Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Radovan Turčík

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200531
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200531.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr.

Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu:
BEKY, a.s., so sídlom Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO: 36 464 350, právne zastúpeného JUDr.
Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101063347/2020 zo dňa 19.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 28.10.2015 vydal Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutie
číslo 21111609/2015, ktorým určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel v sume nadmerného odpočtu na
DPH vo výške 3.328,80 eur za zdaňovacie obdobie jún 2013, zároveň znížil nadmerný odpočet na DPH
za obdobie jún 2013 zo sumy 70.736,93 eur na sumu 67.408,13 eur. Dôvodom nepriznania odpočtu v

sume 3.328,80 eur bolo to, že neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie
dane definované v ustanovení § 49 ods.2 a písmeno a) a § 51 ods.1 písmeno a) zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.11.2015.

2. Dňa 14.11.2018 podal žalobca u správcu dane návrh na povolenie obnovy konania ukončeného
právoplatným rozhodnutím správcu dane zo dňa 28.10.2015 číslo 21111609/2015. Dôvodom obnovy

konania boli podľa žalobcu nové skutočnosti, a to konkrétne - písomná odpoveď na výzvu vydaná
OR PZ v Humennom odborom kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania ČVS: ORP-305/2-VYS-
HE-2015 z 13.06.2018 (ďalej aj „odpoveď z 13.06.2018“) a návrh na podanie obžaloby OR PZ,
odbor kriminálnej polície z 15.11.2016, pričom tieto listiny podľa neho preukazovali to, že spoločnosť
AGRODREVO s.r.o., mu dodala tovar a o týchto nových skutočnostiach sa dozvedel z protokolu daňovej
kontroly dane z príjmov právnických osôb za rok 2014, ktorý mu bol doručený dňa 25.06.2018 (ďalej
aj „protokol z daňovej kontroly“). Druhou novou skutočnosťou bol rozsudok Súdneho dvora (piata

komora) z 22.10.2015 vo veci C-277/14 (ďalej aj „rozsudok C-277/14“), keď žalobca tvrdil, že obsah tohto
rozhodnutia je možné aplikovať na jeho prípad, nakoľko je skutkový stav podobný. Pokiaľ ide o tento
rozsudok, v čase keď sa mohol k veci vyjadriť, tento rozsudok ešte nebol vydaný a preto ide podľa jehonázoru o novú skutočnosť, ktorú nemohol v konaní použiť. Zároveň navrhol prerušiť konanie o návrhu
na povolenie obnovy.

3. Správca dane rozhodnutím zo dňa 11.12.2018 číslo 102561004/2018, prerušil konanie vo veci návrhu
na povolenie obnovy konania.

4. Správca dane oznámil žalobcovi dňa 22.05.2019 pokračovanie v daňovom konaní vo veci obnovy
konania a následne rozhodnutím zo dňa 04.06.2019 číslo 101356374/2019 zamietol návrh žalobcu

na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov č.
21111609/2015 z 28.10.2015, ktorým mu bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac
jún 2013.

5. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. O odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR
rozhodnutím číslo 102410122/2019 zo dňa 21.10.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa

04.06.2019 číslo 101356374/2019 zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Správca dane vo veci opätovne rozhodol a to rozhodnutím č. 102862303/2019 z 12.12.2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) tak, že zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania ukončeného
právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 21111609/2015 z 28.10.2015, ktorým mu bol

určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac jún 2013.

7. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101063347/2020 z 19.06.2020 potvrdilo prvostupňové
rozhodnutie (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa
žalovaný stotožnil s názorom správcu dane o tom, že žalobca podal vo vzťahu k ním označeným novým

skutočnostiam/dôkazom návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty v zmysle § 75 ods. 4
Daňového poriadku, ním uvádzané skutočnosti/dôkazy nie sú novými skutočnosťami a s odôvodnením,
že rozsudok C-277/14 nie je skutkovým zistením, ale právnym posúdením a teda nie je skutočnosťou
alebo dôkazom, ktorý by mal vplyv na skutkový stav zistený správcom dane. Odôvodnil to tým, že
návrh na podanie obžaloby zo dňa 15.11.2016 v čase ukončenia daňovej kontroly neexistoval. Tento

dôkaz nie je podľa jeho názoru dôkazom, ktorý existoval v čase, keď sa prejednávala vec v pôvodnom
daňovom konaní, a vyšiel najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Navyše tento dôkaz neobsahoval
informácie, ktoré by neboli známe už v priebehu konania, pretože tieto vychádzajú z informácií zistených
správcom dane, a preto ich správca dane nepovažoval za nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo, ktoré
mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka

konania. Ďalej uviedol, že návrh na podanie obžaloby z 15.11.2016 daňový subjekt predložil už na
pojednávaní konanom na Krajskom súde v Prešove dňa 24.11.2016, z čoho vyplýva, že ním disponoval
už 24.11.2016.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

8. Správnou žalobou zo dňa 27.8.2020, doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 28.08.2020 sa
žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci
správcovi dane na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

9. K jednotlivým námietkam žalobca uviedol:

- námietka nulity rozhodnutia - argumentoval tým, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý neexistuje. Podľa
neho Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné nemôže byť správcom dane žalobcu, nakoľko pobočka

nemázákonompriznanúprávnusubjektivituanirozhodovaciukompetenciu,ataktiežnemákompetenciu
navonok vystupovať ako verejný orgán, k tomu poukázal na ustanovenie § 2 zákona č. 35/2019 Z.z.,
o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 35/2019 Z.z.“) kde sú jasne uvedené orgány finančnej správy, kde nie je uvedená žiadna
pobočka, pobočky slúžia len na materiálno-technické zabezpečenie;

- námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov - v tejto námietke uvádza, že
žalovaný ku svojim tvrdeniam v napadnutom rozhodnutí o tom, že všetky skutočnosti, ktoré on uviedol
v návrhu na obnovu konania (ohľadom konania pána A. za spoločnosť AGRODREVO, s.r.o., pozn.) boliznáme žalobcovi už počas výkonu daňovej kontroly a nie sú novými skutočnosťami, ktoré by nemohli
byť uplatnené v pôvodnom konaní, neuvádza žiadne odôvodnenie;

- námietka nesprávneho právneho posúdenie veci - podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne
posúdil jednak skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu na povolenie obnovy konania ako skutočnosti,
ktoré neodôvodňujú obnovu konania a zároveň nesprávne právne posúdil aj dodržanie šesť-
mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Tvrdí, že dodržal lehotu
nakoľko o skutočnosti, ktorú považuje za novú skutočnosť - písomná odpoveď na výzvu vydaná

Okresným riaditeľstvom PZ v Humennom, odborom kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, ČVS:
ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018 sa dozvedel dňa 25.06.2018 z doručeného protokolu o daňovej
kontrole na daň z príjmov PO za rok 2014;

- námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu - spočíva v tom, že sám správca dane vyzýval
orgány činné v trestnom konaní na predloženie dokladov, čo svedčí o tom, že správca dane mal

vedomosť o trestnom stíhaní pána A., ale tieto skutočnosti nikdy žalobcovi neoznámil, čím nepostupoval
v úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom a nezisťoval riadne skutkový stav, pričom už
len tieto skutočnosti sú podľa jeho názoru dôvodom na obnovu konania.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.12.2020 poukázal na to, že dôvody žaloby

sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, zotrval na svojom stanovisku k jednotlivým námietkam
ako aj k nedodržaniu lehoty. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za
správne a navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k písomnej odpovedi Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Daňovému úradu Prešov zo dňa 13.06.2018 na výzvu Daňového úradu Prešov o vydanie
písomnosti, o tom, že došlo k zdaniteľným plneniam medzi žalobcom a spoločnosťou AGRODREVO

s.r.o. uviedol, že tá neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo, a ktoré mohli mať vplyv na
výrok rozhodnutia a je len informáciou o tom, že bude podaná obžaloba, a že listiny nemožno predložiť
a sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ako celku. Návrh na podanie obžaloby žalobca predložil už na
pojednávaní dňa 24.11.2016 na Krajskom súde v Prešove ku konaniu pod sp. zn.: 3S/47/2016. Túto
skutočnosť mu oznámilo OR PZ v Humennom oznámením zo dňa 15.11.2016, ako oznamovateľovi

trestného činu, pričom návrh na povolenie obnovy konania podal dňa 14.11.2018 hoc informáciou o
návrhu na podanie obžaloby disponoval už 24.11.2016, a teda nebola dodržaná subjektívna 6 mesačná
lehota v zmysle zákona. Vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora vo veci C-277/14 zotrval na tom, že
nejde o skutkové zistenie, ktoré by bolo novou skutočnosťou, ktorá má vplyv na výrok rozhodnutia, tento
bol publikovaný v Úradnom vestníku EÚ dňa 14.12.2015, a teda nebola by dodržaná šesť mesačná

subjektívna zákonom stanovená lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Má za to, že za nový
dôkaz nemožno považovať výklad právnych predpisov, t.j. odlišný právny názor, pretože ustanovenie §
75 ods.1 daňového poriadku sa vzťahuje len na skutkové otázky a nie právne. V ostatnom zotrval na
svojom stanovisku uvedenom k odvolacím námietkam vo svojom rozhodnutí.

11. Žalobca v replike zo dňa 08.04.2021 zotrval na podanej žalobe a na žalobných námietkach. Mal za
to, že dodržal lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko o odpovedi Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Humennom Daňovému úradu v Prešove sa dozvedel až dňa 25.06.2018 a poukázal
na to, že žalovaný účelovo a nesprávne stotožňuje návrh z pojednávania zo dňa 24.11.2016 vo veci
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/47/2016 s odpoveďou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Humennom. Uviedol tiež, že je pravdou, že na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 24.11.2016
žiadal priložiť obžalobu z trestného spisu, avšak v tom čase nevedel a ani nemohol vedieť, čo je
jej obsahom, pretože správca dane sa zisteniami OČTK nezaoberal a on nemal do trestného spisu
žiadny prístup. Žalobca v podstatnom zdôraznil, že až z odpovede z 13.06.2018 sa dozvedel, že
nepochybne a jednoznačne potvrdili, že B. A., ako osoba konajúca v mene spoločnosti AGRODREVO

s.r.o., neoprávnene podnikal tým, že vystupoval ako osoba konajúca v mene tejto spoločnosti. V ďalšom
namietal, že správca dane mal sám postupom podľa § 77 daňového poriadku preskúmať rozhodnutie o
vyrubení rozdielu na dani mimo odvolacieho konania, pričom tak neurobil účelovo, aby nemusel priznať
nezákonnosť celého konania.

12. Dňa 22.10.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom poukazuje na nové rozhodnutie
Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1Vs/1/2020 z 18.05.2021 (ďalej aj
„rozhodnutie Veľkého senátu NS SR“), ktoré sa týka spoločnosti ADRODREVO s.r.o., a ktoré je podľa
jeho názoru relevantné aj v tejto veci.13. Vo vyjadrení z 20.12.2021 žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sa dotýka
vecnej stránky vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty zatiaľ, čo žalovaný rozhodoval o procesnom

rozhodnutí - o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Žalovaný zdôraznil, že trvá na tom, že návrh na
obnovu konania bol podaný žalobcom po zákonnom stanovej lehote.

14. Žalobca vo vyjadrení z 01.02.2022 nad rámec už uvádzaného argumentoval tým, že skutočnosť, že
je potrebné konanie pána A. v tejto veci považovať priamo za konanie spoločnosti AGRODREVO s.r.o.,

vyplýva práve z ním predloženého nového rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 z 18. mája 2021 tak, ako to už uviedol, čo by bol samostatný dôvod na
obnovu konania.

15. Na pojednávaní konanom 13. februára 2024 žalobca zotrval na podanej žalobe a žalobnom návrhu
a v podstatnom zopakoval žalobné námietky.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 75 ods.1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok“)daňovékonanie
ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo
mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej
moci, len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

20. Podľa § 75 ods.3 Daňového poriadku návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý
vo veci rozhodol v prvom stupni.

21. Podľa § 75 ods.4 Daňového poriadku návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich

mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,
najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.
Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

22. Podľa § 75 ods.5 Daňového poriadku v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa

odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

23. Podľa § 75 ods.6 Daňového poriadku ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania
nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

24. Podľa § 76 ods.1 Daňového poriadku obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak
sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.

25. Súd vo všeobecnosti uvádza, že pokiaľ ide o návrh na povolenie obnovy konania v zmysle právnej
úpravy v Daňovom poriadku možno povedať, že ide o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie

o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania, a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu
predloženýchdôkazovnameritumveci,pretožeideoprejudikovanierozhodovaniavobnovenomkonaní,
ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva
dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyvna meritum veci. Správny orgán zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť,
jeho vplyvu na výsledok konania.

26. Pre povolenie obnovy konania podľa § 75 Daňového poriadku platí, že musia byť splnené všetky
zákonné podmienky, ktorými sú: existencia právoplatného rozhodnutia, aspoň jeden z dôvodov na
obnovu konania (§ 75 ods. 1 písm. a) - c) Daňového poriadku), dodržanie lehôt na povolenie obnovy
konania (subjektívnej 6-mesačnej a 3-ročnej objektívnej lehoty).

27. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v
pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny
nemohol uplatniť, zároveň treba zdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú len také
skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto
okolnostimoholsprávnyorgánprihliadať.Ďalšoupodmienkounaobnovukonaniaje,ženovéskutočnosti
a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán

podľa konkrétnych okolností prípadu.

28. Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už
vykonanýchaobsahovonezmenenýchdôkazov,čiskutočností,nazákladektorýchbolustálenýskutkový
stav veci v pôvodnom konaní a ani preskúmavanie zákonnosti postupu a vecnej správnosti rozhodnutia

vydaného v pôvodnom konaní. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre
ktorý zákon taxatívne (úplným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli
ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky
skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

29. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania z dôvodu podľa § 75 ods.
1 písm. a) Daňového poriadku, a preto bolo povinnosťou správcu dane pre rozhodnutie o podanom
návrhu na obnovu konania skúmať, či sú žalobcom tvrdené skutočnosti alebo dôkazy nové, alebo či
existovali už v čase, keď sa vec prejednávala v pôvodnom daňovom konaní, avšak vyšli najavo až po

právoplatnosti rozhodnutia a žalobca ich nemohol uplatniť v pôvodnom daňovom konaní bez vlastného
zavinenia, alebo preto, že ich vôbec nepoznal, a či mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v
pôvodnom konaní, a prvom rade tým, či bola dodržaná lehota na podanie návrhu na obnovu konania.

30. Správny súd v Košiciach, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.

31. K námietke nulity prvostupňového rozhodnutia súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že daňová kontrola a na ňu nadväzujúce vyrubovacie konanie bolo

vedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Humenné, ktorá v zmysle § 5 ods. 1 v
spojení s § 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019 a po tomto dátume podľa
§ 5 ods. 1 a 6 zákona č. 35/2019 Z.z. patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Prešov a bola
organizačnou zložkou tohto správcu dane zriadenou prezidentom finančnej správy na zabezpečenie
výkonu jeho činnosti (kam spadá aj správa daní). Nie je preto správne tvrdenie žalobcu, že by v danej

veci vykonával daňovú kontrolu miestne nepríslušný správca dane. Neuvedenie adresy sídla správcu
dane a zároveň uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky, ktorá je organizačnou zložkou
správcu dane je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 63 ods. 3
daňového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva
žalobcu a tým pádom ani na zákonnosť rozhodnutia. Uvedená adresa (oprávnene konajúcej) pobočky

bola adresou organizačnej zložky správcu dane, s ktorou žalobca v priebehu konania opakovane
písomne komunikoval, kde sa tiež prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňoval procesných úkonov
a kam tiež adresoval svoje opravné prostriedky. Neuvedenie sídla správcu dane preto samo osebe
nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach
(sťažil, či dokonca znemožnil ich výkon), či už v rovine hmotnoprávnej, alebo procesnoprávnej. Žalobca

navyše v správnej žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.

32. V reakcii na podstatnú námietku žalobcu o dodržaní subjektívnej lehoty na podanie návrhu na
povolenie obnovy konania, súd poukazuje na to, že z administratívneho spisu mal za preukázané,že prípisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, odbor kriminálnej polície (ďalej
len „OR PZ v Humennom“) ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 zo dňa 15.11.2016 (ďalej aj „oznámenie
z 15.11.2016“) bolo žalobcovi ako oznamovateľovi oznámené, že trestná vec vedená na OR PZ v

Humennom pod ČVS:ORP-305/2-VYS-HE-2015 proti obvinenému B. A., nar. XX.XX.XXXX, za trestný
čin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods.2, písm. a), písm. d) ods. 3 Trestného zákona
boladňa15.11.2016predloženásnávrhomnapodanieobžalobynaOkresnúprokuratúruvHumennomk
č. 2Pv 381/15/7702. V predmetnom oznámení je tiež uvedené, že predmetom vyšetrovaného skutku boli
skutočnosti oznámené žalobcom a v prípravnom konaní bolo preukázané, že k zdaniteľným plneniam

medzi žalobcom a spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o., skutočne došlo, čím tak obvineným boli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie a následne po
ukončení vyšetrovania bol spis predložený s návrhom na podanie obžaloby na Okresnú prokuratúru v
Humennom.

33. Súd mal taktiež z administratívneho spisu preukázané, že v konaní vedenom Krajským súdom v

Prešove pod sp. zn. 3S/47/2015 žalobca na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 predložil uvedené
oznámenie z 15.11.2016 (bod 61 citovaného rozsudku, pozn.). Z administratívneho spisu tiež vyplýva,
že OR PZ v Humennom správcovi dane prípisom ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018
oznámilo, že vyšetrovateľ vzniesol obvinenie B. A. za nedovolené podnikanie pod obchodným menom
AGRODREVO s.r.o. Zároveň uviedli, že nemôžu správcovi dane zaslať požadované doklady, lebo sú

súčasťou vyšetrovacieho spisu ako celku. V prílohe zaslali správcovi dane fotokópiu návrhu na podanie
obžaloby z 15.11.2016.

34. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že o odpovedi OR PZ v Humennom z 13.06.2018 sa dozvedel
až počas výkonu daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb za rok 2014, a to z protokolu z

uvedenej kontroly z 18.06.2018, ktorý mu bol doručený 25.06.2018. Ďalej žalobca tvrdil, že až z tejto
odpovede sa dozvedel, že pán A. konal v mene jeho dodávateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o.,
a teda neoprávnene podnikal tým, že vystupoval ako osoba konajúca v mene tejto spoločnosti a z
návrhu na podanie obžaloby vyplýva, že žalobcovi predával a dodal drevo, výrobky z dreva a piliny a
vyhotovil k týmto obchodom najmenej 65 dodávateľských faktúr. Žalobca tvrdil, že skutočnosť, že pán

A. konal v mene jeho dodávateľa, v mene ktorého mu dodal drevo, výrobky z dreva a piliny, je novou
skutočnosťou, ktorá má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a ktorá nemohla byť uplatnená v konaní
bez jeho zavinenia. V tomto kontexte žalobca tvrdil, že Krajský súd v Prešove posudzoval v konaní
vedenom pod sp. zn. 3S/47/2016 iba oznámenie OR PZ v Humennom z 15.11.2016 a nie oznámenie
OR PZ v Humennom z 13.06.2018.

35. V reakcii na túto podstatnú námietku súd poukazuje na to, že obsahom oboch oznámení a teda toho
z 15.11.2016 ako aj toho z 13.06.2018 sú informácie o tom, že bol podaný návrh na podanie obžaloby na
pána A. za trestný čin neoprávneného podnikania. Námietka žalobcu, že až z odpovede z 13.06.2018 sa
dozvedel, že pán A. konal v mene jeho dodávateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o., a teda neoprávnene

podnikal tým, že vystupoval ako osoba konajúca v mene tejto spoločnosti, celkom zjavne vo vzťahu k
plynutiu subjektívnej lehoty podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku neobstojí.

36. Z pohľadu súdu je podstatné to, že žalobca v pozícii oznamovateľa trestného činu už 15.11.2016
disponoval informáciou o tom, že v prípravnom konaní bolo preukázané, že pán A. neoprávnene

podnikal, za čo mu bolo vznesené obvinenie. Aj keď v tomto oznámení nie je výslovne uvedené,
že pán A. neoprávnene konal v mene dodávateľa žalobcu a teda spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.,
uvedené samo o sebe neznamená, že už v tomto okamihu žalobca nevedel, že konal za spoločnosť
AGRODREVO, s.r.o. a že o tejto skutočnosti sa nepochybne a preukázateľne dozvedel až v roku
2018 z odpovede z 13.06.2018, resp. z protokolu z daňovej kontroly. Uvedené je potrebné vnímať a

vyhodnotiť v súvislosti s podaným trestným oznámením, keď žalobca podal dňa 29.05.2015 trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa konajúceho v mene spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. V reakcii
na toto jeho trestné oznámenie mu bolo 15.11.2016 oznámené, že pán A. neoprávnene podnikal a že
v prípravnom konaní bolo preukázané, že k zdaniteľným plneniam medzi žalobcom a spoločnosťou
AGRODREVO, s.r.o., došlo. Žalobca sa teda nepochybne už v tomto okamihu dozvedel o prípadných

nových skutočnostiach relevantných pre podanie návrhu na obnovu konania. Z pohľadu označenia
nových skutočností v návrhu na povolenie obnovy konania je bez významu v akom procesnom postavení
bol pán A. v tom v ktorom čase a teda či bol podozrivým, obvineným či obžalovaným. Ani zo samotného
návrhu na podanie obžaloby, ktorá sa do dispozície žalobcu dostala podľa jeho tvrdenia až v roku 2018,nevyplýva bez ďalšieho, že pán A. nepochybne a jednoznačne neoprávnene podnikal, keď konal v
mene spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., keďže tieto skutočnosti sú po podaní obžaloby len predmetom
ďalšieho dokazovania v trestnom konaní pred súdom. Od uvedeného okamihu preto žalobcovi začala

plynúť subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 75 Daňového poriadku. Už
v čase oznámenia z 15.11.2016 mohol v návrhu na povolenie obnovy konania relevantne označiť
ako dôkaz vyšetrovací spis, keďže v tom čase už mu muselo byť zrejmé, že ním uvádzané „nové
skutočnosti“ boli predmetom zisťovania OČTK v priebehu prípravného konania a tieto bolo osvedčené
alebo preukázané na úrovni dôkazného štandardu odôvodňujúceho podanie obžaloby a to bez ohľadu

na to, či mal alebo nemal prístup do vyšetrovacieho spisu on sám, ako to namietal v žalobe. Už táto
skutočnosť bola sama o sebe dostačujúca na to, aby vedel vo svojom návrhu na obnovu konania označiť
tie skutočnosti, ktoré označil už v trestnom oznámení a na ich preukázanie označiť vyšetrovací spis,
z ktorého mohli vyplývať dôkazy na ich preukázanie. Ak teda žalobca podal návrh na obnovu konania
až 13.11.2018, podal ho celkom zjavne po uplynutí subjektívnej lehoty v zmysle § 75 ods. 4 Daňového
poriadku.

37. Súd nad rámec uvedeného poukazuje na to, že podanie obžaloby je procesným úkonom, ktorý sám o
sebe nie je novou skutočnosťou, ale skutočnosti v ňom uvedené sú predmetom ďalšieho dokazovania v
trestnom konaní. Preto pre posúdenie začatia plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu
konania nie je dôležitým to, kedy sa do dispozície žalobcu dostal návrh na podanie obžaloby, ale dôležité

je to, že žalobca disponoval informáciou umožňujúcou mu relevantne podať návrh na obnovu konania
už v roku 2016. Aj keď žalovaný skutočne neodôvodnene stotožňuje podanie návrhu na dokazovanie
pripojením návrhu na podanie obžaloby tak, ako to urobil žalobca v konaní vedenom Krajským súdom v
Prešovepodsp.zn.3S/47/2016sosamotným návrhomnapodanieobžaloby,ktorýtvorilprílohupodania
zo 13.06.2018, nič to nemení na už uvedených záveroch súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bol návrh žalobcu na obnovu konania zamietnutý pre
nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty.

38. Vzhľadom na to, že podanie návrhu na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote je jednou
z kumulatívne stanovených podmienok, ktorá dodržaná nebola, bolo z pohľadu súdu bez významu

vyjadrovať sa k samotnej relevantnosti žalobcom uvádzaných „nových skutočností/dôkazov“, ktorými
odôvodňoval svoj návrh podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku (pokiaľ ide o oznámenie z
15.11.2016, odpoveď z 13.06.2018 ako aj návrh na podanie obžaloby, pozn.).

39. Pokiaľ ide o žalobcom označenú ďalšiu novú skutočnosť, ktorú nemohol bez vlastného zavinenia

použiť v pôvodnom konaní, a síce rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14 vyhodnotil žalovaný
správne, keď konštatoval, že rozsudok Súdneho dvora EÚ nie je skutkovým zistením, a teda nie je
novou skutočnosťou, ktorá by menila doterajšie skutkové zistenia v pôvodnom konaní, a preto ani nie
je dôvodom na povolenie obnovy konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. K tomuto
súd považuje za potrebné uviesť, že rozsudok Súdneho dvora EÚ a právne názory v ňom vyslovené sa

týkajú právneho posúdenia veci, ku ktorého prehodnoteniu obnova konania neslúži.

40. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel v nadväznosti na už uvedené k
záveru, že vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutie žalovaného netrpí, keďže žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal s relevantnou argumentáciou žalobcu a preto bola takto formulovaná žalobná

námietka nedôvodná. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku nedostatočného zistenia skutkového
stavu veci správcom dane. Námietka nedostatočne/nesprávne zisteného skutkového stavu vec bola
nekonkrétna. Žalobca poukázal na to, že ak orgány správy daní vyzývali orgány činné v trestnom
konaní na predloženie dokladov, tak vedeli o trestnom stíhaní pána A., ale túto skutočnosť žalobcovi
neoznámili, teda nezisťovali riadne stav veci, čím porušili jeho práva v daňovom konaní. Správny súd k

tomu uvádza, že žiadosť na predloženie dokladov podľa obsahu žaloby súvisela s podanou písomnou
odpoveďou OR PZ v Humennom zo dňa 13. júna 2018, ktorá bola poskytnutá v administratívnom
konaní súvisiacom s daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za rok 2014. Žalobca
neuviedol, aký vplyv malo ním tvrdené porušenie jeho práv v inom daňovom konaní, či nedostatočne
zistený skutkový stav veci v dôsledku neoboznámenia žalobcu s trestným stíhaním pána A. vplyv

na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého predmetom bolo zamietnutie návrhu na obnovu
konania v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre jej povolenie v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) a
§ 75 ods. 4 Daňového poriadku. Bez významu nie je ani to, že na nápravu takýchto pochybení správcudane (tvrdené nedostatočné zistenia správcu dane, pozn.) slúžia riadne opravné prostriedky v rámci
daňového konania, ktoré prebiehalo a nie inštitút obnovy konania.

41. V závere súd v reakcii na argumentáciu žalobcu o potrebe aplikácie rozhodnutia Veľkého senátu NS
SR aj na tento preskúmavaný prípad, uvádza, že v tomto rozhodnutí sa rieši hmotnoprávne posúdenie
samotnej veci, teda nároku na priznanie alebo nepriznanie odpočtu DPH. Avšak v tomto prejednávanom
prípade súd neriešil priznanie/nepriznanie odpočtu DPH, ale posudzoval, či správne vydal správca
dane procesné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, a či je toto rozhodnutie

zákonné. Z tohto dôvodu súd na uvedené rozhodnutie neprihliadol.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

43. Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa § 168 SPP a keďže žalobca
nemal v konaní úspech a úspešnému žalovanému nevznikli také účelne vynaložené trovy, ktoré by bolo

možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.