Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/110/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101035
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101035.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: INDUSTRIAL ZONE KÚTNIKY, a.s., so sídlom Štúrova
1090/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 241 083, právne zastúpený: VIRE law & consulting s. r.
o., so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 254 921, substitučne zastúpený: Baranyay
Law Firm s.r.o., so sídlom Žihárec 801, 925 83 Žihárec, IČO: 54 203 058, proti žalovanému: Úrad pre
verejnú reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Tomášikova 28C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 069 841,

v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného obsiahnutého v Zápisnici o prerokovaní
protokolu o výsledku vykonanej kontroly č. 208/2022 zo dňa 31.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.10.2023 z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 02.10.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha
preskúmania opatrenia žalovaného obsiahnutého v Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku
vykonanej kontroly č. 208/2022 zo dňa 31.07.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný
uložil žalobcovi podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o regulácii v sieťových odvetviach“) povinnosť odstránenia
a vykonania nápravy nedostatku zisteného pri vykonávaní kontroly tým spôsobom, že zníži počet

zapojených panelov tak, aby celkový inštalovaný výkon dotknutého zariadenia (fotovoltická elektráreň
A. – B. C.) bol v súlade s vydaným povolením na podnikanie. Žalovaný pri uložení povinnosti vychádzal
z Protokolu o výsledku vykonanej kontroly č. 208/2022 a dôvodom uloženého opatrenia je zistenie
žalovaného, že celkový inštalovaný výkon (3 576,155 kWp) je vyšší ako inštalovaný výkon uvedený na
povolení vydanom pre dané zariadenie (3,200 MW).

2. V žalobe žalobca s odkazom na § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal žalobe
odkladný účinok. Žalobca návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon napadnutého opatrenia ho môže
závažným spôsobom postihnúť v podobe významnej finančnej ujmy spojenej s jeho realizáciou
a výpadkom výroby, ktorá by naviac, v prípade preukázania odôvodnenosti správnej žaloby, mohla byť
znásobená nákladmi spojenými s navrátením veci do pôvodného stavu.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe
zo dňa 29.12.2023. Uviedol, že z návrhu žalobcu nie je preukázané splnenie podmienok podľa § 185
písm. a) SSP, konkrétne, že by okamžitý výkon napadnutého opatrenia závažným spôsobom postihol
žalobcu ním uvádzaným spôsobom. Navyše, žalobcove argumenty sa javia ako účelové. Žalovanému
bola zákonom o regulácii sieťových odvetví zverená kompetencia kontroly dodržiavania podmienok

ustanovených v predmetnom zákone a taktiež kompetencia ukladať opatrenia na odstránenie a nápravu
nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly, teda sa jedná o vykonávanie kompetencií v súlades verejným záujmom. Práve priznanie odkladného účinku napadnutému opatreniu, ktorým žalovaný
vykonáva svoje kompetencie v zmysle zákona o regulácii sieťových odvetví, by bolo možné považovať
za konanie v rozpore s verejným záujmom. Nedôvodnosť návrhu žalobcu videl žalovaný aj v tom, že v

napadnutom opatrení bol stanovený presný termín, dokedy mal žalobca uloženú povinnosť zrealizovať,
pričom tento termín (01.10.2023) uplynul už pred podaním žaloby a návrhu na priznanie odkladného
účinku na správny súd (02.10.2023).

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe posúdil ako nedôvodný, keďže neboli naplnené dôvody pre jeho
priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v
zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného
účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody,

3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi
následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v

rozpore s verejným záujmom.

8. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom

priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie alebo opatrenie smeruje. Pri
rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť
tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť

intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj
posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

9. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o nedôvodnosti podaného návrhu z dôvodu uplynutia lehoty
na vykonanie napadnutým opatrením uloženej povinnosti správny súd uvádza, že táto argumentácia

sama o sebe nedôvodnosť podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby
nepreukazuje. Aj keď je z predloženého spisového materiálu zrejmé, že povinnosť uložená žalobcovi
v napadnutom opatrení mala byť splnená do termínu predchádzajúceho času podania správnej žaloby
spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku, z doposiaľ predložených relevantných listinných
podkladov a vyjadrení účastníkov konania, nie je zrejmé, či žalobca do času určeného v napadnutom

opatrení uloženú povinnosť aj splnil. Zároveň je potrebné dodať, že aj pokiaľ by žalobca uloženú
povinnosť do času určeného v napadnutom opatrení nesplnil, uložená povinnosť naďalej trvá (nezaniká).
Argumentácia týkajúca sa termínu uloženej povinnosti vo vzťahu k času podania správnej žaloby spolu
s návrhom na priznanie odkladného účinku, tak v danom prípade nie je relevantná.

10. Napriek uvedenému správny súd po oboznámení sa návrhom na priznanie odkladného účinku
nezistilzákonnýdôvodprejehopriznanie.Žalobcasvojnávrhpodložillenvšeobecnýmitvrdeniamiotom,
že nepriznanie odkladného účinku je spôsobilé privodiť mu finančnú ujmu a prípadne aj dodatočné
náklady v prípade, že by správny súd žalobe vo veci samej vyhovel a napadnuté opatrenie zrušil,avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Pokiaľ žalobca poukázal na
prípadnú finančnú ujmu spojenú s výpadkom výroby, v tejto súvislosti poukazuje správny súd na
tvrdenia samotného žalobcu uvádzané v podanej žalobe o tom, že panely s výkonom presahujúcim

limit uvádzaného inštalovaného výkonu boli plánované a inštalované len ako tzv. výkonová rezerva,
ktorá nie je zapojená do procesu výroby elektrickej energie. Argumentácia o finančnej ujme spôsobenej
výpadkami výroby sa tak javí ako účelová. Tvrdenie žalobcu o dodatočných nákladoch spojených
s návratom daného zariadenia do pôvodne inštalovaného stavu pre prípad úspechu v konaní o správnej
žalobe,ktorénaviacnebolopreukázanéaniosvedčenéžiadnymirelevantnýmidôkaznýmiprostriedkami,

taktiež neobstojí. Len hypotetická možnosť vzniku subjektívnej ujmy či iného vážneho nenapraviteľného
následku v prípade úspechu žalobcu s podanou správnou žalobou nepostačuje k tomu, aby správny
súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

11. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu
dôvodov na priznanie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou,

ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že
poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na
vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.

Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná,
ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp
zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018.

Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním
predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu
vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny
súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom

neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a opatrení napadnutých žalobou, prípadne iných
rozhodnutí a opatrení, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.

13. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného

predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval
otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené
základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny
súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol.

14. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)