Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100577
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100577.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01
Brezno, IČO: 36 037 443, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Skuteckého 33, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101707920/2023 zo dňa
07.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101707920/2023 zo dňa 07.07.2023 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 08.08.2023 domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101707920/2023 zo dňa 07.07.2023, ktorým žalovaný podľa §
74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z.z.“), potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Trnava č. 100142628/2023 zo dňa 12.01.2023, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 130 318,06 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2014. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok

správnej žalobe.

2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že na trhu pôsobí
23 rokov, v súčasnosti zamestnáva takmer 50 zamestnancov, v regióne patrí medzi kľúčových
zamestnávateľov a od jeho činnosti je závislých v Slovenskej republike aj v zahraničí niekoľko desiatok
ďalších spoločností. Podľa tvrdení žalobcu si voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni a zdravotným

poisťovniamriadneavčasplnilaplnísvojezáväzky,nikdysanedostaldožiadnehoomeškaniaazáväzky
z obchodného styku uhrádza taktiež v splatnosti. Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia
podľa žalobcu bude znamenať ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, nakoľko by daňová exekúcia
poškodila jeho dennodenný chod, a to aj výkon jeho podnikateľskej činnosti, ohrozila by žalobcovu
dôveryhodnosť, ďalej by žalobcu dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty
obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd,

odvodov a daní a súčasne mu znemožní spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť
žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca svoj návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aj tým, že takýto stav ohrozuje reálnu možnosť
plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa účastní verejného obstarávania,
kedy mu v prípade výkonu rozhodnutia hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok
a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom. V tejto súvislosti odkázal

žalobca na oznámenie zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo dňa 10.05.2021,
zn. 26675/MST. Žalobca ďalej tvrdil, že prípadný výkon rozhodnutia mu spôsobí nevyčísliteľnú škodu,bude vedený Finančnou správou Slovenskej republiky ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo
mu sťaží aj výkon podnikateľskej činnosti a je možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci
stratia voči nemu dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by viedlo k

likvidácii spoločnosti a nemožnosti zamestnávania osôb. Žalobca ďalej uviedol, že táto situácia značným
spôsobom sťažuje plnenie jeho záväzkov a povinností vo vzťahu k iným subjektom, poškodzuje jeho
dobré meno a nemôže sa zúčastňovať verejných súťažných konaní. Podľa žalobcu sú u neho naplnené
všetky zákonné požiadavky na priznanie odkladného účinku, lebo mu hrozí závažná ujma, tiež značná
hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných

následkov a odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca k návrhu
na priznanie odkladného účinku predložil ako prílohy : e-mail od Tatra banky, a. s., ktorým mu bolo
oznámené, že banka pristúpila k holdovaniu kontokorentného úveru v plnej výške do času, kým nebude
vysporiadaná záležitosť s Finančnou správou a oficiálne zverejneným nedoplatkom voči daňovej sekcii,
daňovépriznaniekdanizpríjmovprávnickejosobyzarok2022(ďalejajlen,,daňovépriznanie“),účtovnú
závierku k 31.2.2022 (ďalej aj len ,,účtovná závierka“), kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021 medzi

žalobcom ako objednávateľom a dodávateľom MMJ Invest, s.r.o. (ďalej aj len „kúpna zmluva“).

II.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného

správnemu súdu dňa 07.02.2024 s jeho priznaním nesúhlasil a to poukazom na nedôvodnosť žaloby.

III.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná

ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktorémá podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca

nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené

podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že
v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a)
stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,
resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa
od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú

ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej
ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť
závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,

13S/66/2020). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré
následnesprávnysúdmôževyhodnotiť.Prisvojomrozhodovaníotakomtonávrhumusísprávnysúdbrať
nazreteľvýnimočnosťtohtoinštitútu,ktorýmsazasahujedoprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutia
orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskejrepublikyč.k.III.US364/2017-16zodňa30.mája2017).Zároveňsamusízhodnotiťintenzita
preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej
žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným
spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného,hrozilazávažnáujma,čiznačnáhospodárskaškoda.Žalobcapotrebupriznaniaodkladného
účinku odôvodňoval tým, že výkon predmetného rozhodnutia by závažným spôsobom zasiahol do jeho
majetkovýchprávaohrozilbyvýkonjehopodnikateľskejčinnosti(prevádzky),ďalejbyvýkonrozhodnutia

ohrozil jeho dôveryhodnosť a súčasne by žalobcu dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže
v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov by nedisponoval finančnými prostriedkami.
Z obsahu priloženého daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022 súdu vyplynulo,
žežalobcamalvýsledokhospodáreniapredzdanenímvovýške298349,-Eur,základdane:412409,12,-
Eur, daňový preplatok: 71 575,80,- Eur, odpisy hmotného majetku 424 547,10,- Eur, výnosy : a) služby

80 000,- Eur, b) hmotný majetok 33 000,- Eur, c) zásoby materiálu, výrobkov a tovaru 456 000,- Eur;
náklady: a) služby vo výške 508 120,- Eur, b) zásoby materiálu, výrobkov a tovaru vo výške 192 399,-
Eur. Z obsahu priloženej účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2022 súd okrem iného zistil, že žalobca
má vlastné imanie vo výške 5 892 301,- Eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení
predstavuje sumu 298 350,- Eur v bežnom účtovnom období. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva okrem

iného to, že žalobca ako objednávateľ si objednal u dodávateľa „logické celky“ presne špecifikované
v predmetnej kúpnej zmluve za dohodnutú kúpnu cenu 1 765 588,- Eur bez DPH s lehotou splatnosti
30 dní odo dňa dodania tovaru objednávateľovi.12. Na podporu svojich tvrdení, okrem predmetných listín, žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody
a nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd poukazuje na to, že

samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným konkrétne vo výške 130 318,06,- Eur (uvedenej
v rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v tomto konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej
majetkovej ujmy na strane žalobcu. Na základe žalobcom všeobecne formulovaných tvrdení
a predložených vyššie uvedených listín nemožno prijať záver, že prípadným výkonom napadnutého
rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, alebo iný vážny

nenapraviteľný následok tak, ako predpokladá § 185 písm. a) SSP. Priznanie odkladného účinku neslúži
na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie, resp. nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov.
Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti
zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom,
kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by
závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

13. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná,
ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017,
sp. zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu

na priznanie odkladného účinku. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol následky,
ktoré eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, a teda možno
konštatovať, že svoje tvrdenia v určitých častiach formuloval relatívne hypoteticky (napr. ,,je možné
očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia voči nemu dôveru a odstúpia od začínajúcich i
prebiehajúcich obchodných aktivít“), pričom neuviedol konkrétne skutkové okolnosti a dôkazy slúžiace

na podporu záveru o reálnosti tejto, ním tvrdenej hrozby. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám
za žalobcu vyhľadával dôvody, či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je
výhradnenažalobcovi,abyreálnu,priamohroziacuzávažnúujmusprávnemusúdudostatočneosvedčil,
a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými, či hypotetickými
tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu,

že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a
iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.

14. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým

je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil.

15. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na ust. § 188 SSP zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2

písm. e) SSP.