Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/1415/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615209815
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1615209815.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X C.,

zast., AK LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti
žalovaným: 1.A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, C., 2. doc. F. G. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/X, C., 3. A. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, C., 4. F. I. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, C., zast. J. D. J. K., bytom F. XXX/XX, C. o zriadenie práva prechodu a prejazdu
k stavbe cez priľahlý pozemok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXX/XX s výmerou XXX m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom I. L. F. pre

okres F., obec: F., kat. úz. F. sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v prechode a prejazde ( právo
cesty) peši, bicyklom, károu a motorovým vozidlom cez pozemok s parc. č. XXX/XX s výmerou XXX
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym
odborom I. L. F. pre okres F., obec: F., kat. úz. F. v prospech vlastníka stavby - rodinného domu, súp.
č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym
odborom I. L. F. pre okres F., obec: F., kat. úz. F..
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade sumu 1.625 Eur v lehote do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 3. a 4. rade sumu 1.625 Eur v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že na pozemku parc. č. XXX/XX s výmerou XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
zapísaného na LV č. XXXX vedeného Katastrálnym odborom I. L. F. pre okres F., obec F., kat. úz. F.,

ktorého vlastníkmi sú žalovaní, sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v prechode a prejazde (právo
cesty) peši, bicyklom, károu a motorovým vozidlom cez pozemok s parc. č. XXX/XX s výmerou XXX
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísaného na LV č. XXXX vedeného Katastrálnym
odborom I. L. F. pre okres F., obec F., kat. úz. F. v prospech vlastníka stavby - rodinného domu súp. č.
XXX, nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX, vedeným Katastrálnym odborom
I. L. F. pre okres F., obec F., kat. úz. F..

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pozemkov
evidovaných na mape určeného operátu ako parc. reg. „C“, parc. č. XXX/XX, XXX/XXX a XXX/XXX
zapísaných na LV č. XXXX vedených Katastrálnym odborom I. L. F. pre okres F., obec F., kat. úz.
F.. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. F. parc. č. XXX/XX s výmerou XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX
vedeného Katastrálnym odborom I. L. F. pre okres F., obec F., kat. úz. F., vo veľkosti spoluvlastníckych
podielov nasledovne: žalovaní v 1. a 2. rade v spoluvlastníckom podiele 2/4 a žalovaní v 3. a 4. rade

v spoluvlastníckom podiele 2/4.

3. Žalobkyňa ďalej svoju žalobu odôvodňovala tým, že uvedený spoločný pozemok žalovaných, na
ktorom je vybudovaná cesta, predstavuje jedinú možnú prístupovú cestu k jej pozemkom a rodinnému
domu. Žalobkyňa ak sa chce dostať do svojho rodinného domu, nemá inú možnosť ako využiť spoločný

pozemok v spoluvlastníctve žalovaných a to vo forme prechodu resp. prejazdu cez neho. Žalobkyňa
túto skutočnosť dokumentovala geometrickým plánom vyhotoveným A. F. B. zo dňa 04.07.2002, kde
stavba nachádzajúca sa na parc. č. XXX/XXX predstavuje rodinný dom žalobkyne a parc. č. XXX/
XXX predstavuje garáž v jej vlastníctve. Z geometrického plánu je tiež evidentné, že žalobkyňa ak
potrebuje prejsť do svojej garáže a svojho rodinného domu na verejnú komunikáciu označené ako parc.
č. XXX/X so svojím motorovým vozidlom, je nevyhnutné, aby využila spoločný pozemok žalovaných,

na ktorom je vybudovaná príjazdová cesta. Žalobkyňa poukázala aj na to, že užívanie rodinného domu
spolu s garážou bolo riadne povolené podľa geometrického plánu, kde prístupovú cestu predstavuje
spoločný pozemok žalovaných a to na základe kolaudačného rozhodnutia č.j. H. XXX/XXXX/XXX/XXXX/
B.. Žalobkyňa vyzvala žalovaných na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez
spoločný pozemok žalovaných mimosúdnou cestou, k dohode však nedošlo.

4. Podľa žalobkyne však nie je možné užívať jej rodinný dom za účelom bývania, ak nebude zriadené
vecnébremenospočívajúcevprávecestycezspoločnýpozemokvovlastníctvežalovaných.Žalovanípri
tom začali vykonávať kroky, ktorými začali znemožňovať prechod žalobkyne cez svoj spoločný pozemok
a preto žalobkyňa považovala za nevyhnutné, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech jej rodinného

domu na základe práva cesty.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili písomným podaním zo dňa 09.02.2016 - replikou. Uviedli
v nej, že v čase, keď svoju nehnuteľnosť, pozemok parc. registra „C“ KN č. XXX/X s výmerou XXX
m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXX, vedený Katastrálnym odborom I. L. F., okres F.,

obec F. kupovali od vlastníka na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 14.01.1999, bol
jednou zo zmluvných podmienok určených v kúpnej zmluve záväzok odkúpenia podielu 1 na prístupovej
ceste, čo bolo uvedené v čl. 2 bode 7 zmluvy. Išlo teda o kúpu pozemku parc. reg. „C“ KN č. XXX/XX
s výmerou XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, vedený
Katastrálnym odborom I. L. F., okres F., obec F.. Išlo o pozemok, ktorý je v súčasnosti „ prístupovou

cestou“, o ktorú teraz s odstupom času prejavuje záujem už aj žalobkyňa. Pritom však nereagovala
na predchádzajúce ponuky, najmä ponuky developera v rokoch 2001 a 2008. Žalovaní v 1. a 2. rade
uviedli tiež, že k takémuto záväzku (odkúpiť podiel na „ prístupovej ceste „) boli zaviazaní všetci vlastníci
nehnuteľností nachádzajúcich sa v okolí prístupovej cesty, v tom čase to bola aj rodina B., od ktorých
nadobudla v polovici roka 2003 vlastníctvo k nehnuteľnostiam aj žalobkyňa na základe vyporiadania

spoluvlastníckeho podielu.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej uvádzali, že spoločnosť SIGNUM GROUP s.r.o., Radlinského 10,
Bratislava („developer“) im v máji 1999 ponúkla možnosť odkúpenia susediaceho pozemku, čo bola v
tom čase parc. reg. „C“ KN č. XXX/XX s výmerou XX m2, druh pozemku orná pôda, zapísané v tom

čase na LV č. XXX, vedený Katastrálnym odborom I. L. F., okres F., obec F.. Oni túto možnosť využili a
uzavreli kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností z 12.05.1999, čím došlo k rozšíreniu ich pozemku o XX
m2. Podobne bol rozšírený pozemok rodiny Kaštiakových, parc. reg. „C“ KN č. XXX/X zapísaný na LV
č. XXX, vedený Katastrálnym odborom I. L. F., okres F., obec F..

7. Žalovaní ďalej uvádzali, že v marci roku 2000 požiadala rodina B. o vydanie stavebného povolenia
na stavbu rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami, pristavanými garážami a prípojkami na
inžinierske siete na parc. reg. „C“ KN č. XXX/X. Súčasťou tejto stavby bola aj bytová jednotka žalobkyne,
čo je súčasná parc. reg. „C“ KN č. XXX/XX, na ktorej je postavený dom s garážou. Prístup k tomuto
rodinnému domu a dvom pristavaným garážam bol zabezpečený z hlavnej cesty, t. j. z parc. reg. „C“ KN

č. XXX/X s výmerou XXXX m2, čo je vlastne „ hlavná cesta“ v F..

8. V rokoch 2001 a v roku 2008 boli žalovaní v 1. a 2. rade oslovení developerom ako jeden z vlastníkov
nehnuteľností v okolí prístupovej cesty s ponukou odkúpenia spoluvlastníckeho podielu k prístupovejceste s cieľom zabezpečenia si prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaní v 1. a2. rade vychádzali zo
záväzku uvedeného v kúpnej zmluve s developerom, pričom boli oslovené aj ostatné rodiny vlastniace
nehnuteľnostivokolíprístupovejcestykodkúpeniupodielunanejatobolaajrodinaB.aužajžalobkyňa.

Túto ponuku však rodina B. ani žalobkyňa nevyužili a využila ju už iba rodina D.. Takto sa tieto dve
rodiny stali spoluvlastníkmi vo veľkosti po 2/4 k prístupovej ceste bez akýchkoľvek obmedzení a tiarch.
Žalovaní v 1. a 2. rade nepoznajú dôvody prečo ani rodina B. a ani žalobkyňa v období rokov 2003 až
2008 nevyužili ani jednu z ponúk developera k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu k prístupovej ceste.
V prípade rodiny B. žalovaní v 1. a 2. rade predpokladajú, že to bolo preto, lebo v roku 2001 si rodina

B. urobila prístup do svojej nehnuteľnosti od hlavnej cesty.

9. V ďalšom období (v roku 2003 resp. 2004) došlo medzi žalobkyňou a rodinou B. k uzavretiu dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorého sa žalobkyňa stala vlastníčkou
druhej bytovej jednotky, rodinného domu s pristavanými garážami a časti pozemku parc. reg. „C“ KN
č. XXX/XX.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade boli toho názoru, že žalobkyňa mala od júla 2003 do januára 2008 možnosť
si zakúpiť podiel na prístupovej ceste, keď aj oni boli po druhý raz developerom oslovení s možnosťou
odkúpenia si zvyšných 2/4 spoluvlastníckeho podielu k prístupovej ceste vo veľkosti čo i len 1 podielu na
prístupovej ceste a tým zabezpečiť si riadny prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalobkyňa ani do januára

2008 takúto možnosť nevyužila. Žalovaní v 1. a 2. rade boli toho názoru, že žalobkyňa sa mala domáhať
vyporiadania s rodinou B. aj v súvislosti s pozemkom parc. č. XXX/X z dôvodu zabezpečenia prístupu
k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili s tým, že oni by mali v súčasnosti strpieť
obmedzenie ich legitímne nadobudnutého práva k prístupovej ceste. Naopak žalovaní v 1. a 2. rade
žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobkyni zakázať akékoľvek využívanie prístupovej cesty,

resp. zaviazať ju, aby si riešila prístup k svojim nehnuteľnostiam s rodinou B. o zriadení práva cesty k
jej nehnuteľnostiam, keďže v roku 2003 medzi nimi došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
a žalobkyňa si mohla a mala zabezpečiť k svojim nehnuteľnostiam prístup. Mohla reagovať na ponuky
developera alebo z vlastnej iniciatívy ho osloviť a kúpiť si čo i len 1 prístupovej cesty.

11. Žalobkyňa sa k replike žalovaných v 1. a 2. rade vyjadrila duplikou zo dňa 10.08.2018. Uviedla, že
nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných. Uvádzala, že na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo
dňa 23.03.1999 uzatvorenej medzi spoločnosťou SIGNUM GROUP s.r.o., Radlinského 10 Bratislava -
developerom ako predávajúcim a A. M. B. a A. G. B. ako kupujúcimi, táto rodina nadobudla do BSM
nehnuteľnosť, pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 v kat. úz. F.. Na základe

kúpnej zmluvy uzavretej medzi developerom a rodinou B. táto rodina nadobudla do BSM nehnuteľnosť,
pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 v kat. úz. F.. Dňa 21.03.2000 B. požiadali o
vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami s pristavanými
garážami a prípojkami na inžinierske siete na pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. F.. Táto stavba bola
povolená rozhodnutím I. L. F., odbor životného prostredia zo dňa 24.05.2000, č.j. N. - C.. Na základe

darovacej zmluvy zo dňa 10.05.2000 uzavretej medzi rodinou B. a žalobkyňou, rodina B. darovala A.
A. B. časť parcely č. XXX/X v podiele XXX/XXX a časť parcely č. XXX/XX v podiele XX/XXX. Dňa
02.03.2001 rodina B. požiadala o povolenie zmeny stavby rodinného domu pred jej dokončením - zmenu
stavebníkov. I. L. F., odbor životného prostredia túto zmenu povolil. Bolo povolené aj užívanie stavby
„Rodinný dom s 2 bytovými jednotkami“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX G. XXX/XXX kat. úz. F.

stavebníkom A. M. B. a manželke A. G. B. a A. A. B.. Novostavby boli zamerané GP, ktorým došlo k
odčleneniu pôvodných parciel č. XXX/X G. XXX/XX na parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh orná
pôda, parc. č. XXX/XXX o výmere XX m2, druh zastavaná plocha, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX
m2, druh zastavaná plocha (rodinný dom bez súp. č.), parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh orná
pôda, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, druh zastavaná plocha ( rodinný dom bez súp. č. ) a

parc. č. XXX/XXX o výmere XX m2, druh zastavaná plocha (dvor). Dohodou o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zo dňa 29.03.2004 následne došlo medzi rodinou B. a žalobkyňou k
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam tak, ako je to v súčasnosti
vedené v zápisoch v katastri nehnuteľností.

12. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k záväzku odkúpenia spoluvlastníckeho podielu na prístupovej ceste,
parc. č. XXX/XX. Uviedla, že nesporne rodina B. a developer uzavreli kúpnu zmluvu, v rámci ktorej sa
dohodli na úhrade kúpnej ceny v splátkach s tým, že úhrada posledných dvoch splátok bola viazaná na
splnenie záväzku developera, že na predávanej nehnuteľnosti zabezpečí inžinierske siete - vodu, plyn,elektrickú energiu, vrátane kolaudácií týchto sietí a to v lehote do 30.04.1999. Tiež bolo dohodnuté, že
v prípade ak developer nesplní svoj záväzok, rodine B. zaniká povinnosť uhradiť posledné dve splátky
kúpnej ceny v sume 218.000,- Sk. Developer svoj záväzok v stanovenej lehote, t.j. do 30.04.1999

nezabezpečil, keďže kolaudácia inžinierskych sietí - vodovodu bola vykonaná až dňa 08.09.2000 a
elektrického vedenia a plynu až dňa 28.11.2000, čím zanikla povinnosť uhradiť zostatok kúpnej ceny.
Preto ani rodina B. nevyplatila developerovi posledné dve splátky kúpnej ceny. Podľa názoru žalobkyne,
ale žalovaní sa rozhodli uhradiť developerovi druhú aj tretiu splátku kúpnej ceny napriek tomu, že
rovnako ako v prípade rodiny B., aj v ich prípade došlo k zániku povinnosti uhradiť developerovi zostatok

kúpnejceny.Žalobkyňavšakdôraznenamietalatvrdeniežalovaných,žedevelopermalosloviťajostatné
rodiny vlastniace nehnuteľnosti v okolí prístupovej cesty, teda aj rodinu B.. Táto rodina oslovená nebola
developerom a to ani koncom roku 2000 ani začiatkom roku 2001. Zrejme to bolo preto, lebo rodina B.
sa rozhodla developerovi nevyplatiť zostatok kúpnej ceny. V ďalšom období sa ešte viac skomplikovali
vzájomné vzťahy medzi developerom a rodinou B., keďže títo sa domáhali výmazu záložného práva,
ktorým bola zabezpečená pohľadávka developera. Vo veci rozhodol Okresný súd v Malackách v konaní

sp. zn. 6C/32/2002 - 46 tak, že určil, že záložné právo zriadené na zabezpečenie pohľadávky developera
vo výške 218.000,- Sk podľa kúpnej zmluvy ako ťarcha na nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXX/X o
výmere 545 m2 v kat. úz. F. zaniklo. Ani v roku 2008 developer, ktorý stále vlastnil spoluvlastnícky podiel
na prístupovej ceste vo veľkosti 2/4 rodinu B. neoslovil. Žalovaná tiež uviedla, že nie je pravdivé ani
tvrdenie žalovaných, že v roku 2008 mala byť zo strany developera oslovená už aj žalobkyňa. Na takýto

postup totiž nebol daný ani dôvod, keďže záväzok odkúpiť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti bol
záväzkom rodiny B., nie žalobkyne, a teda aj v prípade, keby sa žalobkyňa domáhala uzatvorenia kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu na prístupovej ceste, developer by
nemal povinnosť takúto zmluvu uzavrieť.

13. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k tvrdeniam žalovaných o tom, že do jej nehnuteľnosti je možné zriadiť
aj iné prístupové cesty. Poukázala na O. P. XXXXXXXX - XX - XXXX zo dňa 04.07.2003 vyhotovený
A. F. B., ktorý bol vyhotovený pre účely kolaudačného rozhodnutia. Tento GP rieši otázku prístupovej
cesty k pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, z ktorého je zrejmé, že jedinú možnú prístupovú
cestu k pozemkom a rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne predstavuje práve spoločný

pozemok žalovaných, na ktorom je vybudovaná cesta. Žalobkyňa poukázala aj na to, že bolo riadne
povolené užívanie jej rodinného domu spolu s garážou a to vydaním kolaudačného rozhodnutia zo dňa
30.09.2003.

14. Žalobkyňa uviedla, že neprichádza do úvahy zabezpečenie prístupu k jej nehnuteľnosti či už cez

pozemok rodiny B., čo je parc. č. XXX/X, resp. napojením sa na tzv. „betónovú cestu“, čo je parc.č.
XXX/XX. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj žalovaní v 3. a 4. rade si svoj
záväzokodkúpiťpríslušnýspoluvlastníckypodielnaprístupovejcestesplniliuzatvorenímkúpnychzmlúv
sdeveloperomužvroku2000aodtohtorokumalizabezpečenýriadnyprístupksvojimnehnuteľnostiam.
V období rokov 2000 až 2008 bola cesta riadne využívaná všetkými vlastníkmi nehnuteľností v okolí

prístupovej cesty na prístup k svojim nehnuteľnostiam, čo sa týkalo rodiny D., rodiny D., rodiny E.,
rodiny B. a rodiny B.. Žalovaným v roku 2008, keď boli oslovení developerom opäť s návrhom na
odkúpenie ďalšieho spoluvlastníckeho podielu na prístupovej ceste bolo zrejmé, že sporná parcela slúži
ako prístupová cesta všetkým rodinám vlastniacim nehnuteľnosti v jej okolí. A museli si byť vedomí,
že sporná parcela bude naďalej slúžiť ako prístupová cesta. Napriek tomu začali vykonávať kroky,

ktorými sťažovali, ba až znemožňovali prechod a prejazd cez spoločný pozemok všetkým vlastníkom
nehnuteľností v okolí prístupovej cesty. Rodina D. a rodina B. (parc. č. XXX/X) boli nútené vyriešiť otázku
prístupu k svojim nehnuteľnostiam priamym napojením na hlavnú komunikáciu. Takúto možnosť ale
žalobkyňa nemá.

15. Žalobkyňa napokon uviedla, že vyvinula maximálne možné úsilie, na to aby sa so žalovanými
dohodla, avšak bezúspešne a preto jej neostalo iné ako domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva
súdnou cestou. Za nereálnu považovala žalobkyňa aj možnosť prístupu k svojmu pozemku cez tzv.
betónovú cestu z opačnej strany svojej nehnuteľnosti. K tomu uviedla, že ona má prístup do svojho domu
ako aj vstup do garáže umiestnené smerom k prístupovej ceste. Okrem toho spoluvlastníkmi betónovej

cesty okrem žalovaných v 1. až 4. rade sú aj ďalší viacerí spoluvlastníci. Žalovaní v 1. až 4. rade pritom
bránia akejkoľvek dohode so žalobkyňou. A ťažko si je možno predstaviť dohodu s takým množstvom
spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti.16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s geometrickým plánom č. XX/XXXX
vypracovaným GEO - PROJ, A. F. B., s výzvami na uzavretie dohody právneho zástupcu žalobkyne
adresovaných žalovaným, s vyjadrením žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe, s vyjadrením žalovaných v 3.

a 4. rade k žalobe, s vyjadrením žalobkyne - duplikou zo dňa 10.08.2018, s kúpnou zmluvou uzavretou
medzi SIGNUM Group s.r.o. a žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa 14.01.1999 a 12.05.1999 a 19.12.2000
a 25.01.2008, so stavebným povolením Okresného úradu Malacky, odboru životného prostredia č.j. N.
- C. /XXXX/XXXXX - K. zo dňa 24.05.2000, ktorým bola povolená stavba rodinného domu s dvoma
bytovými jednotkami, pristavanými garážami a prípojkami na inžinierske siete v kat. úz. F. na pozemku

parc. č. XXX/X A. M. B. a manželke A. G. B., s kolaudačným rozhodnutím spoločného I. L. H. č.j. SOÚ - M
XXX/XXXX/XXX/XXXX/B. zo dňa 30.09.2003, ktorým bolo povolené užívanie rodinného domu s dvoma
bytovými jednotkami na pozemkoch parc.č. XXX/XXX G. XXX/XXX v kat. úz. F. A. M. B. a manželke
A. G. B. a žalobkyni, s LV I. L. F., katastrálneho odboru č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
pre kat. úz. F., s kúpnou zmluvou uzavretou medzi SIGNUM Group s.r.o. a A. M. B. a A. G. B. zo dňa
23.03.1999, s darovacou zmluvou uzatvorenou medzi darcami A. M. B. a A. G. B. a žalobkyňou zo dňa

10.05.2000, s rozhodnutím I. L. F., odboru životného prostredia č.j. ŽP - B /XXXX/XXXXX/XX zo dňa
12.03.2001, ktorým bola povolená zmena stavby z pôvodných stavebníkov A. M. B. a manželky G. B.
tak, že oni sa stali stavebníkmi 1. bytovej jednotky a žalobkyňa sa stala stavebníkom 2. bytovej jednotky,
s dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva uzavretou medzi manželmi B. a žalobkyňou,
s rozsudkom OS Malacky sp. zn. 6C/32/2002, s uznesením KS v Bratislave sp. zn. XXXX/XXX/XXXX

- XXX zo dňa 26.07.2019, ďalším obsahom spisu, vykonaním ohliadky. Súd následne vo veci rozhodol
rozsudkomzodňa28.05.2020.Súdrozhodoltak,žezriadilvecnébremenotak,akotožiadalažalobkyňa.
Súd nerozhodol o peňažnej náhrade za zriadenie vecného bremena.

17. Proti prvostupňovému rozsudku zo dňa 28.05.2020 podali žalovaní v 1. až 4. rade odvolanie.

Zdôrazňovali v ňom, že zriadenie práva cesty rozhodnutím súdu na základe podanej žaloby žalobkyne
predstavuje značný zásah do ich vlastníckeho práva ako podielových spoluvlastníkov priľahlého
pozemku, prístupovej cesty, parc. reg. „C“ s parc. č. XXX/XX s výmerou XXX m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. F.. Najmä žiadali, aby si žalobkyňa
zabezpečila prístup na svoju nehnuteľnosť inak ako cez ich súkromný pozemok. Vytkli prvostupňovému

súdu nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav. Namietali, že žalobkyňa nie je vlastníčkou
priľahlého pozemku. Zdôraznili, že priľahlým pozemkom sú aj pozemky, cez ktoré sa žalobkyňa môže
dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej
komunikácii. Boli toho názoru, že takouto cestou je tiež cesta na pozemkoch parc. reg. „C“ B., XXX/
XX pre kat. úz. F. LV č. XXXX, čo je betónová cesta, na ktorú je napojená aj žalobkyňa. Žalobcovia vo

svojom odvolaní uvádzali aj ďalšie argumenty. Súdu prvej inštancie tiež vytkli, že nepostupoval súladne
s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, keď nepriznal peňažnú
náhradu žalovaným za zriadenie vecného bremena.

18. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 6Co167/2020 – 361 zo dňa 24.10.2022 rozsudok

OS Malacky z 28.05.2020 č.k. 5C/1415/2015 – 295 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Za dôvodnú považoval námietku odvolateľov, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade
s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, keď nepriznal peňažnú
náhradu žalovaným za zriadenie vecného bremena. Poukázal tiež na to, že v prejednávanom prípade
ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a teda môže byť vykonané

iba za primeranú náhradu. Náhradu za zriadenie vecného bremena pritom súd určí aj bez návrhu. Jej
výška musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí.

19. Súd po zrušení prvostupňového rozsudku zo dňa 28.05.2020 opäť v konaní vypočul strany sporu,
oboznámil sa so znaleckým posudkom znalkyne A. E. F., znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie

odhad hodnoty nehnuteľností č. 17/2023 zo dňa 21.05.2023 vo veci stanovenia výšky jednorázovej
odplaty za zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu (právo cesty) – peši, bicyklom,
károu a motorovým vozidlom pôsobiaceho „in rem“ cez pozemok parc. č. XXX/XX s výmerou XXX m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, okres F., obec F., kat. úz. F.
v prospech každodobého vlastníka stavby rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č.

XXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres F., obec F., kat. úz. F..

20. Súd vykonaním dokazovaním zistil, žalobkyňa je výlučným vlastníkom pozemkov evidovaných
ako parcely reg. „C“, parc. č. XXX/XX, XXX/XXX G. XXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX, vedenýchkatastrálnym odbor I. L. F. D. I. F., obec F., kat. úz F.. Žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu so súp.
č. XXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. F..

21. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. F. a to parc. č.
XXX/XX s výmerou XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX,
vedeného katastrálnym odborom I. L. F., pre okres F., obec F. a to tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
podieloví spoluvlastníci vo veľkosti 2/4 k celku a žalovaní v 3. a 4. rade sú podieloví spoluvlastníci vo
veľkosti 2/4 k celku.

22. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

23. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či je žalobkyňa

aktívne legitimovaná na podanie žalobného návrhu na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka.

24. Jedným zo základných zákonných predpokladov na podanie žalobného návrhu podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka je vlastníctvo stavby, pričom Občiansky zákonník žiadnym spôsobom

nešpecifikuje, aký charakter musí takáto stavba spĺňať. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa je
vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú súčasne stavbou, konkrétne stavbou rodinného domu zrealizovanou
na základe stavebného povolenia č.j. N. - C. /XXXX/XXXXX - Fr zo dňa 24.05.2000, vydaného Okresným
úradom Malacky, odborom životného prostredia, teda ide o oprávnenú stavbu. Žalobkyňa je vlastníčkou
aj ďalšej stavby a to garáže, postavenej na parc. č. XXX/XXX, na LV č. XXXX uvedené ako zastavané

plochy a nádvoria vo výmere XX m2, všetko vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1. Príslušný stavebný
úrad, Spoločný obecný úrad so sídlom Q. X/XX, H. kolaudačným rozhodnutím zo 30.09.2003 č.j. H.
- F. XXX/XXXX/XXX/XXXX/B. povolil užívanie stavby „ Rodinný dom s 2 bytovými jednotkami“ na
pozemkoch parc. č. XXX/XXX G. XXX/XXX v kat. úz. F. s prípojkami IS elektro, voda a kanalizácia a
zásobníkom plynu stavebníkom A. M. B. a manželke A. G. B. a A. A. B. - žalobkyni. Stavený úrad ďalej

uvádza, že stavbou rodinného domu boli vytvorené dve samostatné nové 4-izbové bytové jednotky s
kompletným príslušenstvom s obytnou plochou 2x86,90 m2. Rodinný dom je nepodpivničený s jedným
nadzemným podlažím a obytným podkrovím zastrešeným sedlovou strechou so vstavanými garážami.
Stavba je určená na trvalé bývanie.

25. Ďalej súd skúmal, či je žalobkyňa vlastníkom priľahlého pozemku, resp. pozemkov cez ktoré by mala
zabezpečenú cestu k stavbe. Podľa dôvodovej správy k § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka „Priľahlý
pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácií prípadne k pozemku, z
ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácií“. Za priľahlý pozemok teda nemožno považovať len
bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej

komunikácii. Priľahlým pozemkom teda môžu byť na účely predmetného ustanovenia aj pozemky, ktoré
bezprostredne nesusedia so stavbou, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak,
abyvlastníkstavbymalprístupksvojejstavbe.Zvykonanéhodokazovaniajezrejméžeparcelač.930/34
je prístupovou cestou k nehnuteľnostiam - rodinným domom vo vlastníctve žalobkyne, žalovaných v 1. a
2.rade,žalovanýchv2.a3.rade,tiežA.M.B.aA.G.B.(LVč.XXXXprekat.úz.F.,parc.č.XXX/X,XXX/

XXX, XXX/XXX). Vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, rodina B. začali stavať svoj rodinný
dom na základe vyššie uvedeného riadne vydaného stavebného povolenia. Pozemok, na ktorom stavali,
kúpili od obchodnej spoločnosti SIGNUM Group s.r.o. IČO: 31 401 252, rovnako ako aj žalovaní v 1. a 2.
radeažalovanív3.a4.rade.ManželiaB.savšak„odvážili“trvaťnazmluvnedohodnutýchpodmienkach
s developerom, čo nakoniec viedlo až k súdnemu sporu. Vzniknutá situácia pre nich viedla k tomu, že

si museli sami zabezpečiť prístup na verejnú komunikáciu, cestu v obci F. (parc. č. XXX/X). Vlastníci
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX už neskôr neboli oslovení developerom s ponukou na odkúpenie
podielu na parc. č. XXX/XX. Z vykonaného dokazovania, zo všetkých predložených dokladov nič také
nevyplýva. Rovnako ani žalobkyňa, ktorá ani nebola v zmluvnom vzťahu s developerom si neodkúpila
podiel na parc. č. XXX/XX, keďže nikto jej takúto ponuku nedal. Naviac developer ani nebol povinný

jej ponúknuť na odpredaj podiel na tejto nehnuteľnosti. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že z iných
konaní má vedomosť o činnosti „developerov“ v obci F. a túto nemožno označiť v mnohých prípadoch
inak ako takú, že sa jednalo o mimoriadne neserióznu činnosť týchto obchodných spoločností, ktoré
sprostredkovávali vyporiadavanie vlastníckych práv a následný predaj pozemkov v obci F..26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podiel na parc. č. XXX/XX si nakoniec odkúpili žalovaní v
1. a 2. rade a žalovaní v 3. a 4. rade a spolu vlastnia celú túto nehnuteľnosť ( 2/4 + 2/4 = 4/4).

27. Súd považoval za správne vykonať dokazovanie aj ohliadkou sporných nehnuteľností. Jednak z
dokladov, ktoré sú obsahom spisu, GP, fotodokumentácie a ďalších dôkazov je jednoznačné, že parc.
č. XXX/XX je prístupovou cestou k nehnuteľnostiam, rodinným domom a garážam postavených v jej
okolí. Parc. č. XXX/XX nie je možné užívať inak ako prístupovú cestu k okolitým nehnuteľnostiam. Tejto

skutočnostisimuselibyťvedomívšetcivlastnícinehnuteľnostívokolíparc.č.XXX/XX-prístupovejcesty.
Žalovaní v 1. a 2. rade a žalovaní v 3. a 4. rade sa rozhodli využiť ponuku developera a kúpili zostávajúce
spoluvlastnícke podiely na prístupovej ceste a v priebehu konania začali dokonca tvrdiť, že žalobkyni
by sa malo zakázať ( ?!) užívanie tejto cesty. Súd ohliadkou zistil, že parc. č. XXX/XX v kat. úz. F. je
prístupová cesta a takto bola vybudovaná a užívaná od kolaudácie jednotlivých rodinných domov. Stav,
kedy žalobkyňa užívala prístupovú cestu cez parc. č. XXX/XX R. niekoľko rokov. Žalovaní sa v konaní

bránia tým, že žalobkyňa ak bude mať prístup cez pozemok v ich vlastníctve k svojej nehnuteľnosti
zasiahne sa do ich vlastníckych práv, dokonca tvrdia, že až do práv chránených Ústavou SR. Súd takejto
argumentácii nerozumie a najmä tomu aká ujma žalovaným vlastne vznikne, keď žalobkyňa naďalej
bude so svojou rodinou chodiť do svojho domu a používať svoju garáž z cesty, ktorá je na to určená a
z cesty, do ktorej je orientovaný vstup do jej rodinného domu a tiež do garáže.

28. Vzhľadom k tomu, že na základe vyššie uvedeného mal súd z dokazovania za preukázané, že
žalobkyňa je vlastníkom oprávnenej stavby rodinného domu a súčasne nie je vlastníkom pozemku,
cez ktorý by sa ako vlastníčka rodinného domu mohla dostať k verejnej komunikácií resp. nedisponuje
žiadnym iným právom, ktoré by jej toto umožňovalo, je aktívne legitimovaná na podanie žaloby na

zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

29. Súd sa ďalej zaoberal naplnením ďalšej hmotnoprávnej podmienky na zriadenie vecného bremena,
a to či prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vzhľadom k tomu, že k dohode medzi účastníkmi
konania o zabezpečení prístupu k stavbe žalobkyne pred podaním žalobného návrhu a ani počas

konania nedošlo, žalobkyňa nedisponuje ani žiadnym obligačným právom, ktoré by jej zabezpečovalo
prístup k stavbe a nie je vlastníkom žiadnych pozemkov, ktoré by mohla využiť na prístup k stavbe, súd
mal za preukázané, že v tomto prípade nie je možné zabezpečiť prístup žalobkyne k ich stavbe inak,
ako zriadením vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

30. Nakoľko súd mal za preukázané, že všetky hmotnoprávne predpoklady na zriadenie vecného
bremena práva cesty k rodinnému domu navrhovateľov v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
sú splnené, ďalej sa zaoberal otázkou, či je zriadenie vecného bremena opodstatnené takým spôsobom
a v takom rozsahu ako ho žiada žalobkyňa.

31. Nakoľko v prípade zriadenia vecného bremena súdom ide o vážny zásah do práva vlastníka
pozemku, súd pri rozhodovaní vzal do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty
poskytuje a ujmou, ktorá zriadením vecného bremena vznikne. Súd pritom prihliadal aj na to, aby
žalobkyňa mohla svoju stavbu riadne užívať, a zároveň, aby vlastníci priľahlých pozemkov boli
obmedzení čo najmenej. V záujme čo možno najmenšieho obmedzenia vlastníkov pozemkov, cez ktoré

možno zabezpečiť prístup k stavbe žalobkyne súd skúmal, či nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe
tak, aby obmedzoval vlastníka/vlastníkov priľahlých pozemkov v menšej, ako žalobkyňou požadovanej
miere. Nie je možné paušálne konštatovať, že najmenším obmedzením je také obmedzenie, ktoré
zasiahne do vlastníctva čo najmenšieho počtu vlastníkov. Súd sa pri rozhodovaní zaoberal aj návrhmi
žalovaných, ktorí navrhovali zriadiť prístupovú cestu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne cez

nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre kat. úz. F., parc. č. XXX/XX G. XXX/XX. Strany sporu pre túto
nehnuteľnostipoužívalioznačenie„betónovácesta“.PodľauvedenéhoLVč.XXXXje27spoluvlastníkov
tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa na nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel nevlastní. Súd pri ohliadke
skúmal aj prípadnú možnosť prístupu do rodinného domu žalobkyne cez túto nehnuteľnosť. Je potrebné
predovšetkým konštatovať, že zabezpečenie prístupu cez túto cestu znemožňujú najmä vlastnícke

pomery k tejto nehnuteľnosti. Jedná sa o nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve 27 spoluvlastníkov
všetko podľa LV manželov, teda spoluvlastníkov je spolu 54 a predstava o právnom doriešení prístupu na
takúto spoločnú nehnuteľnosť je podľa názoru súdu nereálna. Okrem toho súd ohliadkou zistil, že prístup
do nehnuteľnosti žalobkyne zo zadnej strany jej rodinného domu by bol komplikovaný a vyžadoval byznačné finančné náklady, rádovo v tisícoch, možno desaťtisícoch eur. Zo zadnej strany nehnuteľnosti
žalobkyne sa nachádza oplotenie a iba bránka na pozemok. Stavba rodinného domu je zo zadnej strany
voči terénu vyvýšená. Bolo by potrebné úplne inak prebudovať terasu na rodinnom dome žalobkyne,

bolo by potrebné prebudovať garáž žalobkyne, ktorá v súčasnosti slúži ako sklad. Súd nevidel zmysel
v tom, aby prípadné finančné náklady na realizáciu takéhoto prístupu sa zisťovali príp. aj dokazovaním,
čo strany sporu nechali na zváženie súdu. Aj bez odborných stanovísk je však zrejmé, že zriadenie
prístupu do rodinného domu cez cudziu nehnuteľnosť nie je možné a takýto zásah do stavby rodinného
domu žalobkyne by vyžadoval zásadné zbytočné investície. V tejto súvislosti je potrebné pre úplnosť

uviesť, že s ohľadom na lokalizáciu a tvar dotknutých pozemkov v teréne nepovažoval súd za účelné
a hospodárne vyhotovenie geometrického plánu, v ktorom by bolo vecné bremeno zakreslené, nakoľko
realizácia práv z predmetného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu je možná
len za využitia dotknutých pozemkov žalovaných v potrebnom rozsahu, čo zároveň vylučuje prípadnú
neurčitosť vecného bremena.
32. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
33. Podľa § 392 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
34. Druhostupňový súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že zriadenie vecného bremena

v prospech žalobkyne je dôvodné. Súd prvej inštancie preto aj ponechal dôvody svojho rozhodnutia zo
dňa 28.05.2020 nezmenené.
35. Podľa článku II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
36.Podľačl.20ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,Vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.
37. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
38. Podľa Listiny základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4, Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
39. Podľa § 207 ods. 1 C.s.p., ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

40. Podľa § 209 ods. 1 C.s.p., súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
41. Vzhľadom na vyššie ustanovenie Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd a s poukazom
na viazanosť prvostupňového súdu rozhodnutím súdu druhého stupňa, súd vo veci dokazovanie
doplnil o zistenie hodnoty vecného bremena. Za týmto účelom žalobkyňa predložila znalecký posudok

vypracovaný znalkyňou A. E. F. č. 17/2023 zo dňa 21.05.2023 (súkromný znalecký posudok). Znalkyňa
v tomto znaleckom posudku stanovila hodnotu práva prechodu a prejazdu peši, bicyklom, károu
a motorovým vozidlom spolu sumou 3 250 Eur. Žalobcovia žiadali, aby sa pri všeobecnej hodnote práva
prechodu zobrali do úvahy aj rôzne iné skutočnosti. Vykonanie takéhoto ďalšieho dokazovania však
nemalo oporu ani v skutkovom stave ani v právnych predpisoch. Súd uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť

žalovaným v 1. a 2. rade sumu 1625 Eur a rovnako žalovaným v 3. a 4. rade sumu 1625 Eur v stanovenej
lehote, pričom vychádzal z vyššie uvedeného znaleckého posudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p.; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p.; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa žiadala v konaní
zriadiť vecné bremeno. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Súd
jej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).