Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200272
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:3022200272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: EUROPUR s. r.
o., so sídlom Novonosická 503/5, 020 01 Púchov, IČO: 363 053 83, právne zastúpeného advokátom Mgr.
Andrejom Gunárom, so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. 102384198/2022 zo dňa 26. augusta 2022, č. 102384548/2022 zo dňa 26. augusta 2022
č. 102384375/2022 zo dňa 26. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za
zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016. Zistenia spísal v Protokole z daňovej kontroly
č. 100532659/2019 zo dňa 28.02.2019. Protokol bol zaslaný žalobcovi na vyjadrenie dňa 28.02.2019.
K protokolu zaslal žalobca správcovi dane dňa 11.04.2019 vyjadrenie s pripomienkami a tieto
pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 20.06.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka
Považská Bystrica podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne, v poradí

prvým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 102237018/2019 zo dňa
24.09.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 6.842,60
euro na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na
odpočet DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:
- faktúra č. 201609303 zo dňa 30.09.2016 od dodávateľa FZM, s. r. o., predmet fakturácie „zabezpečenie
prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov“, v hodnote spolu 3.974,40 euro, (základ dane
3.312,00 euro, DPH 20 % 662,40 euro),

- faktúra č. 201609302 zo dňa 30.09.2016 od dodávateľa FZM, s. r. o., predmet fakturácie „kooperačné
práce“, v hodnote spolu 11.184,00 euro (základ dane 9.320,00 euro, DPH 20 % 1.864,00 euro),
- faktúra č. 2909201601 zo dňa 29.09.2016 od dodávateľa Active-Car s. r. o., predmet fakturácie
„dodávka a výroba reklamných predmetov“, v hodnote spolu 25.897,20 euro (základ dane 21.581,00
euro, 20 % DPH 4.316,20 euro).

2. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sa nepreukázalo, že

zdaniteľné obchody, deklarované na sporných faktúrach sa uskutočnili tak, ako je na nich uvedené.
Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb, je povinný
preukázať ich použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ. Rovnako je povinný preukázať, že tietotovary a služby boli skutočne reálne dodané podľa údajov uvedených na predložených faktúrach, t. j.
dodávateľom vedeným na faktúre.

3. Na odvolanie žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) svojím
rozhodnutím č. 100203639/2020 zo dňa 20.01.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté
rozhodnutie správcu dane č. 102237018/2019 zo dňa 24.09.2019 zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie
konaniearozhodnutiezdôvodu,ženiejezrejmé,nazákladeakýchskutočnostínadobudolsprávcadane
pochybnosti o dodaní služieb deklarovanými dodávateľmi platiteľovi; nemožnosť preveriť dodávateľa/

subdodávateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti a nepredloženia dokladov nie je pre posúdenie nároku
platiteľa na odpočítanie dane opodstatnená. Zároveň žalovaný konštatoval, že správca dane pri
vyslovení svojho záveru o podvodnom konaní a vedomosti žalobcu o tomto podvodnom konaní
vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci s tým, že nepostačuje iba vyslovenie
pochybností, ale správca dane musí konkrétne a zrozumiteľne uviesť a odôvodniť, ktoré okolnosti
preukazujú tieto závery.

4. V poradí druhým rozhodnutím Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
108052/2021 zo dňa 12.03.2021, bol žalobcovi opäť podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel
dane v sume 6.842,60 euro na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016 a žalobcovi bol znížený
nadmernýodpočetzosumy15.107,84euronasumu8.265,24euro,keďsprávcadaneopätovneneuznal

žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1. I toto
rozhodnutie správcu dane č. 108052/2021 zo dňa 12.03.2021 bolo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101306252/2021 zo dňa 22.07.2021
s tým, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nie je jednoznačne zrejmé, na základe akého dôvodu
nepriznal správca dane platiteľom uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa Active-

car s. r. o., či z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok uvedených v ustanoveniach § 49 a § 51
zákona o DPH alebo z dôvodu účasti platiteľa na daňovom podvode a jeho vedomosti o takomto konaní.
Povinnosťou správcu dane bude v novom rozhodnutí uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré boli žalobcovi
známe a na základe ktorých mohol správca dane vyhodnotiť, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že
uvedené plnenia od dodávateľa Active-car s. r. o. sú súčasťou daňového podvodu.

5. V poradí tretím rozhodnutím Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
100487015/2022 zo dňa 16.03.2022 bol žalobcovi opäť podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený
rozdiel dane v sume 6,842,60 euro na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016 a žalobcovi bol
zníženýnadmernýodpočetzosumy15.107,84euronasumu8.265,24 euro,keďsprávcadaneopätovne

neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr vystavených spoločnosťami FZM, s. r.
o. a Active-Car s. r. o. z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že keďže spoločnosť Active-Car
s.r.o. uviedla v podanom kontrolnom výkaze jedinú faktúru od spoločnosti MACANO s.r.o., a to

s dátumom zdaniteľného plnenia 11.09.2016, t. j. pred deklarovaným dodaním služieb platiteľovi,
spoločnosť MACANO s. r. o. nemohla dodať zdaniteľné plnenia pre spoločnosť Active-Car s. r. o.,
ktoré by spoločnosť Active-Car s. r. o. ďalej fakturovala platiteľovi, a teda jediným potenciálnym
subdodávateľom spoločnosti Active-Car s. r. o., v súvislosti so zdaniteľnými plneniami v zmysle sporných
dodávateľských faktúr vystavených pre platiteľa, mohla byť spoločnosť MACANO MEDIA PLUS s. r. o.

6. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
102237431/2019 zo dňa 24.09.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel
dane v sume 8.000,00 euro na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016, keď správca dane neuznal
žalobcovi nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:

- faktúra č. 201611302 zo dňa 30.11.2016 od dodávateľa FZM, s. r. o., predmet fakturácie „zabezpečenie
prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov “, v hodnote spolu 3.954,00 euro, (základ dane
3.295,00 euro, 20 % DPH 659,00 euro),
- faktúra č. 201611301 zo dňa 30.11.2016 od dodávateľa FZM, s. r. o., predmet fakturácie „kooperačné
práce“, v hodnote spolu 11.203,20 euro (základ dane 9.336,00 euro, 20 % DPH 1.867,20 euro),

-faktúrač.2111201603zodňa21.11.2016oddodávateľaActive-Cars.r.o.,predmetfakturácie„dodávka
a výroba reklamných predmetov“, v hodnote spolu 32.842,80 euro (základ dane 27.369,00 euro, 20 %
DPH 5.473,80 euro).Správca dane konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt skutočnosti deklarované v predložených
účtovných dokladoch nepreukázal, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

7. Na odvolanie žalobcu žalovaný svojím rozhodnutím č. 100205251/2020 zo dňa 20.01.2020 podľa §
74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102237431/2019
zo dňa 24.09.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že nie je zrejmé,
na základe akých skutočností nadobudol správca dane pochybnosti o dodaní služieb deklarovanými
dodávateľmi platiteľovi; nemožnosť preveriť dodávateľa/subdodávateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti

a nepredloženia dokladov nie je pre posúdenie nároku platiteľa na odpočítanie dane opodstatnená.
Zároveň žalovaný konštatoval, že správca dane pri vyslovení svojho záveru o podvodnom konaní
a vedomosti žalobcu o tomto podvodnom konaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci s tým, že nepostačuje iba vyslovenie pochybností, ale správca dane musí konkrétne a zrozumiteľne
uviesť a odôvodniť, ktoré okolnosti preukazujú tieto závery.

8. V poradí druhým rozhodnutím Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
108089/2021 zo dňa 12.03.2021, bol žalobcovi opäť podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený
rozdiel dane v sume 8.000,00 euro na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 a žalobcovi bol
znížený nadmerný odpočet zo sumy 19.273,31 euro na sumu 11.273,31 euro, keď správca dane
opätovne neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, ktoré sú bližšie špecifikované

v bode 1. I toto rozhodnutie správcu dane č. 108089/2021 zo dňa 12.03.2021 bolo podľa § 74 ods. 4
Daňového poriadku na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101306306/2021
zo dňa 22.07.2021 s tým, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nie je jednoznačne zrejmé,
na základe akého dôvodu nepriznal správca dane platiteľom uplatnené odpočítanie dane zo sporných
faktúr od dodávateľa Active-Car, s. r. o., či z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok uvedených

v ustanoveniach § 49 a § 51 zákona o DPH alebo z dôvodu účasti platiteľa na daňovom podvode
a jeho vedomosti o takomto konaní. Uviedol, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ
je správca dane povinný preukázať vedomosť platiteľa o podvodnom konaní (v ostatnom je dôkazná
povinnosť na platiteľovi), z čoho vyplýva, že na rozhodnutie o tom, či sa platiteľ dopustil podvodného
konania nepostačuje iba vyslovenie pochybností, ale správca dane musí konkrétne a zrozumiteľne

uviesť a odôvodniť, ktoré okolnosti preukazujú, že o takomto konaní platiteľa aspoň mohol vedieť.

9. V poradí tretím rozhodnutím Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
100562499/2022 zo dňa 23.03.2022 bol žalobcovi opäť podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený
rozdiel dane v sume 8.000,00 euro na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 a žalobcovi bol

znížený nadmerný odpočet zo sumy 19.273,31 euro na sumu 11.273,31 euro, keď správca dane
opätovne neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, ktoré sú bližšie špecifikované
v bode 1. Z kontrolného výkazu DPH spoločnosti Active-Car, s. r. o. za zdaňovacie obdobie november
2016 správca dane zistil, že uvedená spoločnosť ako subdodávateľov nedeklarovala ani spoločnosť
MACANO MEDIA PLUS s. r. o. a ani spoločnosť MACANO s. r. o. Na základe vykonaného dokazovania

dospel správca dane k záveru, že nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane uvedená v § 49 ods. 2 zákona o DPH a zároveň nebola splnená ani podmienka v zmysle § 49 ods.
1 citovaného zákona, nakoľko dodávateľským spoločnostiam FZM, s. r. o. a Active-Car s. r. o. nevznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, ale len z titulu uvedenia dane na faktúre v zmysle § 69
ods. 5 zákona o DPH. Správca dane v súvislosti s dodávateľom FZM, s. r. o. uzavrel, že

sa nepodarilo preukázať kto skutočne dodal služby v zmysle sporných faktúr od uvedeného dodávateľa.
Správca dane v súvislosti s dodávateľom Active-Car s. r. o. uzavrel, že fakturované reklamné predmety
a ani čistiace práce neboli, prostredníctvom subdodávateľa MACANO MEDIA PLUS s.r.o. platiteľovi
reálne dodané.

10. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
102237646/2019 zo dňa 24.09.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel
dane v sume 4.063,60 euro na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016, keď správca dane neuznal
žalobcovi nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:
- faktúra č. 20161221 zo dňa 22.12.2016 od dodávateľa FZM, s. r. o., predmet fakturácie „zabezpečenie

prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov “, v hodnote spolu 6.189,60 euro, (základ dane
5.158,00 euro, 20 % DPH 1.031,60 euro),- faktúra č. 201612301 zo dňa 30.12.2016 od dodávateľa FZM, s. r. o., predmet fakturácie „prenájom
priestorov za účelom dočasného uskladnenia komponentov pre PU“, v hodnote spolu 9.348,00 euro
(základ dane 7.790,00 euro, 20 % DPH 1.558,00 euro),

- faktúra č. 3012201601 zo dňa 30.12.2016 od dodávateľa Active-Car s. r. o., predmet fakturácie „údržba
a špeciálne čistenie prevádzky AOH a NIP“, v hodnote spolu 8.844,00 euro (základ dane 7.370,00 euro,
20 % DPH 1.474.00 euro).
Správca dane na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt
skutočnosti deklarované v predložených účtovných dokladoch nepreukázal, a preto mu nevzniklo právo

na odpočítanie dane.

11. Na odvolanie žalobcu žalovaný svojím rozhodnutím č. 100205834/2020 zo dňa 20.01.2020 podľa
§ 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102237646/2019
zo dňa 24.09.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že nie je zrejmé,
na základe akých skutočností nadobudol správca dane pochybnosti o dodaní služieb deklarovanými

dodávateľmi platiteľovi; nemožnosť preveriť dodávateľa/subdodávateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti
a nepredloženia dokladov nie je pre posúdenie nároku platiteľa na odpočítanie dane opodstatnená.
Zároveň žalovaný konštatoval, že správca dane pri vyslovení svojho záveru o podvodnom konaní
a vedomosti žalobcu o tomto podvodnom konaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci s tým, že nepostačuje iba vyslovenie pochybností, ale správca dane musí konkrétne a zrozumiteľne

uviesť a odôvodniť, ktoré okolnosti preukazujú tieto závery.

12. V poradí druhým rozhodnutím Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
108108/2021 zo dňa 12.03.2021, bol žalobcovi opäť podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel
dane v sume 4.063,60 euro na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 a žalobcovi bol znížený

nadmerný odpočet zo sumy 5.111,72 euro na sumu 1.048,12 euro, keď správca dane opätovne neuznal
žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1. I toto
rozhodnutie správcu dane č. 108108/2021 zo dňa 12.03.2021 bolo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101306371/2021 zo dňa 22.07.2021
s tým, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nie je jednoznačne zrejmé, na základe akého dôvodu

nepriznal správca dane platiteľom uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa Active-
Car, s. r. o., či z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok uvedených v ustanoveniach § 49 a §
51 zákona o DPH alebo z dôvodu účasti platiteľa na daňovom podvode a jeho vedomosti o takomto
konaní. Uviedol, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ je správca dane povinný
preukázať vedomosť platiteľa o podvodnom konaní (v ostatnom je dôkazná povinnosť na platiteľovi),

z čoho vyplýva, že na rozhodnutie o tom, či sa platiteľ dopustil podvodného konania nepostačuje iba
vyslovenie pochybností, ale správca dane musí konkrétne a zrozumiteľne uviesť a odôvodniť, ktoré
okolnosti preukazujú, že o takomto konaní platiteľa aspoň mohol vedieť.

13. V poradí tretím rozhodnutím Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „správca

dane“) č. 100562889/2022 zo dňa 23.03.2022 bol žalobcovi opäť podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku určený rozdiel dane v sume 4.063,60 euro na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016
a žalobcovi bol znížený nadmerný odpočet zo sumy 5.111,72 euro na sumu 1.048,12 euro, keď
správca dane opätovne neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, ktoré sú bližšie
špecifikované v bode 1. Z kontrolného výkazu DPH spoločnosti Active-Car s.r.o. za zdaňovacie obdobie

december 2016 správca dane zistil, že uvedená spoločnosť ako subdodávateľov nedeklarovala ani
spoločnosť MACANO MEDIA PLUS s.r.o. a ani spoločnosť MACANO s. r. o. V podanom kontrolnom
výkaze za zdaňovacie obdobie december 2016 spoločnosť Active-Car s. r. o. deklarovala ako svojho
dodávateľa spoločnosť RMJ Trading s.r.o., avšak z výpisu z obchodného registra SR vyplýva, že v čase
deklarovaného uskutočnenia zdaniteľných obchodov, t. j. v zdaňovacom období december 2016 bola

konateľkou spoločnosti RMJ Trading s. r. o. p. Anikó Somogyi Tothné (od 04.11.2016) a teda nie p.
A. B., s ktorým mal predmetné zdaniteľné obchody realizovať p. C., ako bývalý konateľ spoločnosti
Active-car s. r. o. Správca dane tak na základe týchto skutočností prijal záver, že nepriznal platiteľom
uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr vystavených spoločnosťami FZM, s. r. o. a Active-car s.
r. o. z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods.

1 písm. a) zákona o DPH.

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel správca dane k záveru, že nebola splnená jedna
z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane uvedená v § 49 ods. 2 zákona o DPH a zároveňnebola splnená ani podmienka v zmysle § 49 ods. 1 citovaného zákona, nakoľko dodávateľským
spoločnostiam FZM, s. r. o. a Active-Car s. r. o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH,
ale len z titulu uvedenia dane na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane v súvislosti

s dodávateľom FZM, s. r. o. uzavrel, že sa nepodarilo preukázať kto skutočne dodal služby v zmysle
sporných faktúr od uvedeného dodávateľa. Správca dane v súvislosti s dodávateľom Active-Car s. r. o.
uzavrel, že fakturované čistiace práce neboli, prostredníctvom subdodávateľa MACANO MEDIA PLUS
s.r.o. platiteľovi reálne dodané. Na základe vykonaného dokazovania dospel správca dane k záveru,
že nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane uvedená v § 49 ods. 2

zákona o DPH a zároveň nebola splnená ani podmienka v zmysle § 49 ods. 1 citovaného zákona,
nakoľko dodávateľským spoločnostiam FZM, s. r. o. a Active-Car s. r. o. nevznikla daňová povinnosť
v zmysle § 19 zákona o DPH, ale len z titulu uvedenia dane na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona
o DPH. Správca dane v súvislosti s dodávateľom FZM, s. r. o. uzavrel, že sa nepodarilo preukázať kto
skutočne dodal služby v zmysle sporných faktúr od uvedeného dodávateľa. Správca dane v súvislosti
s dodávateľom Active-Car s. r. o. uzavrel, že fakturované reklamné predmety a ani čistiace práce neboli,

prostredníctvom subdodávateľa MACANO MEDIA PLUS s.r.o. platiteľovi reálne dodané.

15. V priebehu administratívneho konania vyplynuli z jednotlivých výpovedí svedkov nasledujúce
skutočnosti. Správca dane vykonal dňa 02.04.2019 ústne pojednávanie, na ktorom vypočul ako svedka
D. D., bývalého konateľa spoločností MACANO s. r. o. (od 04.04.2012 do 07.10.2016), MACANO MEDIA

s. r. o. (od 20.06.2012 do 17.10.2014) a MACANO MEDIA PLUS s.r.o. (od 17.10.2014 do 07.10.2016),
ktoré mali byť subdodávateľskými spoločnosťami žalobcovho dodávateľa. D. D. okrem iného správcovi
dane uviedol, že už nedisponuje účtovnými a daňovými dokladmi uvedených spoločností, na ktorých
zastupovanie nepoveroval žiadne tretie osoby. Spoločnosti sa zaoberali sprostredkovateľskou činnosťou
v oblasti služieb, z ktorej pochádzalo gro príjmov, zaoberali sa aj reklamnou a marketingovou činnosťou.

Spoločnosť MACANO MEDIA s. r. o. v roku 2015 a 2016 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť,
spoločnosti MACANO s. r. o. a MACANO MEDIA PLUS s.r.o. boli dodávateľskými spoločnosťami pre
spoločnosti RALLY Kraft s. r. o. a Active-Car s. r. o. So spoločnosťou FZM, s. r. o. nemali predmetné
spoločnosti žiaden obchodný vzťah. Svedok D. D. uviedol, že žalobcu nepozná a nemal s ním žiadny
obchodný vzťah.

16. Dňa 10.09.2019 správca dane vykonal ústne pojednávanie s C. E. A., konateľom spoločnosti
EUROPUR s. r. o. K obchodnej spolupráci so spoločnosťou FZM, s. r. o. sa konateľ žalobcu
nevedel vyjadriť. Pochyboval o tom, či bola podpísaná zmluva o spolupráci so spoločnosťou FZM,
s. r. o. K faktúram od spoločnosti FZM, s. r. o. nevedel doložiť žiadne iné doklady, keďže doklady

odopínajú, potom sa archivujú a následne sa skartujú. Konateľ žalobcu nemal vedomosť o skutočnosti,
že spoločnosť FZM, s. r. o. nezamestnávala v preverovaných zdaňovacích obdobiach žiadnych
zamestnancov a teda, že musela tieto činnosti zabezpečiť subdodávateľským spôsobom. K nadviazaniu
obchodnej spolupráce so spoločnosťou Active-Car, s. r. o. konateľ platiteľa uviedol, že „my sme s nimi
robili už od roku 2014“, za spoločnosť Active-Car, s. r. o. jednal s p. C., k požiadavke správcu dane na

konkretizáciu predmetu fakturácie (reklamné predmety) konateľ platiteľa uviedol, že „je to uvedené na
faktúre“, návrhy reklamných predmetov robil platiteľ, „potom všetko riešila spoločnosť Active-Car s. r. o.“.
K faktúram týkajúcim sa údržby a čistenia prevádzky konateľ platiteľa uviedol, že sa jednalo o priestory
platiteľa (nekonkretizoval ktoré a kde sa nachádzajú), čistenie sa vykonávalo „keď nebola prevádzka“
väčšinou cez sviatky. Uviedol, že nevedel, že spoločnosť Active-Car s. r. o. všetky platiteľovi fakturované

tovary a služby zabezpečovala subdodávateľsky.

17. Správca dane vypočul dňa 09.12.2020 ako svedka C. F., bývalého konateľa spoločnosti FZM, s.
r. o. Svedok potvrdil, že v období od 14.04.2016 do 20.02.2017 bol konateľom spoločnosti FZM, s. r.
o. Dohadoval obchody, vystavoval faktúry, podpisoval zmluvy a objednávky. Za spoločnosť jednal sám.

Ako konateľ si účtovníctvo viedol väčšinou sám. Spoločnosť FZM, s. r. o. sa zaoberala reklamnou
a sprostredkovateľskou činnosťou a rôznymi kooperačnými prácami. K dôvodom prevodu obchodného
podielu a predaja spoločnosti novému konateľovi – maďarskému občanovi C. G. – svedok uviedol,
že okrem funkcie konateľa v spoločnosti FZM, s. r. o. bol súčasne konateľom viacerých spoločností
a vzhľadom na veľké pracovné vyťaženie bol nútený spoločnosť odpredať, pretože na ňu nemal čas.

Zálohy z účtovníctva boli vyhotovené, ale odovzdal ich novému konateľovi. Účtovné doklady spoločnosti
FZM, s. r. o. už nemá k dispozícii. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu so spoločnosťou EUROPUR
s. r. o. počas roka 2016. Jej predmetom bolo zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu
výrobkov spoločnosti EUROPUR s. r. o. a sprostredkovanie kooperačných prác. Potvrdil vystaveniesprávcom dane preverovaných faktúr, vystavil a podpísal ich on osobne. Faktúry boli podľa neho riadne
zaúčtované v účtovníctve jeho spoločnosti a bola z nich odvedená DPH, avšak nevedel to už preukázať.
Za spoločnosť EUROPUR s. r. o. jednal s pánom A., jednania sa uskutočňovali v kancelárskych

priestorochvBratislave.Spoluprácatrvaladlhodobo.Kobchodombolavystavenáobjednávkaajzmluva,
všetko bolo súčasťou dokumentov, ktoré svedok už nemá k dispozícii. Všetky práce boli vykonávané
subdodávateľským spôsobom. Subdodávateľom bol D. D. prostredníctvom svojich spoločností. Svedok
si nepamätal presne, ktorá to bola spoločnosť, uviedol, že to bola pravdepodobne spoločnosť MACANO
s. r. o. Kto konkrétne vykonával kooperačné práce, svedok nevedel, jednal len s D. D., s ktorým

uzavrel zmluvu a objednávku na konkrétne kooperačné práce. S pánom A. zo spoločnosti EUROPUR
s. r. o. si svedok odkonzultoval, či bol s vykonanými prácami spokojný a ak bol spokojný, spolupráca
pokračovala ďalej. Práce sa vykonávali v spoločnosti EUROPUR s. r. o. na linkách tejto spoločnosti.
Svedok sa nevedel vyjadriť, či bol na výkon kooperačných prác potrebný nejaký materiál, ani kto
zabezpečoval materiál potrebný na výkon týchto prác. K stanoveniu ceny sa svedok vyjadril, že najskôr
ho pán A. oslovil, že by potreboval určité práce pre linku. Svedok si preveril u svojich dodávateľov, či

je schopný takéto služby zabezpečiť, následne vypracoval pánovi A. ponuku. Po odsúhlasení časového
intervalu a sumy sa dohodli, podpísali zmluvu a uskutočnili obchod. K faktúram ohľadom zabezpečenia
prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov, či svedok vie o aké výrobky sa jednalo, koho to
boli výrobky a odkiaľ a kam bol zabezpečený rozvoz a distribúcia výrobkov, kde sa vykonávala nakládka
a vykládka tovaru, sa svedok vyjadril, že všetko bolo zakotvené v zmluve. Keďže už nemal zmluvu

k dispozícii, nevedel sa k podrobnostiam vyjadriť. Svedok sa vyjadril, že si neoveroval skutočnosť, či
subdodávateľská spoločnosť, ktorá mu zabezpečovala služby, disponovala personálnym a materiálno-
technickým vybavením na zabezpečenie fakturovaných služieb. Nemal dôvod si to preverovať, nakoľko
mal dôveru v D. D..

18. Dňa 20.09.2018 bola v rámci správy daní zaslaná Žiadosť o informácie za účelom výsluchu svedka
C. G. v Maďarsku a za účelom získania účtovných a daňových dokladov spoločnosti FZM, s. r. o.
Z odpovede a žiadosť o informácie zo dňa 02.01.2019 nevyplynuli žiadne zistenia, nakoľko predvolania
zaslané C. G. sa vrátili s poznámkou „nevyzdvihnuté“. Z uvedeného dôvodu sa nepodarilo preveriť
účtovníctvo spoločnosti FZM, s. r. o.

19. Dňa 9.12.2020 správca dane vypočul ako svedka D. C., konateľa spoločnosti Active- car, s. r. o.
vobdobíod28.01.2015do20.03.2017.Konateľuviedol,žespoločnosťvykonávalavroku2016reklamnú
činnosť v odvetví motošportu. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu s platiteľom a vystavenie faktúr
v roku 2016 pre platiteľa. Svedok jednal osobne s p. A., komunikácia prebiehala osobnými stretnutiami.

Svedok sa vyjadril, že platiteľovi svedok neposkytol žiadne katalógy ani cenníky, odberateľovi svedok
povedal, čo dokáže zabezpečiť a následne dohadovali len cenu. Svedok uviedol, že reklamné predmety
zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom niektorej zo spoločností p. D. - MACANO s. r. o., MACANO
MEDIA s. r. o. alebo MACANO MEDIA PLUS s. r. o., pričom podotkol, že „on nerobil nič, všetko
zabezpečoval p. D.“. Výrobu predmetov aj ich polepenie zabezpečoval subdodávateľsky od toho istého

dodávateľa. K priebehu dodania reklamných predmetov svedok uviedol, že predmety bol osobne
vyzdvihnúť vlastným vozidlom v Bratislave, následne zavolal p. A. a doviezol mu ich osobne do Nového
Mesta nad Váhom. Nového konateľa Active-Car s. r. o. nepozná, na internete našiel spoločnosť, ktorá
zabezpečila prevod obchodného podielu a tejto aj odovzdal účtovníctvo spoločnosti Active-Car s. r. o.

20. Proti rozhodnutiam správcu dane č. 100487015/2022 zo dňa 16.03.2022, č.
100562499/2022 zo dňa 23.03.2022 a č. 100562889/2022 zo dňa 23.03.2022 (ďalej spolu len
„prvostupňové rozhodnutia“) podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutiami
č. 102384198/2022 zo dňa 26.08.2022, č. 102384375/2022 zo dňa 26.08.2022 a č. 102384548/2022

zo dňa 26.08.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutia potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).
V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že z ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona
o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si platiteľ môže odpočítať DPH, pričom
základnou podmienkou je, aby šlo o tovary a služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym
platiteľom DPH. Úlohou správcu dane je vychádzať nielen z daňových dokladov, ale aj zo zistení, či

predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká
platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov
spredpísanýmobsahom,aletietomusiamaťpovahufaktu,t.j.musianespornepreukazovaťvyžadovanú
skutočnosť vo všetkých jej znakoch – v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Platiteľ toto podľanázoru žalovaného nesplnil. Správca dane pritom nevychádzal len z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale vykonal aj dokazovanie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.
Dokazovanie preukázalo, že reálne nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov

zmysle sporných dodávateľských faktúr od spoločnosti FZM, s. r. o. a Active-Car s. r. o. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že zo so svedeckých výpovedí p. C. F. (bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti) a p.
D. D. (bývalý konateľ subdodávateľských spoločností) a z vyjadrenia konateľa platiteľa, nevyplynuli
skutočnosti, ktoré by platiteľom deklarované dodania služieb potvrdzovali, práve naopak z ich vyjadrení
boli podporené relevantné pochybnosti správcu dane. Z dokazovania správcu dane tak vyplynulo,

že platiteľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď okrem sporných dodávateľských faktúr nepredložil
správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy a doklady, ktoré by preukazovali ním tvrdené a deklarované
skutočnosti. Konateľ platiteľa k dokladom súvisiacim so spornými dodávateľskými faktúrami od
spoločnosti FZM, s.r.o. uviedol, že „doklady odopínajú, archivujú a následne sa skartujú“. Žalovaný
okrem iného poukázal na vyjadrenie p. C. A., konateľa platiteľa, ktorý k požiadavke správcu dane na
konkretizáciu predmetu fakturácie v zmysel sporných dodávateľských faktúr od spoločnosti Active-Car,

s.r.o. iba uviedol, že „je to uvedené na faktúre“. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že platiteľ
jednoznačne neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď okrem sporných dodávateľských faktúr nepredložil
správcovi dane žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené a deklarované
skutočnosti. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-459/17 a C-460/17
SGI a Valériane SNC, z ktorého vyplýva, že na zamietnutie práva na odpočítanie dane uvedenej na

faktúre,zdaniteľnejosobe,ktorájepríjemcomfaktúry,postačuje,abysprávcadanepreukázal,žedaňový
subjekt nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa, pričom správca
dane nie je v takomto prípade povinný skúmať vedomostnú stránku daňového subjektu o podvodnom
konaní. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou SD EÚ je potrebné pre priznanie práva na odpočet
dane rozlišovať splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok daňovým subjektom. Zatiaľ čo medzi

materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, tak medzi
formálne podmienky patrí identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre (rozhodnutia
SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20, bod 25; Ferimet SL C-281/20, body 26, 27,
31). Platí pritom, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na
odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet

dane ( rozhodnutia SD EÚ SC Paper Consult SRL C-101/16, bod 41, Ferimet SL, C-281/20, bod 33,
Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20, bod 29). Právo na odpočet DPH možno odoprieť vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania
vykonaného správcom dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20, bod

38; Ferimet SL C-281/20, bod 34, 43). Žalovaný napokon poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 11S/83/2021 zo dňa 26.04.2022 v bodoch 34., 35., 39., 40., 41. a 42, ktorý sa týka
podanej žaloby platiteľom za iné zdaňovacie obdobie. Ďalej žalovaný uviedol, že z judikatúry NS SR
sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17
z 23.02.2011 vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona

č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.)...“ Žalovaný uzavrel, že správca
dane postupoval v súlade s Uznesením Ústavného súdu SR III. 401/09-17, preukázateľne spochybnil
vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených platiteľom, preto možno skonštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov
uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Na základe výsledkov dokazovania, kedy správca dane

aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na
jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, žalovaný ustálil, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho
orgánu uvedeným v rozhodnutí z 22.07.2021 a v prvostupňových rozhodnutiach svoje zistenia podrobne
a dostatočne odôvodnil, vychádzal z ustanovení Daňového poriadku a z právnych názorov obsiahnutých

v zákone o DPH. V odôvodnení uviedol nielen všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie,
ale vyhodnotil vykonané dôkazy a uviedol úvahy, ktoré viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

21. Žalobca podal správne žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí, v ktorých zhodne
namietal, že ani dvakrát opakované správne konanie sa nezameralo na primárny cieľ a to posúdiť, či
predmetný daňový výdavok v podobe služieb je oprávneným daňovým výdavkom v súvislosti s výkonom
podnikateľskej činnosti žalobcu, ale správca dane sa sám a bez relevantného dokazovania zaoberalsekundárnou skutočnosťou, či žalobca bol alebo nebol súčasťou údajného podvodného reťazca a
pritom vôbec neskúmal individuálnu a konkrétnu vedomosť žalobcu, či sa mohol do takého reťazca
nie vlastnou vinou dostať, ako keby toto kritérium samo osebe okamžite bez ďalšieho diskvalifikovalo

žalobcu v použití tohto daňového výdavku v rámci dane na vstupe pri dani z pridanej hodnoty. V ďalšej
skupine žalobných bodov žalobca poukázal na svedka D. D., ktorý bol vedome stíhaný za opakovanú
závažnú činnosť. Uviedol, že ak by dnes žalobcu oslovil ktokoľvek s väzbami na menovanú osobu,
k uzavretiu zmluvy na dodanie akýchkoľvek služieb by nedošlo, lebo každý obozretný podnikateľ by
sa takémuto zmluvnému partnerovi vyhýbal a to aj v prípade, ak by bol iba subdodávateľom v rámci

určitého zmluvného vzťahu. Žalobca zdôraznil, že ani z vykonaného dokazovania v tejto veci doposiaľ
nie je zrejmé, či žalovaný a správca dane disponujú dnes akýmikoľvek informáciami a dôkazmi, že
táto osoba sa v určitej forme podieľala na určitej trestnej činnosti, avšak v iných veciach odlišných
od tohto prípadu. Do právoplatného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní o tejto osobe je
potrebné rešpektovať prezumpciu neviny. Žalobca nemohol mať o týchto skutočnostiach hypoteticky a
ani prakticky možnosť mať nejakú vedomosť v roku 2016. V ďalšom žalobnom bode poukázal žalobca

na nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa jeho názoru jednou z možných hypotetických alternatív je,
že spoluprácu so žalobcom na dodaní služieb od spoločnosti FZM, s.r.o. a Active-car, s.r.o.,spoločnosti
uvedené v napadnutých rozhodnutiach t.j. MACANO, s.r.o. a MACANO MEDIA PLUS, s.r.o., zneužili
na zakrytie inej nezákonnej činnosti, k čomu sa dokazovanie neuberalo. Ani orgány činné v trestnom
konaní túto skutočnosť nepreverujú. Pokiaľ by aj žalobca mal byť obeťou zneužitia dodania služieb

na zakrytie nezákonných aktivít týchto spoločnosti, žalobca by sa len stal v určitej forme obeťou.
Žalovanému ďalej vytkol, že žalobcovi ukladá povinnosť detailne poznať svojho zmluvného partnera,
pričom obchodnoprávny vzťah nie je manželstvom na celý život a nie je nevyhnutné, aby sa v rámci
neho museli štatutárni zástupcovia zmluvných strán osobne stretnúť a poznať. Ak by bol žalobca so
službami svojho zmluvného obchodného partnera nespokojný, uplatnil by si nárok z vád a ďalej by v

spolupráci nepokračoval. Žalobca nerozumel tomu, ako je možné prisúdiť takú závažnosť nezistených
nových skutočností o osobe C. G., ktorý bol v minulosti riadne a platne zapísaným konateľom v
spoločnosti FZM, s.r.o. a tento zápis nebol nikdy spochybnený ani zrušený. Na základe toho žalovaný
hodnotilskutkovézisteniaadôkazysvojvoľneabezvzájomnejlogickejsúvislosti.Ďalejžalobcanamietal,
že nekontaktnosť dodávateľov nebola na jeho ujmu, nakoľko nie je povinnosťou žalobcu akokoľvek

vyžadovať od svojho zmluvného partnera, aby ako subjekt existoval po celú dobu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania a to až s odstupom niekoľko rokov, nakoľko je úplne bežnou obchodnou
praxou, že spoločnosti po ukončení svojej činnosti, respektíve po splnení účelu, pre ktorý boli založené
zaniknú a vymažú sa z obchodného registra. Toto nemôže vytvárať základ pre sankcionovanie žalobcu
tým, že mu nebude zdaniteľné plnenie dodané týmto subjektom z hľadiska odpočtu dane z pridanej

hodnoty uznané. Za paradoxné žalobca považoval, že meno pána C. G. sa uvádza v obchodnom
registri pri štyroch spoločnostiach a ani pri jednej z nich nie je údaj, že by bol tento zápis obvyklým
úradom zrušení ako nezákonný a napriek tejto hodnovernej a overiteľnej skutočnosti z verejného
prístupného registra postačilo správcovi dane a žalovanému, aby sa nepodarilo doručiť predvolanie.
K zmene v osobe konateľa došlo aj pri spoločnosti Active – car, s.r.o., kde pôvodný konateľ zomrel

a táto skutočnosť bránila prevereniu skutkového stavu. Žalobca nevedel čo má viac k predloženým
konkrétnym faktúram doložiť a nie je objektívne požadovať, aby si všetky jemu poskytované služby
detailne dokumentoval, nakoľko taký postup by bol v úplnom rozpore s ich ekonomickým využitím. K
vedeniu evidencie a dôkazov o oprávnenosti použitia nákladu uviedol, že použitie týchto ustanovení
nemôže byť aplikované ad absurdum. Je potrebné, aby prístup v tejto oblasti zodpovedal objektívnej

realite a nebol iba extrémnym nástrojom, ktorý správca dane môže kedykoľvek použiť na akýkoľvek
zdaniteľné plnenie, ktoré môže bez ďalšieho označiť za pochybné, čo sa stalo aj žalobcovi. Žalobca
od začiatku poskytoval súčinnosť a žalovanému predložil všetky relevantné dôkazy. Ďalej namietal,
že uvádzaním formulácii ako „podvodné konanie“, „predstieranie plnenia“ ho žalovaný a správca dane
bez existencie relevantných dôvodov a dôkazov kriminalizujú, voči čomu sa hrubo ohradil. Použitie

takejto závažnej kvalifikácie musí byť adekvátne podložené v dokazovaní, čo sa v tomto prípade nestalo.
Zdôraznil, že správny orgán môže v rámci svojej právomoci vydať iba rozhodnutia, ktoré sú podložené
presvedčivými dôkazmi a iba v prípade, ak je skutkový stav nepochybne zdokumentovaný, a to bez
akejkoľvek pochybnosti. Inak koná správny orgán nezákonne tak, ako sa to stalo v danom prípade.
Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/42/2020, v ktorom

Najvyšší správny súd rozhodoval o prípade, ktorý je podobný tomuto, nakoľko sa v ňom jedná o nárok
na odpočet DPH a okolnosti prípadu ako aj skutkový stav sú takmer totožné. Spresnil, že daňový úrad
spochybnil schopnosť dodávateľa dodať plnenie na predmetných faktúrach v prospech žalobcu a to z
dôvodu nejasnosti u jeho subdodávateľov. Daňový úrad spochybňoval aj samotnú existenciu plnenia,ako v tomto prejednávanom prípade. Záverom opakovane poukázal na judikáty Najvyššieho správneho
súdu SR, respektíve SDEÚ v zmysle ktorých samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané
dodávateľom na faktúre alebo jeho subdodávateľom nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; právo

na odpočet možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou podvod a vedomosť o podvode. Záverom
navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť správcovi dane
na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nesúhlasil so žalobnými dôvodmi žalobcu, kde uviedol, že v

žiadnomprípadeneposudzovaloprávnenosťdaňovéhovýdavkuvpodobeslužiebvsúvislostisvýkonom
podnikateľskej činnosti žalobcu, ako to žalobca tvrdí a už vôbec nemohol byť posudzovaný s primárnym
cieľom žalovaného ani správcu dane. Taktiež tvrdenie žalobcu o vzniku domnienky, následne pretavenej
doničímnepodloženéhozáveru,žeposkytnutieslužiebjesúčasťoupodvodnejschémy,nevyplývaanizo
žalobou napadnutého rozhodnutia a ani zo súvisiaceho rozhodnutia správcu dane. K ďalším žalobným
námietkam uviedol, že dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie DPH bolo

porušenie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH žalobcom, nakoľko dokazovanie vykonané
správcom dane nepreukázalo, že došlo k dodaniu resp. k uskutočneniu zdaniteľných obchodov
dodávateľmi FZM, s.r.o. a Active- car s.r.o. tak, ako je uvedené na sporných faktúrach a správcovi dane
nebolo vierohodne preukázané reálne dodanie tovarov a služieb deklarovaných spornými faktúrami.
Z vykonaného dokazovania správcovi dane nevyplynuli skutočnosti, ktoré by žalobcom deklarované

dodanie tovaru a služieb potvrdzovali, práve naopak závery vyplývajúce z týchto dôkazov podporujú
relevantné pochybnosti správcu dane, poukázal pritom najmä na obsah výpovedí svedkov, z ktorých
vyplývali viaceré rozpory. Poukázal na vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu na ústnom
pojednávaní z 10. 09.2019, kde ku konštatovaniu správcu dane, že žalobca ani vo vyrubovacom konaní
nepredložil žiadne dôkazy uviedol že „napriek tomu, že sme ich nepredložili to neznamená, že podklady

neboli, tieto sa zvlášť evidovali a archivovali , v prevádzkovej archivácii máme 5 kubíkov a nie sme
schopní vyselektovať tieto podklady a vyhľadať ich“. Ďalej uviedol, že doklady odopínajú, archivujú a
následne sa skartujú. Zdôraznil, že žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr
z dôvodu porušenia hmotnoprávneho zákona o DPH a nie z dôvodu aplikácie judikatúry SD EU, to
znamená z dôvodu účasti žalobcu v podvodnom konaní. V napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené

formulácie „podvodné konanie“, „predstierané plnenie“ vo vzťahu k nepriznaniu žalobcom uplatneného
odpočítania dane zo sporných dodávateľských faktúr. Ďalej argumentoval obdobne ako v napadnutom
rozhodnutíspoukazomnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn. 13S/108/2021.Zotrvalnatom,
že skutkový stav, ktorý bol vzatý na základ napadnutého rozhodnutia zistení dostatočným spôsobom pre
prijatie záver žalovaného ako aj správcu dane a má oporu v administratívnom spise ako aj o vykonanom

dokazovaní. K bodu 25 správnej žaloby uviedol, že okolnosti prípadu, o ktorom rozhodoval Najvyšší
správny súd SR v prípade, na ktorý poukázal žalobca nie sú totožné s prípadom žalobcu, nakoľko v
tej veci bola žalobcovi predložená rozsiahla dokumentácia, ktorá mala nielen dokumentovať rozsah
fakturovaných služieb, ale aj materiálny podklad. Záverom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
23. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrením žalovaného sa tiahne

ako hlavný argument výčitka, že žalobca má mať povinnosť riadne zadokumentovať svoje obchody,
pričom žalovaný opomenul, že nepriznanie odpočtu DPH v tomto prípade sa netýkalo žiadneho
významného obchodu žalobcu, ale iba dvoch bežných dodávateľov služieb popri množstve iných a určite
významnejších.Žalovanýsataksnažívytvoriťmylnýdojem,žežalobcasinevedievrámcisvojejúčtovnej
evidencie dostatočné dôkazy potvrdzujúce dodanie určitých služieb. Skutočnosť, či došlo k skutočnému

dodaniu kooperačných prác, prepravných služieb alebo k dodaniu reklamných služieb po ich realizácii
fakticky nie je možné identifikovať, nakoľko po ich vykonaní nezostal žiaden hmotný výsledok, ktorý
by bolo možné dnes zo strany správcu dane a žalovaného nájsť. Rovnako treba pozerať na výsluchy
svedkov, ktoré nemali o nich konkrétnu vedomosť, nakoľko sa nejednalo o žiaden zásadný obchodný
prípad, ale o bežné služby, ktoré si nemusia pamätať všetci. Významným bol aj ten fakt, že výsluchy

sa konali po piatich rokoch od dodania služby. Bez ohľadu na špecifiká daňového konania nie je možné
automaticky preklápať celé dôkazné bremeno na žalobcu v prípade akejkoľvek pochybnosti, ktorú má
správca dane. Dôkazné bremeno žalobcu musí mať spravodlivé medze. Ďalej argumentoval žalobca
obdobne ako v podanej správnej žalobe.
24. K vyjadreniu žalobcu zaslal svoje vyjadrenia žalovaný, ktorý nesúhlasil s jeho názormi a poukázal na

§ 24 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právo uplatniť si za zákonom stanovených
podmienok a splnených podmienok nárok na odpočet DPH a je jeho iniciátorom, ktorý si tento nárok
uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a so zákonomstanovených podmienok. Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom, na ktorom leží dôkazné bremeno. Ak to daňový subjekt
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. V otázke rozloženia

dôkazného bremena odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 10sžfk /83/2019 a
iné. K nemožnosti dodatočného preukázania prác a služieb uviedol, že žalobca by mal minimálne
mať vedomosť o tom aké výrobky a ku komu boli prostredníctvom aktuálnych prepravcov služieb
prepravovaných dodávané. Vyjadrenia konateľa žalobcu k preverovaným zdaniteľným obchodom boli
všeobecného/nekonkrétneho charakteru a to aj napriek skutočnosti, že tieto práce sa mali vykonávať

na linke žalobcu a v jeho priestoroch. Tvrdenie o nezanechaní žiadneho hmotného výsledku je
zavádzajúce, nakoľko pokiaľ žalobcovi boli reálne dodané deklarované reklamné predmety, bol by
žalobca schopný tieto predložiť ako dôkaz v rámci daňového konania vykonávaného správcom dane,
k tejto skutočnosti však nedošlo. Opätovne poukázal na vyjadrenie C. A. konateľa žalobcu, ktorý k
požiadavke správcu dane na konkretizáciu predmetu fakturácie v zmysle sporných dodávateľských
faktúr od spoločnosti Active-car, s.r.o. iba uviedol, že je to uvedené na faktúre. Vzhľadom na uvedené

neobstojí argumentácia žalobcu, že sa nejednalo o žiaden zásadný obchodný prípad, ale iba o bežné
služby, ktoré si nemusel konateľ pamätať. Ďalej uviedol, že dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného
odpočítania dane nebola zmena konateľa a spoločníka dodávateľských spoločností či ich prípadná
nekontaktnosť, nepredloženie účtovných dokladov. Tieto skutočnosti sú len zisteniami správcu dane
vyplývajúce z vykonaného dokazovania a dokresľujú celkový obraz posudzovanej veci. K Uvedenému

sa nesúhlasne vyjadril žalobca.
25. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/81/2022 zo dňa 23.10.2023 súd spojil
na spoločné konanie veci vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/81/2022,
TN-11S/83/2022, TN-13S/82/2022, s tým, že sa ďalej budú
viesť pod sp. zn. TN-13S/81/2022.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
vec prejednal na bez nariadenia pojednávania, ktoré žiadny z účastníkov konania nenavrhol a nebol

na jeho nariadenia iný zákonný dôvod. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny
súd dospel k záveru, že správne žaloby neboli dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené dňa 25.10.2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia
na úradnej tabuli súdu dňa 14.12.2023 (§ 137 ods. 3 SSP).

24. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

28. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z

vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazujea) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

33. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)

predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

34. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

37.Podľa§51ods.1písm.a/zákonaoDPHprávonaodpočítaniedanepodľa§49môžeplatiteľuplatniť,
ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/* má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

38.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

39. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.

a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp.
zn. 13S/81/2022 (13S/82/2022, 13S/83/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

TN-13S/81/2022 (TN-13S/82/2022, TN-13S/83/2022).
40.Správnysúdpreskúmanímvecivrozsahupodanejsprávnejžalobyzistil,žesprávcadanevykonaním
daňovej kontroly u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov september 2016, november 2016
a december 2016 zistil, že neboli splnené podmienky pre priznanie uplatneného nároku na nadmerný
odpočet DPH z došlých faktúr od dodávateľov FZM, s.r.o., Bratislava a Active-Car, s.r.o., Bratislava,

pretože preverovaním boli zistené viaceré nezrovnalosti a iné skutočnosti majúce za následok, že
správca dane nadobudol pochybnosť o dodaní tovarov a služieb týmito spoločnosťami žalobcovi.
Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil po výzve správcu dane ďalšie také dôkazy, ktoré by pochybnosti
vyvrátili, správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobia v sumách
určených prvostupňovými rozhodnutiami. Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov a právnymi

závermi prijatými správcom dane a v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie potvrdil napadnutými
rozhodnutiami, ktoré sú predmetom prieskumu správnym súdom.41. Žalobca sa podanými správnymi žalobami domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých
rozhodnutí, ktoré požadoval spolu s prvostupňovými rozhodnutiami zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na
ďalšiekonania.Zhodneargumentovaltým,žeanidvakrátopakovanésprávnekonaniesanezameralona

primárny cieľ, ktorým malo byť posúdenie oprávnenosti daňového výdavku (žalobca to namietal napriek
tomu, že nejde o daň z príjmu), ale žalovaný a správca dane sa zaoberali sekundárnou skutočnosťou –
daňovým podvodom. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že v čase zdaniteľných plnení nemohol vedieť,
dnes už známe skutočnosti týkajúce sa konateľa dodávateľských spoločností dodávateľa žalobcu -
väzobne stíhaného D. D., ktorému by sa už vyhýbal, a ktorý sa podieľal na určitej trestnej činnosti, avšak

v iných veciach odlišných od tohto prípadu. Žalovaný a správca dane podľa žalobcu svojvoľne a bez
náležitej vzájomnej logickej súvislosti hodnotili skutkové zistenia a dôkazy. Namietal tiež nedostatočne
zistený skutkový stav s poukazom na skoršie rozhodnutia žalovaného avšak bez uvedenia konkrétnych
skutkových okolností, ktoré žalobca považoval za sporné a prečo. Ďalej žalobca predložil svoje názory
na hypotetické alternatívy o zneužití spolupráce s ním na zakrytie nezákonnej činnosti, ktorej bol obeťou.
Žalovaný ďalej v bodoch 18 až 24 (prípadne aj v iných bodoch) správnych žalôb predkladal svoje názory

a hodnotiace závery týkajúce sa zisteného skutkového stavu, resp. zistení z neho plynúcich, ohľadom
úloh a právomoci správnych orgánov v rámci dokazovania, o povinnosti rešpektovať záväznú judikatúru
a pod.

42. Vo vzťahu ku kvalite uvedených žalobných námietok považuje správny súd za potrebné poukázať na

závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa
ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť
žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému
právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom

správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom
úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom
znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené.
Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
Bez vyjadrenia jasného stanoviska žalobcu k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého

rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a pri právnom
posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, je
zrejmé, že vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru žalobcu,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
onezákonnostinapadnutéhorozhodnutia. Taktovšeobecneuplatnenénámietkyneumožňujúuskutočniť
súdnyprieskumnapadnutýchrozhodnutí,pretožepráverozsahomadôvodmisprávnejžalobyjesprávny
súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. K dôvodnosti žalobných námietok teda nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce

za následok rozpor napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického
uvažovania (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo
napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.
Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí
vyhľadávať, ani v žalobách všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho

spisu alebo odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Uvedeným námietkam tak
chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený
zákon (predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu
správny súd nemohol doplniť.

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov
a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil
vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov,

či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava ibato, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza

zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo
vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie
zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia,t.j.jehorozsahjeobmedzenýúčelomsprávnehosúdnictva(§119ods.1SSP).Úlohousúdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené
zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v rámci označených žalobných bodov dostatočne
nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so
zásadami logického uvažovania v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto
žalobným bodom vyhovieť.

44. Preto možno len vo všeobecnosti dodať, že po preskúmaní veci dospel senát správneho súdu
k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za
súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a správcu dane predchádzajúci
vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu plynie, že

správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania
orientované dokazovanie. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje
úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav
správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v
napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti

prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane
a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľské spoločnosti FZM, s. r.
o. a Active-Car, s.r.o. (resp. nebol tvrdený ani zistený nikto iný) dodali pre žalobcu predmetné tovary a
služby je opodstatnený, na základe čoho žalobca nesplnil podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty
z predložených dodávateľských faktúr vystavených uvedenými spoločnosťami.

45.Právo naodpočetDPHmožnoodmietnuťpriznaťvtedy,aksanepreukážesplneniejehomateriálnych
podmienok (čo platí pre daný prípad) alebo aj vtedy, ak sa preukáže splnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že
zdaniteľná osoba sa priamo podieľa alebo resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením

podieľa na daňovom podvode deklarovaná dodávateľa, alebo iného subjektu v reťazci dodaní. V takom
prípade je na preukazovanie daňového podvodu dôkazné bremeno prenesené na daňový orgán,
ktorý existenciu takého konania musí dostatočne preukázať, t.j. inak než len na základe domnienok.
O daňový podvod však v danom prípade nejde. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v rámci
smernice Rady č. 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorej musí

zdaniteľná osoba spĺňať formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie
DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný a za
služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Musí primárne disponovať faktúrou
vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 tejto smernice (formálna
podmienka) a musí spĺňať aj ďalšie materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky. Najmä podmienku,

že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby dodávateľa), ďalej
podmienku faktickej existencie plnenia (materiálna existencia plnenia, ktorá v danom prípade nebola
hodnoverne preukázaná), a tiež to, že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej
činnosti. Tieto podmienky stanovené smernicou prevzala aj slovenská vnútroštátna úprava zákona o
DPH v ustanoveniach § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/.

46. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdenia spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za
splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenia vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré
daňový subjekt preukazuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu

dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto
kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny
a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu . Aby správca dane svoje dôkaznébremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti
o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak
je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia a, respektíve korigovať na strane daňového subjektu,

pričom z spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň
je tiež potrebné, že daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje
(§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/). Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, respektíve
prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. Správca dane a žalovaný vo svojich
rozhodnutiach v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľnom obsahu odôvodnili na akom skutkovom základe

bolo spochybnené dodanie tovaru žalobcovi a tým aj presunutie dôkazného bremena späť na žalobcu,
ktoré odôvodnenie neodporuje obsahu administratívneho spisu ani zásadám logického uvažovania.
47. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa viackrát vyjadril aj Ústavný súd
SR. Napríklad v uznesení sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, kde uviedol, že: „ Daňový subjekt
mal v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinní viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú .Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaní dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom,čopredstavujepraktickévyjadrenievkombináciiuplatňovaniazásadyvyhľadávacejazásady
prejednávacej".

48. Žalobca sa nesprávne domnieva, že splnil svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní predložením
faktúr vzťahujúcich sa k sporným obchodom a preukázaním úhrady ceny týchto dodaní. Jeho dôkazné
bremeno sa jednak vzťahuje k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49
ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), pričom platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno

odpustiť vtedy, ak je v daňovom konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych
podmienok predmetného daňového oprávnenia. Právo na odpočet DPH možno odoprieť vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.

novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).
49. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.
zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020) platí, že ľahká zneužiteľnosť práva na
odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na

preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý
si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,
sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať
len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazom

reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na
ktoromležídôkaznébremeno,svojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetdane
uznaný. Na preukázanie splnenia materiálnych podmienok nestačí len formálne deklarovať predložením
vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné
zo strany daňového subjektu aj preukázať.

50. Novšou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky došlo k určitému posunu pri
posudzovaní dodávok tovarov a služieb od deklarovaného dodávateľa vychádzajúc z judikatúry SD EÚ,
ktorý v rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství
(ďalej iba „rozsudok Kemwater“), v bode 40 uviedol, že „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva naodpočítanie DPH z dôvodu, že skutočny´ dodávateľ dotknuty´ch tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch
služieb nebol identifikovany´ a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie
zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkovy´ch okolností jasne vyply´va, že uvedeny´ dodávateľ mal nevyhnutne

toto postavenie, by totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatu´rou pripomenutou
v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnu´troštátny su´d,
nemožno od zdaniteľnej osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočny´ dodávateľ
dotknuty´ch tovarov alebo poskytovateľ dotknuty´ch služieb nebol identifikovany´, preukázala, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“

Závery rozsudku Kemwater je možné zhrnúť nasledovne:
- uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná
pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je.
- dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje
odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú´ osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže

považovať za splnenú´ i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.
- pokiaľ sa deklarovaný´ dodávateľ uvedený´ na faktúre líši od skutočného dodávateľa, osobe
uplatňujúcej si odpočítanie dane môže byť odopreté odpočítanie dane pokiaľ
- nebude preukázané (tým kto si právo na odpočítanie dane uplatňuje), že skutočný´ dodávateľ je inou
zdaniteľnou osobou, alebo

- neexistujú´ osobitné skutkové okolnosti (ktoré správca dane môže samostatne identifikovať), ktoré
preukazujú´, že skutočný´ dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou.
-vovyššieuvedenýchprípadochniejepotrebnépreukazovaťpodvodnékonanie,resp.vedomosťoňom.

51. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168

písm. a/ Smernice je teda aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Inými
slovami, daňový subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168
písm. a/ Smernice, teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, musí byť schopný preukázať, že tovary/
služby boli aj reálne dodané zdaniteľnou osobou – teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.
Platiteľom dane je v SR osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH).

Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane, ako podmienka priznania práva na odpočet dane je
pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Právo na odpočítanie dane sa v zmysle citovaných
ustanovení musí priznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže
(alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov a služieb
bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať s

ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH. Dokonca to platí aj v prípade, ak identita skutočného
dodávateľa tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo
služby. To všetko platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod,
resp. vedomú (vedel alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom.

52. Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal dodanie tovarov a služieb
deklarovanými dodávateľmi (spoločnosťami FZM, s.r.o., Bratislava a Active-Car, s.r.o., Bratislava), resp.
dodanie tovarov a služieb od uvedených deklarovaných dodávateľov bolo spochybnené, vychádzajúc
so záverov rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023 možno
uzavrieť, že konajúce orgány verejnej správy spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej

podmienky práva na odpočet, a to dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168
písm. a/ v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH. Odôvodnene
tak spochybnili splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok.
53. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť

dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Správny súd po preskúmaní
veci dospel k záveru, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci vzniesli dôvodné pochybnosti o

splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporných obchodov žalobcu. Podľa
žalovaného dokazovanie preukázalo, že reálne nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných
obchodov zmysle sporných dodávateľských faktúr od spoločností FZM, s.r.o. a Active-Car, s.r.o. Zo
zistení správcu dane vyplýva, že označení deklarovaní dodávatelia boli v čase daňovej kontrolynekontaktní, nepredložil ani svoju účtovnú dokumentáciu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zo
svedeckých výpovedí p. C. F. (bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti FZM, s.r.o.) a p. D. D. (bývalý
konateľ subdodávateľských spoločností, ktorý dokonca obchodnú spoluprácu so spoločnosťou FZM,

s.r.o. výslovne poprel) a z vyjadrenia konateľa žalobcu nevyplynuli skutočnosti, ktoré by žalobcom
deklarované dodania služieb potvrdzovali. Rovnako ani konateľ Active-Car, s.r.o. D. C. nevedel uviesť
žiadne podrobnosti k zdaniteľným obchodom. Nevedel ani konkretizovať spoločnosť, ktorá mala výrobu
reklamných predmetov realizovať. Konateľ údajného výrobcu reklamných predmetov D. D. spoločnosť
žalobcu nepoznal napriek tomu, že mal vyrábať niekoľko tisíc reklamných predmetov s logom žalobcu.

Z ich vyjadrení boli podporené relevantné pochybnosti správcu dane. Hodnotenie svedeckých výpovedí
žalovaným bolo v súlade s ich obsahom ako aj v súlade so zásadami logického uvažovania
54. Z dokazovania správcu dane tak vyplynulo, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď
okrem sporných dodávateľských faktúr nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy a doklady, ktoré
by preukazovali ním tvrdené a deklarované skutočnosti. Konateľ žalobcu k dokladom súvisiacim so
spornými dodávateľskými faktúrami od spoločnosti FZM, s.r.o. uviedol, že „doklady odopínajú, archivujú

a následne sa skartujú“. Na ústnom pojednávaní dňa 10.09.2019 ku konštatovaniu správcu dane, že
žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne dôkazy uviedol že „napriek tomu, že sme ich
nepredložili to neznamená, že podklady neboli, tieto sa zvlášť evidovali a archivovali, v prevádzkovej
archivácii máme 5 kubíkov a nie sme schopní vyselektovať tieto podklady a vyhľadať ich“. Vyjadrenia
konateľa žalobcu k preverovaným zdaniteľným obchodom boli všeobecného/nekonkrétneho charakteru

a to aj napriek skutočnosti, že tieto práce sa mali vykonávať na linke žalobcu a v jeho priestoroch.
Množstvo účtovných a iných dokladov žalobcu neospravedlňuje a nezakladá u neho výnimku z dôkaznej
povinnosti. Podľa žalovaného sám žalobca potvrdil, že skutočnosť, či došlo k skutočnému dodaniu
kooperačných prác, prepravných služieb alebo k dodaniu reklamných služieb po ich realizácii fakticky nie
je možné identifikovať, nakoľko po ich vykonaní nezostal žiaden hmotný výsledok, ktorý by bolo možné

dnes zo strany správcu dane a žalovaného nájsť. Tvrdenie o nezanechaní žiadneho hmotného výsledku
mal za zavádzajúce, nakoľko pokiaľ žalobcovi boli reálne dodané deklarované reklamné predmety, bol
by žalobca schopný tieto predložiť ako dôkaz alebo v rámci daňového konania vykonávaného správcom
dane by k tejto skutočnosti vedel uviesť bližšie informácie, k čomu nedošlo. Žalovaný okrem iného
poukázal na vyjadrenie C. A., konateľa žalobcu, ktorý k požiadavke správcu dane na konkretizáciu

predmetu fakturácie v zmysle sporných dodávateľských faktúr od spoločnosti Active-Car, s.r.o. iba
uviedol, že „je to uvedené na faktúre“. Podľa žalovaného z dokazovania správcu dane vyplynulo,
že žalobca jednoznačne neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď okrem sporných dodávateľských
faktúr nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené
a deklarované skutočnosti.

55. Uvedené zistenia správcu dane (absencia konkrétnych informácií a ďalších podkladov o
zdaniteľných obchodoch na strane žalobcu a jeho deklarovaných dodávateľov) predstavujú pochybnosti
o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťami FZM, s.r.o. a Active-Car, s.r.o., ktoré spochybňujú
hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme
obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli žalobcovi

podrobne oboznámené správcom dane v rámci ústneho pojednávania, čo plynie zo Zápisnice z ústneho
pojednávania č. 100400103/2019 zo dňa 07.02.2019. Žalobca reagoval len verbálnou obranou, ktorú
žalovaný odôvodnene považoval za nedostatočnú pre priznanie uplatneného nároku na odpočet DFPH
bez toho, aby predložil ďalšie podporné podklady.
56. Žalobca namietal žalovaným pripisovanú závažnosť faktu, že správcovi dane sa nepodarilo zistiť

informácie o osobe nového konateľa spoločnosti FZM, s.r.o. C. G., ktorého nekontaktnosť a neexistencia
zmluvného partnera počas celej doby daňovej kontroly nemôže byť žalobcovi na ujmu. Obdobne to
žalobca namietal aj vo vzťahu k novému konateľovi spoločnosti Active-Car, s.r.o. H. I.. Správca dane
preveroval identitu deklarovaných dodávateľov, ich konateľov, s ktorými sa snažil skontaktovať, ako aj
ich subdodávateľov, ktorými boli nekontaktné spoločnosti MACANO, s.r.o. a MACANO MEDIA PLUS,

s.r.o. Potrebné je zdôrazniť, že správca dane a žalovaný výsledkom tohto preverovania nepripisovali
mimoriadny význam a prvostupňové ani napadnuté rozhodnutia zjavne nie sú na nich založené. Boli
len konštatované, nakoľko preverovanie v tomto rozsahu vykonané bolo a jeho výsledky môžu slúžiť
na dokreslenie širších súvislostí. Uvedené výsledky preverovaní tak neboli kladené v neprospech
žalobcu. Ich výsledkom však je, že sa ani z iných zdrojov (vrátane ďalších článkov obchodného

reťazca) nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi a pasivite žalobcu,
boli spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobcom, resp. zistiť nové
skutočnosti o skutočnom dodávateľovi tovarov a služieb. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že
správca dane a žalovaný náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu, ktorý tieto
dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil ďalšie dôkazy na ich vyvrátenie, ani neoznačil in zdaniteľnú
osobu, ktorá by tovar alebo služby mohla dodať, a preto je dôvodný záver žalovaného, že neuniesol v

daňovom konaní svoje dôkazné bremeno.

57. Správny súd zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom
a jeho deklarovanými dodávateľmi. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére
žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu požadované aj vyvrátenie pochybností správcu dane. Od

žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil dôkazy napr. na
preukázanie prepravy tovaru, jeho vykládky (napr. prepravné listy, evidenčné čísla vozidiel, mená a
priezviská osôb realizujúcich prepravu, protokoly o prevzatí tovaru s uvedením osobných údajov osôb
tovar odovzdávajúcich a preberajúcich), či dôkazy na preukázanie vykonávania služieb a prác pre
sťažovateľku (evidencie prác, výplat, osobné údaje osôb a pod.) alebo podklady týkajúce sa existencie
väčšieho množstva reklamných predmetov. Na právne posúdenie veci preto nemožno vzťahovať

aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-610/19 Vikingo), podľa ktorej so zohľadnením zásad daňovej
neutrality, efektivity a proporcionality nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca
neviepreukázať,ženímdeklarovanýdodávateľzabezpečildodanieprostredníctvomsubdodávateľských
subjektov (teda, ak dodanie tovaru nie je sporné, pričom v danom prípade sporné je), respektíve tieto
subjekty stotožniť a pod.

58. Zamietnutie uplatneného nároku na odpočet DPH je podľa označenej judikatúry možné len vtedy,
ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci
na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. V danom prípade však právne

posúdenie veci žalovaným nebolo založené na daňovom podvode, ale na nesplnení hmotnoprávnych
podmienok odpočítania DPH, konkrétne z dôvodu nepreukázania reálneho dodania tovaru a služieb
žalobcovi zdaniteľnou osobou, t.j. z dôvodu nepreukázania materiálnych podmienok, čo si nemožno
zamieňať s daňovým podvodom. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.
6Sžfk/42/2020 (v podľa neho veľmi podobnej veci), z ktorého rozsudku plynie, že samotná skutočnosť,

že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre alebo jeho subdodávateľom,
nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, pričom právo na odpočet možno zamietnuť jedine pod
dvojitou podmienkou – podvod a vedomosť. Skutkové okolnosti v tejto veci však úplne nezodpovedajú
prejednávanému prípadu, pričom správny súd postupoval podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho
správneho súdu SR zohľadňujúcej rozsudok SD EÚ vo veci vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie

s.r.o., ktorá sa prejavila napríklad v rozsudku sp.zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023. Správny súd má
za to, že splnením kritérií v zmysle zmienených rozsudkov nedošlo k prekročeniu rozsahu nevyhnutného
na ochranu verejných financií uplatnením systému zodpovednosti bez zavinenia žalobcu. V postupe
daňových orgánov bola rešpektovaná zásada neutrality dane - žalobca netvrdil a správca dane
preverovaním nezistil inú zdaniteľnú osobu, ktorá mohla dodať sporné tovary a služby. Pokiaľ žalobca v

bodoch 10, 18, prípadne 25 a nasl. správnych žalôb s poukazom na judikatúru namietal, že sa nedopustil
daňového podvodu ani o zapojení do neho nemal žiadnu vedomosť, tieto námietky sú mimo rámca
právneho posúdenia predmetných prípadov, nakoľko k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane
zo sporných obchodov došlo z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky
predmetného práva. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k daňovému podvodu či jeho vedomej účasti na

obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je preto v tomto smere irelevantná.

59. Žalobca v správnych žalobách vytýkal žalovanému, že mu ukladal povinnosť detailne poznať svojho
zmluvného partnera, avšak obchodno-právny vzťah nie je manželstvom na celý život, dokonca nie je
nevyhnutné osobne poznať štatutárneho zástupcu zmluvnej strany. Namietal tiež to, že ustanovenia

o povinnosti vedenia evidencií a dôkazov nemôžu byť vykladané ad absurdum. Správny súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení
s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17, z ktorých plynie,
že: Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených
podmienoknároknaodpočetDPH,jeiniciátoromodpočítaniaDPH,pretojejehopovinnosťoupreukázať,

že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca),
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca nebol povinný detailne poznať úplný obsah podnikania jeho
dodávateľov ani mať s nimi nadštandardné osobné vzťahy a žalovaný to netvrdil. Je však súčasťouelementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať obchodného partnera do takej miery, aby mal
istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú v súčinnosti s ním dostatočne preukázané
v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu DPH. Žalobca bol spôsobilý zaistiť si v rámci

dvojstranných vzťahov so svojimi dodávateľmi, ktorých bol bezprostredným účastníkom, podklady,
ktoré by osvedčovali realizáciu zdaniteľných plnení tak, ako to vyplýva z predložených faktúr. Žalobca
však okrem spochybnených základných účtovných odkladov nepredložil nič navyše napriek tomu, že
požiadavka správcov dane na alternatívnom preukázaní priebehu zdaniteľných obchodov, t.j. nielen
obligatórnymi účtovnými dokladmi, je zo zmienených dôvodov ľahkej zneužiteľnosti v podnikateľskej

obci už notorietou. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že nie je zrejmé, čo viac mal ešte predložiť
k faktúram. Správca dane, žalovaný ani správny súd nie sú žalobcovi oprávnení radiť, aké doklady mal
ešte k faktúram doložiť, nakoľko dôkazná povinnosť (spôsob, akým ju naplní) je na žalobcovi. Daňové
orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania,
a to v rozsahu postačujúcom na prijatie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi. Na základe
nimi vykonaného dokazovania, s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, potom

vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v
rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne zrealizované deklarovanými
dodávateľmi, t.zn. zdaniteľnými osobami. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom
bol postup správcu dane spočívajúci vo vyrubení rozdielu dane v dôsledku nesplnenia podmienok na
odpočet dane priliehavý zistenému skutkového stavu a súladný so zákonom.

60. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť žalobných námietok žalobcu, správny
súd podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol.

61. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP

a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný.

62. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom správnom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do

súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.