30.04.2023 ukončil zamestnanie v Spoločnosti. Sociálna poisťovňa mu
s účinnosťou od 18.05.2023 priznala predčasný starobný dôchodok vo výške 756 eur a od 01.07.2023
v sume 836,20 eur mesačne. Kombinácia vstupu otca na predčasný starobný dôchodok a jeho
nepriaznivého zdravotného stavu predstavuje pre otca faktickú nemožnosť dosahovať akýkoľvek iný

príjem.PriložilpotvrdenieozamestnanívSpoločnostivtrvaníod01.07.2005do30.04.2023,rozhodnutie
Sociálnej poisťovne zo dňa 22.07.2023 o priznaní predčasného starobného dôchodku v sume 756
eur mesačne od 18.05.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 22.07.2023 o zvýšení sumy
predčasného starobného dôchodku na 836,20 eur mesačne od 01.07.2023.10. Matka v následnom vyjadrení zotrvala na svojom závere o vecnej správnosti rozsudku, a to napriek
skutočnosti, že došlo k nárastu výdavkov u maloletého, ktorý už navštevuje strednú školu. Vzhľadom

na výšku priznanej sumy predčasného dôchodku je dôvodné sa domnievať, že otec v priebehu konania
neuviedol svoje skutočné príjmy. Vyplácaním dôchodku sa vlastne zlepšila jeho finančná situácia.

11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré

ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

12. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zvýšenie výživného na
maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX zo 160 eur na 450 eur mesačne od podania návrhu. Súd
prvej inštancie návrhu matky čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého
sumu 300 eur mesačne od 01.01.2020.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil ohľadom zvýšenia výšky výživného na
maloletého zo strany jej otca.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 a § 157
CMP, v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci.
Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom

konaní. Súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a
len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok (ako to správne
konštatoval aj súd prvej inštancie). Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len
vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti (tu pozri VI. ÚS 473/2012).

16.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného, tak
aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné

odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba
a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné

výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady.
Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu
a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča

je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob
už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové

možnosti a schopnosti povinných rodičov podľa príjmov za dlhšie časové obdobie, ako aj z obdobia pred
zmenou zamestnania a to vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

22. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca maloletého a dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy rozsahu
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k podstatnej zmene v pomeroch na strane maloletého
z dôvodu plynutia času.

24. Otec v prvom rade namietal, že na strane maloletého nedošlo k zmene pomerov od posledného
rozhodnutia.

25. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého inštancie o návrhu matky na zvýšenie

výživného pre maloletého rozhodol správne, v súlade s citovanými ustanoveniami ZoR, predovšetkým
§ 78 ods. 1 ZoR. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o výživnom, a to ako
jeho zvýšením, tak aj znížením v prípade, ak nastane zmena pomerov. Plynutím času môže nastať
ako zmena na strane osoby oprávnenej, dieťaťa, v dôsledku pribúdajúceho veku, prípadne zmeny typu
školy, ktoré dieťa navštevuje alebo aj inými okolnosťami týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu, jeho

záľub a podobne.

26.Vpredmetnejvecijenepochybné,ženastranemaloletéhonastalapodstatnázmenapomerov,keďže
aktuálnavýškavýživného(160eurmesačne)bolaupravenásúčinnosťouod01.09.2014.Vpredmetnom
čase maloletý začal navštevovať prvý ročník základnej školy. V čase podania návrhu navštevoval

šiesty ročník a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie posledný, deviaty ročník základnej školy.
Matka maloletého v konaní preukázala, že maloletý má zvýšené výdavky predovšetkým v súvislosti
s návštevou a prípravou do školy a so zabezpečením zdravotnej starostlivosti (na ústno-ortopedické
výkony, nosí okuliare). Venuje sa veku primeraným záujmovým činnostiam a športu. Je teda zrejmé,že jednak uplynutím doby a jednak nástupom maloletého na druhý stupeň základnej školy nastala
podstatná zmena pomerov na jeho strane, a to v každej oblasti ich uspokojovania. Náklady na výživu
žiaka druhého stupňa základnej školy v porovnaní s nákladmi žiaka prvej triedy základnej školy sú

nepochybne podstatne vyššie, a to okrem vyššie uvedených aj na bežné výdavky na stravu a ošatenie.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s uvedenou námietkou otca, ktorá nezodpovedá ustálenej súdnej
praxi, v zmysle ktorej sa pomery maloletých detí menia v závislosti s plynutím času, spravidla každé tri
roky, v dôsledku ich rastu, vývoja a s tým súvisiacich zmien ich odôvodnených potrieb, ako aj zmenou
a rastom cien.

27. Ďalšia odvolacia námietka sa týka podľa otca nesprávneho právneho posúdenia zániku jeho
vyživovacej povinnosti voči plnoletým synom, pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval § 9 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa nezaopatreným dieťaťom rozumie dieťa po
skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje
na povolanie.

28. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom otca, že podľa predmetnej úpravy nemožno posudzovať
zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Trvanie, teda aj zánik vyživovacej povinnosti je upravené
výlučne v § 62 ods. 1 ZoR, z ktorého vyplýva, že táto trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. V konaní bol nesporný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ohľadne štúdia oboch plnoletých
synov (odsek 3 tohto rozhodnutia). Plnoletý syn A. B., narodený XX.XX.XXXX bol od skončenia strednej
školy študentom STU v Bratislave a počas štúdia bol zo štúdia vylúčený od 01.09.2014 do 23.02.2015,
od 01.09.2015 do 20.07.2017, od 07.09.2017 do 19.07.2019. Otec uvádzal, že jeho štúdium je o zbieraní
kreditov a pokiaľ niečo neodovzdá, tak musí mať skúšku posunutú o ďalší rok. Je nepochybné,

že samotné dosiahnutie plnoletosti dieťaťa nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti hmotnoprávny
význam, súčasne je však z logiky veci zrejmé, že odlišná je situácia pri maloletom dieťati (hlavne
mladšom ako 15 rokov), ktoré je s ohľadom na stupeň svojho fyzického a psychického vývoja úplne či
prevažne odkázané na svojich rodičov a pri plnoletom dieťati, pri ktorom by malo všeobecne platiť, že
bude vyvíjať primerané úsilie smerujúce k tomu, aby sa uživilo samé, pokiaľ sa samozrejme nevyskytnú

okolnosti, ktoré tomu úplne alebo čiastočne bránia. Štúdium dieťaťa na vysokej škole predstavuje
okolnosť, od ktorej sa bude odvíjať vyživovacia povinnosť rodičov. Rodičia sú totiž zodpovední za
všestranný rozvoj svojich detí, a z toho tiež vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj
svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže náležite
uplatniť. Je však vždy dôležité, aby sa všeobecné súdy starostlivo zaoberali konkrétnymi okolnosťami

každého prípadu a najmä účelnosťou tohto štúdia. Nemalo by teda ísť o štúdium samoúčelné, ktorým by
si vyživovaná osoba len takzvane „predlžovala mladosť“. Na takéto „štúdium pre štúdium“ sa zákonná
a súdom vymáhateľná vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje. (čerpajúc z nálezu Ústavného súdu
ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14 z 30.09.2014) Pokiaľ totiž v prejednávanom prípade plnoletý syn povinného
študuje od skončenia strednej školy na vysokej škole, z ktorej bol opakovane a dlhodobo vylúčený

pre nesplnenie podmienok pre pokračovanie v štúdiu, čo v konaní nebolo sporné, nemožno takýto
nezodpovedný prístup považovať zo strany plnoletého dieťaťa za súladný vo vzťahu k jeho nároku na
plnenie vyživovacej povinnosti zo strany jeho rodičov. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že v čase rozhodnom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti (01.01.2020) otec nemal voči
synovi A. B. vyživovaciu povinnosť.

30. Vo vzťahu k plnoletému synovi J. B. otec vo vyjadreniach zo dňa 24.02.2020 a 03.05.2021
uviedol, že syn ukončil strednú školu, čiže jeho vyživovacia povinnosť zrejme skončila, avšak bol
vrcholovým športovcovom a občas synovi finančne prispieval sumou 50 eur, aj keď to nie je jeho
povinnosť. Z potvrdenia Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 05.09.2022 mal súd prvej inštancie

za preukázané, že J. B. bol v akademickom roku 2022/2023 riadnym študentom 1. ročníka dennej
formy bakalárskeho štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Zo zisteného skutkového stavu teda
vyplýva, že v školskom roku 2019/2020 už nebol študentom strednej školy a venoval sa vrcholovému
športu od skončenia strednej školy do začiatku akademického roka 2022/2023, t.j. najmenej tri roky
sa venoval vrcholovému športu. V súdnej praxi je ustálený názor, že ak plnoleté dieťa vstúpilo do

zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto zamestnanie neskôr opustí s cieľom
ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Pokiaľ otec tvrdí,
že jeho syn nebol v čase kedy sa venoval vrcholovému športu schopný sa sám živiť, takéto tvrdenie
je v rozpore s jeho vyjadrením na pojednávaní dňa 03.05.2021, že jeho vyživovacia povinnosť zrejmeskončila, avšak prispieval mu sumou 50 eur mesačne, aj keď to nie je jeho povinnosť. Z uvedeného
vyplýva záver, že v rozhodnom čase pre zvýšenie výživného na maloletého (01.01.2020) bol plnoletý
syn J. B. schopný sám sa živiť, keďže nebolo sporné, že ukončil stredoškolské vzdelávanie, následne sa

najmenejtrirokyvenovalvrcholovémušportu,kedymuotecneplatilvýživné,lenmufinančnevypomáhal.
Je všeobecne známe, že vrcholoví športovci poberajú z titulu tejto činnosti pravidelný príjem. Neboli
zistené žiadne skutočnosti, resp. ani otec netvrdil také skutočnosti, z ktorých by bolo preukázané, že by
u syna J. B. existovala prekážka, ktorá by znižovala jeho schopnosť sa od skončenia strednej školy sám
živiť. Jeho rozhodnutie začať po troch rokoch štúdium na vysokej škole, ktoré nijak nenadväzuje na jeho

predchádzajúcu činnosť nemožno považovať za okolnosť, na základe ktorej by sa obnovila vyživovacia
povinnosť jeho rodičov. Správne preto otec sám poznamenal, že synovi pomáha, aj keď to nie je jeho
povinnosť. Taktiež otec nijak nepreukázal odkázanosť jeho manželky, vo vzťahu ku ktorej uviedol, že
je nezamestnaná a spoločne nehospodária. V takom prípade mohla manželka podať návrh na určenie
vyživovacej povinnosti voči manželovi, pokiaľ jej životná úroveň (keďže spolu podľa otca nehospodárili)
bola nižšia ako jej manžela. Žiadne takéto okolnosti ale zo spisu nevyplynuli. Súd prvej inštancie však

správnezohľadnilto,žeotcovipribudlavyživovaciapovinnosťvočimaloletejE.,narodenejXX.XX.XXXX.

31. Otec ďalej namietal zmenu v jeho majetkových pomeroch, ktorá mala spočívať v nadobudnutí
finančných prostriedkov z predaja pozemku, keďže tento pozemok vlastnil už v čase posledného
rozhodovania o výške jeho vyživovacej povinnosti.

32. K predmetnej námietke otca odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa
stotožnil s argumentáciou otca, že uvedeným spôsobom nedošlo k zmene v majetkových pomeroch
otca, ale že týmto získal disponibilné zdroje, ktoré mali slúžiť predovšetkým na plnenie vyživovacej
povinnosti, ktorá má prednosť pred uhrádzaním výdavkov z iných právnych titulov. S takýmto názorom

nemožno nesúhlasiť, pretože má oporu v explicitnom ustanovení ZoR, konkrétne v § 62 ods. 5, prvá
veta „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.“ Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča
alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča,

o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady
o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako
dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť
voči svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť
len na zistenie jeho možností, schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej

úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného. Samotné určenie vyživovacej povinnosti môže byť aj len
výsledkom porovnania týchto dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať
zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného. (pozri Zákon o rodine, Komentár, Doc. JUDr.
Bronislava Pavelková, PhD., 2. vydanie 2013, C-H-BECK, str. 395) Na základe uvedeného súd prvej
inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že otec v roku 2020 nadobudol finančné prostriedky v sume 206

tis. Eur, z ktorých je potrebné uspokojiť v prvom rade odôvodnené potreby maloletého.

33. Otec namietal, že výška jeho príjmu 700-800 eur v čistom nie je postačujúca na platenie výživného
v sume 300 eur, ktorú určil súd prvej inštancie.

34. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie zistil mesačné výdavky
maloletého v sume 782,32 eur, ktoré v odvolaní otec ani nijak konkrétne nenamietal a zaviazal otca
k plneniu výživného vo výške 300 eur mesačne, tak výška takto určeného výživného nezodpovedá
ani polovici vyčíslených nákladov. V takom prípade otec prispeje napríklad na stravu v sume 200
eur, ošatenie v sume 50 eur, hygienu 35 eur a na školské pomôcky 15 eur, pričom všetky ostatné

výdavkynabývanie,zdravotnústarostlivosť,doučovanieavoľnýčas(apod.)uhradímatka.Zapodstatnú
okolnosť považuje aj odvolací súd skutočnosť, že otec sa v žiadnom rozsahu nepodieľa na osobnej
starostlivosti o maloletého. Matke vôbec neprispieva nad rámec súdom stanoveného výživného. Aj
napriek tomu, že dieťa je samostatnejšie s postupným dospievaním a vo všeobecnosti sa znižuje
miera osobnej starostlivosti rodiča „Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je

osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu
výživy“ (uznesenie ÚS SR zo dňa 10.11.2021, sp. zn. IV. ÚS 489/2011). Preto je v danom prípade
potrebné sa vysporiadať iba s námietkou otca, či je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť takéto
výživné. Otec uvádzal, že platil výživné na oboch plnoletých synov spolu vo výške 370 eur mesačne (220eur+150eur),atopoprijehovyživovacejpovinnostinamaloletéhovsume160eurmesačne,ktorúsumu
považoval za primeranú. Taktiež synovi dobrovoľne uhrádzal sumu 80 eur na životné sporenie. Teda
vprípade,žesaodvolacísúdstotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žejehovyživovaciapovinnosťvo

vzťahu k plnoletým synom zanikla, tak má k dispozícii prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti voči
maloletému. Nemožno tiež opomenúť, že pokiaľ uhrádzal na maloletého spolu s dobrovoľnou čiastkou
celkovo sumu 240 eur mesačne, tak tvrdenie, že suma 300 eur mesačne prevyšuje jeho možnosti
a schopnosti sa týka čiastky 60 eur mesačne. Výživné na bežné odôvodnené potreby maloletého ale
majúprednosťpredpríspevkomurčenýmnaživotnésporenie.Natomtomiestejetiežpotrebnézohľadniť

nielen príjem otca zistený súdom prvej inštancie v odseku 3 tohto rozhodnutia, ale aj čiastku získanú
predajombytuvsume206tis.eurnazákladekúpnejzmluvyzodňa15.04.2020.Pokiaľvčasevyhlásenia
rozsudku disponoval príjmom v sume 800 eur mesačne v čistom (ktorý sám uvádzal) a zároveň čiastkou
206 tis. eur, nemožno uzavrieť, že otec nemal (nemá) dostatok finančných prostriedkov na plnenie
vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom prvej inštancie.

35. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil príjem matky, tak táto nezodpovedá
vykonanému dokazovaniu a právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Rovnako ako u otca zistil
jejpríjmyšpecifikovanévodseku3tohtorozhodnutia.Akojeužuvedenévyššie,podielotcanacelkových
výdavkoch maloletého predstavuje menej ako polovicu, celkovo 38,35% z celkovej sumy výdavkov.
Z ohľadu na zistený príjem otca, jeho majetkové pomery, ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej

E., žiadny podiel na osobnej starostlivosti otca o maloletého, nemožno takýto pomer považovať za
zvýhodnený vo vzťahu k matke.

36. Námietka otca, že keby mu matka umožnila styk s maloletým v rozumnej miere a primeraným
spôsobom, nemusela by tvrdiť, že znáša všetky výdavky na syna sama je irelevantná. Podstatným je iba

záver (nie dôvody), že otec sa s maloletým vôbec nestretáva a neprispieva nad rámec súdom určeného
výživného. Okolnosti, pre ktoré sa maloleté dieťa nestýka s druhým rodičom nemožno zohľadniť
v neprospech maloletého, ktorému je výživné určené.

37. Pokiaľ otec poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v roku 2018, tak

odvolací súd dáva do pozornosti odsek 4 rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo 129/2018-673 zo dňa 26.09.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.10.2018 súd dovolanie matky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 21.11.2017, sp.zn. 11CoP/259/2016 odmietol. Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa vecou nezaoberal, keďže dovolanie matky odmietol.

38. Nová skutočnosť, že otec ku dňu 30.04.2023 ukončil zamestnanie v Spoločnosti a od 18.05.2023 mu
bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov na strane otca
majúcu dopad na právne posúdenie veci, keďže výška jeho starobného dôchodku (836,20 eur mesačne)
zodpovedá výške ním deklarovanému príjmu v konaní, t.j. k zmene jeho príjmov nedošlo.

39.Pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochakovecnesprávnepotvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o zameškanom výživnom, ako aj závislom výroku o trovách
konania.

40. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

41. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.42. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).