Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200270
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobkyne: Q.. P. S., narodená XX. X. XXXX, bytom V. XXX, právne zast. Mgr. Jozef Gáplovský, advokát,
sosídlomvDubnicinadVáhom,A.Kmeťa358/2,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa,ústredie,sosídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.
júna 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 26. októbra 2022, č. k. 26Sa/7/2022-39, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. októbra

2022, č. k. 26Sa/7/2022-39 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") napadnutým rozsudkom zo dňa 26. októbra 2022, č. k.
26Sa/7/2022-39,postupompodľa§191ods.1písm.c/zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok
(ďalej len „SSP") zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 24. júna 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA a vec jej
vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 24. júna 2022, Číslo: 30554-4/2022-

BA podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.") zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila text „... §
152azákonavzneníneskoršíchpredpisov..."avostatnompotvrdilarozhodnutieprvostupňovéhoorgánu
- Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 2. októbra 2017, Číslo: 700-0911931917-
GC04/17, ktorým bolo žalobkyni podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 v spojení s § 144 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné v celkovej sume 3.508,10
eur za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december

2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010,
september 2010, október 2010, november 2010, december 2010.
2. Krajský súd na prvom mieste zdôraznil, že v zmysle § 203 ods. 2 SSP nie je v prejednávanej veci
viazaný žalobnými bodmi. Následne konštatoval, že čo do skutku, je z obsahu administratívneho spisu
zrejmé, že žalobkyni bolo právoplatne predpísané poistné dňa 29. 06. 2022, kedy jej bolo doručené
rozhodnutie žalovanej zo dňa 24. 06. 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA. Vzhľadom na to, že poistné bolo
žalobkyni predpísané za obdobie júl 2009 až december 2010, bolo povinnosťou správnych orgánov sa

zaoberať otázkou premlčania v zmysle § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
3.Zároveňzrozhodovacejčinnostimalkrajskýsúdpoznatky,ževskutkovototožnýchveciachjespornou
otázka, či v § 147 ods. 1 ide o premlčaciu alebo prekluzívnu lehotu a otázka, či v tejto lehote stačí
začať správne konanie, príp. vydať prvostupňové rozhodnutie alebo, či v tejto lehote musí rozhodnutienadobudnúť i právoplatnosť. Obe tieto otázky boli vyriešené najvyššou súdnou autoritou a krajský súd
nemal dôvod sa od týchto záverov odkloniť. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 01.
2018, sp. zn. 7Sžso/28/2016 a zo dňa 30. 06. 2021, sp. zn. 9Sžsk/84/2019.

4. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018
vyplynulo, že lehota stanovená na predpísanie penále v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej
zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní
penále. Rovnako i z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2021, sp. zn. 9Sžsk/84/2019

vyplynulo, že zákon č. 461/2003 Z. z. neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia
dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia
alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone. Zákon č.
461/2003 Z. z. obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba
neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so samotným úkonom vydania

prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája.
5. Preto krajský súd konštatoval, že správne orgány v prejednávanej veci boli povinné ex offo
prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je deň
právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány takýmto spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce
zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a aj

samotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.
6. Krajský súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nesprávne
právneposúdenievecivzmysle§191ods.1písm.c/SSP,pretozrušilrozhodnutiežalovanej,ktorétrpelo
vadou nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 žalovanej na ďalšie konanie.
Vo vzťahu k trovám konania rozhodol, keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto

jej súd priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 09. 11.

2022, Číslo: 30554-13/2022-BA.
8. Kasačnú sťažnosť odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože nesúhlasila s právnym
názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu a naďalej zastávala právny názor prezentovaný v
napadnutom rozhodnutí, pretože postupovala správne, ak žalobkyni predpísala poistné za obdobie júl
2009 až december 2010. Krajský súd vyslovil, že výraz premlčanie fakticky znamená preklúziu práva, ku

ktorej má žalovaná podľa krajského súdu prihliadať z úradnej povinnosti, s takýmto tvrdením sa žalovaná
nestotožnila. Na podporu svojho tvrdenia podotkla, že v súčasnosti existujú v judikatúre Najvyššieho
súdu SR rozdielne názory na túto problematiku, poukázala na skutočnosť, že uznesením zo dňa 30.
03. 2022, sp. zn. 9Sžsk/83/2020 Najvyšší správny súd SR postúpil na rozhodnutie vec veľkému senátu
Najvyššieho správneho súdu SR vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax.

9. Žalovaná uviedla, že inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie
je možné zamieňať. Právo predpísať poistné, resp. penále, nie je prekluzívnym ustanovením. Zároveň
mala za to, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale premlčania práva sa môže
povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania. Pričom žalobkyňa námietku premlčania
vzniesla prvýkrát až v správnej žalobe zo dňa 07. 11. 2019, predmetnú námietku neuplatnila ani v rámci

konania pred pobočkou žalovanej, ale ani v rámci odvolacieho konania, preto sa žalovaná k uvedenému
nemohla zaoberať. Podľa žalovanej až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo
strany povinného subjektu, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné
vzniesť iba do právoplatného ukončenia konania, čo žalobkyňa neurobila. V súvislosti s týmto právnym
problémom poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok zo dňa 30. 06.

2020, sp. zn. 10Sžsk/6/2019, rozsudok zo dňa 29. 01. 2020, sp. zn. 7Sžsk/64/2018, rozsudok zo dňa
26. 02. 2020, sp. zn. 9Sžsk/156/2018, rozsudok zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 9Sžso/45/2019.
10. Ďalej poukázala, že v čase, kedy Sociálna poisťovňa predpisuje poistné, nie je možné predvídať,
kedy rozhodnutie, ktorým sa poistné predpísalo, nadobudne právoplatnosť. Je preto nerealizovateľné
posudzovať námietku premlčania ku dňu dátumu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo poistné

predpísanévzhľadomnato,žepripredpísanípoistnéhoSociálnapoisťovňalogickynemôževedieť,kedy
predmetné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, t. j. nedá sa predpokladať, kedy účastník konania
rozhodnutie prevezme, či ho vôbec prevezme, ak ho prevezme, či podá odvolanie alebo sa vzdá
odvolania, resp. odvolanie nepodá, rovnako sa nedá predpokladať, kedy bude ukončené odvolaciekonanie v prípade, ak účastník konania využije svoje právo na podanie opravného prostriedku. Ak by
sa pristúpilo na právny názor krajského súdu, mohlo by dokonca dochádzať k prípadom, kedy povinná
osoba by spôsobovala prieťahy v konaní za účelom, aby sa predpísané poistné stalo aspoň z časti

premlčané.
11. Záverom navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

III.

12. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadrila na základe zaslanej výzvy krajského súdu.
Kasačná sťažnosť jej bola doručená cestou jej právneho zástupcu dňa 21. 11. 2022.

IV.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez
nariadeniapojednávaniapodľa§455SSPadospelkzáveru,žekasačnásťažnosťžalovanejjedôvodná.
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.
18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorý postupom podľa
§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 24. júna 2022, Číslo: 30554-4/2022-

BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila text „... § 152a zákona v
znení neskorších predpisov..." a v ostatnom potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 2. októbra
2017, Číslo: 700-0911931917-GC04/17, ktorým bolo žalobkyni podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 v
spojení s § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané

poistné v celkovej sume 3.508,10 eur za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009,
november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún
2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010.
20. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať
v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu,

sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a
náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až
piateho bodu.
21. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/.

22. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
23. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
24. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným

odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume,
Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo
dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná sumapoukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť

dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie.
Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur.
26. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej
mal preukázané, že
- žalobkyni bolo rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 02. 10. 2017, Číslo: 700-0911931917-GC04/17

predpísané poistné vo výške 3.508,10 eur za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, október
2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010,
jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010
vypočítané na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,
invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity;
- o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 29. 06. 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA, a

to tak, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej keď vypustila text „... § 152a
zákona v znení neskorších predpisov..." a v ostatnom potvrdila rozhodnutie pobočka žalovanej.
27. V predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne
postupovala, ak rozhodla v prípade žalobkyne o predpísaní poistného za obdobie júl 2009 až december
2010vcelkovejvýške3.508,10eurvypočítanénanemocensképoistenie,starobnépoistenieapríspevky

na starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity.
28. Žalovanou vznesené námietky v kasačnej sťažnosti smerovali vo vzťahu k právnemu posúdeniu
veci krajským súdom najmä, čo sa týka inštitútu premlčania a práva predpísať poistné žalovanou.
Najvyšší správny súd vzhľadom na vznesené námietky žalovanou, ale aj na najnovšie rozhodnutie
Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022 (ďalej

len „rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu"), ktoré sa zaoberalo práve predpísaním
poistného a penále Sociálnou poisťovňou, konštatuje, že námietky vyslovené žalovanou sú dôvodné. V
predmetnom rozhodnutí sa veľký senát najvyššieho správneho súdu zaoberal prieskumom rozhodnutia
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktorými bolo predpísané penále podľa § 240 zákona č.
461/2003 Z. z., pričom sa zaoberal aj predpisom poistného, z toho dôvodu závery vyslovené v tomto

rozhodnutí sú uplatňujúce sa aj v tu prejednávanom prípade. V súvislosti s problematikou poistného
a penále v súvislosti s inštitútom premlčania preto najvyšší správny súd poukazuje na právny názor
vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, v ktorom bolo vyslovené, že:
„...Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu
premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktorá sa vzťahujú na rôzne skupiny

subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch.
Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého
by bol prenesený do verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
Cz 119/58, judikát R 82/1958). Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych
ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy...

... Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno
prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá.
Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume.
Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto,

že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného
zákona. To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predpísaniu
penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa
§ 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej
poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 149 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto

pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov,
kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák.,
v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne
na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie

jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať
otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky
rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie § 150 ani §151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula
premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením §
151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe

samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná,
a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia
celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak
neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie....
... Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle

§ 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním
zaoberá len na základe námietky dlžníka....
...Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by
uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak,
znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto
práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne

vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná
zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán
podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné
premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania
svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit.

zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom
odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako
vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal
aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale
umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 149 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a

tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona."
29. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý je v
zmysle § 466 ods. 3 SSP pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný, námietky žalovanej v tejto
súvislosti bolo potrebné vyhodnotiť ako dôvodné.
30. Krajský súd tak dospel k nesprávnemu záveru, keď zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na

ďalšie konanie, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle §
440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačná sťažnosť je tak dôvodná, v dôsledku čoho najvyšší správny súd podľa
§ 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
31. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
rozsudku (§ 469 SSP). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP.

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.