Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721203941
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6721203941.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Gallu a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: MO transport
s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 47 660 520, zastúpený:
Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanej I/: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., žalovanému
II/: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., žalovanému III/: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
X, XXX XX B., žalovanému IV/: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/X, XXX XX I., žalovanej V/: F.
J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXXX/XX, XXX XX M., žalovaní III/, IV/, V/ zastúpení: JUDr. Ľubomír

Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, žalovanej VI/: I. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXX/X, XXX XX O., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/43/2021-128 zo dňa 29.03.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/43/2021-128 zo dňa 29.03.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným I/, II/, III/, IV/,V/, VI/ náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne
o výške trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OdvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobužalobcuprotivtedyžalovanýmI/ažVII/,
keď žalovaným v VII/ rade bol D. N., ktorou sa domáhal žalobca zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, zamietol v celom rozsahu (výrok I.). Žalovaným I/, II/, VI/ a VII/ náhradu trov konania
proti žalobcovi nepriznal (výrok II.). Žalovaným III/, IV/ a V/ priznal právo na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100% (výrok III.). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru,
že „žalobca sa dostal do dôkaznej núdze. Do termínu pojednávania ani na pojednávaní nepredložil

LV použiteľný pre právne účely. Súd zistil pochybenia pri pripojených prílohách v žalobe. Žalovaný II
nemá pripojenú ponuku na predkupné právo s doručenkou. Žalovaný IV ponuku na predkupné právo
neprevzal do vlastných rúk, prevzala ju jeho dcéra. Žalovaná VI neprevzala ponuku na predkupné
právo, nie je to preukázané doručenkou. Po poučení podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku
žalobca nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie s vyhotovením znaleckého posudku s geometrickým
plánom, preto súd nemohol postupovať podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konanie o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je iudicou duplex, t.j. v konaní,

v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia a rozdelenia nehnuteľnosti,
ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná
úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie
veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ) od 01.01.1992 vyplýva, že uvedené pravidlosa má použiť na každý spôsob vyporiadania, pri reálnom rozdelení i prikázaní veci mimo predaja
veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci, jej
reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci

vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude
rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu.
To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru
veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie
veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné

veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere veľkosti
pôvodných podielov. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia
hľadískúzemnéhoplánovania,prístupukukomunikáciámaúčelnéhotechnickéhospôsobunavrhnutého
riešenia (2CZ 47/70). Aby súd mohol postupovať tak, že reálne rozdelí veci, bol by potrebný znalecký
posudok s geometrickým plánom. Právny zástupca žalobcu pred pojednávaním vo svojich vyjadreniach
ani na pojednávaní nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie, vyhotovenie znaleckého posudku s

geometrickým plánom. Tvrdil vo svojich vyjadreniach, že svoj podiel na nehnuteľnostiach nepotrebuje a
chce vyplatiť ostatných podielových spoluvlastníkov. Napriek tomu, že súd mu vytkol vadu žaloby, a to že
u žalovaného II nebola ponuka na predkupné právo s doručenkou, žalovaného IV neprevzal ponuku na
predkupné právo žalovaný IV a od žalovanej VI chýba doručenka od ponuky na predkupné právo, toto do
poučenia podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku žalobca nepredložil. Tvrdil, že žiada zrušiť

a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v zmysle doloženého súkromno - znaleckého posudku P. E. B..
Súd vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nedoložil ani rozhodnutie Okresného
súdu Banská Bystrica 4Odk/627/2019, nevedel posúdiť či sa na predkupné právo vzťahujú ustanovenia
§ 166 a § 167s Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 nevysvetľuje
čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, keďže tieto osobitné dôvody nie sú

taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania
sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu, závažnosť, čo by umožnilo rozhodnúť, že treba zamietnutím
žaloby poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo veci
naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi
opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu

a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia
teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky
stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako
významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby
predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá

by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci
založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by žalovanému vznikla vyhovením žalobe so situáciou,
ktorá by bola žalobcovi vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je
akýkoľvekzávero(ne)existenciidôvodovhodnýchosobitnéhozreteľapredčasnýanepodložený.Zúčelu
ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke

práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú okolnosti viac menej
subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď v prospech žalovaného,
alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia strán sporu, v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti na
prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na
spornú nehnuteľnosť a pod.. V danom prípade za dôvod osobitného zreteľa súd považuje neprospech

žalobcu, a to je, že svoj podiel na nehnuteľnosti nadobudol v rámci konkurzu, nechce nehnuteľnosť
užívať, cenu v súkromno - znaleckom posudku, chce nadobudnúť spornú nehnuteľnosť, ide mu
predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho
prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať.
Súd z uvedených dôvodov, pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, nezrušil a

nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo a z dôvodu osobitného zreteľa žalobu v celom rozsahu
zamietol.“ Vec právne posúdil podľa § 142 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 166 ods. 1, 2, 3,
4, 5 a § 167s zák. č. 7/2005 Z. z..
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s poukazom na to, že
žalobca bol neúspešný, žalovaní boli úspešnou stranou sporu, pričom žalovaným I/, II/, VI/ a VII/ trovy

konania nevznikli, preto im ich súd nepriznal. Žalovaným III/, V/ a VII vzniklo právo na náhradu trov
konania, ktorí si trovy konania uplatnili, preto súd rozhodol, že majú právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%.2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu, a to proti rozsudku súdu v celom rozsahu s poukazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k nepredloženiu

listu vlastníctva použiteľného na právne úkony namietal, že predložil list vlastníctva, ktorý je dostupný
na oficiálnej stránke katastra nehnuteľností, ktorá evidencia je vedená štátnymi orgánmi, preto
ju nepochybne možno považovať za hodnovernú, a to aj pre účely podania žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Opačný záver, ktorý by v každom jednom prípade
požadoval od žalobcov v obdobných prípadoch, aby predkladali oficiálne výpisy z listu vlastníctva,

by bol v rozpore so samotným zámerom zákonodarcu pre uľahčenie celého procesu komunikácie
so štátnymi orgánmi a súdmi. K nepredloženiu doručeniek k mimosúdnym ponukám na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva namietal, že tvrdenia súdu prvej inštancie sa nezakladajú
na pravde a navyše sú právne nesprávne. Žalobca, ako kupujúci nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
v rámci konkurzného konania na majetok predchádzajúcej spoluvlastníčky, v tomto prípade správca
nebol viazaný ust. § 93 zák. č. 7/2005 Z. z., keďže v predmetnom prípade sa jednalo o oddĺženie

fyzickej osoby formou konkurzu, ktoré sa spravuje ustanoveniami štvrtej časti zákona. V zmysle
§ 167s zák. č. 7/2006 Z. z., pri speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom;
osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo, však predkupné právo zostáva
zachované. V predmetnom prípade vecné predkupné právo zriadené nebolo, žalovaní takúto skutočnosť
ani netvrdili, ani nepreukázali. Pri nadobudnutí majetku – podielu od svojho právneho predchodcu,

žalobca preukázateľne neporušil žiadne ustanovenia týkajúce sa predkupného práva. Všetkým
podielovým spoluvlastníkom boli ponuky na vyporiadanie zasielané opakovane, a to pred vypracovaním
znaleckého posudku vo veci samej. Mali všetci vedomosť o zámere žalobcu zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo, nakoľko aj na pojednávaní vo veci samej navrhovali zamietnutie žaloby, teda
preukázateľne mali vedomosť o predmete sporu. Súd nevyzval žalobcu na doloženie týchto písomností,

ak ich považoval pre rozhodnutie vo veci za nevyhnutné. Nakoľko sa na žalobcu vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti povinnosť dodržiavania predkupného práva v zmysle Občianskeho zákonníka
nevzťahovala, považuje túto časť napádaného rozsudku za právne nesprávnu a neudržateľnú.
K nedoloženiu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica – 4Odk-627/2019 o konkurze na majetok
právneho predchodcu žalobcu, argument súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nedoložil

ani predmetné rozhodnutie, nevedel posúdiť, či sa na predkupné právo vzťahujú ust. § 166 a ust.
§ 167s Zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje za právne neudržateľný. Skutočnosť, že na
majetok právneho predchodcu žalobcu – dlžníčku Q. B. bol vyhlásený konkurz vyplýva z uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.06.2019, ktoré bolo vydané v Obchodnom vestníku dňa
25.06.2019 pod číslom: 121/2019, K054502. Dňa 26.06.2019 tak začalo konkurzné konanie voči

dlžníčke, ako právnej predchodkyni žalobcu, ktorá skutočnosť bola a je verejne známou, dostupnou
apreukázateľnouskutočnosťou,nakoľkobolazverejnenávObchodnomvestníku.Žalobcaniejepovinný
takétoskutočnostipreukazovať,nakoľkotietovyplývajúzpríslušnejštátomvedenejevidencieapovažujú
sa za preukázané. Poukázal na ust. § 186 ods. 1 a § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
K nepreukázaniu deliteľnosti predmetu vyporiadania a k nepredloženiu znaleckého posudku (bod 20.

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) hodnotenie súdu považuje za právne nesprávne, poukázal,
že žalobca navrhol rozdelenie svojho podielu medzi ostatných podielových spoluvlastníkov za primeranú
náhradu, ktorá by mu prislúchala zo strany ostatných podielových spoluvlastníkov, kde táto bola odborne
a kvalifikovane v súlade so zákonom určená znalcom z príslušného znaleckého odboru, ktorý posudok
právne kvalifikovaným spôsobom žalovaní nespochybnili. V predmetnom posudku znalec opísal danú

nehnuteľnosť a aj z uvedeného vyplývalo, že vzhľadom na umiestnenie, tvar nehnuteľnosti a najmä
možnosť efektívneho využívania nehnuteľnosti, táto nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Argumentáciu
žalobcu podloženú dôkazmi žalovaní nevyvrátili ani písomným návrhom, ani ústnymi prednesmi na
pojednávaní.
K existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré súd považoval to, že žalobca nadobudol

svoj podiel v rámci konkurzu, nechce nehnuteľnosť užívať, cenu v súkromno-znaleckom posudku, chce
nadobudnúť spornú nehnuteľnosť, ide mu predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov,
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní
do jeho vlastníctva má v úmysle predať, uviedol, že s uvedeným odôvodnením sa nestotožnil. Súd
formalisticky odmietol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, žalobca je v dôsledku uvedeného nútený

zotrvať proti svoje vôli v podielovom spoluvlastníctve, čo je v rozpore so zákonnými princípmi zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd zamietnutím žaloby postupoval v rozpore s týmito
zákonnými princípmi a zásadami. Z predložených dôkazov súd nesprávne vyhodnotil a ustálil skutkový
stav veci, kde v nevyhnutnej súvislosti vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie trpí vadami,ktoré sú skutkovo a právne neudržateľné a nemôže požívať právnu ochranu. Namietal porušenie
zásady presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe vyhovieť alebo zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v I/ rade k odvolaniu žalobcu v písomnom vyjadrení uviedla, že s odvolaním žalobcu
nesúhlasí, trvá naďalej na zamietnutí žaloby v plnom rozsahu.

4. Žalovaní III/, IV a V/ zastúpení právnym zástupcom v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu

uviedli, že žalobca zjavne nepochopil námietky súdu prvej inštancie a vo svojom odvolaní sa bráni
ustanoveniami zák. č. 7/2005 Z. z., pričom poukazuje, že pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu
od právneho predchodcu žalobca neporušil žiadne zákonné ustanovenia, nakoľko uvedený zákon
pôsobnosť predkupného práva vylučuje. Súd prvej inštancie však vo svojom rozsudku uvádzal, že
žalobca nepreukázal doručenie svojich ponúk na odkúpenie vlastníckeho podielu žalobcu jednotlivým
žalovaným, čím nepreukázal snahu vyriešiť vec zmierlivou cestou pred podaním žaloby. Žalobca

nepreukázal nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v konkurznom konaní a ani to, že takýmto
spôsobom mal spoluvlastnícky podiel nadobudnúť a ani to, že takýmto spôsobom mal spoluvlastnícky
podiel nadobudnúť, a to napriek tomu, že žalovaní práve z dôvodu absencie výziev na uplatnenie
predkupného práva namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už pri svojom prvom vyjadrení k žalobe
žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa svojou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva prikázaním svojho spoluvlastníckeho podielu žalovaným za odplatu bez
toho, aby predložil dôkazy preukazujúce nemožnosť deliteľnosti spoločnej veci. Žalobca neuniesol
nielen bremeno dôkazu, ale ani bremeno tvrdenia, keď neuviedol, prečo by delenie nemalo byť dobre
možné. Poukázal na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že až v prípade,
ak delenie spoločnej veci nie je možné, prichádzajú do úvahy nasledujúce spôsoby vyporiadania.

Žalobca pochybil, keď žiadal spoluvlastníctvo vyporiadať až druhým možným zákonným spôsobom bez
toho, aby preukázal nemožnosť prvého. Dôkazné bremeno viazlo na žalobcovi. Žalovaní uvádzali, že
pozemok je možné rozdeliť, konkrétne navrhli vyčlenenie novovytvoreného pozemku žalobcovi a druhý
novovytvorený pozemok by ostal v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Žalobca reálne nevie, kde
sa pozemok nachádza, nepozná miestne pomery, lokalitu, ani umiestnenie pozemku v teréne. Rozhodol

sa za minimálnu cenu kúpiť spoluvlastnícky podiel na pozemku len preto, aby následne donútil ostatných
spoluvlastníkov za mnohonásobne vyššiu a nereálnu cenu odkúpiť spoluvlastnícky podiel od neho.
Skutočnosť, že súdna autorita nerozhodne v prospech tej ktorej strany ešte nezakladá právo strany
v konaní neúspešnej tvrdiť, že rozhodnutie je prekvapivé, nezákonné či svojvoľné. Navrhli odvolanie
žalobcu ako nedôvodné zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Ostatní žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných predložil odborné stanovisko znalca P.
E. B., ktoré potvrdzuje, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva sa žalobca domáha, nie sú reálne deliteľné medzi jednotlivých podielových
spoluvlastníkov tak, ako to navrhovali žalovaní. Žalobca má na to, že reálnym rozdelením nehnuteľnosti
by tak nevznikol samostatný ucelený a funkčný celok, ktorý by žalobca mohol nerušene užívať, čo
potvrdil aj znalec v odbornom stanovisku č. XXX/XXXX. Žalobca považuje za neefektívny spôsob
vyporiadania reálnou deľbou tak, ako to navrhujú žalovaní v I/ a II/ rade. Naďalej žalobca považuje

za efektívny, účelný a jediný možný spôsob vyporiadania taký, ako navrhol v žalobe, a to rozdelenie
jeho spoluvlastníckeho podielu medzi ostatných podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
K sume náhrady za 1 m2 vo výške 35,24 EUR uviedol, že táto bola stanovená znalcom vychádzajúc
zo znaleckého posudku. Apeloval na konajúci súd, aby prihliadal na žalobcom predložené odborné
dôkazy preukazujúce odôvodnenosť a správnosť ním uvádzanej argumentácie. Predložené odborné

stanovisko predstavuje významný dôkaz odôvodňujúci a preukazujúci tú skutočnosť, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že dňa 28.04.2022 bola
uzavretá kúpna zmluva so žalovaným v VII/ rade D. N.. Predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej
odkúpil žalovaný v VII/ rade spoluvlastnícky podiel žalobcu na spornej nehnuteľnosti o veľkosti 412/2880
k celku zodpovedajúcej výmere 9,06 m2 za kúpnu cenu 35,24 EUR za 1 m2, ktorou skutočnosťou

zároveň preukazuje, že cena náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 35,24 EUR za
1 m2 bola uznaná aj samotnými žalovanými, je potvrdená aj znaleckým posudkom a jej správnosť
a odôvodnenosť je nesporná. Ďalej uviedol, že všetkým podielovým spoluvlastníkom boli ponuky na
odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalobcu zasielané opakovane, a to pred vypracovaním znaleckéhoposudku vo veci samej; taktiež po vypracovaní znaleckého posudku vo veci samej. K vyjadreniu doložil
dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 28.04.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodne žalovaným
v VII/ rade D. N., zo dňa 06.06.2022, ako aj kúpnu zmluvu zo dňa 28.04.2022 vo vzťahu k spornej

nehnuteľnosti a odborné stanovisko znalca P. E. B., č. znaleckého úkonu XXX/XXXX zo dňa 13.06.2022.

7. K vyjadreniu žalobcu žalovaní v III/, IV/, a V/ rade uviedli, že žalobca konečne zabezpečil dôkaz
o tom, že predmetný pozemok nie je možné reálne rozdeliť, avšak tak urobil v odvolacom konaní,
teda po skončení dokazovania. Žalobca porušil zásady koncentrácie konania, rovnosti strán a zásady

kontradiktórnosti konania. Nemožno akceptovať konanie žalobcu, ktorý predloží dôkaz potrebný na
vyhovenie až v priebehu odvolacieho konania a priznať mu ochranu. Okrem toho namietal, že
z odborného stanoviska znalca vyplýva, že žalobca predložil znalcovi skreslené informácie a že znalec
vypracoval odborné vyjadrenie bez toho, aby predmetný pozemok videl na tvare miesta. Znalec uvádza,
že reálny prístup na predmetnú parcelu z parcely č. XX je možný len cez parcely vo vlastníctve iných
právnických či fyzických osôb, čo nie je pravdou, nakoľko predmetná parcela je obkolesená parcelami

s parcelným číslom XX, XX, XXX K. XXX, pričom na všetkých uvedených parcelách je spoluvlastníkom
aj samotný žalobca. Parcely č. XXX K. XXX pritom priamo susedia s asfaltovou cestnou komunikáciu
vo vlastníctve Obce N.. Žalobca si teda cez svoje vlastníctvo dokáže zabezpečiť prístup priamo na
obecnú asfaltovú komunikáciu. Ak by znalec navštívil predmetný pozemok, bol by mu tento stav zrejmý.
Poukázal na to, že znalec P. B. je znalcom v odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností,

znalecké posudky a vyjadrenia zodpovedajúce otázku, či a ako je možná reálna deľba pozemku
zabezpečuje a vypracúva znalec z odvetvia geodézie, kartografie a fotogrametrie. Uvedené odborné
stanovisko P. B. pre toto konanie má nulovú výpovednú hodnotu.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaných III/, IV/ a V/ v podaní zo dňa 01.08.2022 uviedol k predloženému

odbornému stanovisku, že s tvrdením žalovaných sa nestotožňuje, považuje ich za výrazne formálne
a bezpredmetné. Znalec, ako odborne spôsobilá osoba zodpovedá za správnosť svojich záverov
trestnoprávne. Námietky žalovaných ohľadne nedokonalostí a nezrovnalostí v znaleckom posudku
žalobca odmieta, nakoľko predstavujú iba konštatovania žalovaných, ktoré nie sú však odborným
spôsobom podložené. Odborné stanovisko znalca P. B. predstavuje odborne relevantný dôkaz, že

v predmetnom konaní pred súdom prvej inštancie došlo k takým vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, preto apeloval na odvolací súd, aby na tento kľúčový a relevantný
dôkaz prihliadal. Zároveň v tomto podaní, z dôvodu, že došlo k právoplatnej zmene vlastníckeho
práva na príslušnom liste vlastníctva v prospech žalovaného v VII/ rade D. N., ktorý nadobudol časť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu o výmere 9,06 m2, žalobca zobral žalobu voči žalovanému v VII/

rade späť v súlade s ust. § 370 CSP. Zároveň navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo, a to medzi žalobcom a žalovanými v I/ až VI/ rade, ktorí sú povinní zaplatiť
žalobcovi finančnú náhradu špecifikovanú v tomto podaní zo dňa 01.08.2022.

9. Následne vec bola súdom prvej inštancie predložená na rozhodnutie o odvolaní žalobcu Krajskému

súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu.

10. Odvolací súd výzvou zo dňa 05.04.2023 vyzval žalovaných v I/ až VII/ rade, aby sa písomne
vyjadrili k späťvzatiu žaloby žalobcom vo vzťahu k žalovanému VII/ D. N., ktoré späťvzatie je obsiahnuté
vo vyjadrení žalobcu zo dňa 01.08.2022 a zároveň, aby oznámili, či súhlasia, alebo nesúhlasia so

späťvzatím, s tým, aby v prípade nesúhlasu uviedli dôvody nesúhlasu.

11. Žalovaný v VII/ rade D. N. v písomnom podaní zo dňa 14.04.2023 uviedol, že v apríli 2022 pozemok
odkúpil, tak nemá dôvod sa vyjadrovať.

12. Žalovaní III/, IV/ a V/ v písomnom vyjadrení zo dňa 03.05.2023 uviedli, že so späťvzatím žalobcu zo
dňa 01.08.2022 voči žalovanému VII/ súhlasia, zároveň uviedli, že vzhľadom na uvedené nie je v konaní
aktuálne zo strany žalobcu splnená podmienka vecnej legitimácie, nakoľko, ako je zrejmé aj žalobcovi,
žalovaný VII/ - D. N. je taktiež aj naďalej podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností.
Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie, a to aj vzhľadom na absenciu vecnej aktívnej legitimácie potvrdiť.

13. Ostatní žalovaní sa kvalifikovaným spôsobom k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.14. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/65/2022 – 257 zo dňa 17.06.2023 pripustil
späťvzatie žaloby žalobcu voči žalovanému VII/ D. N., zrušil rozsudok okresného súdu Zvolen č.k.
12C/43/2021–128zodňa29.03.2022vočižalovanémuVII/D.N.akonanievočižalovanémuVII/zastavil

(výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému VII/ náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
Odvolací súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 370 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2023.

15. Následne odvolací súd výzvou zo dňa 03.08.2023 postupom v zmysle § 382 CSP vyzval strany

sporu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnej aplikácii ustanovenia § 78 CSP, podľa ktorého nútené
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu (ods. 1). Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti
všetkých subjektov podľa ods. 1 (ods. 2).
Na výzvu súdu aplikovanú v zmysle § 382 CSP žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 78 CSP, že žalobca nepopiera a uznáva, že v predmetnom prípade

ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. V ním adresovanom podaní zo dňa 01.08.2022, ktorým vzal
žalobu späť voči žalovanému v VII/ rade došlo na strane žalobcu k pochybeniu a žaloba bola voči
nemu vzatá späť omylom. Žalovaný v VII/ rade bol účastníkom konania v konaní pred súdom prvej
inštancie a navrhuje, aby ním bol aj naďalej aj v odvolacom konaní a navrhol, aby do konania na
strane žalovaného pristúpil D. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. F. XXXX/X, M. (pôvodne žalovaný

v VII/ rade). Zároveň navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalovaného a žalovaných v I/ až VII/ rade, prikázal nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva žalovaných v I/ až VII/ rade v podieloch špecifikovaných v tomto podaní a uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu špecifikovanú v tomto podaní, alebo aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Žalovaní III/, IV/ a V/ v písomnom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu, aby sa vyjadrili
k možnej aplikácii ustanovenia § 78 CSP uviedli, že postup v zmysle výzvy konajúceho súdu je
vzhľadom na absenciu vecnej legitimácie žaloby namieste tak, ako na túto skutočnosť už poukazovali
v predchádzajúcom vyjadrení. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, vzhľadom na návrh žalobcu, ktorým navrhol pripustenie ďalšieho
subjektu do konania na strane žalovaného, rozhodol uznesením č. k. 14Co/65/2022 – 272 zo dňa
05.03.2023 tak, že návrh žalobcu na pripustenie pristúpenia na stranu žalovaného D. N., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom B. F. XXXX/X, M. zamietol, a to s poukazom na ustanovenie § 79 a predovšetkým

§ 378 ods. 2 CSP a tiež aplikujúc ustanovenie § 371 CSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.09.2023.

18. Keďže pôvodný žalobca podaním zo dňa 18.09.2023 podal dovolanie proti uzneseniu Krajského
súdu v Žiline (správne má byť uvedené v Banskej Bystrici) sp. zn. 14Co/65/2022 zo dňa 05.09.2023

a sp. zn. 14Co/65/2022 zo dňa 17.07.2023, odvolací súd, a to Krajský súd v Banskej Bystrici
dňa 03.10.2023 predložil spis Okresnému súdu Zvolen v dôsledku podaného dovolania žalobcu
adresovanému Okresnému súdu Zvolen ako súdu prvej inštancie na vykonanie úkonov súdom prvej
inštancie v zmysle § 436 CSP a ďalšieho postupu v zmysle § 437 CSP. Následne súd prvej inštancie
uznesením č. k. 12C/43/2021-324 zo dňa 27.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2023

dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/65/2022-257 zo dňa
17.07.2023 zastavil (výrok I.) a dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 14Co/65/2022-272 zo dňa 05.09.2022 zastavil (výrok II.) pre nezaplatenie súdneho poplatku za
podané dovolania. V dôsledku návrhu žalobcu zo dňa 30.11.2023, ktorý navrhol zmenu strany sporu na
stranežalobcusúdprvejinštancieuznesenímč.k.12C/43/2021-340zodňa11.12.2023,ktorénadobudlo

právoplatnosť dňa 21.12.2023 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje
žalobca Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
50 050 907, a do konania na jeho miesto vstupuje MO transport s.r.o. so sídlom Račianska 88 B, 831 06
Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 47 660 520. Následne súd prvej inštancie vec predložil opätovne
Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

19. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako
súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlades ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1, ako vecne správny potvrdil.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Odvolací súd uvádza, že z dôvodu odvolania podaného žalobcom voči rozsudku súdu prvej
inštancie pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na skutočnosť,

že žalobca v priebehu odvolacieho konania zobral žalobu voči jednému z pôvodne žalovaných, a to
voči žalovanému VII/ D. N., rozhodoval o späťvzatí žaloby pri aplikácii ustanovenia § 370 ods. 1,
2 a 3 CSP, pričom z dôvodu, že žiadny zo žalovaných nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov, naopak žalovaní III/, IV/ a V/ so späťvzatím žaloby súhlasili, žalovaný VII/ sa
k späťvzatiu žaloby voči nemu konkrétne nevyjadril a ostatní žalovaní zostali na výzvu odvolacieho
súdu nečinní, odvolací súd postupom v zmysle citovaného ustanovenia pripustil späťvzatie žaloby voči

pôvodnému žalovanému VII/ D. N., rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nemu zrušil a konanie
vo vzťahu k nemu aj zastavil. Zároveň odvolací súd splnil povinnosť v zmysle § 382 CSP a vyzval strany
sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 78 CSP, podľa ktorého nútené spoločenstvo
je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých
subjektov právneho vzťahu (ods. 1). Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých

subjektov podľa ods. 1 (ods. 2). Odvolací súd uvádza, že o nútené spoločenstvo ide vždy vtedy, keď
priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní
vystupovalo spoločenstvo. Existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou
úpravou. V prípade konania, v ktorom sa niektorý z podielových spoluvlastníkov domáha zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; účastníkmi

konania o zrušenie vyporiadanie spoluvlastníctva k veci preto musia byť všetci spoluvlastníci, lebo
právoplatný výrok súdu zaväzuje účastníkov konania (§ 228 ods. 1 CSP). Ide o tzv. nútené nerozlučné
spoločenstvovšetkýchspoluvlastníkovpodľa§78CSP;pokiaľsavkonanínezúčastniavšetcinerozluční
spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného
práva (viď. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo183/2011). V prípade podielového spoluvlastníctva obsahom

spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú,
pričom podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V konaní o zrušení podielového spoluvlastníctva a vykonaní
vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do tohto spoluvlastníctva, ako aj vyriešenie
všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov. Odvolací súd poukazuje na to, že doterajšia súdna prax

je jednotná v tom, že návrh na zrušenie spoluvlastníctva a vykonanie vyporiadania je oprávnený
podať v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 prvej vety iba spoluvlastník veci, a že účastníkmi konania
(strany sporu) o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci, čo znamená,
že v prípade, ak sa konania nezúčastnia všetci spoluvlastníci spoločnej veci, súd nemôže návrhu
vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, pričom v súdenej veci sa jedná o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie, keď žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, avšak s prihliadnutím na existenciu
núteného spoločenstva v predmetnom konaní museli byť na strane žalovaných uvedení všetci podieloví
spoluvlastníci. Z dôvodu, že žalobca v priebehu odvolacieho konania zobral voči pôvodne označenému
žalovanému VII/ D. N. žalobu späť, potom nebola splnená podmienka účasti všetkých spoluvlastníkov
v predmetnom konaní ako strán sporu. Osobitným predpisom, ktorý vyžaduje pre úspech v spore účasť

všetkých subjektov právneho vzťahu je ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka.
Z dôvodu, že účastníkmi konania (stranami sporu) v predmetnej veci v čase rozhodovania odvolacieho
súdu o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie neboli všetci nerozluční spoločníci,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobcu (ktorým sa žalobca domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva) zamietol, avšak z iných dôvodov, z dôvodu vecnej

správnosti postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil pri aplikácii § 78 CSP za splnenia podmienky
v zmysle § 382 CSP, a to pre nedostatok vecnej legitimácie, keď účastníkom konania mal byť aj pôvodne
žalovaný VII/ D. N., ktorému vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, a to konkrétne z ustanovenia
§ 142 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím už na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil aj keď pri inom právnom posúdení a z iných dôvodov. Z týchto dôvodov preto

nebolo potrebné sa konkrétne zaoberať jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sú uvedené
v jeho odvolaní a vecne posudzovať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu
žalobcov z dôvodov existencie hodných osobitného zreteľa, keďže žaloba žalobcu v štádiu odvolaciehokonania dôvodná nebola práve pre nedostatok vecnej legitimácie, keď stranami sporu neboli všetky
subjekty, ktoré stranami sporu mali (museli) byť.

22. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodovania
o nároku na náhradu trov konania, keď súd správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným
I/, II/, VI/ a VII/ (ktorí boli stranou sporu, pričom žalovaný VII/ bol stranou sporu v štádiu konania pred
prvostupňovým súdom) nepriznal z dôvodu, že týmto žiadne trovy konania nevznikli (výrok II.). Zároveň
výrokom III. správne priznal žalovaným III/, IV/ a V/, ktorým vznikli trovy konania, právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, keďže tento v konaní úspešný nebol.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaní I/, II/, III/, IV/, V/ a VI/ boli v plnom
rozsahu úspešnou stranu sporu, preto odvolací súd uložil žalobcovi, ktorý bol neúspešnou stranou sporu
v odvolacom konaní, zaplatiť žalobcom I/, II/, III/, IV/, V/ a VI/ trovy odvolacieho konania v rozsahu

100 %, keďže z obsahu spisu mal preukázané, že aj žalovaní I/ a VI/, ktorí neboli zastúpení právnym
zástupcom, sa v priebehu odvolacieho konania vyjadrovali k odvolaniu žalobcu, pričom vyjadrenie
zasielali prostredníctvom Slovenskej pošty. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).