Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122206081
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122206081.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu A. B. B., B. B. C. XX, XXX
XX D., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07
Bratislava, proti žalovanému C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/X, XXX XX F., o zaplatenie
4.705,25 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8Csp/101/2022-87

zo dňa 24. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III.
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 487,19 € zastavuje.

II V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1, 2, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, §
565, § 100 ods. 1 až 3, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platný ku dňu uzavretia
zmluvy, § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 05.12.2018, zákon č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 29.07.2015 žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty G., E. na dobu neurčitú s úverovým rámcom vo výške
3.000,-Eur,soštandardnoumesačnousplátkou100,-Eursplatnou15.deňmesiaca.Právnypredchodca
žalobcu Predžalobnou upomienkou zo dňa 02.06.2019 upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade

nedoplatku na splátkach vo výške 300,- Eur, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný si uvedenú výzvu
neprevzal. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.07.2019 vyhlásil okamžitú splatnosť celého
dlhu z kreditnej karty. Z výpisov z pôžičkovej karty za obdobie od 08.08.2015 do 30.04.2022 vyplýva, že
žalovaný celkovo vyčerpal sumu vo výške 8.537,19 Eur a zaplatil celkovo 7.999,55Eur. Po 01.05.2022
uhradil 60,- Eur. Podaním doručeným dňa 13.12.2022 žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny
vo výške 427,19 Eur (poplatky a sankčný úrok) spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania ako aj v

časti zaplatenia istiny vo výške 60,- Eur z dôvodu úhrady tejto sumy žalovaným počas súdneho konania.Žalobca preto navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 4.218,06 Eur spolu s prísl. v
mesačných splátkach.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie v časti istiny a úroku z omeškania zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby po jej doručení žalovanému. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím
nebolpotrebný,keďžekčiastočnémuspäťvzatiužalobydošloskôr,nežsazačalopredbežnéprejednanie
sporu alebo pojednávanie vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej

bol žalovanému poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru. Uzatvorená úverová je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu,
že sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, v súlade s ust. § 54a OZ ex offo skúmal, či nárok nie je
premlčaný. Pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej
pohľadávky, a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania tej splátky, ktorá bola
dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba rozhodne

neplynie od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také neuvádza. Ak teda veriteľ
právonazosplatnenievbudúcnostisplatnéhodlhunevyužije,jednotlivésplátkysapremlčujúsamostatne
odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre
zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia doba od splatnosti
tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo. Podľa ust. §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho
zákonníka, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky,
že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Keďže uvedené ustanovenie umožňuje
predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka

tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka.
Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba
v zmysle tohto ustanovenia. Veriteľ síce vyhlásil predčasnú splatnosť, avšak v oznámení neuviedol,
pre nezaplatenie ktorej splátky tak učinil a táto skutočnosť nevyplýva ani z Predžalobnej upomienky. Z
Predžalobnej upomienky vyplynulo, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy vo výške 300,-Eur, t.j.

žalovaný musel byť v omeškaní s úhradou viac ako troch dlžných splátok, ktoré boli vo výške 100,- Eur.
Keďže veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť pre viac ako 3-mesačné omeškanie s úhradou splátky,
žalovaný sa dostal do omeškania už so splátkou splatnou 15.03.2019. Vzhľadom na uvedené, tak v
danom prípade mal za to, že 3-ročná premlčacia doba začala plynúť v 16.03.2019, pričom za súčasnej
aplikácie zák. č. 62/2020 Z. z. uplynula dňa 30.05.2022. Žaloba bola doručená až dňa 29.06.2022, teda

po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov mal za to, že žaloba je z dôvodu márneho
uplynutia premlčacej doby nedôvodná a preto ju vo zvyšku uplatneného nároku zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že v časti konania o zaplatenie sumy 427,19 Eur, kde došlo k
čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom, možno dospieť k záveru, o procesnom zavinení žalobcu na

takomto čiastočnom zastavení konania. Žalobca bol teda v tejto časti konania neúspešný. Žalovaný
zavinil zastavenie konania v časti zaplatenia sumy vo výške 60,- Eur. Vo zvyšnej časti konania (o
zaplatenie 4.218,06 Eur) bol žalobca neúspešný, keďže žaloba bola vo zvyšku zamietnutá. Celkovo tak
bol žalovaný úspešnejšou stranou sporu a má teda nárok na náhradu trov konania, no keďže mu žiadne
trovy nevznikli, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

6.Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,atoprotivýrokomII.aIII..Odvolanieprávne
odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„C.s.p.“).Rozhodnutiesúduprvejinštanciepodľajehonázoruniejesprávne,pretože
žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 15.03.2019 a premlčacia doba by mala začať

plynúť po troch mesiacoch od uvedeného dátumu, teda v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka by
mala pôvodne začať plynúť dňa 16.06.2019. Zároveň však argumentoval neplynutím lehôt v zmysle §
1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorých je potrebné uplynutie premlčacej
doby posunúť o 76 dní, čo má za následok, že premlčacia doba by uplynula dňa 30.09.2022. Žaloba
bola podaná na súde 29.06.2022, teda včas, preto uplatnený nárok v čase začatia sporu premlčaný

nebol. Rovnako poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa
15.12.2022, ktorým argumentuje súd prvej inštancie, pričom z neho vyvodzuje nesprávny právny záver
ohľadom počiatku plynutia premlčacej doby. Taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
Krajského súdu v Košiciach a na zjednocujúce stanovisko Krajského súdu v Prešove. Záverom uviedol,že správnym právnym posúdením by súd prvej inštancie vyhovel žalobe v upravenom rozsahu a tiež si
voči žalovanému uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. V predmetnom prípade sa žalobca ako veriteľ domáha od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatenia
dlžnej (žalovanej) sumy z titulu nevráteného poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie

dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby čo do zvyšku majúc za to, že žalobca sa svojho práva
domáha po uplynutí premlčacej doby, ktorej začiatok plynutia odvíjal odo dňa zročnosti tej splátky, pre
ktorú došlo k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru a od ktorej splatnosti uplynuli tri mesiace,
t.j. od splátky splatnej dňa 15.03.2019. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a mal za to, že
začiatok premlčacej doby je potrebné počítať až po uplynutí troch mesiacov od uvedeného dátumu.

V predmetnom prípade tak bolo sporným od ktorého okamihu je potrebné odvíjať začiatok plynutia
premlčacej doby.

11. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje na to, že uvedená otázka bola už vyriešená
vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, a to sp. zn. 2Cdo/18/2022 zo dňa 30.01.2023, sp. zn.

7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 1Cdo/61/2022 zo
dňa 25.04.2023, sp. zn. 4Cdo/23/2022 zo dňa 26.01.2023 a sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022,
ktoré možno označiť za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

12. Vo vzťahu k pojmu ustálená rozhodovacia prax poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 4Cdo/10/2021 zo dňa 25.02.2021, kde Najvyšší súd SR v bode 11. odôvodnenia
uviedol, že: „V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu“ (§ 421 ods. 1 C.s.p.) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré
sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane

vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali.“ Vo vzťahu k uvedenému pojmu zaujal obiter dictum stanovisko aj
Ústavný súd SR vo veci sp. zn. I. ÚS 51/2020-50 zo dňa 09.06.2020 nasledovne: „Inak povedané, pokiaľ

nejde o rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (relevantné sú aj staršie zbierky, pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 29/2017
z 24. januára 2018), tak možno za ustálenú prax považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musí
spĺňať ďalšie predpoklady, a to (i) buď je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach, alebo (ii) názor je vyjadrený aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto

rozhodnutie (resp. právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j.
opäť musí ísť o akceptáciu právneho názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z
uvedených rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ najvyšší súd odkazuje na nepublikované rozhodnutia, malo by
ísť o „viacero“ takýchto rozhodnutí.“

13. V zmysle vyššie spomínanej ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR tak možno ustáliť,
ktorý moment je určujúcim pre začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka. Napríklad už zo spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo
dňa 30.11.2022, a to konkrétne z bodov 27. a 28. odôvodnenia vyplýva nasledovné: „Vychádzajúc zdaných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, najvyšší
súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci
po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie

ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň
je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo
v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie
celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu
nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd po zhrnutí významných

právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie
pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch,
v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula

tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na
súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).“ Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nepostupoval
v zmysle spomínanej ustálenej rozhodovacej praxe, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako odvolaniu
žalobcu vyhovieť.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku I. zrušil a postupom podľa § 391 C.s.p.
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených

odvolacím súdom – opätovne sa vysporiadať s premlčaním žalobcom uplatneného nároku
v priebehu prvoinštančného konania rešpektujúc pritom ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
avnadväznostinatoopätovneposúdiťžalobcomuplatnenýnárok–následnevoveciznovarozhodnúť,a
samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2, 3 C.s.p. aj náležite odôvodniť.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).