Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6Sa/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200076
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200076.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A. v právnej veci žalobcu: DENNY TRANS s.r.o., so sídlom

Sedlice 180, 082 43 Sedlice, IČO: 48 211 311, právne zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanou:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe
vsociálnychveciachprotirozhodnutiužalovanejč.XXXXX-X/XXXX-XXzodňa13.decembra2022,takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX z 13. decembra 2022 v spojení
s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13. júla 2022
zrušuje a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 13.12.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)
zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Sociálnej
poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13.07.2022, vo veci predpísania
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na garančné poistenie,
poistného na úrazové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného

fondu a poistného na financovanie podpory (ďalej aj ako „poistné a povinné príspevky“) podľa § 144 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)
za obdobie apríl 2022, spolu v sume 5 557,86 eura.

2. Rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že prvostupňový správny orgán kontrolou odvodu poistného
a povinných príspevkov zistil, že žalobca poistné a povinné príspevky za mesiac apríl 2022 do dňa
vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. do 13.07.2022 nezaplatil vôbec. Ďalej uviedla že 17.05.2022

prvostupňový správny orgán prijal od žalobcu mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac apríl
2022, podľa ktorého bol žalobca, ako zamestnávateľ, povinný odviesť poistné a povinné príspevky spolu
v sume 5 557,86 eura. Žalobca v tomto výkaze uviedol ako deň výplaty príjmov (t. j. deň splatnosti
poistného a povinných príspevkov) 31. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že
poistnéapovinnépríspevkyzamesiacapríl2022bolžalobcapovinnýodviesťnajneskôrdňa31.05.2022,
čo preukázateľne nedodržal.

3. Žalovaná ďalej uviedla, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1R/3/2022 zo dňa 18.05.2022,
zverejneným v Obchodnom vestníku pod číslom 99/2022 zo dňa 24.05.2022 začal reštrukturalizačné
konanie voči žalobcovi. Následne tento súd uznesením pod rovnakou spisovou značkou zo dňa
13.06.2022, zverejnením v Obchodnom vestníku pod číslom 117/2022 dňa 17.06.2022 povolilreštrukturalizáciu žalobcu. Poukázala na ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“) v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného

konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Na tieto prednostné pohľadávky nepôsobia účinky
začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. V tejto súvislosti
uviedla, že poistné a povinné príspevky, ako pohľadávka Sociálnej poisťovne, vznikajú ex lege po
uplynutí lehoty ich splatnosti. Splatnosť poistného a povinných príspevkov za mesiac apríl 2022 podľa
predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov nastala dňa 31.05.2022. Reštrukturalizačné

konanie začalo dňa 25.05.2022, respektíve bola povolená dňa 18. júna 2022, t. j. splatnosť dlžnej sumy
poistného a povinných príspevkov vznikla voči žalobcovi počas reštrukturalizačného konania, a teda
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa takáto pohľadávka do
reštrukturalizácie neprihlasuje. Ide o prednostné pohľadávky, ktoré sa uplatňujú u dlžníka bežným
spôsobom. Ďalej poukázala na ustanovenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého
je na splnenie povinnosti zaplatiť a odviesť poistné a povinné príspevky rozhodný dátum výplaty príjmov

zamestnancov, a to na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov žalobcom.

4. Žalobca sa včas podanou žalobou podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal, že pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa §

120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v okamihu, kedy ju bolo možné prvýkrát plniť,
preukázateľne sa tak stalo pred začatím reštrukturalizácie a preto ide o starú pohľadávku, ktorú si
žalovaná mala prihlásiť do reštrukturalizácie, čo ale neurobila. Prvostupňové rozhodnutie bolo preto
vydané v rozpore s § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/110/2020 z 12.01.2023,

jeho rozsudok sp. zn. 9Sžsk/31/2021 z 25.05.2022 a tiež rozsudok veľkého senátu správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020 z 27.01.2021 ako aj uznesenie sp. zn.
8Sžf/23/2011 z 22.03.2012. Zároveň citoval závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp.
zn.28Sa/10/2021 z 18.08.2021 k skutkovo a právne obdobnej veci.

5. Žalovaná nesprávne uvádza, že pohľadávka vznikla až splatnosťou poistného. Ustanovenie § 120
ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totiž neviaže vznik pohľadávky na vznik povinnosti plniť,
ale na vznik oprávnenia plniť. V danom prípade bolo irelevantné, kedy bol prvostupňovému orgánu
predložený výkaz poistného a kedy sa toto stalo splatným. Keďže išlo o poistné za mesiac apríl 2022
žalobcovi vzniklo oprávnenie (nie povinnosť) plniť poistné za dotknuté obdobie už 01.05.2022, a preto v

zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vznik pohľadávky treba viazať na tento deň,
ktorý predchádzal začatiu reštrukturalizačného konania.

6. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z.z. (konkrétne k doplneniu
ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Zdôraznil, že poukazuje na časť

dôvodovej správy, podľa ktorej správny postup pre rozlíšenie „starého a nového dlhu sú skutkové
okolnosti vzniku pohľadávky“.

7. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na znenie § 231 ods. 1, písm. e), bod 1 zákona o sociálnom
poistení, z ktorého podľa neho vyplýva, že výkaz poistného sa má predkladať v lehote splatnosti

poistného, z čoho vyplýva, že v čase predkladania výkazu poistné musí existovať. V prípadoch, v ktorých
pohľadávka na poistnom vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, Sociálna poisťovňa môže
podľa uvedeného ustanovenia vyžiadať podklady na zistenie správnej sumy poistného a pohľadávku v
lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásiť. Aj v prípade, že by zamestnávateľ informácie
neposkytol, je Sociálna poisťovňa podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení oprávnená predpísať

poistné podľa údajov z predchádzajúcich období.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
K žalobným námietkam uviedla, že v § 143 zákona o sociálnom poistení a v § 28 zákona č. 43/2004
Z.z. je upravené, kedy je poistné a povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, splatné.

Dátum splatnosti v danom prípade predstavuje dátum, kedy je zamestnávateľ povinný poistné a povinné
príspevky zaplatiť. Ak zamestnávateľ nedodrží povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky v deň ich
splatnosti, vzniká sociálnej poisťovni pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch.9. Na účely sociálneho poistenia sa za pohľadávku považuje právo sociálnej poisťovne na zaplatenie
dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vyplývajúce z právnej skutočnosti, na základe ktorej
pohľadávka vzniká, v danom prípade na základe zákona.

10. V prípade žalobcu sa pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac apríl 2022,
ktorá vznikla 01.06.2022 (po splatnosti poisteného a povinných príspevkov), teda až po začatí
reštrukturalizačného konania považuje za prednostnú pohľadávku, ktorú nebolo potrebné uplatniť
prihláškou, preto žalovaná postupovala správne, keď žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení predpísala poistné za mesiac apríl 2022.

11. Žalobca bol povinný v súlade s ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a § 28 ods. 1
zákona č. 43/2004 Z. z. za mesiac apríl 2022 uhradiť poistné a povinné príspevky dňa 31.5.2022.
Pohľadávkasociálnejpoisťovnivzniká,akpoistnéapovinnépríspevkyneboliuhradenédodňasplatnosti
poistného a povinných príspevkov. Ak by úhrada bola v čase splatnosti vykonaná, pohľadávka na

poistnom a povinných príspevkoch by vôbec nevznikla. Keďže žalobca poistné a povinné príspevky za
mesiac apríl 2022 neuhradil, vznikla dňa 01.06.2022 pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch
a oprávnenie ju predpísať. Žalovaná ďalej s poukazom na deň začatia reštrukturalizačného konania
a deň povolenia reštrukturalizácie žalobcu uviedla, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas
reštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a na tieto pohľadávky

nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného
plánu. Preto pre tieto prednostné pohľadávky možno bez obmedzení viesť exekučné konanie alebo
konanie o výkon rozhodnutia.

12. Poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou sociálnej poisťovne až márnym uplynutím

ich splatnosti. Poukázala na rozhodnutie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Obdo/41/2019 z 10.12.2020 a rozsudok sp. zn. 7Sžso/70/2011 z 31.05.2011. Pokiaľ žalobca
poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu 1Vs/3/2020, tak toto bolo vo vzťahu k prejednávanej veci
bez právnej relevancie , pretože pohľadávka na poistnom sa skutkovo viaže k obdobiu po začatí
reštrukturalizácie. Nemožno stotožňovať právne inštitúty daňového práva s právnymi inštitútmi práva

sociálneho zabezpečenia, keď priamo Daňový poriadok definuje, že do lehoty splatnosti sa daň považuje
za pohľadávku a po jej splatnosti sa považuje neuhradená daň za daňový nedoplatok.

13. Zákon č. 461/2003 Z. z. však neupravuje, čo sa na účely tohto zákona považuje za pohľadávku,
ale pracuje s pojmami ako poistné, povinnosť platiť a odvádzať poistné, splatnosť poistného a dlžná

suma poistného, ktorú je žalovaná oprávnená predpísať. Vychádzajúc z obsahu zákona č. 461/2003
Z. z. vzniká dlh na poistnom a povinných príspevkoch až vtedy, ak povinná osoba zákonné poistné
a povinné príspevky neodviedla v správnej sume a v lehote ustanovenej citovaným zákonom. Až po
uplynutí lehoty splatnosti poistného a povinných príspevkov môžeme považovať neuhradené poistné a
povinné príspevky za pohľadávku sociálnej poisťovne.

14. Keďže do dňa začatia reštrukturalizácie žalobcu, t. j. do 25.05.2022 pohľadávka na poistnom
a povinných príspevkoch za mesiac apríl 2022 neexistovala, nebolo možné toto poistné a povinné
príspevky uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Pohľadávka vznikla až 01.06.2022, t. j. počas
reštrukturalizačného konania žalobcu, a preto sa jedná o prednostnú pohľadávku, ktorá sa uplatňuje

bežným spôsobom u dlžníka.

15. V ďalšom vyjadrení žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii, pričom tiež zdôraznil, že
v žalobe citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v sp. zn.28Sa/10/2021 z 18.08.2021
bol medzičasom napadnutý kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/17/2022 z 29.03.2023 tak, že ju zamietol, pričom zdôraznil správnosť
právnych záverov krajského súdu, o ktoré sa v aktuálnom konaní opiera žalobca.

16. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj

administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.17. Správny súd na žiadosť žalobcu vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.12.2023, na ktorom právny
zástupca žalobcu zotrval na svojej žalobnej argumentácii a návrhu.

18. Podľa § 113 ods. 3, prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o začatí reštrukturalizačného
konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením
uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie.

19. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo

uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto
zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia
prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom zaniká.

20. Podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky, ktoré vznikli voči

dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za
obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena
správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné
pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani
sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky

zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho
zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu
sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

21. Podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho

základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý
platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v
nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného
v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na

určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická
osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a
vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho
vzťahu.

22. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je
splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata
týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je
splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň
určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa

platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je
splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

23. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho

odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

24. Podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne
nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať

poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov
iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

25. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení
s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13.07.2022 o predpísaní poistného a povinných príspevkov za obdobie
apríl 2022, spolu v sume 5 557,86 eura, z dôvodov uplatnených v žalobe, pričom podstata sporu
medzi žalobcom a žalovanou spočívala v rozdielnom posúdení otázky vzniku pohľadávky žalovanej na
zaplatenie poisteného za mesiac apríl 2022.26. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii majú (ak tento zákon neustanovuje
inak) právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným

týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaná
uplatňuje voči zamestnávateľovi svoje nároky na zaplatenie a odvedenie poistného potom, ak si tento
nesplní zákonnú povinnosť zaplatiť a odviesť poistné v lehote splatnosti tým, že toto poistené predpíše
rozhodnutím. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii toto právo počas
reštrukturalizácie má žalovaná len vtedy, keď si prihlásila svoju pohľadávku. Z tohto dôvodu pre

rozhodnutie o tom, či Sociálna poisťovňa bola alebo nebola oprávnená predpísať poistné žalobcovi
rozhodnutím, bolo podstatné vyriešenie otázky, či nezaplatené poistné za apríl 2022 bolo potrebné
prihlásiť, a teda či ide o pohľadávku, ktorá vznikla voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,
alebo išlo o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania. Túto otázku rieši
ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, posledná veta, podľa ktorého vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto

pohľadávku.

27. V zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii je okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho
vzťahu viazaný výlučne na oprávnenie ju zaplatiť. Teda nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú
veriteľovi právo predpísať poistné, ale na oprávnenie zaplatiť poistné na strane povinného.

28. Podľa judikatúry, na ktorú poukazuje žalovaná, ktorou ale bol podávaný výklad zákona o sociálnom
poistení ku vzniku pohľadávky (pred novelizáciou § 120 ods. 2 ZKR), v zmysle ktorého pohľadávka
poisťovne voči zamestnávateľovi vznikne až potom, ako zamestnávateľ dobrovoľne nezaplatí a
neodvedie poistné, teda až dňom, kedy márne uplynula lehota na zaplatenie poistného, teda až po

jeho splatnosti. Podľa žalobcu zákon o konkurze a reštrukturalizácii tento moment presunul, preto vznik
pohľadávky treba viazať na moment, kedy sú známe všetky skutočnosti pre určenie výšky poistného,
ktorá skutočnosť oprávňuje zamestnávateľa zaplatiť poistné.

29. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe tvrdila, že poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou

sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti. Poukázala pritom na judikatúru súdov, v ktorých
súdy podali výklad zákona o sociálnom poistení k otázke vzniku pohľadávky žalovanej na poistnom.
Takáto argumentácia nemohla obstáť práve z toho dôvodu, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii
novelizáciou zákonom č. 377/2016 Z.z. účinným od 01.03.2017 zaviedol osobitnú právnu konštrukciu
momentu vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, keď momentom vzniku pohľadávky je okamih,

keďdlžníkbolprvýkrátoprávnenýplniťtútopohľadávku.Podľadôvodovejsprávykzákonuč.377/2016Z.
z., na ktorú poukázal aj žalobca v žalobe, účelom tejto novelizácie bolo zamedziť nesprávnym záverom,
že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase
povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie, ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie
majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku. Podľa tejto dôvodovej správy

„splatnosť pohľadávky však nie je podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie
starého a nového dlhu, sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“. Preto vznikom pohľadávky
zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho
zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z
verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

Celá argumentácia žalovanej je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení
bez toho aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizáciikmomentu,kedyjedlžníkoprávnenýpohľadávkuzaplatiť.Argumentácia,žepoistnénie
je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej

v § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

30. Tiež pokiaľ ide o žalovanou citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Obdo/41/2019 z 10.12.2020, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Ssk/17/2022 z 29.03.2023, konkrétne bod 16 jeho odôvodnenia,

v ktorom sa kasačný súd v obdobnej právnej veci s vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu
vysporiadal nasledovne: „Hoci rozhodnutia najvyššieho súdu vydané v inom než správnom kolégiu nie
sú pre tunajší súd formálne záväzné na účely § 22 SSP, treba v záujme úplnosti doplniť, že právnymi
otázkami riešenými v tomto rozsudku sa už okrajovo zaoberal aj najvyšší súd v obchodnoprávnomkolégiu, ktorého rozhodovacia prax však nateraz nie je celkom ustálená. V uznesení sp. zn. 2 Obdo
33/2020 najvyšší súd skúmal otázku, či a za akých podmienok pohľadávka na poistné na sociálne
poistenie môže byť v konkurze pohľadávkou proti podstate podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. Najvyšší

súd k otázke vzniku takejto pohľadávky odkázal na skôr citované názory v uzneseniach sp. zn. 5
ECdo 47/2014, judikát R 5/2016, sp. zn. 2 MCdo 30/2012 a sp. zn. 3 Obdo 9/2017, judikát R 94/2018.
Zároveň však zdôraznil rozdiely konkurzu oproti reštrukturalizácii, v ktorej by ustanovenie § 120 ods.
2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. mohlo viesť k odlišným záverom. Naproti tomu v rozsudku sp.
zn. 1 Obdo 41/2019 (judikát R 73/2021), takisto pri riešení otázky, kedy je pohľadávka na poistné na

sociálne poistenie prednostnou pohľadávkou podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z., obiter dictum vyslovil
názor, že zamestnávateľ, ktorý podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvádza poistné za
zamestnanca a vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom
stanovené druhy poistenia, by nebol oprávnený vykonať zrážku a odviesť poistné, teda plniť poisťovni
pred dňom uvedeným v § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Z toho vyvodil, že pohľadávka na toto
poistné by nevznikla pred dňom uvedeným v § 143 cit. zák. ani podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005

Z. z. Podľa kasačného súdu však tento názor nedostatočne zohľadňuje okolnosť, že podľa už cit.
§ 129 Zákonníka práce je mzda splatná zásadne za mesačné obdobie pozadu, teda kedykoľvek po
uplynutí kalendárneho mesiaca. Ustanovenie § 130 Zákonníka práce síce určuje tzv. výplatné termíny,
nevyplýva z neho však, že by zamestnávateľ nemohol zamestnancovi vyplatiť mzdu aj skôr. Takéto
právo zamestnávateľa možno vyvodiť jednak z § 130 ods. 4 a 8 Zák. práce, podľa ktorého musí byť

mzda zamestnancovi doručená alebo pripísaná na účet najneskôr do výplatného termínu, a teda môže
byť poukázaná (vyplatená) aj skôr. Z citovaného ustanovenia takisto vyplýva, že zamestnancovi sa
poukazuje zásadne čistá mzda, teda mzda po vykonaní zrážok (§ 131 Zák. práce), z čoho zasa logicky
plynie, že zrážka zo mzdy sa môže vykonať aj skôr než vo výplatnom termíne. Citované ustanovenia
tak podľa kasačného súdu zásadne spochybňujú záver, že zrážku poistného zo mzdy zamestnávateľa

môže zamestnávateľ vykonať až vo výplatnom termíne, a preto až v tento deň môže takéto poistné
odviesť žalovanej.“

31. Podľa § 129 zákona o sociálnom poistení suma poistného sa určuje percentuálnou sadzbou
z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím základom

podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je príjem zamestnanca a podľa § 139 ods. 1
zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca
(zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť poistného je upravená v
§ 143, pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí

a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom
zamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení plynú rozhodné skutočnosti,
ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku poistného v súlade so zákonom. Predovšetkým
musíbyťznámyvymeriavacízákladzamestnanca,ktorýmožnopresneurčiťažpouplynutíkalendárneho

mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľovi nebráni žiadne z týchto ustanovení zákona o
sociálnom poistení a ani žiadne iné ustanovenie zákona o sociálnom poistení v tom, aby zaplatil poistné
pred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré
upravuje čas splatnosti poistného. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého každý môže konať, čo je nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo

zákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni správne určiť
a zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí a to aj bez predloženia
výkazu poistného. Z doslovného znenia § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii, teda
gramatickým výkladom možno dospieť jednoznačne k tomu, že vznik pohľadávky z verejnoprávneho
vzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie povinného pohľadávku zaplatiť, čo v preskúmavanom prípade

znamená oprávnenie žalobcu zaplatiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení. Ani výkladom z
účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je dosiahnuť čiastočné uspokojenie veriteľov v
reštrukturalizácii vo vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze a súčasne umožniť dlžníkovi sanáciu
poskytnutím súdnej ochrany pred starými dlhmi, za tým účelom oddeliť staré dlhy od dlhov, ktoré vzniknú
počasreštrukturalizácie,nemožnodospieťkinémuakoktomu,žeakonáhlemožnovsúladespríslušnou

verejnoprávnou úpravou určiť výšku pohľadávky, je povinný subjekt oprávnený ju zaplatiť, a teda v
zmysle § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii je tento okamih potrebné považovať za vznik
pohľadávky na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda na posúdenie otázky, či žalovanámala alebo nemala oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie
uplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie.

32. Navyše celá argumentácia žalovanej je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona
o sociálnom poistení bez toho aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v
reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa
§ 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku
zaplatiť. Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola

popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v § 120 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

33. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený zaplatiť poistné od 1.dňa mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. V preskúmavanej veci to bolo od 1. mája 2020.

34. Podľa skutkových okolností v preskúmavanej veci nejde ani o prípad, kedy by žalovaná nemala

včas podklady pre prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania, nakoľko reštrukturalizačné
konanie bolo začaté voči žalobcovi 24.05.2022 a reštrukturalizácia žalobcu bola povolená 17.06.2020.
Žalobca predložil výkaz poistného 17.05.2022. To znamená, že žalovaná mala včas podklady na to, aby
toto poistné prihlásila do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote.

35. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná pohľadávku na poistnom za mesiac apríl 2022
neprihlásila do reštrukturalizácie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že išlo o pohľadávku, ktorá vznikla
01.05.2022 pred začatím reštrukturalizačného konania, a ktorú žalovaná do reštrukturalizácie žalobcu
neprihlásila, a preto žalovaná stratila oprávnenie počas reštrukturalizácie uplatňovať túto pohľadávku.
Žalovaná vec nesprávne právne posúdila, na základe čoho potom nerešpektovala ustanovenie § 120

ods. 1, prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii a napriek tomu, že toto ustanovenie jej bránilo
uplatňovať pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie a nebola v reštrukturalizačnom
konaní uplatnená prihláškou, tak urobila napadnutým rozhodnutím.

36. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu

predchádzalo zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) S.s.p. Žalovaná nebola oprávnená počas
reštrukturalizačného konania, ktoré bolo vedené voči žalobcovi uplatňovať do reštrukturalizácie
neprihlásenú pohľadávku na poistnom za apríl 2022.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že celkom úspešnému

žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške
náhrady trov konania správny súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.