Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722010340
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3722010340.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Považskej Bystrici, trvale bytom C. D., E. XXX/XX, F. C. D. t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 23. januára 2023, o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. marca 2023, pod sp. zn.
1T/91/2022 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. marca 2023, pod sp. zn. 1T/91/2022 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX ( ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania trestného

činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 13. apríla 2022 asi o 20.00 hod. na brehu „Hričovského kanála“ pri rieke Váh, pred chatkou bez
popisného čísla, stojacou na pozemku KN „C“ par. č. XXX/XXX, v chatovej oblasti za priemyselným
areálom v mestskej časti Považské Podhradie, Považská Bystrica, po ich predchádzajúcom verbálnom

konflikte, ktorý vznikol z dôvodu, že G. H. si mobilným telefónom fotil ohnisko založené na tomto mieste
obvineným a mal výhrady voči tomuto konaniu, namieril asi zo vzdialenosti troch metrov na hlavu G. H.
kovovým expanzným revolverom zn. Röhm RG 59, kalibru 9 mm, čiernej farby, pričom na neho zakričal,
že ho zastrelí, čím u neho vzhľadom na použitú zbraň, vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie“

Za tento trestný čin bol obžalovanému podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona s použitím § 38

odsek 2, odsek 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený
na jednoročnú skúšobnú dobu. Súčasne bol obžalovanému podľa § 60 odsek 1 Tr. zákona uložený aj
trest prepadnutia veci, a to 1 ks plynového kovového expanzného revolvera zn. Röhm RG 59, kalibru
9 mm, čiernej farby a 5 ks nábojov zn. Wadie 9 mm.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho 15 dní od jeho vyhlásenia na hlavnom

pojednávaní napadol odvolaním do výroku o vine aj treste obžalovaný. Obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 18. mája 2023 doručenom
na okresný súd toho istého dňa, uviedol, že odvolaním napáda rozsudok čo do výroku o vine ako
aj treste. Je toho názoru, že napadnutý rozsudok je nesprávny, pretože prvostupňový súd vychádzal
aj z dôkazov, ktoré neboli vykonané v súlade so zákonom, ďalej, že v konaní ktoré napadnutému
rozsudku predchádzalo, došlo k porušeniu práv obžalovaného a napokon mal okresný súd na základe

vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto nesprávne právne vyhodnotil,
pričom sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v dôsledku čoho súpochybnosti o správnosti a úplnosti jeho skutkových zistení. K dôkazom nevykonaným v súlade so
zákonom poukázal na prečítanie úradných záznamov zasahujúcich príslušníkov PZ, ktoré však nemajú
povahu dôkazného prostriedku a nemajú byť ani čítané ako listinné dôkazy a nemôžu byť ani podkladom

na meritórne rozhodnutie súdu. Namietal aj zákonnosť výsluchu svedka C. I. na hlavnom pojednávaní,
keď v prípade tohto svedka nebol dodržaný postup podľa § 132 Tr. poriadku a následne po tom
čo svedok uviedol, že si na skutok moc nepamätá, bolo na základe návrhu prokurátora pristúpené
k čítaniu jeho skoršej výpovede z prípravného konania. Obžalovaný ďalej namietal, že mu nebolo
umožnené vyjadriť sa k svedeckým výpovediam svedka C. I. a G. J. K.. Obžalovaný ďalej namieta,

že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal výpoveďou poškodeného a jeho syna, pričom tieto
nekriticky prevzal a nezaoberal sa vzájomnými rozpormi v týchto výpovediach. Obžalovaný ďalej
poukázal na skutočnosť, že nebezpečné vyhrážanie treba odlišovať od iných hrubých, arogantných
a vulgárnych verbálnych prejavov, ktoré nie sú prečinom a to aj vzhľadom na povahu vzájomného
vzťahu páchateľa a poškodeného, pričom týmito okolnosťami sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal.
Záverom obžalovaný uviedol, že výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú

pochybnosť, že skutok sa stal, pričom každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie musí byť spoľahlivo
preukázaná, tak aby nevzbudzovala žiadnu pochybnosť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. poriadku v celom
rozsahu zrušil a podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.

K písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor okresnej
prokuratúry s tým, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní ako aj spôsob ich vykonania považuje
na rozdiel od obžalovaného za súladný so zákonom. Je taktiež toho názoru, že k porušeniu práv
obhajoby nedošlo ani postupom súdu na hlavnom pojednávaní, keď postup súdu nebol namietaný

ani prítomným obhajcom obžalovaného. Je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bol skutkový
stav zistený riadne a v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci. Je tiež toho názoru, že po
vykonanom dokazovaní bolo možné bez pochybností konštatovať vinu obžalovaného. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

K písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného sa písomne vyjadril aj poškodený prostredníctvom
svojej splnomocnenkyne. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo považuje za zákonné a správne. Záverom navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia
všetkých procesných podmienok, v rámci konečného návrhu uviedol, aby bolo odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázala na podané odvolanie obžalovaného a jeho písomné odôvodnenie a navrhla, aby odvolací súd
rozhodol tak, ako obžalovaný v tomto písomnom podaní, resp. v dôvodoch svojho odvolania navrhol.

Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedla jeho obhajkyňa

právom konečného návrhu.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Krajský súd v Trenčíne,
ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.
poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného, ktoré je prípustné, podané oprávnenou osobou, včas
i na správnom mieste, však ale dôvodným nie je.

Krajský súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo v súlade s Trestným poriadkom a v ktorom nedošlo k žiadnym relevantnýmpochybeniam, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov kontradiktórnym
spôsobom) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Okresný súd následne z vykonaného dokazovania

urobil správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval
dôsledne podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na
to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam,
ktoré v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku aj dostatočne podrobne a vecne

správneipresvedčivovnapadnutomrozsudkuodôvodnil.Krajskýsúduvádza,žepriamymusvedčujúcim
dôkazom je nielen svedecká výpoveď poškodeného H., ale aj jeho syna, pričom tieto skutočne nie
sú vnútorne ani vzájomne rozporné, a navyše sú podporované aj ďalšími nepriamymi dôkazmi a to
výpoveďami príslušníkov Policajného zboru - svedkov C. I. a G. J. K., k správaniu obžalovaného, ale aj
poškodeného po ich príchode ako vyslanej hliadky na miesto činu. Podporne pôsobia aj ďalšie vykonané
dôkazy, a to fotodokumentácia zaistenej plynovej zbrane obžalovaného a prepis zvukovej nahrávky

poškodeného na telefonickú tiesňovú linku 158. Svedecké výpovede poškodeného a jeho syna pritom
neboli pritom vykonaným dokazovaním relevantne spochybnené. Aj odvolací súd zhodne s okresným
súdom preto konštatuje, že vykonané dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo spáchania stíhaného
skutku,ktorévzájomnekorešpondujú,dopĺňajúsaanebolimedzinimizistenéžiadnerelevantnérozpory.
Za správnu odvolací súd považoval aj úvahu okresného súdu o okolnostiach vylučujúcich možnosť

považovať konanie obžalovaného za konanie v nutnej obrane. Skutočne vzhľadom na vykonaným
dokazovaním preukázaný odstup obžalovaného od poškodeného neexistoval na strane obžalovaného
žiaden taký dôvod, z ktorého by bolo možné urobiť nepochybný záver, že jeho konanie bolo skutočne
spojené s odvracaním priamo hroziaceho, alebo trvajúceho útoku. Vzhľadom na uvedené aj krajský
súd konštatuje, že vykonané a usvedčujúce dôkazy spolu vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, na základe

ktorých bolo možné bez pochybností vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Krajský súd ďalej
dodáva, že, vzhľadom na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti (najmä na použitie zbrane
obžalovaným) je závažnosť konania obžalovaného zjavne väčšia ako nepatrná (§ 10 odsek 2 Tr. zákona
– materiálny korektív).

Krajský súd preto dospel k záveru o správnom zistení skutkového stavu veci súdom prvého stupňa,
pričom sa v plnej miere stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych
záverov tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, kde postupoval
v súlade so zákonom s tým právnym záverom, že konanie obžalovaného správne a zákonne posúdil
ako trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s

poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.

Následne odvolací súd, nakoľko nezistil dôvod na zrušenie výroku o vine, ďalej preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov o trestoch a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad (§ 317
odsek 2 Tr. poriadku). Zistil, že pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody a trestu prepadnutia

vecí, súd prvého stupňa dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 odsek 1 až 4 Tr.
zákonadôležité zhľadiskaukladaniatrestov,najmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. Správne pritom u obžalovaného zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to podľa § 36
písm. j) Tr. zákona (vedenie riadneho života), za nezistenia priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom na prevahu

poľahčujúcich (1:0) bolo potrebné pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzať z upraveného rozpätia
trestnej sadzby znížením hornej hranice základnej trestnej sadzby o jednu tretinu (na 6 mesiacov až 26
mesiacov) podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj
pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára
z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým

trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných
činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.Po ustálení skutkového stavu a právneho záveru preskúmavanej trestnej veci krajský súd dospel k
záveru, že súdom prvého stupňa obžalovanej uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon bol obžalovanému odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného

roka (t. j. na dolnej hranici zákonného rozpätia 1 – 5 rokov), zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Tr. zákona a zohľadňuje
všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, nezistené
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska
účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto

stanovenej výmere dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného
spoločnosťou. Okresný súd taktiež správne a v súlade s § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona uložil
obžalovanému trest prepadnutia zbrane použitej pri predmetnom trestnom čine a nábojov, ktoré v tom
časeobsahovala.Vzhľadomnauvedenésúokresnýmsúdomuloženétresty trestamizákonnými,pričom
nejde o tresty uložené mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu alebo taký druh trestu, ktorý zákon
za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, čo by inak zakladalo dovolací dôvod /§ 371 odsek 1 písm. h)

Tr. poriadku/.

Z týchto uvedených dôvodov preto odvolanie obžalovaného krajský súd nepovažoval za dôvodné a
podľa § 319 Tr. poriadku ho preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.