Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207171
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3120207171.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manželky
(matky): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/X, E., t.č. bytom F. XX, E., proti manželovi
(otcovi): G. H. C., C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXXX/XX, E., zastúpeného: JUDr. Katarína
Galová, advokátka so sídlom I. B. XX, E., v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia,
v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/248/2020-135 zo dňa 22. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/248/2020-135 zo dňa 22. novembra 2021 v napadnutej
časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti na maloletú vo výroku VI. vo vzťahu k výživnému na tvorbu
úspor m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na tvorbu úspor maloletej J. v sume 150
eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva, ktoré výživné j e otec p o v i n n ý platiť na osobitný účet maloletej, ktorý j
e p o v i n n á zriadiť matka maloletej, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s vinkuláciou
do plnoletosti maloletej.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. manželstvo rodičov maloletého dieťaťa
rozviedol; výrokom II. maloletú zveril na čas po rozvode manželstva do striedavej starostlivosti oboch
rodičov; výrokom III. určil, že striedavá osobná starostlivosť o maloletú sa bude realizovať v týždňových
intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň
v roku v čase od štvrtka v nepárnom týždni od 15:30 hod. do nasledujúceho štvrtka v párnom týždni
do 15:30 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny týždeň

v roku v čase od štvrtka v párnom týždni od 15:30 hod. do nasledujúceho štvrtka v nepárnom týždni do
15:30 hod.; výrokom IV. určil, že miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je počas školských
dní školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje. V prípade choroby dieťaťa alebo mimoškolských dní je
miestom odovzdania a prevzatia bydlisko toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa. Rodič, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa, je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Výrokom V. určil, že právo zastupovať

maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia; výrokom VI. uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou od 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
krukámmatky,súčinnosťouprávoplatnostirozsudkuorozvodemanželstva;výrokomVII.určil,žežiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc § 23 ods. 1 - 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 18

zákona o rodine, § 19 ods. 1 zákona o rodine súd prvej inštancie vo vzťahu k rozvodu manželstva
účastníkov dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať za
hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú narušené tak, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií,
na ktoré bolo určené, preto v konečnom dôsledku návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo
účastníkov neplniace si svoje spoločenské poslanie rozviedol. Rozhodnutie o právach a povinnostiach

rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pochádzajúcemu z manželstva účastníkov, odôvodnil
§ 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), čl. 5 zákona o rodine, § 24 ods. 1 - 5 zákona o rodine, § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine, §
62 ods. 1, 2, 4, 5, 6 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine a § 76 ods. 1 zákona o rodine. Súd
prvej inštancie konštatoval, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktorí od októbra 2019 nežijú v
spoločnej domácnosti a od tohto času sa fakticky realizuje striedavá osobná starostlivosť rodičov. Matka

žiadala, aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola
uložená povinnosť platiť na ňu výživné po 400 eur mesačne a zároveň žiadala upraviť styk maloletej s
otcom. Matka zmenu svojho pôvodného návrhu na zverenie maloletej do osobnej striedavej starostlivosti
odôvodnila vnímaním nespokojnosti, úzkostlivosti maloletej v roku 2021. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie mal súd prvej inštancie za to, že v najlepšom záujme maloletej je, aby bola zverená do

osobnej striedavej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch, čím by sa zachoval faktický stav
realizovaný od októbra 2019. Matka aj takúto formu zverenia pôvodne vo svojom návrhu žiadala, a preto
sa možno dôvodne domnievať, že v tom čase považovala striedavú starostlivosť za najlepšiu formu
starostlivosti. Zmenu svojho návrhu odôvodnila vnímaním nespokojnosti, úzkostlivosti maloletej v roku
2021. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že je v najlepšom

záujme maloletej pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Nepovažoval
za dôvodné nariaďovať znalecké dokazovanie, a preto takýto návrh matky na doplnenie dokazovania
nepripustilnakoľkonariadenieznaleckéhodokazovanianepovažovalzapotrebnéanikolíznyopatrovník,
ktorý považoval závery referátu psychologicko-poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín za dostatočné. Súd prvej inštancie súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti

počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko sa na nej rodičia v priebehu konania nedokázali
dohodnúť. Prihliadol na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, príjmové, výdavkové a
majetkové pomery oboch rodičov a po zvážení všetkých skutočností určil povinnosť otcovi platiť na
výživu maloletej sumou 200 eur, keďže príjem a majetok otca je výrazne vyšší a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodiča. Pokiaľ aj matka v priebehu konania poukazovala na možnosť otca prispievať

na tvorbu úspor pre maloletú, súd prvej inštancie považoval za postačujúce na dorovnanie životnej
úrovnerodičov,abyotecprispievalsumou200eurnabežnévýživné.Dospelkzáveru,žesporiťmaloletej
môže otec ako rodič, ktorému je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti dobrovoľne. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania matky rozsudkom č.k. 5CoP/6/2022-222 zo dňa 08.
júna 2022 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil (výrok I.; číslovanie výroku prebraté z rozhodnutia dovolacieho
súdu – pozn. odvolacieho súdu), vo výroku VI. o vyživovacej povinnosti otca na maloletú zmenil tak, že
otec je povinný platiť výživné na mal. J. sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,

k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (výrok II.; číslovanie
výroku prebraté z rozhodnutia dovolacieho súdu – pozn. odvolacieho súdu); otec je taktiež povinný platiť
výživné na tvorbu úspor mal. J. v sume 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinný platiť na osobitný účet maloletej,
ktorý je povinná zriadiť matka maloletej, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s vinkuláciou

do plnoletosti maloletej (výrok III.; číslovanie výroku prebraté z rozhodnutia dovolacieho súdu – pozn.
odvolacieho súdu). O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (výrok IV.; číslovanie výroku prebraté z rozhodnutia dovolacieho súdu – pozn. odvolacieho
súdu).

4. Predmetom prieskumu zo strany Krajského súdu v Trenčíne boli výroky ohľadom zverenia maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a o určení vyživovacej povinnosti na maloletú.
V posúdení podmienok na zverenie maloletej, jej zastupovanie a spôsob preberania maloletej sa
odvolací súd stotožnil s právnymi závermi okresného súdu, odkázal na správne písomné vyhotovenierozsudku, pričom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodal, že vykonaným
dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že je v najlepšom záujme dieťaťa a
súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov. Krajský súd v Trenčíne mal za nepochybné, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti
sa prakticky realizuje striedavá osobná starostlivosť u maloletej. Realizovanie doterajšej striedavej
osobnej starostlivosti nepoprela ani matka, avšak spochybnila ako spôsobilosť otca na plnenie si jeho
rodičovských povinností, tak aj na psychický stav maloletej, ktorá ťažko znáša odlúčenie a zmenu
výchovného prostredia. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nenariadil

znalecké dokazovanie. Túto argumentáciu matky odvolací súd vyhodnotil ako subjektívnu, týkajúcu sa
predovšetkým bývalého partnerského vzťahu rodičov bez priameho dopadu na osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa, presnejšie už na dlhšiu dobu vykonávanú striedavú osobnú starostlivosť rodičov.
Tvrdenie matky o neschopnosti otca postarať sa o maloletú ako aj psychické problémy na strane dieťaťa
považoval odvolací súd ako protirečivé, keďže súčasne navrhuje širokú úpravu styku s maloletou,
pri ktorej by nejednotnosť výchovného pôsobenia rodičov na dieťa pokračovala naďalej. Potrebu

zosúladenia výchovného štýlu a s tým spojená spolupráca v súčinnosti oboch rodičov nevyrieši zverenie
dieťaťa do starostlivosti matky, avšak je tu potrebné, pokiaľ to budú obaja rodičia považovať za vhodné,
aby sa podrobili prípadne odbornému poradenstvu s tým, že prípadné zverenie dieťaťa do výlučnej
starostlivosti jedného z rodičov nevyrieši následky ich nejednotnosti v oblasti výchovy. Krajský súd v
Trenčíne dodal, že v preskúmavanom konaní nesúhlas matky už s fakticky vykonávanou striedavou

osobnou starostlivosťou o dieťa neznamená, že súd prvej inštancie bol povinný nariadiť znalecké
dokazovanie. Súd prvej inštancie správne nerezignoval na pokračovanie fungujúceho modelu striedavej
osobnej starostlivosti rodičom, pričom svoje závery náležitým a citlivým spôsobom vysvetlil a tým
zodpovedal jednotlivé skutkové a právne otázky tak, ako to vyžadujú procesné pravidlá. Vo vzťahu
k namietanému určeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca považoval Krajský súd v Trenčíne

za správny záver súdu prvej inštancie o stanovení vyživovacej povinnosti otca na sumu 200 eur
mesačnevčastiurčeniabežnéhovýživného.Vzhľadomkcelkovýmmajetkovýmpomeromobochrodičov
prihliadnuc na príjem na strane otca a veľkosť jeho majetku, príjem na strane matky, odvolací súd dospel
k záveru, že v danej veci je dôvodné, aby otec prispieval na výživné aj formou tvorby úspor u dieťaťa,
pričom vychádzajúc z uvedeného považoval za primerané určiť šetriacu zložku výživného v súlade s

návrhom matky po 150,- eur mesačne. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podala dovolanie matka maloletej, ktorá
prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. e), f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Vo vzťahu k dovolaciemu
dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP, kedy matka poukazovala na zaujatosť, dovolací súd posúdiac vec

tak z hľadiska subjektívnej, ako aj objektívnej stránky sudcovskej nezávislosti nezistil také okolnosti,
ktorý by mali alebo mohli byť vnímané ako porušujúce právo na spravodlivý proces a negarantujúce
rozhodovanie nezávislým a nestranným sudcom, pričom matka opakovane tvrdené dôvody zaujatosti
ničím nepreukázala. Uplatnený dôvod v zmysle § 420 písm. e) CSP vyhodnotil dovolací súd ako
nedôvodný, nezakladajúci prípustnosť dovolania. Dovolací súd rovnako nepovažoval matkou uplatnený

dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP za relevantný, a to v časti rozhodovania súdov nižších
inštancií o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a o určenie vyživovacej
povinnosti na maloletú (bežné výživné) z dôvodu, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací
súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle
§ 420 písm. f) CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah

podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonávaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov
vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili
svoje závery. Dovolací súd však vyhodnotil za dôvodnú námietku matky o nepreskúmateľnosti rozsudku
odvolacieho súdu vo vzťahu k otázke tvorby úspor, ktorú určil vo výške 150 eur ku dňu právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súdu. Dovolací súd uviedol, že má za to, že odvolací súd dovolaním napadnutý

rozsudok v otázke určenia výživného na tvorbu úspor neodôvodnil preskúmateľným spôsobom. Stotožnil
sa s návrhom matky, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa vo vzťahu k plneniu
vyživovacej povinnosti (bežné výživné, výživné vo forme úspor) rozhodol pre dvojkoľajnosť, pričom
zrozumiteľne nevysvetlil, čo ho viedlo k záveru, že tvorbu úspor určil na budúci a vopred neznámy
okamih, teda v čom videl zmenu pomerov od času právoplatnosti rozsudku o rozvode a právoplatnosti

svojho rozsudku, čim došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý proces. Dovolací súd rozhodol vo
veci uznesením č.k. 4Cdo/194/2022-260 zo dňa 28. marca 2023 tak, že dovolanie proti výrokom I. a II.
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 08. júna 2022 sp.zn. 5CoP/6/2022 odmietol; rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne z 08. júna 2022 sp.zn. 5CoP/6/2022 vo výroku III., ktorým zmenil výrok VI. rozsudkuOkresného súdu Trenčín tak, že zaviazal otca platiť výživné na tvorbu úspor mal. J. v sume 150 eur
mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku,
ktoré výživné je otec povinný platiť na osobitný účet maloletej, ktorý je povinná zriadiť matka maloletej,

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s vinkuláciou do plnoletosti maloletej, ako aj vo výroku
IV. o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ matka vyvodzovala prípustnosť
dovolania i z §§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, napriek tomu, že bola zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom, v dovolaní uviedla všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jej názoru došlo
pri právnom posudzovaní veci odvolacím súdom, avšak nekonkretizovala právnu otázku, na riešení

ktorejzaložilodvolacísúdsvojerozhodnutie.Dovolacísúdpotomkonštatoval,žezuvedenéhojezrejmé,
že nebolo možné uskutočniť meritórny prieskum, nakoľko obsah dovolania a vymedzenie prípustnosti
dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemalo zákonom vyžadované náležitosti, ale možno ho vnímať len
ako nespokojnosť s právnym názorom nižších súdov.

6. Krajský súd v Trenčíne postúpil vec dňa 02.08.2023 Krajskému súdu v Žiline v súlade s § 3 ods. 5, §

5, § 6 ods. 1 a § 396b CMP a s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR na rozhodnutie
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/248/2020-135 zo dňa 22.11.2021.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

8. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu po rozhodnutí veci dovolacím súdom, ostala
v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu zo dňa 28. marca 2023 otázka výšky a okamih vzniku
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu formou úspor na čas po rozvode manželstva. Dovolací

súd konštatoval, že „...z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa vo vzťahu k plneniu
vyživovacej povinnosti (bežné výživné, výživné vo forme úspor), rozhodol pre dvojkoľajnosť, pričom
zrozumiteľne nevysvetlil, čo ho viedlo k záveru, že tvorbu úspor určil na budúci a vopred neznámy
okamih, teda v čom videl zmenu pomerov od času právoplatnosti rozsudku o rozvode a právoplatnosti
svojho rozsudku“.

9. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej
ustanovením § 62 zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o
vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá
bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez

toho,abypoichuhradenívznikliďalšiefinančnérezervy.Inýmislovamivýživnénemáslúžiťnavytváranie
peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú „spotrebu“.
Z tohto dôvodu zákonodarca v následnom § 63 ods. 3 zákona o rodine umožnil aj určenie výživného
na tzv. tvorbu úspor, ktoré predstavuje výnimku zo zásady spotrebného charakteru bežného výživného.
Hoci sa platí tiež v pravidelných časových intervaloch popri bežnom výživnom, má odlišný účel, ako aj

ďalšie osobitosti, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri jeho určovaní súdom.

10. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa
spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť
aleboinéosobitnévýdavkypresahujúcebežnúspotrebudieťaťa.Ďalšímpodstatnýmprvkomodlišujúcim

výživné určené na tvorbu úspor od bežného výživného je platobné miesto a spôsob nakladania s týmito
peňažnými prostriedkami. Kým bežné výživné sa platí k rukám rodiča, ktorý s ním v podstate nakladá
podľa svojho uváženia, nakladať s úsporami môže výlučne dieťa, ktorému sú určené, a preto sa tieto
finančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich použitie je možné len so súhlasom súdu. Súd
môže rozhodnúť o povinnosti rodiča platiť výživné na tvorbu úspor v zmysle citovaného ustanovenia

len za predpokladu, že dospeje k záveru o takých priaznivých majetkových pomeroch rodiča, ktoré
okrem bežného spotrebného výživného umožňujú rodičovi platiť dieťaťu finančné prostriedky navyše,
nad rámec bežného výživného, t.j. na vytvorenie úspor pre budúce výdavky. Preto musí v konaní
skúmať majetkové pomery rodiča a zdôvodniť, že tieto pomery sú tak nadštandardné, že umožňujú
aj tvorbu úspor nad rámec bežného výživného a súčasne musí skúmať aj existenciu odôvodnených

potrieb dieťaťa vyžadujúcich si určenie takéhoto výživného (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn.7Cdo/19/2021).11. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k celkovým majetkovým pomerom
oboch rodičov tak, ako ich zistil a vyhodnotil súd prvej inštancie ku dňu vyhlásenia rozsudku o rozvode
manželstva, prihliadnuc na príjem na strane otca a veľkosť jeho majetku (príjem 3 355 eur netto mesačne

za obdobie 01/2021 – 03/2021, za rok 2020 – 3 569 eur netto mesačne bez odpracovania roka v plnom
rozsahu;vlastníctvo5-izbovéhobytuvC.spolusozáhradou,apartmánomagarážouvE.D.,motorového
vozidla Mercedens Benz r.v. 2013, odsek 30 rozhodnutia súdu prvej inštancie), príjem na strane matky
(priemerný príjem 1 060 eur netto mesačne za obdobie 01/2021-03/2023, za mesiace 04/2020, 05/2020,
06/2020, 10/2020, 11/2020 a 12/2020 – 1 163 eur mesačne netto; nie je vlastníčka nehnuteľného

majetku, vlastníčka motorového vozidla Volkswagen Polo r.v. 2010, odsek 29 rozhodnutia súdu prvej
inštancie),ževdanejvecijedôvodné,abyotecprispievalnavýživumaloletejajvýživnýmvoformetvorby
úspor, pričom z uvedeného považoval za primerané určiť šetriacu zložku výživného vo výške 150 eur
mesačne. Takto stanovená šetriaca zložka výživného odzrkadľuje majetkové pomery otca, vzhľadom na
ktoréjemožnézaodôvodnenépotrebymaloletejpovažovaťajtvorbuúspor.Vznikvyživovacejpovinnosti
otca formou úspor odvolací súd naviazal na právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva tak, ako

je určená účinnosť výroku súdu prvej inštancie vo vzťahu k bežnému výživnému na maloleté dieťa.
Odvolací súd postupoval v zmysle § 100 CMP, kedy je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ide o procesný
inštitút spojenia veci, ku ktorému dochádza ex lege bez potreby ďalšieho rozhodnutia. Vzhľadom na
uvedené je súd povinný v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, vždy

upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t.j. odo
dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vrátane úpravy vyživovacej povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu. Povinnosť otca platiť výživné určené na tvorbu úspor určil odvolací súd mesačne
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, pričom platobným miestom pre túto formu vyživovacej povinnosti je
osobitný účet maloletej, ktorý je matka povinná zriadiť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

s vinkuláciou do plnoletosti maloletej.

12. Vzhľadom na výrok II. rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorým bol zrušený výrok III. rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/6/2022-222 zo dňa 08. júna 2022, ktorým bol zmenený výrok VI.
rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výživného na tvorbu úspor pre maloletú, odvolací súd

v zmysle postupu podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku VI. a rozhodol
o povinnosti otca prispievať popri bežnom výživnom aj výživným na tvorbu úspor pre maloletú.

13. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

14. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.