Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Hrašnová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100169
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100169.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, podnikateľ podnikajúci pod
obchodným menom Jozef Návratek EURODOPRAVA, s miestom podnikania Záhradná 27, Slovenský
Grob, IČO: 36 952 320, zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO:
36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100899914/2023 zo dňa 28.03.2023,
o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.06.2023 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 05.06.2023 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100899914/2023 zo dňa 28.03.2023, ktorým žalovaný podľa §
74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie
DaňovéhoúraduNitra(ďalejlen,,správcadane“)č.103296582/2022zodňa07.12.2022,ktorýmsprávca
dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 43 774,91 Eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016. Žalobca súčasne s podaním žaloby
navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP“).
2. Potrebu priznania odkladného účinku odôvodnil tým, že mu bola rozhodnutiami žalovaného (za
zdaňovacie obdobia január až december 2016) uložená povinnosť uhradiť vyrubenú sumu vlastnej
daňovej povinnosti spolu v celkovej výške 574 245,48 Eur. Tieto rozhodnutia žalovaného nadväzujú
na prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktoré vychádzajú z rovnakej daňovej kontroly, o akú ide aj
v súvislosti s napadnutým rozhodnutím v prejednávanej veci. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že mu
vznikne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma, pretože nebude mať dostatok
finančných prostriedkov, a to ako na úhradu predmetnej dane, tak aj na úhradu vlastných nákladov na
život. Ďalej žalobca dôvodil tým, že dodatočné vyrubenie dane pre neho predstavuje natoľko vysoký
finančný záväzok, že dochádza k ohrozeniu jeho výživy a výživy osôb, ktoré sú od neho finančne
závislé, pričom on nemá voľné peňažné prostriedky na úhradu dorubenej dane a nedisponuje ani
majetkom v takej hodnote a likvidite, ktorý by mu umožňoval uhradiť dorubenú daň. Uviedol, že daňová
kontrola a na ňu nadväzujúce daňové konania mali za následok, že prestal s podnikateľskou činnosťou
aaktuálnemápozastavenéajpríslušnéživnostenskéoprávnenie.Návrhnapriznanieodkladnéhoúčinku
odôvodňoval aj tým, že v súčasnosti nemá ekonomickú silu potrebnú na to, aby mohol súčasne uhradiť
dorubenú daň a zároveň zabezpečiť svoje základné živobytie a výživu svojej rodiny. Podľa žalobcu
priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože správca
dane má možnosť zriadiť záložné právo na majetok žalobcu. Na podporu dôvodnosti návrhu na priznanieodkladného účinku predložil súdu rozhodnutia žalovaného, ktorými mu boli vyrubené rozdiely DPH za
zdaňovacie obdobia január až december 2016 a súčasne žalobca predložil súdu výpis z účtu vedeného
na meno B. A. za obdobie 1. mája 2023 do 2. júna 2023, z ktorého vyplýva súčet kreditných operácií 2
532,04 Eur, súčet debetných operácií -1 677,26 Eur a konečný zostatok na účte k 2. júnu 2023 v sume
36,26 Eur.
II.
3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 08.11.2023 a dňa 10.11.2023
bol správnemu súdu doručený administratívny spis žalovaného. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na
priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by
mal byť priznaný odkladný účinok správnej žalobe a ani nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, či vážne
ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti. Navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.
III.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie..
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa
má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak,
aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie
odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci.
K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie
je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide
o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne
ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená
samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011).
Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie
je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny
poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za
predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito
sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c)
naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.9.Pokiaľideonaplneniedôvodovprepriznanieodkladnéhoúčinku,tietosúdeterminovanév§185písm.
a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku v prejednávanej
veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda
či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok,
pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným
záujmom.
10. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma
hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného
účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným
bremenom.
11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením
§ 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu
a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.
12.Akoužsprávnysúdnaznačilvyššie,tvrdiťaosvedčiťpredpoklad,žeokamžitýmvýkonomaleboinými
právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný
následok je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp.
okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí
a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí
predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť
riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty
právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
(napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné
považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z
konkrétnychdôkazovpredloženýchžalobcomaktorénáslednesprávnysúdmôževyhodnotiť.Prisvojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahujedoprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyamusísaposúdiťmiera
zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo
dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, túto spájal s ním tvrdenou zlou finančnou situáciou,
v ktorej sa nachádza a s týmto spojenou nemožnosťou uhradenia vyrubenej dane a straty schopnosti
zabezpečiť výživu svojej osoby ako aj svojej rodiny. Toto tvrdenie podporil výpisom z účtu, z ktorého
vyplynulo, že v časovo ohraničenom období od 1. mája 2023 do 2. júna 2023 mal na účte obraty
kreditných operácií 2 532,04 Eur, debetných operácií 1 677,26 Eur a zostatok 36,26 Eur. Ďalej doložil
úvodné strany rozhodnutí žalovaného, ktorými mu boli vyrubené rozdiely DPH za jednotlivé zdaňovacie
obdobia roku 2016. Okrem uvedeného však žalobca neuviedol konkrétne dôvody a nepredložil ani
žiadne dôkazy, objektívne svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže
dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Žalobca neuviedol skutočnosti objektívne vykresľujúce jeho
celkovú finančnú situáciu, pričom samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným v napadnutom
rozhodnutí (43 774,91 Eur) sama osebe nepreukazuje hrozbu závažnej, nenapraviteľnej majetkovej
ujmy na strane žalobcu. Žalobca dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal existenciu dôvodov, pre
ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri dôvode podľa § 185
písm. a) SSP, o aký ide v prejednávanej veci, bol žalobca povinný dostatočne konkrétne vymedziť, resp.
špecifikovať skutkové okolnosti s týmto dôvodom spojené a súčasne bol povinný tieto okolnosti osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
14. Z návrhu na priznanie odkladného účinku vyplynuli len relatívne všeobecne formulované tvrdenia
žalobcu, ktorých hodnovernosť však žalobca nepodporil dôkazmi, ktoré by bolo zo strany správnehosúdu možné objektívne vyhodnotiť. Z ním predloženého výpisu z účtu v podstate za jeden mesiac v roku
2023 a iných rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR si správny súd ani nemal možnosť vytvoriť obraz
o celkovej bonite žalobcu a taktiež uvedené nepreukazuje žalobcom tvrdené všeobecne formulované
následky (napr. neschopnosť zabezpečiť výživu seba a svojej rodiny). Žalobca v predmetnom návrhu
hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady
potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej
hrozby závažnej ujmy. Správny súd pripomína, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie
nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné
rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia
daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by
okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú
ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
15. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu
dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými
tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu,
že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil
hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných
zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
16. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie
nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca ani túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku dostatočne neodôvodnil a neosvedčil.
17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol.
18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.