Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-3Sa/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200077
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7023200077.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: KONZEKO spol. s

r.o., so sídlom Areál NPZ 510, 053 21 Markušovce, IČO: 31 659 772, právne zastúpený: WITT&KLEIM
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O. so sídlom Dolná č. 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 -10, 813 63 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3208-3/2023-BA zo dňa 17.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom ul. 29 augusta č.8-10,
Bratislava, číslo XXXX-X/XXXX-A. zo dňa 17.01.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka
Spišská Nová Ves so sídlom Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves číslo XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX

zo dňa 05.09.2022 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočke Spišská Nová Ves na nové konanie
a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 05.09.2022 bolo vydané prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutie číslo: XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie mesiaca marec 2022
v sume 10.295,86 Eur (poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v
nezamestnanosti , do rezervného fondu solidarity a na financovanie podpory) z dôvodu, že toto poistné
a povinné príspevky neboli odvedené za mesiac marec roku 2022 vôbec.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné
apovinnépríspevkyžalobcavôbecneodviedolatozamesiacmarec2022,čímporušilustanovenie§128

ods. 1 písm. a) bod 1 a 2 písmeno b), bod 1 a 2, písm. c) bod 1 a 2 a písm. f) bod 1 a 2 zákona č. 43/2004
Z. z., § 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2 zákona a § 20 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 1 písm. a), § 26 ods.
1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. Prvostupňový správny orgán uviedol, že Sociálna
poisťovňa predpíše poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo
ich odviedla v nesprávnej výške. Vzhľadom na porušenie citovaných ustanovení zákona o sociálnom
poistení prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia. Prílohou prvostupňového rozhodnutia je aj rozpis nezaplatených preddavkov.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že považoval toto rozhodnutie vrátane
výzvy na zaplatenie pohľadávky za nezákonné. Uviedol, že Sociálna poisťovňa mu ako prvostupňový
orgán predpísala poistné ako zamestnávateľovi za mesiac marec roku 2022 z dôvodu, že nebolizaplatené vôbec. Vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Košice
I. sp.zn. 30R/1/2022 zo dňa 13.04.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky
pod. č. 76/2022 dňa 21.04.2022 bolo začaté reštrukturalizačné konanie jeho spoločnosti a uznesením

Okresného súdu Košice I. sp.zn. 30R/1/2022 zo dňa 13.05.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku
Slovenskej republiky pod č. 96/2022 dňa 19.05.2022 bola povolená reštrukturalizácia jeho spoločnosti.
Poukázal na ust. § 120 ods. 1 a 2 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“) a na ust. § 120 ods. 2 poslednej vety Zákona
o konkurze, v zmysle ktorého, vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď

dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Uviedol, že pohľadávka Sociálnej poisťovne
mala byť prihlásená do reštrukturalizácie prihláškou podľa ust. § 121 a nasl. Zákona o konkurze, pretože
nespĺňa znaky prednostnej pohľadávky a poukázal na to, že predmetná pohľadávka má verejnoprávnu
povahu a preto bolo nutné posúdiť, kedy ju bola spoločnosť ako dlžník/zamestnávateľ oprávnená (nie
povinná) dobrovoľne plniť prvý krát. Dôvodil, že nakoľko sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne
v štátnej pokladni za kalendárny mesiac pozadu, poistné za mesiac marec 2022 sa platí v mesiaci

apríl 2022 a spoločnosť ako zamestnávateľ bola oprávnená ho prvý krát zaplatiť dňa 01.04.2022, t.j.
pred dňom účinného začatia reštrukturalizačného konania, na základe rozhodnutia Okresného súdu
Košice I zo dňa 13.04.2022. Uviedol, že je nutné rozlišovať vznik a splatnosť pohľadávky, pričom
v období medzi nimi má dlžník oprávnenie pohľadávku dobrovoľne plniť. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/31/2021 zo dňa 25.05.2022, v ktorom

súd konštatuje, že ak pohľadávka na poistné vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, musí
sa v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou. Konštatoval, že lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula
dňa 13.06.2022 a žiadal o zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu.
4. Žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu
a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa má za to, že toto rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších
právnych predpisov, obsahuje zákonom predpísané náležitosti, výrok rozhodnutia je dostatočne určitý
a odôvodnenie rozhodnutia taktiež spĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 209 ods.4 zákona. Poukázal

na to, že prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves vykonala
porovnanie včasnosti a správnosti odvodu poistného a povinných príspevkov a zistila, že žalobca
dlžné poistné za obdobie marec 2022 spolu v sume 10 295,86 Eur do dňa vydania napadnutého
rozhodnutia, t.j. do 05.09.2022 nezaplatil vôbec, a na základe toho bolo vydané rozhodnutie číslo XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX.

6. Žalovaný v odôvodnení ďalej v popise skutkového stavu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového
rozhodnutia uviedol, že dňa 21.04.2022 predložil žalobca mesačný výkaz poistného a príspevkov za
obdobie marec 2022, podľa ktorého bol povinný odviesť poistné a príspevky spolu v sume 10 295,86
Eur, a v ktorom bol deň výplaty príjmov (deň splatnosti poistného a povinných príspevkov ) určený na

deň 30.04.2022.

7. K námietke toho, že pohľadávka vznikla pred reštrukturalizáciou žalovaný uviedol, že splatnosť
dlžnej sumy poistného a povinných preddavkov vznikla voči dlžníkovi po začatí reštrukturalizačného
konania teda po 13.04.2022 a z uvedeného dôvodu tak pohľadávka nebola v reštrukturalizácii uplatnená

prihláškoupretoževzmysleust.§120ods.2zákonaokonkurzeareštrukturalizáciisatakátopohľadávka
do konania neprihlasuje.

II.

Správna žaloba

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo :
XXXX-X/XXXX-A. zo dňa 17.01.2023 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa číslo :
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.09.2022. V žalobe namietal nesprávne právne posúdenie

a porušenie jeho ústavného práva vlastniť majetok a práva podnikať, nakoľko napadnuté rozhodnutie
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím priamo zasahuje do jeho majetkovej sféry, pretože mu v rozpore
so zákonom prikazuje zaplatenie poistného - žalobné námietky - § 191 ods. 1 písmeno c) SSP. Spolus podanou žalobou žiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a tiež o nariadenie
pojednávania.

9. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písmeno c) SSP ), v nej
žalobca uviedol, že na rozdiel od žalovaného zastáva rozdielny právny názor o otázke momentu vzniku
poistného. Žalovaný považuje pohľadávku za prednostnú, vzniknutú po začatí reštrukturalizačného
konania, t.j že sa na ňu nevzťahujú účinky začatia reštrukturalizačného konania avšak žalobca namieta,
že pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, t.j. že ju bolo nevyhnutné prihlásiť

do reštrukturalizácie a v dôsledku jej neprihlásenia nastúpili účinky nevymáhateľnosti podľa ust. §
120 ods. 1 druhej vety v spojení s ust. § 155 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pre
posúdenie režimu konkrétnej pohľadávky z hľadiska jej uplatnenia v reštrukturalizácii sú relevantné
ustanovenia § 120 ods.1 a § 120 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom významným
pre ich interpretáciu sa stala novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii vykonaná zákonom číslo
377/2016 Z.z., ktorá doplnila s účinnosťou od 01.03.2017 ustanovenia § 120 ods.2 o štvrtú vetu v znení :

„vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol oprávnený plniť
takúto pohľadávku.“ Žalobca považuje moment vzniku pohľadávky za rozhodujúce diferenčné kritérium,
t.j. či tento nastal pred dňom začatia reštrukturalizačného konania alebo po tomto dni. Pre posúdenie
otázky vzniku pohľadávky je v zmysle zásady „lex specialis derogat lex generalis“ potrebné použiť
zákon o konkurze a vyrovnaní a nie zákon o sociálnom poistení. Žalobca posudzuje pohľadávku

poistného za pohľadávku, ktorá vznikla z verejnoprávneho vzťahu a moment vzniku pohľadávky za
moment, kedy bol prvý krát oprávnený pohľadávku plniť, t.j. 01.04.2022 . Zároveň konštatoval, že pre
posúdenie momentu vzniku poistného sú relevantné skutkové okolnosti, nie moment jeho splatnosti
ani vydania či právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Podľa názoru žalobcu
skutkové deje, z ktorých poistné vyplýva v celom rozsahu nastali pred začatím reštrukturalizačného

konania. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžsk/110/2020 zo dňa 12.01.2023, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžsk/31/2021 zo dňa 25.05.2022, rozsudok veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžf/23/2011 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sa/10/2021 zo

dňa 18.08.2021 a tým aj na princíp legitímneho očakávania, ktorý je súčasťou princípu právnej istoty,
ktorý zahŕňa aj predvídateľnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej moci. Žalobca žiadal súd
o zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a vrátenie veci na
ďalšie konanie a rozhodnutie, ako aj o právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2023 poukázal na to, že lehotu v ktorej je
zamestnávateľ povinný odviesť poistné ustanovuje § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého

poistné je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.
Rovnaká lehota splatnosti je určená podľa § 28 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. aj pre určenie splatnosti
povinných príspevkov, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ.

11. Dňa 21.04.2022 prijala Sociálna poisťovňa od žalobcu elektronicky mesačný výkaz poistného

a príspevkov za mesiac marec 2022, v zmysle ktorého bol žalobca povinný odviesť sumu 10 295,86 Eur,
pričom ako deň výplaty uviedol dátum 30.04.2022. Žalovaný má za to, že poistné a povinné príspevky
za mesiac marec 2022 vo výške 10 295,86 Eur boli teda splatné dňa 30.04.2022.

12. Podľa žalovaného ak neboli poistné a povinné príspevky zaplatené v lehote splatnosti, stávajú

sa pohľadávkou Sociálnej poisťovne priamo zo zákona o sociálnom poistení číslo 43/2004 Z.z. a to
uplynutím zákonom stanovenej lehoty ich splatnosti priamo zo zákona a pokiaľ plynie lehota splatnosti
odvádzateľ poistného a povinných príspevkov sa stáva dlžníkom až po uplynutí lehoty splatnosti. Ak by
to tak nebolo, bol by odvádzateľ poistného dlžníkom už prvý deň kalendárneho mesiaca, a teda bol by
dlžníkom permanentne a Sociálna poisťovňa by mala povinnosť ho viesť v Zozname dlžníkov, aj keď

mu plynie lehota na zaplatenie.

13. Žalovaný ďalej zastáva názor, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou prednostnou podľa § 120
ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko vznikla až počas reštrukturalizačného konania, pohľadávka napoistnom vznikla až dňa 01.05.2022, a preto bol postup prvostupňového správneho orgánu správny,
ak predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves žalobcovi poistné rozhodnutím zo dňa
05.09.2022. Je toho názoru, že pohľadávky na poistnom a povinných príspevkoch vznikajú až márnym

uplynutím splatnosti, teda okamihom, kedy bol oprávnený plniť pohľadávku na poistnom a povinných
príspevkoch.

14. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasil.

IV.
Odklad vykonateľnosti

15. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku rozhodol právny predchodca Správneho súdu

vKošiciach-KrajskýsúdvKošiciachuznesenímč.k.3Sa/5/2023–37zodňa17.04.2023tak,žesprávnej
žalobe priznal odkladný účinok nakoľko mal za to, že vzhľadom na žalobcom osvedčenú ekonomickú
situáciu by okamžitý výkon rozhodnutia žalovaného predstavoval pre žalobcu závažnú ujmu.

V.
Replika žalobcu

16. Žalobca v replike zo dňa 06.06.2023 zotrval na podanej žalobe a odkázal na ňu. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/17/2022 zo dňa 29.03.2023,

ktorým kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 28Sa/10/2021 zo dňa 18.08.2021, na ktorý žalobca poukazoval aj v správnej žalobe
a v ktorom kasačný súd konštatoval, že právny názor v kasačnej sťažnosti sa zakladá na starších
právnych názoroch judikatúry a poukázal na svoj rozsudok sp. zn. 9Sžsk/31/2021, v ktorom konštatoval,
že po novele Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.03.2017 nemôžu tieto právne názory

obstáť. Poukázal tiež na skutočnosť, že k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Obdo/41/2019 zo dňa 10.12.2020, na ktorý poukazoval žalovaný sa vyjadril Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/31/2021 zo dňa 25.05.2022, v odôvodnení ktorého bolo
ustálené, že nakoľko mzda je splatná zásadne za mesačné obdobie pozadu, a teda - kedykoľvek
po uplynutí kalendárneho mesiaca a zákonník práce neustanovuje, že by zamestnávateľ nemohol

zamestnancovi vyplatiť mzdu aj skôr, a tým konštatoval, že zrážku poistného zo mzdy zamestnávateľa
môže zamestnávateľ vykonať aj pred výplatným termínom a odviesť aj poistné. Poukázal aj na
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.04.2023 sp. zn.: 3Sa/7/2022, ktorý sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia stotožnil s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu v jeho rozhodnutí pod
sp. zn.: 9Sžk/31/2021 zo dňa 25.05.2022 ako aj s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici

uvedenom v rozsudku pod sp. zn.: 28Sa/10/2021 zo dňa 18.08.2021 ohľadom rozlišovania vzniku
a splatnosti pohľadávky a posúdenia vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu.

VI.

Duplika žalovaného

17. Žalovaný na obsah uvedený v replike žalobcu ani napriek výzve súdu nereagoval.

VII.
Relevantná právna úprava

18. Podľa § 231 ods. 1 písmeno f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon

o sociálnom poistení“), zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu
príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov ana nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie,
úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný
fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie

správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby,
ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni a 2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol
nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na
základe výkazu podľa prvého bodu.

19. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas
reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

20. Podľa ust. § 120 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,
pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k
začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii

neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku
právanaplneniepodľa§488Občianskehozákonníkabezohľadunato,čiužnastalčasplnenia.Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť

takúto pohľadávku.

21. Podľa § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma poistného na nemocenské poistenie, suma
poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové
poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a

suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z
vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ").

22. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva
zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem

príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, 7)
príspevkovnadoplnkovédôchodkovésporenie,ktoréplatízamestnávateľzazamestnanca.Vymeriavací
základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom
zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ
zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto

zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa
právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

23. Podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho
základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý

platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v
nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného
v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na
určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická

osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a
vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho
vzťahu.

24. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je

splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata
týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je
splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň
určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý saplatí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je
splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
25. Podľa § 144 ods. 1,2 zákona o sociálnom poistení (1) sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej

osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo
ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. (2) Ak zamestnávateľ na výzvu sociálnej poisťovne nepredloží
podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sociálna poisťovňa môže predpísať poistné
na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného

zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

VIII.
Konanie pred správnym súdom

26. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.

27.Súdnazákladežiadostižalobcunariadilpojednávanienadeň30.11.2023,naktoromvovecirozhodol
v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa včas a riadne ospravedlnil a v prítomnosti zástupcu žalobcu. Ten
vo svojom prednese zotrval na správnej žalobe a všetkých argumentoch v nej uvedených.

IX.
Právny názor správneho súdu

28. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočky

Košice číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.09.2022. Z obsahu žaloby je teda zrejmé, že
žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP)
z dôvodu nesprávneho posúdenia dátumu termínu splatnosti poistného a príspevkov.

29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

30. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého
stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s
administratívnym spisom dospel k záveru, že je žaloba žalobcu dôvodná a preto je namieste zrušiť
napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

31. Z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania
bola v podstate spornou tá skutočnosť, či pohľadávka na poistnom za obdobie mesiaca marec 2022
je pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania alebo je pohľadávkou, ktorá
vznikla počas reštrukturalizačného konania.

32. K vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia súd uvádza, že táto námietka je dôvodná
a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Súd
má za to, že žalovaný zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. V tejto veci bol podstatný pre
posúdenie dôvodnosti žaloby okamih vzniku pohľadávky a okamih splatnosti pohľadávky.33. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že v prípade poistného za mesiac marec 2022
sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla dňa 01.04.2022 ( išlo o poistné a povinné príspevky za mesiac

marec 2022 ), t.j. pred reštrukturalizáciou, ktoré uznesenie o začatí reštrukturalizácie sp. zn. 30R/1/2022
zo dňa 13.04.2022 bolp zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 76/2022 dňa 21.04.2022 s právnymi
účinkami zverejneného uznesenia dňa 22.04.2022 ( § 113 ods.3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ).
Žalovaný (prvostupňový správny orgán) si teda mal pohľadávku na poistnom a povinných príspevkoch
za mesiac marec 2022 prihlásiť do reštrukturalizácie, a teda na predmetný prípad bolo potrebné

aplikovať ustanovenie § 120 ods. 1 Zákona o konkurze s tým, že pre posúdenie, či ide o pohľadávku,
ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou alebo počas reštrukturalizácie je potrebné posúdiť okamih vzniku
pohľadávky podľa pravidla upraveného v ustanovení § 120 ods. 2 posledná veta Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii.

34. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 120 ods. 2 Zákona o konkurze, posledná veta, vznikom

pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto
pohľadávku.

35. V zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho
vzťahu viazaný výlučne na oprávnenie ju zaplatiť. Teda nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú

veriteľovi právo predpísať poistné, ale na oprávnenie zaplatiť poistné na strane povinného.

36. Podľa žalobcu konkurzný zákon tento moment vzniku pohľadávky presunul oproti zákonu
o sociálnom poistení, preto vznik pohľadávky treba viazať na moment, kedy sú známe všetky skutočnosti
pre určenie výšky poistného, ktorá skutočnosť oprávňuje zamestnávateľa zaplatiť poistné.

37. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou
Sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti. Poukázal pritom na rozhodnutia súdov
vydaných v rokoch 2010, 2011, v ktorých súdy podali výklad zákona o sociálnom poistení k otázke
vzniku pohľadávky žalovanej na poistnom ( pred novelizáciou § 120 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii zákonom č. 377/2016 Z.z. ), v zmysle ktorého pohľadávka poisťovne voči
zamestnávateľovi vznikne až potom, ako zamestnávateľ dobrovoľne nezaplatí a neodvedie poistné, teda
až dňom, kedy márne uplynula lehota na zaplatenie poistného, teda až po jeho splatnosti. Poukázal aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/41/2019 zo dňa 10.12.2020 od
právneho záveru ktorého sa však Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odchýlil v rozhodnutí sp.

zn. 9Sžsk/31/2021 zo dňa 25.05.2022.

38. Takáto argumentácia žalovaného však nemohla v konaní obstáť práve z toho dôvodu, že zákon č.
7/2005 Z. z. novelizáciou zákonom č. 377/2016 Z. z. účinnom od 1.3.2017 zaviedol osobitnú právnu
konštrukciu momentu vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, keď momentom vzniku pohľadávky

je okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť túto pohľadávku. Podľa dôvodovej správy k zákonu č.
377/2016 Z. z., účelom tejto novelizácie bolo zamedziť nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa
so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú
pohľadávky splatné a tie, ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky,
ktorých vznik je viazaný na podmienku. Podľa tejto dôvodovej správy „splatnosť pohľadávky však nie je

podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu, sú výlučne
skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa
rozumie okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal
čas plnenia (t. j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď
dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku, v tomto prípade od 01.04.2022 ( išlo o poistné

a povinné príspevky za mesiac marec 2022 ).

39.Celáargumentáciažalovanéhojetakpostavenánaúpraveavýkladeustanovenízákonaosociálnom
poistení bez toho, aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je
potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne, a to podľa § 120 ods. 2 Zákona

o konkurze a reštrukturalizácii k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť a nie podľa
zákona o sociálnom poistení.40. Súd má za to, že argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti
by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v § 120 ods. 2 zákona o konkurze.

41. Podľa § 129 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení suma poistného sa určuje percentuálnou
sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím
základom podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je príjem zamestnanca a podľa § 139 ods. 1
zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca
(zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť poistného je upravená v

§ 143, pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí
a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom
zamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení plynú rozhodné skutočnosti,
ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku poistného v súlade so zákonom. Predovšetkým

musíbyťznámyvymeriavacízákladzamestnanca,ktorýmožnopresneurčiťažpouplynutíkalendárneho
mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľovi nebráni žiadne z týchto ustanovení zákona o
sociálnom poistení a ani žiadne iné ustanovenie zákona o sociálnom poistení v tom, aby zaplatil
poistné pred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení,
ktoré upravuje čas splatnosti poistného. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,

podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni
správne určiť a zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí, a to
aj bez predloženia výkazu poistného (žalobca vo výkaze uviedol deň splatnosti poistného a povinných
príspevkov za mesiac marec 2022 deň 30.04.2022). Z doslovného znenia § 120 ods. 2 zákona

okonkurzeareštrukturalizácii,tedagramatickýmvýkladommožnodospieťjednoznačnektomu,ževznik
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie povinného pohľadávku zaplatiť.
Ani výkladom z účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je dosiahnuť čiastočné uspokojenie
veriteľov v reštrukturalizácii vo vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze a súčasne umožniť dlžníkovi
sanáciu poskytnutím súdnej ochrany pred starými dlhmi, za tým účelom oddeliť staré dlhy od dlhov, ktoré

vzniknú počas reštrukturalizácie, nemožno dospieť k inému ako k tomu, že akonáhle možno v súlade s
príslušnou verejnoprávnou úpravou určiť výšku pohľadávky, je povinný subjekt oprávnený ju zaplatiť, a
teda v zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je tento okamih potrebné považovať
za vznik pohľadávky na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii a na posúdenie otázky, či žalovaná
mala alebo nemala oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie

uplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie. Navyše celá argumentácia žalovanej je postavená na
úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho, aby reflektovala na tú skutočnosť,
že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu
posúdiť odlišne a to podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Argumentácia, že
poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy

obsiahnutej v § 120 ods. 2 ZKR.

42. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ bol oprávnený zaplatiť poistné od 01. dňa mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. V preskúmavanej veci to bolo odo dňa 01.04 2022.

43. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: 30R/1/2022 zo dňa 13.04.2022, zverejneným
v Obchodnom vestníku dňa 21.04.2022 pod č. 76/2022 bolo začaté reštrukturalizačné konanie na
žalobcu a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: 30R/1/2021 zo dňa 13.05.2022, zverejneným
v Obchodnom vestníku dňa 15.05.2022 pod č. 96/2022 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu.

44. Podľa skutkových okolností v preskúmavanej veci má súd za to, že nejde ani o prípad, kedy by
žalovaný nemal včas podklady pre prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania, nakoľko
reštrukturalizačné konanie bolo začaté voči žalobcovi 21.04.2022 (zverejnením uznesenia sp. zn.:
30R/1/2022 zo dňa 13.04.2022 o začatí reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku) s právnymi účinkami
dňa 22.04.2022 a reštrukturalizácia žalobcu bola povolená dňa 19.05.2022 (zverejnením uznesenia

sp. zn.: 30R/1/2022 zo dňa 13.05.2022 o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku), ako to
uviedol súd vyššie. Žalobca predložil výkaz poistného za mesiac marec 2022 dňa 21.04.2022, t.j.
pred začatím reštrukturalizačného konania. To znamená, že žalovaný mal včas podklady na to, abytoto poistné prihlásil do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote – 30 dní odo dňa povolenia
reštrukturalizácie.

45. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že išlo o pohľadávku, ktorá vznikla dňa 01.04.2022 pred začatím
reštrukturalizačnéhokonania,aktorúžalovanýdoreštrukturalizáciežalobcuneprihlásil,apretožalovaný
stratil oprávnenie počas reštrukturalizácie uplatňovať túto pohľadávku.

46. Žalovaný teda vec nesprávne právne posúdil, na základe čoho potom nerešpektoval ustanovenie

§ 120 ods. 1, prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii a napriek tomu, že toto ustanovenie
mu bránilo uplatňovať pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie a nebola v
reštrukturalizačnom konaní uplatnená prihláškou, tak urobil až napadnutým rozhodnutím.

47. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu

predchádzalo zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

48. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať pokiaľ ide o rozlišovanie okamihu vzniku
pohľadávky a okamihu splatnosti pohľadávky na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn.: 28Sa/10/2021 zo dňa 18.08.2021 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/17/2022 zo dňa 29.03.2023, s odôvodnením ktorého sa správny
súd v plnom rozsahu stotožňuje, a na ktorý aj odkazuje. Otázku vzniku pohľadávky na účely zákona
o konkurze a reštrukturalizácii treba posudzovať predovšetkým podľa tohto zákona a až podporne
podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po

uvedenej novelizácii sa vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu rozumie okamih, keď bol dlžník
prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (Národná rada
Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 247) zdôraznila, že sa ním rieši problém prameniaci
z toho, že v reštrukturalizácii nedochádza k zosplatneniu všetkých záväzkov dlžníka, a tak je dôležité
rozlišovať ich vznik a splatnosť. To podľa zákonodarcu viedlo aplikačnú prax k nesprávnym záverom,

že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase
povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné. Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka
vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa podľa navrhovateľa
zákona mal rozumieť okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na
to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť), a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa mal

rozumieť okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Verejnoprávny charakter
pohľadávky na poistné na sociálne poistenie je nesporný ani v doterajšej judikatúre. Taktiež okamihom
vznikupohľadávkyaokamihomsplatnostipohľadávkysazaoberalajNajvyššísprávnysúdSRvosvojom
rozhodnutí sp. zn.: 9Sžsk/31/2021 zo dňa 25.05.2022 s ktorého právnym názorom sa taktiež súd v plnom
rozsahu stotožňuje a na neho odkazuje.

49. V novom konaní je správny orgán, ktorému bude vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie viazaný,
v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu

trov konania žalobca v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bol žalobca celkom
úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania
a zaviazal žalovanú na ich zaplatenie. Výšku trov konania správny súd určí v samostatnom rozhodnutí,
ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).