Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/227/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220207161
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1220207161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu ZLATÉ PIESKY s.r.o., Bancíkovej
1A/17007, Bratislava, IČO: 45 509 620, práv. zast.: JUDr. Juraj Gábriš, advokát, Koceľova 17, Bratislava,
IČO: 17 363 942, proti žalovanému ARK SK, s.r.o., Studená 2, Bratislava, IČO: 46 185 259, práv.
zast.: JUDr. Vojtech Kubal, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava, o uloženie povinnosti odovzdať dielo a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/207/2020-101 zo dňa 26.4.2022
v znení opravného uznesenia č.k. 58Cb/207/2020-109 zo dňa 20.6.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/207/2020-101 zo dňa

26.4.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 58Cb/207/2020-109 zo dňa 20.6.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2020
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať žalobcovi predmet

diela uvedený v zmluve o dielo č. 20170302 zo dňa 25.3.2017. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo
sporné, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 29.3.2017 zmluvu o
dielo č. 20170302, predmetom ktorej bola výroba, dodávka, doprava a montáž montovanej záhradnej
chaty podľa projektu pre stavebné povolenie a príloh tejto zmluvy. Dňa 27.11.2017 strany uzatvorili
dohodu o špecifikácii vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. 20170302.
Uvedená dohoda obsahovala rozväzovaciu podmienku v zmysle, ktorej v prípade, ak sa žalobca
ako objednávateľ dostane do omeškania s úhradou, ktorejkoľvek splátky a táto nebude uhradená do

31.12.2017 samotná dohoda sa ruší. Naplnenie rozväzovacej podmienky má za následok zánik už
medzičasom existujúcich právnych účinkov právneho úkonu (práv a povinností). Splnením rozväzovacej
podmienky už existujúce právne účinky právneho úkonu zaniknú a právny úkon stráca ex nunc právne
účinky a odpadá právny dôvod na plnenie. Obe strany sporu v konaní zhode uviedli, že skutočne došlo
k naplneniu rozväzovacej podmienky tvoriacej súčasť uvedenej dohody a touto už v súčasnosti nie
sú viazané. Súd preto aj pri posudzovaní existencie povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi dielo
podľa zmluvy vychádzal z ustanovení samotnej zmluvy o dielo. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo

sporné, že ku skutočnému protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo. Túto skutočnosť nepopieral ani
žalovaný. Tento však poukazoval na skutočnosť, že k odovzdaniu diela nedošlo z dôvodov na strane
žalobcu, keďže tento si dielo riadne neprevzal, a to napriek tomu, že bol na jeho odovzdanie žalovaným
vyzvaný. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalovaný vyzval žalobcu na prevzatie diela dňa11.12.2017. Výzvu žalovaný doručil žalobcovi prostredníctvom e-mailu dňa 11.12.2017, pričom navrhol
termín odovzdania diela na deň 13.12.2017. Nakoľko v tento deň si žalobca podľa tvrdení žalovaného
dielo neprevzal, toto má byť v súlade s čl. 4 bod 3 zmluvy považované za odovzdané. Súd prvej inštancie

sa nestotožnil s uvedenými názormi žalovaného a poukázal na čl. 4 zmluvy o dielo. Doručením tejto
výzvy začala žalobcovi plynúť 5 dňová lehota na prevzatie diela. Žalobca teda mohol dielo prevziať
v čase od 12.12.2017, a to až do posledného dňa lehoty určenej piatimi pracovnými dňami, teda do
18.12.2017. Nebol to teda žalovaný, kto by bol oprávnený určovať presný dátum odovzdania diela.
Naopak žalovaný bol povinný byť pripravený dielo žalobcovi odovzdať kedykoľvek počas trvania lehoty

stanovenej v zmluve. Pokiaľ by teda žalobca aj bol pripravený dielo prevziať dňa 13.12.2017, čo však
žalobca v konaní popieral, jeho povinnosť nezanikla iba v dôsledku toho, že si žalobca dielo v tento
deň neprevzal a jeho povinnosť odovzdať dielo nebolo možné považovať za splnenú. Zo skutkových
tvrdení žalobcu, ako aj z ním predloženej e-mailovej komunikácie navyše vyplývalo, že žalobca sa
na miesto stavby dňa 13.12.2017 dostavil, avšak k odovzdaniu diela nedošlo, nakoľko sa nedostavil
samotný žalovaný. Podľa súdu prvej inštancie povinnosť žalovaného odovzdať žalobcovi protokolárne

vykonané dielo nezanikla ani spôsobom vymedzeným v čl. IX ods. 3 zmluvy o dielo. Zo skutkových
tvrdení žalujúcej strany však vyplývalo, že stavebný úrad o jeho žiadosti na vydanie dodatočného
stavebného povolenia až do súčasnosti nerozhodol. Táto žiadosť teda nebola zamietnutá a nebolo tak
možné konštatovať, že by došlo k naplneniu podmienky vymedzenej v čl. IX bod 3 zmluvy. Napriek
uvedenému však súd nedospel k záveru o dôvodnosti žalobcovej žaloby. Súd pri rozhodovaní vychádzal

zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku, a preto musel zohľadniť aj skutočnosť, že po podaní
žaloby žalovaný opätovne vyzval žalobcu na prevzatie diela, a to listom zo dňa 8.3.2021, ktorý v
tento deň odovzdal na poštovú prepravu, pričom list odoslal na adresu sídla žalobcu a zásielka bola
žalovanému ako nedoručená, a to z dôvodu jej neprevzatia žalobcom. Objednávateľ bol povinný dielo od
zhotoviteľa prevziať v termíne do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Ak objednávateľ dielo neprevzal

a ani preukázateľným spôsobom nepožiadal zhotoviteľa o nový termín prevzatia, považuje sa dielo
za prevzaté a objednávateľovi z toho plynú všetky práva a povinnosti. Podľa čl. IX bod 3 je platnosť
tejto zmluvy ukončená v prípade, ak nedôjde k vydaniu stavebného povolenia z dôvodu rozhodnutia
stavebného úradu alebo objednávateľ nezabezpečí dostatočné financovanie v zmysle tejto zmluvy.
Podľa súdu prvej inštancie žalovaný preukázateľne doručoval žalobcovi výzvu na prevzatie diela na

adresu jeho sídla. Bolo povinnosťou štatutára zabezpečiť, aby boli písomnosti adresované spoločnosti
riadne doručované, pričom skutočnosť, že štatutár žalobcu nepreberal zásielky určené žalobcovi nemá
na účinky ich doručovania žiaden vplyv. Z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá
skutočná vedomosť adresáta, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka
zabrániť nepreberaním písomností. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát

mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho
úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V prípade
zásielky zo dňa 8.3.2021 je za takúto dobu potrebné považovať odbernú lehotu na prevzatie zásielky.
Účinky doručovanej výzvy na prevzatie diela tak museli nastať najneskôr dňa 30.3.2021, kedy bola
zásielka vrátená žalovanému ako nedoručená. V súvislosti s uvedeným bolo tak nutné konštatovať, že

žalovaný riadne vyzval žalobcu na prevzatie diela, avšak žalobca na túto výzvu nijako nereagoval a dielo
v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia neprevzal. Neprevzatie diela žalobcom v stanovenej
lehote má v zmysle samotnej zmluvy o dielo, za následok zánik povinnosti žalovaného dielo žalobcovi
riadne odovzdať.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) C.s.p. V odvolaní uviedol, že žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na prevzatie diela dňa 8.3.2021.
V uvedenom čase dňa 26.1.2021 bolo žalovanému známe, že žalobcom bola podaná žaloba na
žalovaného vo veci odovzdania diela, nakoľko súd doručenkou zo dňa 26.1.2021 vyzval žalovaného,
aby sa vyjadril k žalobnému návrhu žalobcu a tiež bolo žalovanému známe z príloh žalobného návrhu

a že v predmetnom konaní zastupuje žalobcu na základe splnomocnenia zo dňa 8.10.2017 jeho právny
zástupca JUDr. Juraj Gábriš, advokát. Súčasne bol a je právny zástupca žalobcu splnomocnený k
podaniu a vyzdvihnutiu všetkých písomností týkajúcich sa tohto právneho úkonu. V čase doručovanej
výzvy na odovzdanie diela mal žalovaný doručovať výzvu na odovzdanie diela právnemu zástupcovi
žalobcu a nie žalobcovi. Žalovanému bola táto právna skutočnosť známa nie len z podanej žaloby a

jej príloh, ale tiež z viacerých vzájomných písomných konaní vo veci zmluvy o dielo napr. „Výzvy“ zo
dňa 19.2.2018. Naviac žalobca uvádza, že žalovaný so žalobcom komunikoval zásadne elektronickým
spôsobom, čo v ostatnom prípade špekulatívne zmenil. Na tejto skutočnosti nič nemení ani názor súdu,
že žalovaný preukázateľne doručoval žalobcovi výzvu na prevzatie diela na adresu jeho sídla, nakoľkožalovaný mal výzvu adresovať právnemu zástupcovi žalobcu a nie na adresu sídla žalobcu. Na základe
uvedeného navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého hoci by aj právny zástupca bol splnomocnený
na vyzdvihnutie písomností týkajúcich sa tohto právneho prípadu, tak to neznamená právne a ani
gramaticky, že adresátom by mal byt' len on. Poukazuje na skutočnosť, že zmluvnými partnerom
žalovaného bol a je stále žalobca, a to bez ohľadu na to, aké zmluvy uzatvára s inými subjektami.
Práva a záväzky zo zmluvy plynúce, nie je možné preniesť na iný subjekt splnomocnením. Ak bol

advokát splnomocnený vyzdvihnúť poštu v danej veci, tak to neznamená, že je jej výlučný adresát z
procesnými a hmotnoprávnymi následkami. Žalovaný tvrdí, že pre súkromnoprávnu korešpondenciu je
dôležité jedine to, túto doručiť k rukám zmluvného partnera. A to sa preukázateľne stalo v danej veci
min. 2x, listom zo dňa 11.12.2017 a 8.3.2021, s konkrétnym návrhom termínu prevzatia stavby, na čo
žalovaný nereagoval. Vzhľadom na chovanie žalobcu, najmä keď žalovaný mal vedomosť o tom, že
nehnuteľnosť užíva, považoval jeho chovanie v súvislosti s odovzdaním stavby za špekulatívne a bol a

naďalej je presvedčený, že mu v skutočnosti ide o niečo iné, ako si v žalobe uplatňuje. S poukazom na
uvedené navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza
úvahy o rozsahu splnomocnenia, ktoré ničím nespochybnili rozsah právneho zastúpenia žalobcu.

Splnomocnenie žalobcu, ktorým splnomocnil svojho právneho zástupcu, je nespochybniteľne dané
obsahom a rozsahom splnomocnenia, čo žalovaný vysvetľuje nekvalifikovanými odovzdania tvrdeniami
týkajúcimi sa odovzdania a prevzatia predmetu zmluvy o dielo.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.1.2024.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami
v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu,

odvolania žalobcu, vyjadrení v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v
potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil.
Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v
ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého

rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

10. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

11. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej
osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne
a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu
tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne
oboznámil (Peter Vojčík a kol., Občiansky zákonník, stručný komentár, Druhé, doplnené a prepracované

vydanie, IURA EDITION, 2009, komentár k § 45, str. 167).

12. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že režim doručovania hmotnoprávnych
úkonov sa spravuje ustanovením § 45 ods. 1 OZ a teda prejav vôle je adresátovi doručený tým, že sadostane do sféry jeho dispozície. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca mal možnosť
sa s obsahom zásielky oboznámiť v odbernej lehote a teda je dôvodné aplikovať ustanovenie čl. IV ods.
3 zmluvy o dielo a dielo považovať v nadväznosti na neprevzatie zásielky (výzvy na prevzatie diela) v

odbernej lehote, za prevzaté.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu tým, že žalobca na výzvu na prevzatie diela zo dňa 8.3.2021 (po
podaní žaloby) nereagoval, v zmysle čl. IV ods. 3 Zmluvy o dielo č. 20170302 sa dielo považuje za
prevzaté. Podľa uvedeného ustanovenia zmluvy sa totiž objednávateľ zaväzuje vyhotovené dielo od

zhotoviteľa prevziať v termíne do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Ak objednávateľ v tomto termíne
dielo neprevezme a ani preukázateľným spôsobom nepožiada zhotoviteľa o nový termín prevzatia,
považuje sa dielo za prevzaté. Súd prvej inštancie správne dňa 26.4.2022 žalobu zamietol, nakoľko
nebolo dôvodné uložiť žalovanému povinnosť odovzdať žalobcovi predmet diela uvedený v Zmluve o
dielo č. 20170302 zo dňa 25.3.2017, pretože ku dňu rozhodnutia súdu sa diela považuje za prevzaté.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou odvolateľa, že výzvu na prevzatie diela
bolo potrebné doručovať právnemu zástupcovi žalobcu, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu
splnomocnením nemohlo byť platne vylúčené listinné doručovanie do sídla odvolateľa. V prípade
plnomocenstva udeleného v súvislosti so zastupovaním v spore nemožno dôvodne zo zmluvy, právnej
úpravy ani splnomocnenia vyvodiť, že nie je možné pri plnení si zmluvných povinností zmluvnými

stranami zmluvy o dielo účinne doručovať písomne poštou priamo zmluvnému partnerovi na adresu jeho
sídla.

15. Na správnosť rozhodnutia súdu nemá vplyv ani tvrdenie odvolateľa, že žalovaný so žalobcom
komunikoval zásadne elektronickým spôsobom, čo v ostatnom prípade mal zmeniť.

16. Odvolací súd sa teda nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd nesprávne posúdil účinky
doručovania výzvy na prevzatie diela žalovaným žalobcovi.

17. Odvolací súd teda totožne s názorom súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania

a listín založených v súdnom spise dospel k záveru, že došlo k prevzatiu diela a teda žalobe nebolo
možné vyhovieť.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku je vecne správne a z toho
dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli preukázané
odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

19. Odvolateľ závislý výrok o nároku na náhradu trov konania konkrétne odvolaním nenapadol, preto
súd potvrdil ako správny aj výrok o nároku na náhradu trov konania.

20. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho

chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.21.Onárokunanáhradutrovkonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1a§262
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).