Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 55C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124200366
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124200366.2

Uznesenie

Mestský súd Košice právnej veci žalobcov: 1.,A. B. C., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX
D. X., E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX F. proti žalovanému: B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/X, XXX XX F. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II.Žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia návrhom doručeným súdu dňa 08.01.2024 žiadali, aby konajúci súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil v ich prospech záložné právo k bytu č. 2 na prvom poschodí,
vchod č. 9, ulica Slobody 235/9, 040 11, súpisné č. XXX postaveného na pozemkoch registra „ C“,
parcelné čísla 356, 357, 358 v katastrálnom území G., obec F. – H., I. F. A., evidovanom na LV č. XX XXX,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to z dôvodu ohrozenia exekúcie.

2. Podaný návrh odôvodnili žalobcovia tým, že sú veriteľmi žalovanej z titulu pôžičky, ktorú jej
poskytli jednak bezhotovostne vo forme prevodu z účtu na účet a taktiež formou hotovostného vkladu
na účet, a to v pravidelných mesačných splátkach v rôznych sumách. Výška dlhu činila ku dňu
podania návrhu sumu 40 000 eur. Za účelom preukázania pohľadávky, boli žalobcami predložené spolu
s návrhom taktiež výpisy z účtov. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalobca v 2. rade a žalovaná boli manželia,

ktorých manželstvo bolo rozvedené tunajším súdom, rozsudkom sp.zn. K2-17P/61/2023 zo dňa
20.11.2023. Žalobca v 2. rade a jeho prostredníctvom taktiež žalobca v 1. rade žalovanú viackrát ústne
žiadali o splatenie predmetnej pôžičky, na čo žalovaná odmietla reagovať. Vo vzťahu k rozhodujúcim
skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia uviedli, že
ohrozenie exekúcie vidia v tvrdení žalovanej o úmysle zbaviť sa svojho majetku. Týmto by mohla byť
významne ovplyvnená vymožiteľnosť ich pohľadávky. Nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej žalobcovia

navrhujú zriadiť v ich prospech záložné právo, predstavuje základný majetok žalovanej. O žiadnom
inom majetku nemajú žalobcovia vedomosť. Sú preto názoru, že nimi sledovaný účel, spočívajúci
v zabezpečení ich pohľadávky, je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.

3. Dňa 11.01.2024 bolo konajúcemu súdu doručené doplnenie podania žalovaných, v zmysle ktorého
sa mení výška pohľadávky žalobcov voči žalovanej z 40 000 eur na 41 250 eur. Žalobcovia taktiež

uviedli, že výška dlhu žalovanej sa bude ešte meniť, a to z dôvodu čakania na kompletné výpisy z banky
za obdobie minulých rokov, o ktoré žalobcovia požiadali za účelom vyčíslenia celkovej výšky dlhu.
Tieto majú byť žalobcami zaslané súdu v priebehu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. V prípade, že súd o veci rozhodne skôr, bude výška dlhu upresnená v žalobe vo veci samej.

4. Návrh žalobcov súd právne posúdil podľa predmetných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).5. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na

zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľaust.§328ods.2CSPonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodnesúdnajneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326.

14. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie

16. Podľa ust. § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa ust. § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

18. Účel zabezpečovacieho opatrenia spočíva v posilnení postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na presne určený majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná. Cieľom je zamedzenie alebo zredukovanie možného
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zo zákonnej formulácie možno substancovať
základné podmienky, ktorých kumulatívne splnenie je nevyhnutným predpokladom pre nariadeniezabezpečovacieho opatrenia. V zmysle týchto a) možno zabezpečovacie opatrenie zriadiť len na návrh,
b) vyžaduje sa existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné
majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude

zabezpečovať peňažnú pohľadávku d) musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie ( Veľký
komentár k Civilnému sporovému poriadku).

19. Z povahy a účelu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí

zistiť všetky skutočnosti, ktoré sa vyžadujú pre vydanie konečného rozhodnutia, a teda pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Žiada sa však
osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo zmarenia exekúcie. Osvedčením
možno rozumieť, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov nezisťuje všetky rozhodujúce
skutočnosti, ale len tie najvýznamnejšie. V prípade, že sa jedná o zjavne nedôvodný alebo neexistujúci

nárok, nie je možné poskytnúť mu ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

20. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Je preto
nevyhnutné, aby bola osvedčená dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, vo vzťahu ku ktorému
môže byť ohrozená exekúcia. Úlohou súdu je následne zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do

majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie, nakoľko z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný
nepomer. V danom prípade nemal súd v dostatočnej miere preukázané, že žalobcovia poskytli žalovanej
pôžičku, a to vzhľadom na absenciu skutočností dôvodne preukazujúcich, že došlo k jej poskytnutiu.
Žalobcovia taktiež neuviedli dátum, kedy malo medzi nimi a žalovanou dôjsť k uzavretiu zmluvy

o pôžičke. Doloženie výpisov z účtu zo strany žalobcov nepovažuje súd za dostatočné na preukázanie
oprávnenosti ich nároku. Navyše do majetkových práv žalovaného nie je možné zasiahnuť, ak základ
nároku nie je minimálne osvedčený.

21. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jednoznačne vymedziť
predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a súčasne musí osvedčiť obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Nebezpečenstvo zmarenia exekúcie však musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.
Vzhľadom na uvedené je preto úlohou navrhovateľov, aby osvedčili dôvodnú obavu z ohrozenia
exekúcie, teda preukázali, že žalovaná robí také faktické a právne úkony, ktoré môžu v konečnom

dôsledku viesť k zmareniu exekúcie. Len samotné poukázanie na tvrdenie žalovanej o tom, že má
v úmysle zbaviť sa majetku nemôže stačiť pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných
skutočností dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobcom nič nebráni podať žalobu vo veci samej.

23. Nakoľko týmto rozhodnutím sa končí konanie o zabezpečovacom opatrení, súd rozhodoval o nároku
na náhradu trov (§ 262 ods.1 CSP).

24. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Žalobcovia boli neúspešnou sporovou stranou, preto im nepatrí nárok na náhradu trov konania, a
procesne úspešnému žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy. Preto súd rozhodol, že stranám
sporu náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice. (§ 357 písm. d) C.s.p.)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
C.s.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).