Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200549
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:2016200549.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobcu v 1/ rade:
A. A. B., bytom C. D. XXX, XXX XX D., žalobcu v 2/ rade: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
Štúrova 2, 812 85 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov,
Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ B. E., bytom F. XX, 2/ G. H., bytom I.
XXX/XX, B., (právni nástupcovia po neb. E. E.) 3/ J. K., bytom L. XXXX/X M., 4/ N. K., bytom O. P. XXX/
XX F., 5/ Q. R., bytom O. P. XXX/XX, F., (právni nástupcovi po neb. A. K.) 6/ J. B., bytom C. D. XXX, D.,
v zastúpení Mgr. Matúš Podolský, Wilsonovo nábrežie 162, 949 01 Nitra, 7/ G. B., bytom C. D. XXX, D.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP5-2016/012840, Co 1/2016 zo dňa
22.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 27.02.2013 vydala Správa katastra Trnava, odbor katastrálnych konaní, v rámci konania obnovy

registra evidencie pozemkov rozhodnutie č. C 15/2013 o schválení registra v katastrálnom území (ďalej
len „k. ú.“) Voderady, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2013. V tomto konaní ROEP (register
obnovenejevidenciepozemkov)boladňa30.10.2012komisiinaobnovuevidenciepozemkovaprávnych
vzťahov k ním doručená námietka žalobcu v 1/ rade zo dňa 25.10.2012 proti návrhu registra, v ktorej
namietal proti vytvoreniu novej parcely, toho času bez parcelného čísla, v súčasnosti označenej ako
parcela registra „C“ par. č. 1839, v katastrálnej mape medzi pozemkami par. č. 1122/56 a 1793/37,
ktoré sú v jeho vlastníctve. Táto námietka bola v komisii prejednaná dňa 27.11.2012, pričom stanovisko

komisie bolo, že grafický súbor vektorovej katastrálnej mapy nečíselnej zhotoviteľ registra spracoval
správne, avšak v danej lokalite bola hranica projektu pozemkových úprav odklonená od hranice parciel
par. č. 1793/37 a 1793/38, čím vznikol úsek, kde nenadväzuje styk hraníc medzi týmito parcelami
a parcelami par. č. 1122/56, 88, 86, 374, 20, 40, 21, 85, 83, podľa vektorovej katastrálnej mapy číselnej.
Tento úsek bol v registri zobrazený ako medzera - nový pozemok neskôr označený parcelným č. 1839,
ku ktorému nebol zaevidovaný právny vzťah. Zhotoviteľ registra vychádzal z platných údajov katastra
nehnuteľností, pričom katastrálna mapa, ako aj mapa určeného operátu boli vyhotovené v súlade

s platným stavom. Keďže ani parcela č. 1122/56 ani parcela č. 1793/37 neboli predmetom konania
o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, komisia neposúdila podanú námietku ako
námietku, a preto správa katastra Trnava zaslala odpoveď žalobcovi v 1/ rade formou oznámenia –
listom č. C 118/2012 zo dňa 28.11.2012.2. Dňa 27.09.2013 bol Správe katastra Trnava (právnemu predchodcovi prvostupňového správneho
orgánu) doručený návrh žalobcu v 1/ rade, ktorým žiadal, aby správa katastra vyhovela jeho námietkam

zo dňa 23.10.2012 a vydala podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom rozhodnutie (ďalej len „zák. č. 180/1995 Z. z.“), ktorým obnoví
súvislé pozemkové vlastníctvo, t. j. grafické zakreslenie jeho pozemkov v katastrálnej mape tak, ako
bolo evidované pred konaním ROEP alebo alternatívne rozhodla podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.
z. a vydala v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie, ktorým potvrdí vydržanie vlastníckeho

práva k prislúchajúcej časti parcely č. 1839.

3. Dňa 21.01.2016 vydal Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor (ďalej len „OU TT KO“ alebo
„prvostupňový správny orgán“) rozhodnutie č. C 11/2014-2 podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z., ktorým
zmenil údaje schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. F. tak, že k pozemku registra
„C“ KN par. č. 1839, ostatná plocha o výmere 1137 m2 doplnil vlastníkov: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom

F. XX, v podiele 1, s titulom nadobudnutia podľa Štátneho notárstva v Trnave č. D 686/82 a A. K., N. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v podiele 1, s titulom nadobudnutia podľa Štátneho notárstva v Trnave
č. D 3776/91 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

4. Uvedené rozhodnutie bolo vydané potom, čo Okresný úrad Trnava, odbor opravných

prostriedkov (ďalej len „OU TT OOP“ alebo „druhostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-
TT-OOP-2015/025567, C 2/2014-02 zo dňa 08.09.2015 zrušil pôvodné rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu v danej veci č. C 11/2014 zo dňa 17.04.2014 a vec vrátil na nové konanie
a rozhodnutie. K zrušeniu pôvodného rozhodnutia došlo v dôsledku uplatnenia záväzného právneho
názoru, vysloveného v rozhodnutí Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO

784/2015-63/Va zo dňa 11.03.2015 v spojení s rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, č. LPO 4657/2015-63/Va zo dňa 31.07.2015, ktorými bolo vyhovené protestu
prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2Gd331/14/1000-12 zo dňa 01.12.2014.
Prvostupňový správny orgán svoje nové rozhodnutie odôvodnil splnením požiadaviek, vyslovených
v zrušujúcom rozhodnutí OU TT OOP, ako aj v jemu predchádzajúcich rozhodnutiach Úradu geodézie,

kartografie a katastra SR, ktoré prvostupňový správny orgán zaviazali na doplnenie zisťovania
skutočného stavu veci a aplikáciu zodpovedajúcich právnych predpisov na takto zistený stav.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie S. G. B. a A. A. B., ktoré bolo rozhodnutím
žalovaného č. OU-TT-OOP5-2016/012840, C 1/2016 zo dňa 22.06.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové

rozhodnutie správneho orgánu“) zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu. Žalovaný sa po dôkladnom oboznámení nestotožnil s dôvodmi odvolateľov a mal za to, že
prvostupňový správny orgán úplne a dostatočne zistil skutočný stav veci a tento správne právne
posúdil. Plne sa stotožnil s odôvodnením, ktoré vyčerpávajúco podal prvostupňový správny orgán po
dodatočnom zisťovaní skutočného stavu veci a v ktorom sa správny orgán vysporiadal s nesúhlasnými

stanoviskami odvolateľov, ktoré sú opakovane uvádzané v odvolaní ako i predošlých podaniach týchto
účastníkov. Žalovaný mal za to, že aplikácia zákona č. 180/1995 Z. z. je namieste, nakoľko riešené
sporné územie „medzery“ zodpovedá požiadavkám tohto zákona na predmet konania v zmysle § 1 ods.
5 citovaného zákona. Poukázal na list OKI-7781/2015-905 zo dňa 09.12.2015, z ktorého bez pochýb
vyplýva, že toto územie leží mimo obvodu projektu pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ“), a preto

mohlo byť predmetom ROEP, a teda predmetom aplikácie zák. č. 180/1995 Z. z. Parcela č. 1839 mala
byť predmetom ROEP, nakoľko bola neúplne evidovaná v súbore popisných informácií a nesprávne
evidovaná v súbore geodetických informácii pre rozpor zákresu v mape s technickými podkladmi. Vo
vzťahu k námietkam odvolateľov o nezákonnosti rozhodnutia ROEP č. 15/2013 žalovaný poukázal na
skutočnosť, že toto rozhodnutie nadobudlo dňa 14.03.2013 právoplatnosť a nie je možné naprávať

procesné alebo iné pochybenia v tomto konaní. Žalovaný mal ďalej za to, že nedošlo ani k rušeniu
vlastníckeho ani iného práva odvolateľov. Konštatoval, že pozemky par. č. 1122/56 a par. č. 1793/37 sú
stále na tých istých miestach v rovnakej výmere, tak ako to určil PPÚ, ktorého výsledky prvostupňový
správny orgán rešpektuje. V konaní bolo preukázané, že pozemky par. č. 1122/56 a par. č. 1793/37
spolu nesusedia, preto je bezpredmetné riešiť ich spoločnú hranicu a jej nespornosť. Zákresom par. č.

1839 prvostupňový správny orgán nemení skutočný stav pozemkov par. č. 1122/56 a par. č. 1793/37,
ani sa nezakladajú nové právne vzťahy, ako namietajú odvolatelia. Zákres deklaruje skutočnosti, ktorých
podkladom je geodetická dokumentácia, ktorej správnosť bola potvrdená aj katastrálnou inšpekciou.
Vprípaderozporuzákresunamapeageodetickýchpodkladovjerozhodujúcageodetickádokumentácia,podľa ktorej sa zákres upraví v súlade s § 65 ods. 1 zák. č. 162/2005 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len “katastrálny zákon“).
Geometrické a polohové určenie par. č. 1122/56 a par. č. 1793/37 sa nezmenilo a ich hodnovernosť

a záväznosť zostala nedotknutá. Od zákresu v mape nemožno odvodzovať práva k nehnuteľnostiam.
Keďže pozemok bez určenia právneho vzťahu k nemu je v rozpore s účelom evidencie katastra (§
1 ods. 1 katastrálneho zákona) a zák. č. 180/1995 Z. z. (§ 1 ods. 1 citovaného zákona) vlastnícky
vzťah sa doplnil jediným možným spôsobom, ktorý je v kompetencii katastra ako evidenčného orgánu,
a to zidentifikovaním územia a priradením posledného právneho vzťahu, svedčiacemu danej lokalite

z právnej listiny.

II.
Rozsah a dôvody správnych žalôb
(Argumentácia žalobcov)

6. Žalobca v 1/ rade sa včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa
31.08.2016, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP5-2016/012840,
Co1/2016 zo dňa 22.06.2016, ktorým podľa ust. § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu v 1/ rade a ďalšieho účastníka

v 7/ rade zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru č. C
11/2014-2 zo dňa 21.01.2016 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím č. C 11/2014-2 správny orgán, podľa
§ 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z., zmenil údaje schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov
v katastrálnom území F. tak, že k pozemku registra C KN par. č. 1839, ostatná plocha o výmere 1137
m2 doplnil vlastníkov: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, v podiele 1, s titulom nadobudnutia podľa

Štátneho notárstva v Trnave č. D 686/82 a A. K., N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v podiele 1,
s titulom nadobudnutia podľa Štátneho notárstva v Trnave č. D 3776/91.

7. Žalobca v 1/ rade vytýkal rozhodnutiu žalovaného, že žalovaný prihliada na parcelu č. 1839 ako
na jeden celok bez náležitého právneho posúdenia príslušnej časti vo svojom konaní a rozhodovaní,

pričom vôbec nereflektuje skutočnosť, že sporná je len jej časť ležiaca medzi parcelami č. 1793/38 a č.
1122/56 o výmere 537m2, v nadväznosti na čo nie úplne a dostatočne zistil skutočný stav veci. Poukázal
na závery obsiahnuté v proteste prokurátora č. VI/2 Gd 331/14/1000-12 zo dňa 01.12.2014, pričom
zdôraznil,žežalovanývôbecnerešpektujeprincípprávnejistotyavýznamkatastrálnejmapyprivšetkých
právnych úkonoch. Predmetná parcela (par. č. 1839) počas 14 rokov neexistovala na žiadnom mapovom

podklade ani výpise z katastrálnej mapy a rovnako tak, všetci pôvodní vlastníci boli uzrozumení s tým, že
o vlastníctvo v predmetnej časti materiálne prišli projektom pozemkových úprav, keďže nepodali žiadne
námietky v rámci prekluzívnej lehoty 3 rokov od vydania rozhodnutia č. A98/05239-Ja z 29.04.1998, na
čo žalovaný vo svojom postupe a rozhodovaní nereflektuje.
8. Žalobca v 1/ rade ďalej namieta, že celé procesné konanie a rozhodovanie žalovaného a rovnako aj

posledné druhostupňové rozhodnutie žalovaného nesie výrazné znaky zmätočnosti. Preukázateľne sa
vkonaníROEPchybaopravovalachybou.ZanezákonnépovažujekonanieoROEPakoipreskúmavané
rozhodnutie. Samotné odôvodnenia napadnutých rozhodnutí považuje žalobca v 1/ rade za arbitrárne,
zakladajúce procesné vady konania, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie v konaní ROEP
ako i v odvolacom konaní. Namieta porušenie § 29 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. v konaní o ROEP,

keď sa zasiahlo do projektu pozemkových úprav, resp. do registrov pôvodného stavu (ďalej len „RPS“)
vytvorených v rámci PPÚ a správny orgán opätovne rozhodoval o území, ktoré už bolo riešené v rámci
konania PPÚ. Považoval za zjavné, že zápisom vlastníckeho práva k parcele č. 1839 v konaní podľa zák.
č. 180/1995 Z. z. konštituoval katastrálny odbor nový právny stav bez právneho titulu. Zotrval na názore,
že predmetné územie nikdy nemalo byť predmetom konania o ROEP podľa zák. č. 180/1995 Z. z., keďže

spadá do obvodu PPÚ. Taktiež došlo k chybnému procesnému postupu v ROEP pri vytvorení pozemku,
nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k odňatiu možnosti zúčastniť sa konania ako účastník.
9. Žalobca v 1/ rade zotrval na svojich odvolacích námietkach, s ktorými sa žalovaný nestotožnil. Zotrval
na tvrdení, že hranica obvodu PPÚ mala prebiehať po hraniciach parciel registra „C“ č. 1793/37. To, kde
ležala hranica obvodu PPÚ, dokazuje mapový list Z.S.XV, 21 cf, ktorý bol v nezmenenom stave založený

ako platný právny stav. Uviedol, že aj katastrálna inšpekcia vo svojom liste uviedla, že „Zákres obvodu
PPÚ do analógovej mapy (mapový list XV-21_6) aj údaje uvedené v registri pôvodného stavu boli vo
vzájomnom súlade“. PPÚ dosadá na parcelu 1793/37, ktorá je zároveň aj hranicou intravilánu. Túto
skutočnosť nepriamo potvrdzuje aj žalovaný, keď pri svojom šetrení hranice PPÚ, uviedol, že „Podľadruhého grafického znázornenia hranice obvodu PPÚ v danej lokalite, by jej priebeh mohol ísť po hranici
ZÚO, tomu však nezodpovedá založený popis hranice zo zasadnutia komisie“.
10. Vo vzťahu k domnelej ceste medzi pozemkami č. 1122/56 a č. 1793/37, ktorá tam mala pred

projektom PPÚ byť, žalobca v 1/ rade uviedol, že podľa právneho stavu a skutočného stavu tam nikdy
nebola, a to ani nespevnená.
11. Vo vzťahu k medzere - ploche žalobca v 1/ rade poukázal na to, že toto územie bolo preukázateľne
zahrnuté do obvodu PPÚ, mal za zrejmé, že medzera inkorporovaná v samotnom projekte PPÚ medzi
hranicou obvodu PPÚ a hranicou vyčleňovaných pozemkov PPÚ v tomto konkrétnom prípade, medzi

pozemkom par. č. 1122/56 a hranicou obvodu PPÚ je vecou PPÚ. Čo potvrdzuje jednak skutočnosť, že
vlastníci parcely č. 1159 registra „E“ boli plne vybilancovaní a dostali náhradnú výmeru za celý obvod
PPÚ, jednak skutočnosť, že sa jedná o vnútorný problém PPÚ, a to rozpor medzi skutočným a právnym
stavomakoiskutočnosť,ževlastníckeprávap.E.ap.K.nebolizatiaľjednoznačnepreukázané.Zápisom
vlastníckeho práva k parcele č. 1839 v konaní podľa zák. č. 180/1995 Z. z. konštituoval katastrálny odbor
nový právny stav bez právneho titulu.

12. Záverom žalobca v 1/ rade zhrnul, že postupom a rozhodnutím žalovaného došlo k zásadnému
zásahu do jeho práv. Bolo narušené vlastnícke právo žalobcu v 1/ rade, ktorý sa po dobu viac ako
14 rokov považoval za jediného a oprávneného vlastníka susediacich pozemkov p. č. 1122/56 a č.
1793/37, avšak v dôsledku zásahu žalovaného bol medzi tieto pozemky včlenený pozemok par. č.
1839, ku ktorému bolo zapísané vlastníctvo tretích osôb. Týmto sa jednak oslabila pozícia žalobcu ako

vlastníka a zároveň došlo k znehodnoteniu vlastníctva žalobcu, pretože pozemky, ktoré spolu právne aj
fakticky susedili, sú zrazu oddelené. Do jeho práv bolo zasiahnuté aj tým, že žalovaný vytrvalo odmietal
postavenie žalobcu ako účastníka konania o ROEP.
13. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného
ako aj postup predchádzajúci vydaniu týchto rozhodnutí je nezákonný z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, ako aj z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý navyše nekorešponduje so stavom reálnym.
Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191
ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a priznal
mu náhradu trov konania.

14. Žalobca v 2/ rade sa včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa
15.12.2017, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP5-2016/012840,
Co1/2016 zo dňa 22.06.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Trnava,
katastrálneho odboru č. C 11/2014-2 zo dňa 21.01.2016. Podaniu správnej žaloby predchádzalo
podanie protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/1 Gd 325/16/1000-13 z 21.11.2016

proti uvedenému rozhodnutiu, ktorému nebolo rozhodnutím predsedníčky Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky č. P 9853/2017-456/Va z 09.10.2017, právoplatným dňa 18.10.2017,
vyhovené.
15. Žalobca v 2/ rade vytýkal žalovanému, že nepochopil podstatu ROEP a ani s tým súvisiacu
problematiku vlastníckeho práva a jeho ochrany. Účelom ROEPu je totiž zabezpečiť zápis tých

pozemkov do katastra nehnuteľností, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne v súbore
geodetických a v súbore popisných informácii katastra nehnuteľností (§ 1 ods. 5 zák. č. 180/1995
Z. z.). ROEP nemôže slúžiť na odstraňovanie pochybení, ktoré prípadne mohli vzniknúť pri iných
rozhodovacích procesoch týkajúcich sa nehnuteľností a právnym vzťahom k nim, resp. nemôže slúžiť
na riešenie vlastníckych sporov.

16. V danom prípade považoval za nesporné, že zákres hraníc pozemkov par. č. 1122/56 a č.
1793/37 pred schválením ROEPu v katastrálnej mape bol v súlade s vektorovou číselnou mapou, ktorú
vytvoril projekt pozemkových úprav. Z toho pohľadu bol preto predmetný zákres výsledkom vykonania
pozemkových úprav v k. ú. F., potvrdených rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru pozemkového
poľovníctva a lesného hospodárstva č. A98/05239 z 29.04.1998. Stav, pri ktorom boli pozemky par.

č. 1122/56 a č. 1793/37 v katastrálnej mape vyznačené ako susediace, trval skoro 14 rokov a bol
rešpektovaný vlastníkmi dotknutých pozemkov ako i orgánmi verejnej moci. Nemožnosť schválenia
a zmeny ROEPu je daná jednak hmotnoprávnymi a jednak procesnými dôvodmi.
17. Za hmotnoprávny dôvod považuje skutočnosť, že ROEP a ani jeho zmena založená žalobou
napadnutýmrozhodnutímnemôženegovaťochranuvlastníckehoprávadobromyseľnéhonadobúdateľa.

Pôvodní i terajší vlastníci pozemkov par. č. 1122/56 a č. 1793/37 boli podľa údajov katastra nehnuteľností
14 rokov dobromyseľne presvedčení, že nimi vlastnené pozemky navzájom susedia. Pozemok je
určovaný aj plochou, teda z pohľadu katastra svojim geometrickým a polohovým určením. Geodetické
a polohové určenie nehnuteľnosti, teda pozemku, ktoré sa premieta do stavu zobrazeného nakatastrálnej mape, predstavuje pritom hodnoverný a záväzný údaj katastra nehnuteľností v zmysle §
7 písm. a) a § 70 katastrálneho zákon, ak sa náležitým spôsobom nepreukáže opak. Spochybneniu
vlastníckeho práva žalobcu v 1/ rade zo strany orgánov štátnej správy katastra nehnuteľností bráni

znenie druhej vety § 3 ods. 2 katastrálneho zákona. Hranica medzi pozemkami par č. 1122/56
a č. 1793/37 nebola spornou vyše 14 rokov a ani v rámci ROEPu ju nespochybnila iná osoba,
ktorá by sa domáhala vlastníckeho práva k pozemku zodpovedajúcemu par. č. 1839. Argumentáciu
žalovaného považuje v tejto časti rozhodnutia za neudržateľnú, pretože žalobca v 1/ rade a jeho právni
predchodcovia boli v rozhodnej dobe zapísaní za vlastníkov dotknutých pozemkov, v dôsledku čoho ich

nebolo možné pokladať za domnelých vlastníkov, ale počas plynutia vydržacej doby za oprávnených
držiteľov a následne za skutočných vlastníkov. Preto je aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16.03.2016, poskytnúť takémuto vlastníctvu plnú ochranu. Žalovaný úplne
odignoroval,žežalobcav1/radesastalvlastníkompozemkovparč.1122/56ač.1793/37vtomrozsahu,
v akom boli ich hranice zakreslené v katastrálnej mape pred schválením a zápisom ROEPu do katastra
nehnuteľností.

18. Za procesný dôvod nezákonnosti považuje žalobca v 2/ rade postup žalovaného, ktorý v rámci
konania § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. vo svojej podstate revidovali právne účinky rozhodnutia
Okresného úradu Trnava, odboru pozemkového, poľovníctva a lesného hospodárstva č. A98/05239
z 29.04.1998 o vykonaní projektu pozemkových úprav. Bez ohľadu na to, či geodetický zápis
do katastrálne mapy na podklade pozemkových úprav možno subsumovať pod chybu rozhodnutia

o vykonaní projektu pozemkových úprav alebo pod chybu záznamu, ktorým sa pozemkové úpravy
zapísali do katastra nehnuteľností, apeloval na nutnosť si uvedomiť, že táto chyba mohla byť odstránená
len v príslušnom inštančnom postupe a za splnenia príslušných zákonných podmienok. Odkazom na
ust. § 7 písm. a), § 70 katastrálneho zákona mal za to, že opak možno v nesporovom prípade preukázať
v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, a to v zásade len za podmienky, ak chybný

údaj nebol dotknutý následnou právnou zmenou. V danom prípade však k takýmto právnym zmenám
došlo a súčasný vlastník pozemkov par. č. 1122/56 a č. 1793/37 – žalobca v 1/ rade so žiadnou zmenou
polohového určenia týchto pozemkov nesúhlasil.
19. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobou napadnute rozhodnutie v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správneho orgánu podľa § 190 ods. 1 písm. c/ SSP zrušiť z dôvodu jeho nesprávneho

právneho posúdenia.

III.
Vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu v 1/ rade zo dňa 28.09.2016 zotrval na zákonnosti
žalobou napadnutých rozhodnutí, mal za to, že rozhodnutia vychádzajú z úplne zisteného skutkového
stavu, ktorého zistenia majú oporu v dokumentácii uloženej v spise a na ktoré boli aplikované
zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu v 1/ rade, ktorý
označil bez mála všetky dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 SSP, pričom označuje dôvody bez

toho, aby konkrétne poukázal, čím došlo k ich naplneniu. Žalovaný v rozpore s tvrdením žalobcu má za
to, že rozhodnutia sa vyčerpávajúco zaoberali všetkými návrhmi a dôvodmi navrhovateľa a v odôvodnení
zrozumiteľne vyjadrili, z akých skutkových zistení vychádzali a k akým právnym záverom dospeli.

21.Žalovanýpovažovalzanutnékotázkamnastolenýmvžalobezdôrazniť,žeriešenéúzemie,takakoaj

bolopreukázanézlistuOKI,ležímimoobvodupozemkovýchúprav,apretomohlobyťpredmetomROEP
ako aj aplikácie zák. č. 180/1995 Z. z. Správny orgán zachoval výsledok PPÚ, pričom územie mimo
neho, ktoré ostalo bez vyznačenia právneho stavu, musel riešiť zákonným spôsobom, a to identifikáciou
daného územia a priradením naposledy evidovaného právneho stavu. Správny orgán musel riešiť celé
takto postihnuté územie, nielen tú časť (par. č. 1839/2), ktorú žiadal žalobca v 1/ rade vydržať do svojho

vlastníctva. Vydržanie v prospech žalobcu v 1/ rade nie je v tomto štádiu konania možné z dôvodu, že
konanieROEPvk.ú.F.skončiloprávoplatnýmrozhodnutímdňa14.03.2013.Tohočasunemôžesprávny
orgán obnoviť konanie o vydržaní poukazom na ust. § 11 ods. 1, 3, § 7 ods. 2, 3, § 12 ods. 1 a 2 zák.
č. 180/1995 Z. z. To isté platí o námietke napádajúcej odopretie účastníctva žalobcu v 1/ rade v konaní
o ROEP. Je potrebné uplatniť iný právny prostriedok na napadnutie tohto konania a rozhodnutia, aby

bolo dosiahnuté zrušenie právoplatného rozhodnutia v danej veci, nie postup podľa § 7 ods. 6 zák. č.
180/1995 Z. z., ktorý je určený výlučne na korekciu rozhodnutia, ak nezodpovedá podkladom, z ktorých
vychádza, a nie na nápravu prípadných procesných pochybení. Za zásadné potvrdenie skutkového
stavu považuje žalovaný list OKI-7781/2015-905 zo dňa 09.12.2015, v ktorom nezávislý orgán kontrolypodrobil prieskumu dané územie, a to z právnych listín, ako aj šetrením v teréne a potvrdil existenciu
územia, o ktorého vyznačenie právneho vzťahu ide. Žalovaný nerozporuje možný nárok žalobcu v 1/
rade na dané územie z titulu vydržania, ale má za to, že správny orgán nemôže v rámci správneho

konania podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z. urobiť právny názor. Upozorňuje na skutočnosť, že zo
samotného zákresu v mape nie je možné bez ďalšieho odvodzovať vlastnícke, či iné práva k pozemkom,
tak ako tvrdí a dožaduje sa žalobca v 1/ rade. Zákres v mape je vždy len výsledkom, ktorý má mať základ
a oporu v právnych listinách a geodetických meraniach. Ak tieto podklady nie sú v súlade, nemôže byť
hodnoverný ani zákres v mape z nich vychádzajúci, a preto je v katastrálnom zákone zakotvená možnosť

opravy zákresu v mape správnym orgánom. Mal za to, že situáciu, ktorá vznikla vyriešil v rámci svojich
kompetencií jediným možným prípustným spôsobom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu
zamietol.

22. Žalobca v 1/ rade vo svojej replike zo dňa 10.11.2016 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej
žalobe ako aj dôvodoch v nej uvedených. Zopakoval žalobnú argumentáciu, vo vzťahu k tvrdeniu, že

sporné územie mohlo a malo byť predmetom konania o ROEP. K otázke vydržania a námietkam v konaní
o ROEP uviedol, že žalovaný alibisticky poukazuje na to, že rozhodnutie o vydržaní nie je možné
v tomto štádiu konania vydať, opomína však priznať svoje vlastné pochybenia, ktoré viedli k založeniu
právneho stavu tak, ako je zo strany žalovaného aktuálne evidovaný. Žalobca v 1/ rade odmieta, aby
ostali právoplatné rozhodnutia žalovaného, ktoré nie sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi a ktoré vychádzajú z procesných postupov, ktoré boli zo strany nadriadených orgánov a zo
strany prokurátora označené za právne nekonformné a protizákonné. Záverom zdôraznil, že žalobca
v 1/ rade nadobudol práva k spornému územiu dobromyseľne, katastrálne mapovanie prebiehalo v plnej
kompetencii a pod kontrolou vtedajších katastrálnych orgánov a ich právnych nástupcov, rozhodnutie
(pri ktorom boli pozemky par. č. 1122/56 a č. 1793/37 v katastrálnej mape evidované ako susediace)

o PPÚ bolo právoplatne schválené, sporné územie bolo zakreslené v platných katastrálnych mapách
bez zmeny 14 rokov a tento stav bol rešpektovaný, tak vlastníkmi dotknutých nehnuteľností a okolitých
pozemkov, ako aj orgánmi verejnej moci.

23. Ďalší účastník v 7/ rade sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2016 k vyjadreniu

žalovaného plne stotožnil vo všetkých bodoch a v plnej miere s podanou žalobou žalobcu v 1/ rade,
ktorú považuje za opodstatnenú, dôvodnú a pravdivú.

24. Právni predchodcovia ďalších účastníkov konania v 1/ až 5/ rade vo svojom spoločnom vyjadrení zo
dňa 14.11.2016 uviedli, že pozemok par. č. 1839 bol pred pozemkovými úpravami súčasťou pozemku

č. 1159, ktorý bol vo vlastníctve ich rodičov a následne potom ich. Tento pozemok rodina Podolských
nikdy pred tým nevlastnila, pričom tento susedí s ich pozemkom. Uviedli, že na časti pozemku na
nachádza verejná komunikácia a bola dokončená pri vybudovaní materskej školy. V tom čase im
bola časť pozemku vyvlastnená za tým účelom. Zároveň odkázali na svoje vyjadrenia obsiahnuté
v administratívnom spise, ktorých sa pridržiavajú.

25. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu v 1/ rade a ďalšieho účastníka v 7/ rade zo dňa
07.05.2018 poukázal na rozhodnutie Úradu geodézie kartografie a katastra SR zo dňa 09.10.2017,
č. P 9853/2017-456/Va, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č.
VI/1 Gd 325/16/1000-13 zo dňa 21.11.2016, s ktorým sa plne stotožnil. Podľa právneho názoru úradu

zakreslením pozemku par č. 1839, k. ú. F. do SGI nemohlo byť porušené vlastnícke práva žalobcu
k nehnuteľnostiam par č. 1122/56 a par č. 1793/37 k. ú. F.. Pozemok par č. 1839 v teréne po celý čas
existoval, avšak len chybou vzniknutou v PPÚ nebol do katastrálnej mapy zakreslený, pričom nikdy
nebol vedený vo vlastníctve žalobcu v 1/ rade. Napadnuté rozhodnutie žalovaného neruší vlastnícke
práva žalobcu v 1/ rade, pretože jeho pozemky sú na tom istom mieste a v tých istých výmerách, ako

tomu bolo po PPÚ. Podstatou problému je len chybný zákres jednej hranice v katastrálnej mape, pričom
je nemysliteľné, aby sa chybným zákresom konštituovalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a preto ani
oprava tohto chybného zákresu nemôže mať vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam.
Údaje katastra o geometrickom a polohovom určení pozemku par. č. 1122/56 a par. č. 1793/37 sa
nezmenili a ich hodnovernosť a záväznosť v zmysle § 70 katastrálneho zákona zostala nedotknutá.

Opätovne uviedol, že postup správneho orgánu v danej veci, ako aj napadnuté rozhodnutie považuje
za zákonné a správne, v plnej miere sa stotožnil so závermi uvedenými v rozhodnutí UGKK SR a na
tomto podklade navrhol žalobu zamietnuť.26. Ďalšia účastníčka v 6/ rade sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2018 plne stotožnila
s vyjadrením žalobcu v 1/ rade ako i Generálnej prokuratúry SR.

27. Právni predchodcovia ďalších účastníkov konania v 1/ až 5/ rade sa vo svojom vyjadrení zo dňa
09.05.2018 plne stotožnili s rozhodnutiami príslušných orgánov, pričom vyjadrili vieru v spravodlivé
rozhodnutie.

28. Ďalší účastník v 7 rade sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2018 plne vo všetkom

stotožnil so žalobcom v 1 rade.

29. Žalobca v 2/ rade sa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.08.2018 plne stotožnil so žalobou žalobcu v 1/
rade a vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov poukázal na žalobné body uvedené
v jeho žalobe.

30. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.08.2018 k žalobe žalobcu v 2/ rade uviedol, že sa
pridržiavavšetkýchvyjadrenípredloženýchvtomtokonaní.Dôvodyuvádzanévprokurátorskejžalobesú
v podstate identické s dôvodmi, ktoré prokuratúra vyjadrila vo svojom proteste č. VI/1 Gd325/16/1000-13
zo dňa 21.11.2016 a s ktorými sa už zaoberal ústredný orgán štátnej správy na úseku katastra, s ktorého
názorom sa žalovaný stotožňuje. S tvrdeniami prokurátora ohľadne účelu ROEPu žalovaný vyjadril

súhlas, avšak mal za to, že prokurátor nesprávne uviedol, že pred schválením ROEPu bol zákres hraníc
pozemkov parcela č. 1122/56 a č. 1793/37 v katastrálnej mape v súlade s vektorovou číselnou mapou,
ktorú vytvoril projekt pozemkových úprav. Vektorová číselná mapa v rámci PPÚ bola v k. ú. F. vyhotovená
len v extraviláne. Ako došlo k nesúladu v rámci PPÚ, ako aj pri napojení na analógovú katastrálnu
mapu, bolo vysvetlené v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, kde sa tomuto podrobne venoval

na podnet správneho orgánu odbor katastrálnej inšpekcie, a to ako na mieste samom v teréne, tak aj
analýzou vzniku predmetného stavu. Vydržanie ako titul nadobudnutia pre žalobcu v 1/ rade k časti
parcely č. 1839 nemožno uplatňovať na správnom orgáne v predmetnom konaní podľa § 7 ods. 6 zák.
č. 180/1995 Z. z. Okrem toho, že v uvedenom prípade je na konanie o vydržaní Okresný úrad Trnava
nepríslušným orgánom, neboli ani splnené podmienky na vydržanie. Žalovaný sa problémom zaoberal

aj s pohľadu technického ako i právneho, pričom uviedol, že predmetný pozemok parcela č. 1839 reálne
v teréne existuje a nikdy nebol súčasťou ani parcely č. 1122/56 ani parcely č. 1793/37. Tvrdenie, že to
tak bolo odvodzuje prokurátor len od nesprávneho zákresu v mape, pričom všetky ostatné údaje katastra
(či v súbore popisných alebo v súbore geodetických informácií katastra) tejto skutočnosti protirečia
rovnako ako aj stav v teréne. Zákres v mape je jedným, nie však jediným údajom katastra, pričom tieto

musia byť navzájom v súlade. Právny stav k tomuto pozemku správny orgán nekonštituoval, splnil si
len evidenčnú funkciu, keď k pozemku ku ktorému neboli evidované právne vzťahy, zapísal vlastníkov,
ktorým podľa predložených listín svedčal posledný titul nadobudnutia. Záverom opätovne uviedol, že
postup správneho orgánu v danej veci ako aj napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, správne,
námietky žalobcov za neopodstatnené a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

31. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 01.
júna 2023.
32. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.
33. Podľa ust. § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.
34. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S 90/2016-77 zo

dňa 28.12.2026 priznal správnej žalobe odkladný účinok. Taktiež uznesením č. k. 20S/90/2016-215 zo
dňa 15.05.2018 Krajský súd v Trnave spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 20S/90/2016
(žaloba žalobcu v 1 rade) a 20S/134/2017 (prokurátorská žaloba), tak, že spojená vec sa bude viesť
pod sp. zn. 20S/90/2016.35. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/90/2016-265 zo dňa 13.03.2019 zrušil rozhodnutie
žalovaného – Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP5-2016/012840,
Co1/2016 zo dňa 22.06.2016 a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu – Okresného úradu

Trnava, katastrálneho odboru č. C 11/2014-2 zo dňa 21.01.2016 a vec vrátil Okresnému úradu Trnava,
katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo rozhodnutím
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžrk/8/2019-318 zo dňa 30. novembra 2022
zrušené a vec krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajskému súdu bolo kasačným súdom
uložené v ďalšom konaní a rozhodnutí vo veci vyložiť relevantnú právnu úpravu a reagovať na námietky

týkajúce sa zásahu do práv žalobcu v 1/ rade, konkrétne do neprerušeného dobromyseľného užívania
a znehodnotenia jeho pozemkov. Posúdiť, či ide o vlastnícky spor, alebo len o deklarovanie nesporných
skutočností, t. j. zaevidovanie vlastníctva v prospech toho, komu svedčí posledný právny titul podľa
predkladaných listín a ostatných zistených údajov.
36. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13
ods. 1 SSP) po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívnymi spismi žalovaného, preskúmal

v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh
administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok
podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP vec prejednal na pojednávaní v prítomnosti žalobcov, žalovaného
a ďalšieho účastníka v 7/ rade a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

37. Žalobca v 1/ rade na pojednávaní poukázal na znenie § 29 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., ktoré
vníma ako hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého je zjavné, že slúži ako poistka, že by sa novým
konaním malo zasahovať do konania podľa zákona č. 330/1991 Zb. Zotrval na svojom stanovisku, že sa
revidovalo rozhodnutie o pozemkových úpravách. Vo vzťahu k stanovisku katastrálnej inšpekcie o tom,

že tam ten priestor je, uviedol, že žiada o to, aby bola par. č. 1893/1 (t. č. sa jedná o parcelu č. 1893,
v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí bola parcela rozdelená na parcelu č. 1839/1 a 1839/2 - pozn.
správneho súdu) pridelená do jeho vlastníctva od roku 1998. Stanovisko žalovaného o tom, že parcela
nebola súčasťou PPÚ odmieta.

38. Žalobca v 2/ rade zotrval na žalobných bodoch ako i vyjadreniach vo veci. Mal za to, že sa jedná
o vlastnícky spor.

39. Žalovaný sa pridržiaval všetkých vyjadrení, ktoré boli v konaní predložené, skutkový stav bol viac
krát podrobne rozanalyzovaný v rozhodnutiach správnych orgánov, zdôraznil stanovisko katastrálnej

inšpekcie o tom, že parcela č. 1839 existuje, jej grafické znázornenia ako i výmera zodpovedajú
skutočnosti a že sa jedná o zostatok parcely č. 1159, ktorej časť zostala mimo obvodu PPÚ, preto
vlastníctvo k zostatku zostalo zachované pôvodným vlastníkom, ktorí o neho neprišli, a z tohto dôvodu
došlo v rámci doplnenia údajov ROEP-u k prepisu pozemkovoknižných vlastníkov do časti B listu
vlastníctva. Rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné.

40. Ďalší účastník v 7/ rade na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach a návrhoch.

41. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z .z. platný v rozhodnom čase, v konaní o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") sa zisťujú dostupné údaje o

pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej
evidencie pozemkov (ďalej len "register").

42. Podľa ust. § 1 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z., predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne
vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, 1) ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa

osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií 2) (ďalej len
"pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

43. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú
z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými

osobami, z katastrálneho operátu, 3) štátnych archívov, 12a) z listín predložených účastníkmi konania,
z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.44. Podľa ust. § 7 ods. 1 vety prvej zák. č. 180/1995 Z. z., správny orgán uverejní návrh registra počas
30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať
námietky.

45. Podľa ust. § 7 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii
do 30 dní odo dňa
a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,
b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis

z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

46. Podľa ust. § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z., ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní
v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho
orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od

zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

47. Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len
"navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú
splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.

48. Podľa ust. § 11 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z. z. návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno
podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2).

49. Podľa ust. § 29 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. registre pôvodného stavu zostavené, schválené a

zapísané do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu 61) sa považujú za registre podľa tohto
zákona. (odkaz pod čiarou - § 9 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov.)

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

50. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 180/1995 Z. z. je v osobitnom administratívnom
konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť

takprávnepodmienkyprenakladaniespozemkami.Výsledkommábyťsústredenieúdajovopozemkoch
a ich právnych vzťahoch k nim v katastrálnom území do jedného elaborátu, čím sa odstraňuje značná
časť tzv. nedoložených právnych vzťahov úradným potvrdením v nesporných prípadoch.
51.Registerobnovenejevidenciepozemkov(ROEP)vk.ú.F.,obecVoderady,okresTrnava,spracovaný
zhotoviteľom Geodézia, a. s., IČO: 31 321 704 bol schválený rozhodnutím Správy katastra Trnava,

odborom katastrálnych konaní, č. C 15/2013 zo dňa 27.02.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.03.2013.
52. Nad rámec súdneho prieskumu v tejto veci správny súd úvodom pre vytvorenie si celkového obrazu
poukazuje na skutočnosti, z ktorých vychádzala Správa katastra Trnava potom, čo schválila register
obnovenej evidencie pozemkov. Zhotoviteľ ROEP vyhotovil grafický súbor vektorovej katastrálnej

mapy nečíselnej iba v časti územia mimo obvodu pozemkových úprav. V časti územia, v ktorej bol
vykonaný plán pozemkových úprav je výsledkom vektorová katastrálna mapa číselná; hranice parciel
na katastrálnej mape v tejto časti územia zhotoviteľ prevzal z číselných údajov určených v rámci PPÚ.
PodľavyznačeniahranicePPÚnakatastrálnejmapehranicaobvoduPPÚmalakopírovaťhranicuparciel
č. 1793/37, 1793/38 a 1122/4, avšak po premietnutí číselných údajov pre obvod PPÚ do katastrálnej

mapy bol v tomto úseku zistený posun oproti tej istej hranici v katastrálnej mape tak, že hranica obvodu
PPÚ je odklonená od hranice parciel č. 1793/37, 1793/38 a 1122/4. Vznikol problematický úsek, kde
nie je nadväznosť grafického súboru vyhotovovanému v rámci zostavovania ROEP a grafického súboru
vektorovej katastrálnej mapy číselnej vyhotoveného v rámci konania PPÚ. Dôvodom zisteného nesúladu
je skutočnosť, že číselné údaje pre obvod pozemkových úprav neboli získané z priameho merania

v teréne, ale boli získané kartometrickou digitalizáciou na mapových podkladoch (katastrálna mapa,
resp. mapa bývalého pozemkového katastra – pozemkovoknižná mapa). Problematický úsek na styku
hraníc parciel registra „C“ č. 1793/37, 1793/38 a 1122/4 (vektorová katastrálna mapa nečíselná) a parciel
registra „C“ 1122/56, 1122/88, 1122/86, 1122/374, 1122/20, 1122/21, 1122/85, 1122/83 (vektorovákatastrálna mapa číselná) bola v katastrálnej vyhotovenej zhotoviteľom ROEP zobrazená ako medzera.
Uvedenejparcelebolovkonaníoobnovepridelenéparcelnéčíslo,t.č.1839bezevidovaniavlastníckeho
vzťahu.

53. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OOP5-2016/012840,
C 1/2016 zo dňa 22.06.2016, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Trnava, katastrálny odbor č. C 11/2014-2, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 7 ods. 6 zák.
č. 180/1995 Z. z. zmenil údaje schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. F. tak, že
k pozemku registra „C“ KN par. č. 1839, ostatná plocha o výmere 1137 m2 doplnil vlastníkov: E. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XX, v podiele 1, s titulom nadobudnutia podľa Štátneho notárstva v Trnave č.
D 686/82 a A. K., N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v podiele 1, s titulom nadobudnutia podľa
Štátneho notárstva v Trnave č. D 3776/91.
54. Konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. slúži v podstate len na zmenu údajov registra
obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci
orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade „sporu o

vlastníctvo“ o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú však právo domáhať sa
ochrany svojich vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v civilnom konaní. (Bližšie pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2017, sp. zn. 10Sžo/301/2015, publikované
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. R 4/2017)
55. Správny súd je pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí viazaný charakterom

konania upraveného v § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z., ktoré slúži len na zmenu údajov ROEP v
prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, nie na určovanie vlastníctva k pozemkom. Taktiež nemôže
a ani neslúži na zhojenie procesných vád konania o ROEP. Je tomu tak preto, že konanie o schválení
ROEP je samostatným administratívnym konaním, v procese ktorého dochádza k vydaniu rozhodnutia
o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné

podať odvolanie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je však preskúmateľné súdom. (§
7 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z. z.) V danej veci rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie
pozemkov v k. ú. F., č. C 15/2013 zo dňa 27.02.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2013. Správny
súd môže v zmysle § 27 ods. 1 SSP na návrh žalobcu pri prieskume zákonnosti rozhodnutia posúdiť
i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň

skôr vydané rozhodnutie záväzné, avšak v danom prípade to nebolo možné a to z toho dôvodu, že
rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov bolo samostatne preskúmateľné na
základe všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP.
56. Vychádzajúc z účelu registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorým je zhromaždiť všetky možné
údaje o pozemkoch v katastrálnom území a právnych vzťahoch k nim, je evidencia pozemku bez

vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v jeho rozpore, preto bolo potrebné zosúladiť údaje už
právoplatne schváleného ROEP-u s § 6 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. Prvostupňový správny orgán
v danej veci, vychádzajúc z posledného platného stavu po zidentifikovaní parcely registra „C“ č. 1839
ako časti pôvodnej parcely registra „E“, č. 1159, zaevidoval ako vlastníka pozemku pôvodných vlastníkov
pozemku par. č. 1159, ktorým svedčal posledný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Uvedená

pôvodná parcela č. 1159 (LV č. XXXX) nebola celá zahrnutá do projektu pozemkových úprav, a preto ku
zvyšku parcely (v súčasnosti par. č. 1839) bolo potrebné doplniť pôvodných vlastníkov. V konaní nebola
zistená existencia žiadnej inej právne listiny, ktorá by preukazovala vlastnícke právo k pozemku par. č.
1839 v prospech niekoho iného.
57. Správny súd sa pri prieskume zákonnosti žalobami napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných

námietok ako aj v zmysle zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu zameral na výklad relevantnej
právnej úpravy a zodpovedanie zásadnej otázky, či v danej veci ide o vlastnícky spor alebo len
o deklarovanie nesporných skutočností, t. j. zaevidovanie vlastníctva v prospech toho, komu svedčí
posledný právny titul podľa predkladaných listín a ostatných zistených údajov.
58. Správny súd vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní nepovažuje

žalobné námietky žalobcov, smerujúce k zákonnosti konania ROEP, jeho podstate, či k porušeniu
procesných práv žalobcu v 1/ rade v konaní ROEP, za právne relevantné. Dôvodom, prečo tomu tak
je, už správny súd naznačil v bode 49. v spojení s bodom 45. rozhodnutia. Jednak je rozhodnutie
o schválení ROEP-u právoplatné, t. j. záväzné a správny súd je viazaný aj predmetom konania, v ktorom
bolo preskúmavané rozhodnutie vydané, ktorý predmet konania však žalobné námietky vznesené

proti konaniu ROEP presahujú. Kasačný súd jednoznačne v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 23.
rozsudku) konštatuje, že konanie podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z. nepredstavuje opravný
prostriedok voči rozhodnutiu o schválení ROEP, ale slúži len na zmenu takých údajov schváleného
registra, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona. Rozhodnutie o schválení ROEP jeprávoplatné a záväzné, čo znamená, že toto konanie nemožno znovu otvárať, žalobcovi v 1/ rade priznať
postavenie účastníka tohto konania a umožniť mu v tomto konaní uplatňovať procesné práva s cieľom
dosiahnuť taký výsledok, aký by bolo prípadne možné dosiahnuť, ak by sa s ním bolo riadne konalo.

(bod 24 rozsudku kasačného súdu) Správny súd musí pri prieskume zákonnosti žalobami napadnutých
rozhodnutí vychádzať zo stavu založeného právoplatným rozhodnutím o schválení registra obnovenej
evidencie pozemkov.
59. Pri zostavení ROEP-u v k. ú. F. bola v konaní podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z. zistená
a preukázaná nesprávnosť údajov ROEP spočívajúca v tom, že k pozemku parcelné č. 1839 – ostatná

plocha vo výmere 1 137m2 nebol zaevidovaný žiadny právny vzťah, a teda ani vlastník (ani v registri
„C“, ani v registri „E“), čo bolo v rozpore s účelom tvorby registra. Z uvedeného dôvodu prvostupňový
správny orgán svojim rozhodnutím č. C 11/2014-2 zo dňa 21.01.2016 zmenil údaje schváleného registra
obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. F. tak, že k parcele registra „C“ par. č. 1839 – ostatná plocha
o výmere 1137m2 doplnil vlastníkov, ktorým svedčal právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva.
Postup správneho orgánu považuje správny súd za súladný s účelom zákona č. 180/1995 Z. z. Správny

orgán nekonštituoval nový právny stav bez právneho titulu, práve naopak, ako vlastníkov zapísal osoby,
ktorým preukázateľne svedčal titul nadobudnutia, vychádzajúc tak z podkladov a záznamov. Nie je ani
v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade
sporu o určenie vlastníckeho práva k pozemkom. Ak v tomto štádiu správneho konania vznikne spor o
vlastnícke právo, relevantným právnym prostriedkom ochrany v tejto situácii je určovacia žaloba podľa

§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (pôvodne § 80 písm. c/ OSP).
60. Námietky smerujúce k tomu, či tento pozemok mohol alebo nemohol byť predmetom konania
oROEP,niejevtomtoštádiukonaniaprávnevýznamné,vzhľadomnaprávoplatnosťrozhodnutia,ktorým
bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov a charakter konania podľa § 7 ods. 6 zák. č.
180/1995 Z. z. Vzhľadom k tomu, že túto argumentáciu považujú žalobcovia v preskúmavanom konaní

za ťažiskovú, správny súd sa k nej vyjadrí v nasledujúcich bodoch.
61. Zo skutkových zistení bolo zrejmé, že v katastrálnom území F. bol vykonaný projekt pozemkových
úprav, a to na základe rozhodnutia OÚ OPPaLH č. j. A98/05239-Ja, právoplatného dňa 11.08.1998.
Zápis v katastri nehnuteľností bol vykonaný v rokoch 1998 a 1999. Už prvostupňový správny orgán
vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.04.2014, č. C 11/2014 vychádzal zo zistení, z ktorých bolo zrejmé,

že hranica obvodu PPÚ v záujmovej lokalite neprebiehala po hranici zastavaného územia obce, t. j.
po hranici susediacich pozemkov registra „C“ par. č. 1793/37 a registra „E“ par. č. 1159, ale PPÚ určil
hranicu obvodu mimo hraníc existujúcich pozemkov, keď do obvodu PPÚ nebola zahrnutá celá par. č.
1159, ale len jej časť, keďže lomové body hranice obvodu PPÚ č. 6, 78, 80, 5 nezležia na spoločnej
hranici par. č.1159 a 1793/37. V PPÚ boli v exponovanom mieste vytvorené pozemky par. č. 1122/20,

1122/40 a 1122/56. Po vykonaní PPÚ a jeho zápise do katastra nehnuteľností bola vyhotovená nová
analógová katastrálna mapa (ML XV-21-6), ktorú spracoval Katastrálny ústav v Žiline v roku 2000,
kde bol zákres vykonaný tak, akoby tieto novovytvorené pozemky par. č. 1122/20,40 a 56 susedili
parcelami par. č. 1793/38 a 1793/37 (parcely mimo obvodu projektu PÚ), t. j. akoby mali spoločnú
hranicu.KuvedenémuchybnémuzákresuprišloprizákresePPÚdokatastrálnejmapy,keďbolvykonaný

projekt PÚ zakresľovaný do mapy v mierke 1:2880, kde sa dotiahol obvod PPÚ až k hraniciam parciel
č. 1739/37 a 1793/38, ktoré už boli v katastrálnej mape zakreslené. Keďže rozdiel medzi stanovenou
hranicou obvodu PPÚ a zakreslenými hranicami par č. 1793/37 a č. 1793/38 boli v priemere cca 4,2 m,
ktorý v uvedenej mierke mapy zodpovedá vzdialenosti medzi oboma hranicami o veľkosti cca 1,5 mm,
tento rozdiel bol pri tvorbe kresby zanedbaný, čím sa vytvoril dojem, že hranica medzi parcelami par č.

1793/37, 38 a 1122/20, 40, 56 je spoločná. Tým bol zdeformovaný zákres v uvedenej lokalite a vysvetľuje
toajposun,naktorýpoukazovalnavrhovateľpriústnomkonaní,keďvtejtoanalógovejkatastrálnejmape
je par. č. 1122/19 na úrovni par č. 1739/37 (v predĺžení jej hranice s p. č. 1122/56) a po vykreslení obvodu
PPÚ pri tvorbe registra na základe prevzatých súradníc lomových bodov obvodu projektu PÚ je táto
parcela v predĺžení par č. 1839, t. j. pod úrovňou hranice par. č. 1793/37. Na nesúlad v uvedenej lokalite

prišiel už v roku 2001 geodet pri vyhotovovaní geometrického plánu č. 716/2001 na oddelenie pozemkov
par. č. 1122/20, 21, 83-88, keď po zameraní par. č. 1122/20 podľa údajov z PPÚ zistil, že par. č. 1793/38
a par. č. 1122/20 nesusedia (nemajú spoločnú hranicu), tak ako to naznačoval zákres v katastrálnej
mape, ale je medzi nimi medzera, ktorá sa do katastrálnej mapy pri zápise tohto geometrického
plánu do katastra nehnuteľností zakreslila. Tým bol v časti riešenej geometrickým plánom daný zákres

v katastrálnej mape do súladu s PPÚ. V druhej časti predmetnej lokality, t. j. medzi par č. 1122/56
a 1793/37, kde nebolo vykonané žiadne zameranie, zákres zostával naďalej chybný. Uvedená chyba
sa zistila až pri tvorbe registra, keď zhotoviteľ bol povinný pri tvorbe katastrálnej mapy v elektronickej
podobe, prevziať údaje z vektorovej katastrálnej mapy číselnej, ktorú vytvoril PPÚ. Po vykreslení obvodupodľa údajov PPÚ sa zistilo, že jeho hranice nekopírujú spoločnú hranicu medzi parcelami č. 1159
a 1793/37, ale že do obvodu PPÚ nebola zahrnutá par č. 1159 až po svoju hranicu s par č. 1793/37.
Toto územie nadväzuje na medzeru, ktorá už v katastrálnej mape po zákrese citovaného geometrického

plánu existovala a uvedený priestor bol označený ako jedna parcela s parcelným číslom 1839. Register
nezasahoval do obvodu PPÚ, ale tento rešpektoval, keď prevzal súradnice bodov tvoriacich obvod
PPÚ, ktoré tvorili hranice v PPÚ vyprojektovaných parciel (o. i. aj 1122/56) tak, ako boli v PPÚ určené.
Pritom však zistil, že priebeh hranice, ktorý stanovil PPÚ, nekorešponduje s jeho zákresom v katastrálnej
mape, t. j. bol v katastrálnej mape chybne zakreslený. V rámci tvorby registra sa zhotoviteľ zaoberal

len územím mimo obvod PPÚ, a to len tých pozemkov, ktoré spĺňali podmienky, aby boli predmetom
zák. č. 180/1995 Z. z., vyhlášky č. 157/1996 Z. z. a Metodického návodu na spracovanie registra č.
74.20.73.47.00., zosúladil zákres v katastrálnej mape s údajmi z PPÚ. Tieto skutkové zistenia neboli
ani po doplnení dokazovania spochybnené, práve naopak, doplnené dokazovanie neprinieslo žiadne
nové skutočnosti. Z vyjadrenia katastrálnej inšpekcie (list OKI zo dňa 09.12.2015) vyplýva, že medzi
skutočným priebehom vybudovaného oplotenia pozemku registra C-KN par č. 1793/37 a údajmi číselnej

vektorovej katastrálnej mapy v nadväznosti na zapísaný PPÚ sa nachádza medzera – plocha, ktorej
zodpovedá časť v súčasnosti evidovaného pozemku registra C-KN par č. 1839.
62. Z vyššie uvedených skutkových zistení bolo preukázané, že sporný pozemok nebol súčasťou PPÚ,
teda nemohlo dôjsť ani k revidovaniu rozhodnutia o PPÚ a rovnako tak ani k zásahu do ust. § 29 ods. 1
zák. č. 180/1995 Z. z. Prechodné ustanovenie § 29 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. v podstate len umožňuje

využiťdoterazzostavenéregistrevkonaníopozemkovýchúpravách(sobdobnýmposlanímakoROEP).
V danej veci správny orgán práve s prihliadnutím na ustanovenie § 29 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.
z. rešpektoval stav založený schváleným projektom pozemkových úprav, pretože predmetom konania
o obnove podľa zák. č. 180/1995 Z. z. boli pozemky mimo obvodu PÚ, do ktorých sporný pozemok
parcelné č. 1839 – ostatná plocha, v katastrálnom území F. o výmere 1 137m2 v zmysle obvodu projektu

právoplatne skončených pozemkových úprav nepatril.
63. K spochybneniu vlastníckeho práva žalobcu v 1/ rade zo strany správnych orgánov podľa názoru
súdu nedošlo. Žalobca v 1/ rade je i naďalej vlastníkom pozemkov par. č. 1122/56 a č. 1793/37,
pričom jediný rozdiel spočíva v tom, že právoplatnosťou ROEP-u už priamo tieto pozemky žalobcu
v 1/ rade nesusedia. Zhodne s názorom žalovaného zastáva správny súd názor, že vlastnícke právo

žalobcu v 1/ rade nemožno odvodzovať od chybného zákresu v katastrálnej mape. Navyše, žalobca
v 1/ rade si svojím návrhom podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z. alternatívne uplatňoval jednak
obnovenie súvislého pozemkového vlastníctva tak, ako bolo evidované v katastrálnom operáte do
rozhodnutiaROEP,ajednakvydanierozhodnutiavzmysle§11ods.1citovanéhozákona,ktorýmpotvrdí
vydržanie vlastníckeho práva k prislúchajúcej časti spornej parcely č. 1839. Správny súd sa stotožnil

s argumentáciou žalovaného, že vydržanie ako titul nadobudnutia pre žalobcu v 1/ rade k časti parcely č.
1839 nemožno uplatňovať na správnom orgáne v predmetnom konaní podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995
Z. z. Inštitút postupu podľa § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. je možné aplikovať len v konaní ROEP,
avšak nie v rámci konania o odstraňovaní rozporu údajov registra s údajmi podľa § 6 ods. 1 citovaného
zákona, ktoré tvorili podklady potrebné na zostavenie registra. Predmetný pozemok parcela č. 1839

reálne v teréne existuje a nikdy nebol súčasťou ani parcely č. 1122/56 ani parcely č. 1793/37. Tvrdenie,
že to tak bolo, odvodzuje žalobca v 2/ rade len od nesprávneho zákresu v mape, pričom všetky ostatné
údaje katastra (či v súbore popisných alebo v súbore geodetických informácií katastra) tejto skutočnosti
protirečia rovnako ako aj stav v teréne. Zákres v mape je jedným, nie však jediným údajom katastra,
pričom tieto musia byť navzájom v súlade. Zákres na katastrálnych mapách nemôže konštitutívne založiť

žiaden právny stav k zakresľovaným pozemkom, naopak, tento musí byť v súlade s podkladmi a listinami
osvedčujúcimi právne skutočnosti, ktorými boli založené právne vzťahy k zakresľovaným pozemkom pre
účely ich evidencie v katastri nehnuteľností. Právny stav k predmetnému pozemku par. č. 1839 správny
orgán v preskúmavanom administratívnom konaní nekonštituoval, splnil si len evidenčnú funkciu, keď
k pozemku, ku ktorému neboli evidované právne vzťahy, zapísal vlastníkov, ktorým podľa predložených

listín svedčal posledný titul nadobudnutia (ktorým z vyššie uvedených dôvodov nemohli byť registre
podľa zapásaných právoplatne skončených pozemkových úprav). Nárokovanie žalobcu v 1/ rade na
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním ako i tvrdenie žalobcu v 2/ rade o negovaní vlastníckeho
práva žalobcu v 1/ rade správnymi orgánmi presahuje rámec konania o oprave registra obnovenej
evidencie. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o schválení ROEP nie je titulom nadobudnutia vlastníctva

k pozemku, ale má len deklaratórne účinky (posledná veta bodu 21 rozsudku kasačného súdu v tejto
veci sp. zn. 1Sžrk/8/2019 zo dňa 30.11.2022) aj kasačný súd v bode 24 citovaného rozsudku pripomenul
žalobcovimožnosťvpôvodnomkonaníROEPhájiťsvojeprávapodanímžalobyopomenutéhoúčastníka
podľa § 179 SSP, čo však žalobca v 1/ rade neurobil. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že ničnebráni žalobcovi v 1/ rade, aby sa domáhal svojho práva k predmetnému pozemku par. č. 1839, k. ú.
F. na civilnom súde.
64. Správny orgán mal v danom prípade preukázaný nesúlad údajov registra obnovenej evidencie

pozemkov s údajmi podľa § 6 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., preto vykonal zmenu schváleného registra
obnovenej evidencie pozemkov na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu. V otázkach, ktoré
presahovali rámec tohto konania odkázal žalobcu v 1/ rade na civilné konanie.
65. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu v 1/ rade o nedostatočne zistenom
skutkovom stave a nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre ich zmätočnosť. Rozhodnutia

správnych orgánov sú založené na náležite zistenom skutkovom stave, ktorý zodpovedá aj obsahu
administratívneho spisu. Taktiež rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky formálne ako
i obsahové náležitosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, z akých skutkových zistení
vychádzali a ako vec po právnej stránke posúdili, pričom sa vyčerpávajúco vysporiadali s námietkami
účastníkov konania.
66. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákonov správny súd po vykonaní

súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že správne orgány postupovali
v administratívnom konaní v súlade so zákonom, vec po právnej stránke správne vyhodnotili, a preto
žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol.
67. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 170 písm. c) SSP, pretože konanie bolo začaté aj na
základe žaloby prokurátora.

68. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.