Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200775
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200775.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: E. Z. - M. P. S., miesto
podnikania: J. XXX/XX, XXX XX J. A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský,
advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 101555075/2020 zo dňa 08.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalobou zo dňa 14.12.2020 doručenou Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101555075/2020 zo dňa 08.10.2020 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č.
10033981/2020 zo dňa 04.02.2020 (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie správcu dane“), ktorým
správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 2319,52 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016. Žalobca
navrhol napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na
ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie správcu dane vychádza primárne zo zistení vyplývajúcich z vykonanej daňovej kontroly
u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2016, na základe písomného oznámenia č.

100287105/2018 zo dňa 05.02.2018. Správca dane vykonal daňovú kontrolu na základe žiadosti
Colného úradu Prešov. Požiadavka na vykonanie kontroly vychádzala zo záverov miestneho zisťovania
vykonaného dňa 23.10.2017 na predajnom mieste M. P. S. Y. J., kde zamestnanci colného úradu
urobili dva kontrolné nákupy, na ktoré vydala obsluha dva doklady - pokladničný doklad označený
číslom 0019 a pokladničný doklad bez čísla. Na základe toho zamestnanci colného úradu pokračovali
v preverovaní a spolu s prítomným manažérom K. Z. vytlačili prehľadovú uzávierku. Následne na ich
výzvu manažér zaúčtoval a vytlačil pokladničný doklad bez uvedenia čísla s tým, že na jeho uzavretie

použil funkciu Hotovosť*. Tento doklad bol vytlačený cez nefiskálnu tlačiareň, ktorá bola umiestnená
pod fiskálnou tlačiarňou. Pokladničný doklad bez uvedenia čísla, ktorý obsahoval všetky náležitosti
pokladničného dokladu vrátane ochranného znaku “MF”, nebol zaznamenaný do druhej prehľadovej
uzávierky, a tým vzniklo podozrenie z pozmeňovania kontrolného záznamu. Na základe uvedenýchskutočností bola ERP s prideleným daňovým kódom pokladnice č. 7171020729358002 zabezpečená za
účelom vykonania technickej expertízy. Skúmaná ERP bola zložená z počítača, fiskálnej a nefiskálnej
tlačiarne. Technickú expertízu vykonal Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a forénznej analýzy.

Podľa výsledku expertízy č. 3449/2018 zo dňa 3.1.2018 bolo preukázané, že žalobca vykonával tlač
falošných pokladničných dokladov v počte spolu približne 147 tisíc kusov minimálne od 30.6.2008 do
23.10.2017. Správca dane podľa prehľadu počtov a súm vystavených falošných pokladničných dokladov
zavšetkypoužívateľskékontábolizistenétržbyzamesiacfebruár2016vovýške13917,15eur,zktorých
daňový subjekt nepriznal daň a neuviedol ich v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.

3. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol o výsledku daňovej kontroly č.
102121215/2018 zo dňa 25.10.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zaslal žalobcovi. Protokol spolu
s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 31.10.2018. Žalobca podal dňa 19.11.2018 písomné vyjadrenie k
protokolu spolu s pripomienkami, ktoré správca dane prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu
dňa 17.01.2019.

4. Správca dane dospel k záveru, že v kontrolovanom zdaňovacom období február 2016 žalobca
nepostupoval v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejaj„zákonodanizpridanejhodnoty“)anepriznaldaňzdokladovevidovaných
elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej v texte ako “ERP”), ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej

pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne s použitím
špeciálneho typu platby Hotovosť*. Zamestnanci správcu dane vyčíslili výšku rozdielu dane z pridanej
hodnoty z tržieb, ktoré žalobca nepriznal a neodviedol v zdaňovacom období február 2016 vo výške
2319,52 eura.

5. Rozhodnutím správcu dane č. 100333930/2019 zo dňa 30.01.2019 bol vyrubený rozdiel dane
žalobcovi na dani z pridanej hodnoty v sume 2319,52 eura za zdaňovacie obdobie február 2016.
Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č.
100333930/2019 zo dňa 31.01.2019 rozhodnutie správcu dane zo dňa 30.01.2019 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

6. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie vo vyrubovacom konaní v zmysle usmernenia
žalovaného doplnil dokazovanie. Vypočul zamestnancov žalobcu, ktorí používali na evidenciu tržieb
v elektronickej registračnej pokladnici v kontrolovanom zdaňovacom období, zástupcu dodávateľa
systému Asseco BLUEGASTRO a vykonal ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu

Bratislava. Na všetkých ústnych pojednávaniach sa za žalobcu zúčastnil jeho splnomocnený zástupca,
ktorý voči vykonanému vypočúvaniu svedkov podal námietku zákonnosti výsluchu. Uviedol, že daňový
subjekt tieto dôkazy nenavrhol vykonať. Pri svojej námietke poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4Sžf/10/2016 zo dňa 03.10.2017, ako aj na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/46/2016 zo dňa 19.12.2017.

7. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím zo dňa 04.02.2020 číslo: 100339817/2020 vyrubil
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozdiel dane za
zdaňovacie obdobie február 2016 v sume 2319,52 Eur. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
správca dane uzavrel, že daňový subjekt v zdaňovacom období február 2016 porušil § 19 ods. 2 zákona

č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tým, že nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov
evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej tlačiarne
nezaznamenávali, boli tlačené na pripojenej nefiskálnej tlačiarni cez typ platby Hotovosť*. Tieto doklady
neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani daň z pridanej hodnoty.

8. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa
08.10.2020 číslo 101555075/2020 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.
Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záveru, na základe
ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný má za to, že správca dane postupoval v konaní v zmysle
platných právnych predpisov, v konaní posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, vyhodnotil ich podľa

svojej úvahy, všetky vo vzájomných súvislostiach, v logických nadväznostiach a svoje zistenia náležite
odôvodnil.

II. Správna žaloba9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj
správcu dane a vrátenia mu veci na ďalšie konanie ako i priznania mu trov konania. Zároveň žalobca

požiadal aj o priznanie odkladného účinku podanej žaloby.

10. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca okrem iného na nezákonnosť protokolu, pričom namietal
zákonnosť dôkazu - protokolu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie zákonnej
náležitosti, a to označenia daňového subjektu a správneho označenia správcu dane. Príslušným

správcom dane je Daňový úrad Prešov, P. Č.. X, Prešov. Správcom dane nemôže byť nikto označený
ako Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, pretože pobočka alebo kontaktné miesto nemá kompetenciu
ako daňový úrad. Protokol v zmysle uvedeného nespĺňa zákonom vymedzenú náležitosť, ktorou je
názov a sídlo správcu dane. Sídlo správcu dane nie je uvedené na jedinom mieste protokolu. Čo sa
týka dokazovania vo vyrubovacom konaní, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžfk/10/2016 zo dňa 03.10.2017 a namietol nezákonnosť ústnych pojednávaní, na

ktorých správca dane vypočúval bývalých zamestnancov žalobcu až vo vyrubovacom konaní, pričom
žalobca ani v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, t.j. ani v jednom momente
daňového konania nepredniesol návrh na vykonanie dôkazu - výsluchu svedkov, ktorými sú zamestnanci
žalobcu. Správca dane uvedené dôkazy v rámci svojho oprávnenia v priebehu daňovej kontroly
neuskutočnil. Správca dane naopak tieto výsluchy vykonal až vo vyrubovacom konaní.

11. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa
vznesenej námietky zaujatosti voči správcovi dane a taktiež vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom
správcu dane. Žalobca vzniesol voči všetkým zamestnancom správcu dane námietku zaujatosti, o ktorej
nebolo rozhodnuté. Zároveň žalobca vzniesol námietku zaujatosti aj voči konkrétnym osobám, ktoré

sú zamestnancami správcu dane. O uvedenej námietke vo vzťahu k zamestnancom správcu dane
bolo rozhodnuté až po tom, čo títo zamestnanci vo veci vykonávali úkony, ktoré v žiadnom prípade
neboli úkonmi, ktoré by mali byť neodkladnými úkonmi vo veci. Správca dane v zmysle uvedeného
procesne pochybil pri výsluchu Ing. Š., ako aj Bc. R., pričom žalovaný tieto pochybenia správcu dane
napadnutým rozhodnutím akceptoval ako zákonný postup administratívneho orgánu. Uvedené výsluchy

sa uskutočnili dňa 09.10.2019. Dňa 07.10.2019 bola správcovi dane doručená námietka zaujatosti voči
zamestnancom správcu dane, ako aj voči celému Daňovému úradu Prešov - Poprad. Aj napriek podaniu
námietky zaujatosti voči Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad o tejto do dnešného dňa nebolo
rozhodnuté, čo je v podstate ďalší dôvod na nezákonnosť vydania napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa názoru žalobcu v celom dokazovaní vedenom správcom dane nebol vykonaný jediný dôkaz,
ktorý by preukázal, že ktorýkoľvek doklad, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, bol v
dotknutomzdaňovacomobdobívytlačený.Správcadaneažalovanývšakuvádzajúslovo„jednoznačne“,
pričom v priebehu dokazovania bolo vykonaných množstvo (síce nezákonne získaných) dôkazov, ktoré
tvrdenia správcu dane o „jednoznačnom“ tlačení falošných dokladov v celom rozsahu vyvracajú

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

13. K podanej žalobe sa písomným podaním zo dňa 18.03.2021 vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru
neuvedenie dodatku obchodného mena fyzickej osoby žalobcu - M. P. S. nie je možné považovať za

taký nedostatok, ktorý spôsobuje nulitu rozhodnutia. Dodatok v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia. Navyše z výpisu zo živnostenského
registra vyplýva, že daňový subjekt E. Z. vykonáva živnosť podľa IČO: XX XXX XXX, ktoré je zhodné s
údajom, ktorý uviedol správca dane v napadnutom rozhodnutí.

14. Pokiaľ ide o nezákonnosť protokolu z dôvodu nesprávneho označenia sídla správcu dane, v zmysle
§ 4 odsek 1 Daňového poriadku v nadväznosti na § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. v znení účinnom
do 30.06.2009, v čase vydania protokolu z daňovej kontroly, prezident finančnej správy mohol zriadiť
pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu. Daňový úrad Prešov má zriadenú
pobočku Poprad ako svoju organizačnú zložku a je zrejmé, že pobočka Poprad patrila do územnej

pôsobnosti Daňového úradu Prešov a vykonávala jeho činnosti ako organizačná zložka tohto správcu
dane.15. Žalovaný trval na tom, že v konaní získal správca dane dostatok dôkazov na vyslovenie záveru,
že žalobca nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných elektronickou registračnou
pokladnicou, ktoré sa do prevádzkovej ani do fiskálnej pamäte nezaznamenávali, lebo boli tlačené

prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne cez špeciálny typ platby Hotovosť*. Čo sa týka vypočutia
svedkov, z obsahu ich výpovedí a technickej povahy preskúmavanej veci je možné prijať právne
relevantný záver, že bez ohľadu na to, či si svedkovia pamätali podrobnosti práce s registračnou
pokladnicou, doklady s príznakom Hotovosť* boli tlačené a táto funkcia používaná v každom jednom
zdaňovacom období na dani z pridanej hodnoty, v ktorom bola technická expertíza použitá ako dôkaz v

daňovom konaní. Uvedené bolo realizované logicky iba za jedným účelom, a to prijímaním hotovosti na
doklady, ktoré neboli zaznamenané ani vo fiskálnej pamäti, ani v kontrolných záznamoch, t.j. za účelom
obchádzania riadnej funkcionality registračnej pokladnice. Podstatnou skutočnosťou je tiež fakt, že za
riadne používanie registračnej pokladnice zodpovedá žalobca, ako aj za priznanie a odvedenie dane v
správnej výške, nie jeho zamestnanci. Objektivizovať jednotlivé výpovede svedkov v pomere k dôkaznej
situácii tohto prípadu nie je absolútne nevyhnutnou potrebou v tomto konaní, keďže funkcia Hotovosť*

používanábola,bolanakonfigurovaná,ajkeďnebolapotrebnápreriadnepoužívaniezariadenia,bolicez
ňu nepochybne tlačené doklady simulujúce daňový doklad. Námietky žalobcu voči rozhodnutiu správcu
danežalovanýoznačilzaúčelové,zavádzajúceanedôvodné.Pokiaľideozápisnicezvypočutiasvedkov
z iných kontrol, resp. zdaňovacích období správcom dane, tento postup je správny, nakoľko správca
danetietozápisnicenepoužilakohlavnýdôkaz,aleibaakopodpornýdôkazkuskutočnostiamuvedeným

v napadnutom rozhodnutí. Esenciálnymi pre posúdenie prípadu sú fakty technického charakteru zistené
expertízou a výpoveď servisného technika Ing. J. R..

16. Na vyjadrenie žalovaného reagoval písomným stanoviskom zo dňa 19.04.2021 žalobca, ktorý
zotrval na žalobných dôvodoch a doplnil, že žalovaný po prvotnom zrušení rozhodnutí správcu dane

a po personálnej výmene u žalovaného vydal napadnuté rozhodnutie, a to len za účelom začatia
exekúcie voči žalobcovi, aby dosiahol svoj počiatočný cieľ, ktorý sprevádza celé daňové konanie, a
to naplniť štátny rozpočet účelovým daňovým konaním vedeným voči subjektu, o ktorom má žalovaný
vedomosť, že vlastní majetok. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že technická expertíza je
pre žalovaného dostatočným dôkazom o existencii nepriznaných tržieb. Ten istý žalovaný však zrušil

rozhodnutia správcu dane, ktoré vychádzali z podobného záveru, a to práve z toho dôvodu, že tento
záver nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.

17. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému riadne doručené, no žalovaný sa k vyjadreniu
žalobcu ďalej nevyjadril.

IV. Konanie na správnom súde

18. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/100/2020-237 zo dňa 29.04.2021 bol správnej žalobe
priznaný odkladný účinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2021.

19. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný

Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

20. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý

existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec
prejednal na pojednávaní dňa 23.01.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu a dospel k záveru,
že správna žaloba je nedôvodná a preto postupom podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

21. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol nad rámec všetkých už uvedených
žalobných dôvodov, že obdobná vec obdobného žalobcu a rovnakého žalovaného bola prejednávaná
Krajským súdom v Prešove, kde bolo žalobe vyhovené, pričom rozhodnutie žalovaného bolo zrušené
z dôvodu porušenia vyhľadávacej zásady, resp. prejednávacej zásady žalovaným a správcom dane,ktorá sa uplatňuje vo vyrubovacom konaní. Po tom, čo Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
zrušil tieto rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako správneho súdu, sa v celom administratívnom
spise od oznámenia o začatí daňovej kontroly až do vydania rozhodnutia žalovaného nenachádza

jediný jeden dôkaz o tom, aby žalobca prijal akékoľvek zdaniteľné plnenie titulom svojej činnosti, ktoré
nebolo uvedené v daňovom priznaní. Žalovaný a správca dane, ktorý v tomto type konania keď chce
zvýšiť zdaniteľné príjmy, nesie dôkazné bremeno, tak skutočnosti ním tvrdené nepreukázal. Hlavne
nepreukázal tú skutočnosť, aby na základe žalovaným a správcom dane v tvrdených a opisovaných
dokladoch bolo prijaté čo i len jedno jediné euro ako zdaniteľné plnenie, ktoré možno zdaniť.

22. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a ani neospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní.

V. Relevantná právna úprava

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2009 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby.
24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (ďalej len Daňový poriadok ),
správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
25. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.
27.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 47 písm. c) Daňového poriadku, protokol musí obsahovať meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného
daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového
subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 60 odsek 1 a 2 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania
vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o
jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v
tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
31. Podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti

preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku
zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti
musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy
sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie
zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky

zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.32. Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú
pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné
úkony.

33. Podľa § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
34. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej

právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového
subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická
osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak
ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o
zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci
túto právnickú osobu.

35. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených

dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného

záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej
vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.
36. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku (posledná veta), ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti

vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je
viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
37. Podľa § 9 ods. 1 zákona cˇ. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodným menom fyzickej osoby
je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu
podnikateľa alebo druh podnikania.

38. Podľa § 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2019, na zabezpečenie
výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje
a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka
daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu. Podľa

§ 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019 daňový úrad vykonáva pôsobnosť
v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
39. Podľa § 10 zákona cˇ. 652/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, Colný úrad Bratislava na
celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy: a) vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru, b) rozhoduje v konaní o certifikácii elektronickej

registračnej pokladnice podľa osobitného predpisu, c) vykonáva technickú expertízu elektronickej
registračnej pokladnice.
40. Podľa § 5 ods. 6. zákona cˇ. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť
pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh

riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.
41.Podľa§2písm.z)zákonacˇ.289/2008Z.z.opoužívaníelektronickejregistračnejpokladnice,vznení
účinnom do 31.12.2019 na účely tohto zákona sa rozumie kontrolným záznamom kópia číselných údajov
z pokladničných dokladov a dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uložená v elektronickej
podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov,

dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe
nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice.
42. Podľa § 3 ods. 1 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnicialebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá
podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý
pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.

43. Podľa § 8 ods. 1 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019 podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej
pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem
kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo
virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo

virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.
44. Podľa § 4b ods. 1 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019, konanie o certifikácií vykonáva Colný úrad Bratislava.
45. Podľa § 17a ods. 1 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019, colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiť elektronickú registračnú
pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej

pokladnici alebo v kontrolnom zázname.
46. Podľa § 17a ods. 2 zákona cˇ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v
znení účinnom do 31.12.2019, Colný úrad Bratislava za účelom preverenia podozrenia podľa ods. 1
vykoná technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice
VI. Právny názor správneho súdu

47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či

obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán

druhéhostupňa-žalovanývysporiadalsovšetkýminámietkamižalobcuaztaktovymedzenéhorozsahu,
či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa
s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
zákonné a žaloba žalobcu nie je dôvodná a nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

49. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), vo veciach toho
istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom,
v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne
stručne zopakuje jeho dôvody.

50. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd už prejednal v inom konaní totožnú vec
týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn.
PO-1S/100/2020, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 3 194,56 Eur za
zdaňovacieobdobiedecember2016,pričomprivýkonedaňovejkontrolyužalobcutakzamesiacfebruár

2016, ako aj za mesiac december 2016 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných
správcom dane, ktoré sú uvedené, a ktorých závery sú zhrnuté v Protokoloch o vykonaní kontroly -
pri zdaňovacom období za mesiac február 2016 ide o Protokol č. Protokole č.102121215/2018 zo dňa
25.10.2018 (v súhrne išlo o zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016).

51. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.52. Správny súd v Košiciach už v inom konaní týkajúceho sa toho istého žalobcu (E. Z. - M. P. S.,
miesto podnikania: J. XXX/XX, XXX XX J. A.: XX XXX XXX), totožného predmetu konania (preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad

vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty, ale za iné zdaňovacie obdobie - december 2016
vo vzťahu, ku ktorému bola vykonaná daňová kontrola a o výsledku, ktorej bol vyhotovený Protokol č.
102121215/2018 zo dňa 25.10.2018) vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o rozsudok Správneho
súdu v Košiciach č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 5. októbra 2023, ktorý sa týkal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101559769/2020 zo dňa 09.10.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 100344588/2020 zo dňa 04.02.2020 o vyrubení rozdielu
dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3194,56 eur.

53. Žalobcovi bol rovnako ako v tomto konaní vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty na základe
zistenia, že žalobca nepostupoval v súlade s § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty a nepriznal

daň z dokladov evidovaných ERP, ktoré sa do prevádzkovej ani fiskálnej pamäte nezaznamenávali,
keďže boli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby
Hotovosť*.

54. Dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi

jehorozhodnutia,ktorébolopredmetomsúdnehoprieskumu,ktorésauskutočnilonatunajšomsprávnom
súde, a ktorého výsledkom bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/100/2020-290
zo dňa 05. októbra 2023. Pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobe v uvedenej
veci, tieto sú identické so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo
aj toto konanie, pričom v týchto veciach bolo potrebné posúdiť zákonnosť protokolu o výsledku

daňovej kontroly z dôvodu absencie označenia daňového subjektu a správneho označenia správcu
dane, vykonanie dôkazov nenavrhnutých daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní, absentujúce
rozhodnutie o námietke zaujatosti voči Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad, resp. oneskorené
rozhodnutie o námietkach zaujatosti, podaných voči konkrétnym zamestnancom správcu dane ako aj
skutočnosť, či správca dane preukázal tlač dokladov prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne s

použitím špeciálneho typu platby Hotovosť*.

55. Pokiaľ ide o námietku nulity rozhodnutia a nulity protokolu s jej obsahom sa súd v žiadnom smere
nestotožňuje. Žalobca namieta, že protokol ako aj rozhodnutia obsahujú nesprávne označenie žalobcu
a takisto je takéto nesprávne označenie žalobcu uvedené v rozhodnutiach, avšak tieto jeho tvrdenia nie

sú pravdivé. Súd má za to, že žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole označený v
súlade s ustanovením § 63 ods. 3 a § 47 písmeno c) Daňového poriadku ako fyzická osoba podnikateľ
správne uvedeným menom, priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi o IČO, DIČ a IČ
DPH, ktoré umožňovali jednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej je
rozhodnutie adresované, a ktorej sa týka protokol. Z tohto dôvodu ani nebolo nevyhnutné, aby v tomto

smerežalovanýaanisprávcadanevykonalidokazovaniekzisteniužalobcunaOkresnomúradePoprad.
Pokiaľ mal žalobca na mysli to, že za jeho menom a priezviskom nie je uvedený dodatok M. P. S. a z tohto
dôvodu sú tak protokol ako aj rozhodnutia nulitné, nemožno s tým súhlasiť, nakoľko ako už súd uviedol,
žalobcu je možné jednoznačne a nezameniteľne identifikovať prostredníctvom IČO, DIČ a IČ DPH.

56. Taktiež nebola v konaní dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa neuvedenia adresy sídla
správcu dane. Správny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva
skutočnosť, že správne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou Daňového úradu Prešov,
konkrétne pobočkou Poprad, ktorá v zmysle § 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom
do 30.06.2019, patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Prešov a bola organizačnou zložkou

tohto správcu dane prezidentom finančnej správy. Uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky
a zároveň neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci
doslovnému zneniu § 47 písm. a) Daňového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade žiaden
negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu. Uvedená adresa pobočky bola adresou organizačnej
zložky správcu dane, s ktorou žalobca v priebehu konania (či už konania o správnom delikte alebo

v rámci súvisiacich daňových konaní) opakovane písomne komunikoval, kde sa tiež prostredníctvom
právneho zástupcu zúčastňoval procesných úkonov a kam tiež adresoval svoje opravné prostriedky.
Neuvedenie sídla správcu dane Daňového úradu Prešov preto nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý
by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach, či už v rovine hmotnoprávnej aleboprocesnoprávnej, resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať. Žalobca navyše v správnej žalobe
žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.

57. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia taktiež nebola v konaní dôvodná. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmá správna úvaha žalovaného, ktorou bol vedený pri rozhodovaní
o odvolaní a taktiež je z neho zrejmé aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami. Zároveň z
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je možné vyvodiť aj to, akými právnymi predpismi sa riadil pri
vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu v odvolacom konaní.

58. V prípade tvrdeného porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy sa súd taktiež
nemohol stotožniť. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu ohľadom porušenia prejednávacej zásady
vo vyhľadávacom konaní. Je pravdou to, že pre daňovú kontrolu je príznačná vyhľadávacia zásada a pre
vyrubovacie konanie platí prejednávacia zásada. Prejednávaciu zásadu nemožno vykladať kategoricky
a izolovane tak, ako je to v rozsudku, na ktorý poukazuje žalobca pod sp. zn: 4Sžfk/10/2016. Nemožno

striktneabezvýhradnetvrdiť,ževykonaniedokazovaniavovyrubovacomkonaníjemožnélenvrozsahu,
ktorý navrhne dotknutý daňovník. V predmetnej veci bolo podstatné to, že k doplneniu dokazovania
došlo na základe námietok žalobcu, ktoré tento uviedol v odvolaní voči prvému rozhodnutiu správcu
dane, ktoré sa dotýkali porušenia jeho práv pri vykonaní dôkazov. V nadväznosti na uvedené poukazuje
správny súd na ustanovenie § 74 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený

vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie. Príslušné ustanovenie ako predpoklad pre
oprávnenie na vykonanie dokazovania odvolacím orgánom nevyžaduje podanie návrhu na vykonanie
dôkazov daňovým subjektom (ani nelimituje takto vykonané dokazovanie koncentráciou vo vzťahu k
dokazovaniu počas daňovej kontroly). Odvolacie konanie funkčne a z hľadiska časovej nadväznosti
procesných postupov nasleduje za vyrubovacím konaním. Na základe uvedeného vidí správny súd ako

odôvodnený záver, že prípadné vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia
správcu dane žalovaným ako odvolacím orgánom a to vykonané na jeho pokyn, nie je možné bez
ďalšieho považovať za nezákonný procesný postup (keďže takýto postup predstavuje len odraz
právomoci žalovaného ako odvolacieho orgánu vo vzťahu k dokazovaniu v odvolacom konaní, ktorej by
sa inak mohol sám ujať ako odvolací orgán). Na druhú stranu, všetky procesné inštitúty v rámci správy

daní je nutné vykladať v nadväznosti na základné princípy správy daní predovšetkým princíp zákonnosti
správy daní (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku), zásadu úzkej súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku)
a v nadväznosti na princíp zákonnosti ukladania daní vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Zároveň nie sú vylúčené situácie, kedy by obdobný postup vykonaného dokazovania mohol
byť považovaný za postup v rozpore so zákonom a takto získané dôkazy by bolo nutné vyhodnotiť

ako nezákonné. Bolo by to tak predovšetkým v prípade, ak by sa jednalo o procesný postup, ktorým
by účelovo malo dôjsť k obchádzaniu zákonných časových limitov pre vykonanie daňovej kontroly (§
46 ods. 10 Daňového poriadku), prípadne k obchádzaniu predpokladov pre začatie opätovnej daňovej
kontroly (§ 44 ods. 4 Daňového poriadku). Preto zákonnosť dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho
konania, ktorých vykonanie nebolo navrhnuté daňovým subjektom, je potrebné hodnotiť vždy vzhľadom

k okolnostiam konkrétnej daňovej veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod 58 odôvodnenia
rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 05.10.2023, s ktorým sa súd v
plnom rozsahu stotožnil: „..... V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 1Sžfk 10/2020 zo dňa 24.02.2022, v zmysle ktorého v rámci vyrubovacieho konania by sa
v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového

subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v
určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej
kontroly. V prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ umožňujúcej tlač
dokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom formulovaná a podopretá
zákonným dôkazom vo forme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly. Počas

daňovej kontroly bola taktiež ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie
takéhoto dokladu pri realizovaní zdaniteľného obchodu (táto skutková okolnosť bola podopretá dôkazom
vo forme vykonaného nákupu pri miestnom zisťovaní zamestnancom správcu dane). Dôkazy vykonané
vo vyrubovacom konaní možno hodnotiť ako dôkazy, ktoré takto ustálené skutkové okolnosti daňovej
veci podstatným spôsobom nemenia a ani nedopĺňajú. Správny súd zároveň nezistil na strane správcu

dane a žalovaného také porušenie procesných práv, ktoré by zaťažovalo predmetné dokazovanie vadou
nezákonnosti. Z tohto dôvodu správny súd považoval tieto dôkazy za dôkazy zákonné. V nadväznosti
na posúdenie zákonnosti príslušných dôkazov sa správny súd zaoberal taktiež otázkou, či je možné
dôkazné informácie získané z týchto dôkazov (t. j. dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konaniabez návrhu žalobcu) pripísať na ťarchu dôkazného bremena žalobcu. K využitiu dôkazných informácii
v neprospech daňového subjektu možno podľa názoru správneho súdu prikročiť iba v tých procesných
situáciách, kedy dôkazné bremeno ohľadom skutkovej okolnosti, na ktorú sa viaže dôkazná informácia,

prejde na daňový subjekt. Na prechod dôkazného bremena na daňový subjekt pri správe daní sa
vo všeobecnosti vyžaduje dodržanie postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ohľadom tohto
svojho právneho záveru poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022 (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky č. 18/2022 ZNSS). V prejednávanej veci je správny súd viazaný rozsahom a

dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca koncentroval svoju žalobnú argumentáciu vo
vzťahu k daňovej kontrole na namietanie porušenia jeho procesných práv podľa § 45 ods. 1 písm.
c) Daňového poriadku (správna žaloba, str. 18). Žalobca vo svojej správnej žalobe ohľadom priebehu
daňovej kontroly nenamietal porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Preto správny súd po nezistení
iných procesných vád daňovej kontroly mal za to, že dôkazné bremeno pre účely vyrubovacieho konania
a nadväzujúceho odvolacieho konania zaťažovalo žalobcu v celom rozsahu vytýkaných skutkových

zistení, tak ako tieto boli opísané v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 102121215/2018. Z dôvodu,
že dôkazné informácie zistené správcom dane z dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní spadali
do takto vymedzeného dôkazného rámca, nevidel správny súd dôvod na to, aby ich použiteľnosť pri
hodnotení dôkazov v prejednávanej veci považoval za neprípustnú. „

59. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nesprávne právne posúdil vykonaný dôkaz a to technickú expertízu,
keď samotné osoby, ktoré vykonávali expertízu uviedli, že expertíza nie je dôkazom o prijatom
zdaniteľnom plnení. Taktiež žalovaný nesprávne právne posúdil vznesené námietky zaujatosti. Súd
na tomto mieste poukazuje na ustanovenie § 17a ods. 2 zákona č. 289/2009 Z. z. v zmysle ktorého:
„ colný úrad alebo daňový úrad, ktorý zabezpečil elektronickú pokladnicu, požiada finančné riaditeľstvo o

technickú expertízu. Finančné riaditeľstvo posúdi odôvodnenosť vykonania expertízy. Ak nie je dôvod na
vykonanie technickej expertízy, finančné riaditeľstvo vráti elektronickú registračnú pokladnicu colnému
úradu alebo daňovému úradu, ktorý vydá rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o zabezpečení elektronickej
registračnej pokladnice“. Do pozornosti dáva aj ustanovenie § 10 písmeno c) zákona č. 652/204 Z. z.
podľa ktorého: „ Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy: vykonáva

technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.“ A taktiež aj na ustanovenie § 24 ods. 4
Daňového poriadku v znení ako je uvedený vyššie v bode 28. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorý len
demonštratívne vymenúva dôkazy, ktoré môžu byť použité pre dokazovanie, pričom nezakazuje použitie
aj iných dôkazov získaných v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

60. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako aj na ustanovenie
§ 17a ods. 2 zákona č. 289/2009 Z. z. a § 10 písmeno c) zákona č. 652/2004 Z. z. považuje výsledky
technickejexpertízyzadôkazyzískanévsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,oktorých
dôveryhodnosti nie je namieste pochybovať. Je bežným postupom správcu dane postupovať v úzkej
súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a použiť nimi získané informácie ako dôkazy za účelom správneho

vyčíslenia základu dane. Správca dane ani nemôže sám vypracovávať znalecký posudok v takýchto
veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu odborné posúdenie, ktoré zákonodarca zveril tak ako
je to zrejmé z ustanovenia § 17a ods. 2 zákona č. 289/2009 Z. z. a ustanovenia § 10 písmeno c) zákona
č. 652/2004 Z. z. Colnému úradu Bratislava, oddeleniu certifikácie a forenznej analýzy, ktorý ako jediný
štátny orgán je oprávnený vykonávať takéto posúdenie. Vychádzajúc z toho tak bolo správne právne

posúdenie vykonanej expertízy ako zákonného dôkazu a preto táto námietka nebola v konaní dôvodná.

61. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia vznesených námietok zaujatosti súd je toho názoru,
že tieto boli tak správcom dane ako prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným správne
právne posúdené. S poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 Daňového poriadku každé podanie

posudzujú daňové orgány podľa jeho obsahu. Z obsahu námietok vznesených proti zamestnancom,
ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania dňa 09.10.2019 vyplýva, že tieto sa týkali iba procesného
postupu namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26.09.2019. O týchto
námietkach ako to vyplýva z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia žalobcu bolo rozhodnuté
rozhodnutiami zo dňa 10.10.2019 č. 102342111/2019, zo dňa 09.10.2019 č. 102342148/2019 a zo

dňa 09.10.2019 č. 102342198/2019. Súd poukazuje na to, že žalobca správnosť uvedených záverov
o nevylúčení zamestnancov žalobcu v správnej žalobe nerozporoval a taktiež žalobca na rozdiel od
výsluchov jeho zamestnancov, nerozporoval zákonnosť týchto procesných úkonov, keďže vykonanie
výsluchu zamestnancov Colného úradu Bratislava sám navrhoval v daňových konaniach.62. Vo vzťahu k námietke zistenia skutkového stavu, ktoré bolo podľa žalobcu nedostačujúce pre riadne
posúdenie veci ako aj vo vzťahu k námietke, že zistenie skutkového stavu veci bolo v rozpore s obsahom

administratívneho spisu súd uvádza, že sa s nimi v žiadnom smere nestotožnil. Na tomto mieste súd
poukazuje na body 59-70 odôvodnenia rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.: Po-1S/100/2020,
kde sa Správny súd dopodrobna vysporiadal s týmito žalobnými námietkami, s ktorého odôvodnením
uvedeným vo vyššie citovaných bodoch sa súd stotožňuje a na ktorý poukazuje.

63. Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti vykonaných výsluchov bývalých zamestnancov žalobcu vo
vyrubovacom konaní z dôvodu, že takéto výsluchy neboli žalobcom navrhnuté a nemožno akceptovať
takýto postup správcu dane, keď vykonal tieto výsluchy vo vyrubovacom konaní k tomuto súd uvádza,
že sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožňuje. Výsluchy boli vykonané na základe pokynu
žalovaného v jeho zrušujúcom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil do
vyrubovacieho konania. Takýto postup nie je nezákonný tak ako to súd uviedol už vyššie v bode 54.

odôvodnenia tohto rozsudku. Správne preto bolo aj stanovisko žalovaného v jeho rozhodnutí, ktoré
žalobca napadol správnou žalobou, keď uviedol na strane 19 odôvodnenia svojho rozhodnutia to, že:
„ výpovede svedkov vykonané v ďalšom konaní nemožno považovať za nezákonne získaný dôkaz, ako
to namieta daňový subjekt. Správca dane nepochybil a konal v súlade s § 74 ods. 4 Daňového poriadku.“

64. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný odvoláva na vyjadrenie Z.
F.vzápisniciomiestnomzisťovaníajkeďvzrušujúcomrozhodnutíuviedol,žetakétovyjadrenieniejepre
rozhodnutievoveciaprezistenieskutkovéhostavupostačujúceprekonštatovanieporušeniaustanovení
§ 24 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, a teda toto jeho tvrdenie nie je v súlade so skutočnosťou,
súd k tomuto uvádza, že práve preto, že správca dane pri vydaní prvého rozhodnutia vychádzal len z

expertízyazjejvýpovedeanevykonalnávrhyžalobcunavykonaniedokazovaniažalovanýskonštatoval,
že len toto jej tvrdenie nemôže byť dostačujúcim dôkazom pre vyrubenie dane. To neznamená že týmto
žalovaný vyslovil, že jej výpoveď nemožno vyhodnotiť v rámci dokazovania. Práve naopak vzhľadom
na návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré však správca dane nevykonal nad rámec dôkazov, ktoré
správca dane vyhodnotil, a ktoré žalovaný nepoprel že nie sú dôkazmi a nemožno z nich vychádzať

skonštatoval, že vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre záver správcu dane.

65. K námietke žalobcu o tom, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne nevyjadril, že nepoužíval funkciu
Hotovosť*, a že ani jeden svedok nepotvrdil domnienky žalovaného o používaní funkcie Hotovosť* súd
uvádza, že zo zápisníc o výsluchoch bývalých zamestnancov žalobcu je zrejmé, že títo na otázku, či

používali funkciu Hotovosť * odpovedali : nepamätám si , jedine svedkyňa E. H. - bývalá zamestnankyňa
žalobcu výslovne uviedla, že používala aj funkciu Hotovosť* tak ako aj bývalý zamestnanec žalobcu L.
E., ktorý uviedol, že používal obe funkcie Hotovosť a Hotovosť*. Používanie tejto funkcie potvrdila aj Z.
F. do zápisnice o miestnom zisťovaní. To, že zamestnanci žalovaného používali funkciu Hotovosť* nie
je domnienka žalovaného, ale je to skutočnosť, ktorú potvrdila technická expertíza zaistenej pokladnice

z prevádzky žalovaného a pri vyhodnotení všetkých dôkazov - vrátane expertízy, ktorá to uvádza v
prehľade používateľských kont podľa jednotlivých zamestnancov a súm vystavených pokladničných
dokladov typom Hotovosť * od 01.01.2009 do 23.10.2017 - vo vzájomnej súvislosti a každý jednotlivo
podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pri tvrdení bývalých zamestnancov žalobcu s výnimkou vyššie
spomenutých ( H., F. C. E.) že si nepamätajú žeby používali funkciu Hotovosť* nebolo možné dospieť k

inému záveru ako k tomu, ku ktorému dospel správca dane, a na základe ktorého svojim rozhodnutím
vyrubil žalobcovi rozdiel dane za mesiac február 2016, ktorého rozhodnutie žalovaný potvrdil svojim
rozhodnutím.

66. Žalobca v žalobe uvádza, že je nepochopiteľné, prečo sa žalovaný odvoláva na výpovede svedkov,

ktorých výpovede sa mu zrejme hodili pre vydanie napadnutého rozhodnutia. K tomuto súd uvádza, že v
zmysle ustanovenia § 24 ods. 6 Daňového poriadku: „ Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane

podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim, a zároveň v zmysle ustanovenia § 24 ods. 6 Daňového poriadku:
„Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch
svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.“ Vychádzajúc z týchtozákonných znení Daňového poriadku, nič nebránilo žalovanému pri hodnotení výsledkov dokazovania
použiť výpovede všetkých zamestnancov žalobcu, nakoľko sa v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
od 30.06.2008 do 23.10.2017 jednalo o ten istý daňový subjekt, tú istú prevádzku a tú istú registračnú

pokladnicu č. DKP 71710207293580002 a išlo o dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, čo už bolo viackrát konštatované aj v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu SR
ako aj Najvyššieho súdu SR.

67. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že v celom dokazovaní vedenom správcom dane nebol vykonaný jediný

dôkaz, ktorý by preukázal, že akýkoľvek doklad, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza bol
v zdaňovacom období vytlačený, k tomuto súd poukazuje na vykonanú expertízu, ktorá je zákonným
dôkazom a ktorá jednoznačne potvrdila tlač falošných pokladničných dokladov cez funkciu Hotovosť*
cez nefiskálnu tlačiareň, ktorej existenciu žalobca popiera hoc táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z
expertízy.

68. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že pokiaľ ide o výsluchy zamestnancov Colného úradu,
ktorý vykonal technickú expertízu , išlo o nezákonné výsluchy ak boli vykonávané spolu a vyslúchané
osoby boli prítomné v jednej miestnosti pri výsluchu, čo je neprípustný spôsob vedenia výsluchu,
Súd poukazuje na to, že svedok je osoba, ktorá vypovedá o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami. V
prípade zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu t. j. Ing. Š. a Bc. R.

nemožno povedať, že išlo o svedkov, nakoľko títo nevypovedali o tom, čo vnímali vlastnými zmyslami,
ale vypovedali o tom, akým spôsobom získali príručky k elektronickej registračnej pokladnici a taktiež
k tomu, aby objasnili skutočnosti obsiahnuté v expertíze a teda možno uvažovať o tom, že podali do
zápisnice odborné vyjadrenie ako osoby v postavení znalca. Súd konštatuje, že nemožno prisvedčiť
tvrdeniu žalobcu o tom, že pri ich výsluchu postupoval nezákonným spôsobom keď im dal možnosť

vyjadriť sa k technickej expertíze za ich vzájomnej prítomnosti, a námietka žalobcu vznesená pri ich
výsluchu bola len účelová s cieľom zvrátiť výsledok, ktorý bol premietnutý do rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa .

69. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca
napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nebol na svojich právach
ukrátený, rozhodnutia oboch správnych orgánov súd považuje za zákonné a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol

70. Správny súd po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadny zo vznesených
žalobných bodov nemá právny potenciál pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

71. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu
obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe, a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa

mal odkloniť od právneho názoru súdu obsiahnutého v citovanom rozsudku Správneho súdu v Košiciach
č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 05.10.2023, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho
závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenia, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

72. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

73. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho

súdu v Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom
rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.