Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Drimák, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Cpr/6/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723201538
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8723201538.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Keller, advokát, so sídlom
Nám. slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42 085 934 proti žalovanému: Mesto Humenné, so sídlom
Kukorelliho 34, 066 28 Humenné, IČO: 00 323 021, o nároku na náhradu mzdy, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 1.053 eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.437 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z tejto sumy od 3.1.2021 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Poprad domáhal od žalovaného okrem
iného náhrady mzdy vo výške 5.490 eur s prísl. z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného
pomeru ako aj náhrady trov konania.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 31.3.2023 uviedol, že za mesiac apríl 2020 patrí žalobcovi nie suma
610 eur, ale iba polovica vo výške 305 eur a tiež žiadal preverenia práceneschopnosti žalobcu.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení z 19.10.2023 uviedol, že berie žalobu späť čo do sumy 305 eur ako aj
do sumy 118,50 eur (dávka vyplatená Sociálnou poisťovňou počas práceneschopnosti), pričom v týchto
sumách žiadal konanie zastaviť.
4. Žalovaný sa vyjadril dňa 6.11.2023 v tom zmysle, že žalobcovi patrí pri exaktnom prepočte platov a
dávok maximálne suma 4.437 eur, ktorá predstavuje náhradu mzdy za obdobie apríl až december 2020.
5. Žalobca sa napokon vyjadril 13.11.2023 tak, že žiadal priznať sumu 4.437 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 3.1.2021 a čo do sumy 629,50 eur žiadal konanie zastaviť.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na
č. l. 1 a nasl. je rozsudok OS PP pôvodne pod sp. zn. 17Cpr/10/2020-250 zo dňa 11.5.2022, ktorým bolo
rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je neplatné, na č. l. 9
anasl.jerozsudokKSPOč.k.3CoPr/3/2022-297zodňa1.2.2023,ktorýmbolpotvrdenývyššieuvedený
rozsudok súdu prvej inštancie, na č. l. 18 je vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k náhrade mzdy, na č. l. 25 je
oznámenie o výške a zložení funkčného platu, na č. l. 26 a nasl. je pracovná zmluva uzatvorená medzižalobcom a žalovaným, na č. l. 33 je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 55 je vyjadrenie žalobcu
k vyjadreniu žalovaného spolu s čiastočným späťvzatím žaloby, na č. l. 56 je potvrdenie o nemocenských
dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou, na č. l. 62 je vyjadrenie žalovaného, na č. l. 75 je vyjadrenie
žalobcu s ďalších čiastočným späťvzatím žaloby, pričom zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne na Okresný súd Poprad dňa 8.6.2020 domáhal, aby súd
vydal rozsudok s výrokom, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu je neplatné zároveň sa
domáhal aj určenia, že má nárok na náhradu mzdy, pričom sa domáhal aj náhrady trov konania.
8. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, pôvodne č. k. 17Cpr 10/2020-250 z 11.5.2022, súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu dané 8.4.2020 je neplatné, nárok na náhradu mzdy
vylúčil na samostatné konanie a žalobcovi priznal oproti žalovanému právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
9.RozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.3CoPr3/2022z1.2.2023bolrozsudoksúduprvejinštancie
potvrdený vo výrokoch I. a III. a žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
10. Na pojednávaní konanom 18.1.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že v tomto konaní žalujú
ušlú mzdu pre žalobcu, pričom v pôvodnom konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru ešte
pred Okresným súdom Poprad bol žalobca úspešný a teda pracovný pomer žalobcu bol právoplatne
vyhlásený za skončený neplatne. Poukázal na to, že si uplatňuje ušlú mzdu za obdobie apríl až
december 2020, pričom po úprave a čiastočných späťvzatiach ide aktuálne o sumu 4.437 eur spolu
s príslušenstvom, ktoré predstavuje 5% zákonný úrok z omeškania od 3.1.2021, pričom deň 3.1.2021
je nasledujúci deň po tom, ako došlo k skončeniu pracovného pomeru. Navrhol teda žalobe vyhovieť,
v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
11. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že v podstate si uvedomuje, že
možnostipoprávoplatnomneplatnomvyhlásenískončeniapracovnéhopomerusúnastranežalovaného
obmedzené a teda poukázal na to, že po čiastočných späťvzatiach, keďže žalovanou je suma 4.437
eur s príslušenstvom je v zásade na rozhodnutí súdu akú sumu prizná, ale v zásade túto sumu ani
nerozporoval. Uviedol, že rozhodnutie ponecháva na rozhodnutí súdu a nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.
12. Na základe vyššie zisteného skutkového stav súd prvej inštancie právne uzatvára:
13. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
14. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
15. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.16. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá
pracovná zmluva. Následne došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobcu žalovaným.
Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v predmetnom spore riadil nasledovnými úvahami:
17. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.
18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
19. Bolo v konaní bez rozporu preukázané, že okamžité skončenia pracovného pomeru žalovaným voči
žalobcovi bolo právoplatne určené za neplatné, pričom úlohou súdu v tomto konaní bola rozhodnúť už
len o výške náhrady mzdy za rozhodné obdobie.
20. Žalobca a žalovaný po čiastočných späťvzatiach v podstate spoločne dospeli k sume 4.437 eur,
o ktorej neboli rozpory. Po čiastočných späťvzatiach žalobcu čo do súm 305 eur, 118,50 eur a 629,50
eur súd výrokom I. tohto rozsudku rozhodol o čiastočnom zastavení konania postupom podľa § 145 ods.
2 CSP. Výrokom II. žalobe vo zvyšku vyhovel, nakoľko mal za to, že medzi stranami už výška sumy
predstavujúca náhradu mzdy nebola sporná.
21. Podľa § 517 ods.1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalovaný sa dostala do omeškania deň po uplynutí posledného dňa na úhradu pohľadávky, t. j. od
3.1.2021, pričom deň 3.1.2021 je nasledujúci deň po tom, ako došlo k skončeniu pracovného pomeru,
preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 81%, žalovaný v rozsahu19%, preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.