Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010480
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6817010480.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na verejnom zasadnutí dňa 13. decembra 2023,
v trestnej veci obžalovaného A. B. C. pre zločin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a obžalovaného A. D. E. pre zločin nezaplatenia
dane podľa 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní okresného

prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 27. apríla 2023, sp. zn. 1T/123/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodení
spod obžaloby pre skutky kvalifikované ako zločin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zák. u obžalovaného A. B. C. a zločin nezaplatenia

dane podľa 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. u obžalovaného A. D. E.,
ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvineného A. D. E., nar. XX.XX.XXXX a A. F. G., nar.
XX.XX.XXXX ako štatutárnych orgánov s obvineným A. B. C., nar. XX.XX.XXXX ako poradcom
obchodnej spoločnosti D., H.. G., teda osôb ktoré riadili chod spoločnosti a zodpovedali za platenie

príslušnej daňovej povinnosti,

- obvinený A. D. E. ako člen predstavenstva spoločnosti pod obchodným názvom D., H.. G. dňa
16.03.2007 podal na C. I. J. G., K. G. daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2006, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 806,24 € (24.288,79 Sk) s
lehotou splatnosti do 31.03.2007, následne A. F. G. ako predseda predstavenstva spoločnosti D., H.. G.

dňa 28. marca 2008 podal na C. I. J. G., K. G. daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2007, v ktorom priznal daň vo výške 411.036,64 € (12.382.889,82 Sk) s lehotou
splatnosti do 31.03.2008, pričom v čase splatnosti a ani neskôr k zaplateniu priznanej dane z príjmu
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 a roku 2007 nedošlo, ktorým konaním spôsobili
skrátenie príjmov L. M. N. M. v zastúpení C. I. G. o sumu vo výške 411.842,88 € (12.407.178,61 Sk),

- obvinený A. D. E. ako člen predstavenstva spoločnosti pod obchodným názvom D., H.. G. podal na
C. I. J. G., K. G. daňové priznanie k DPH a to dňa 26.11.2007 za zdaňovacie obdobie 10/2007 splatné
dňa 26.11.2007 vo výške 244,68 € , dňa 21.12.2007 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie 11/2007 splatné dňa 27.12.2007 vo výške 127,89 €, dňa 24.01.2008 podal daňové priznanie
k DPH za zdaňovacie obdobie 12/2007 splatné dňa 25.01.2008 vo výške 86.774,54 €, dňa 25.02.2008
podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 01/2008 splatné dňa 25.02.2008 vo výške

1.378,84 €, dňa 25.03.2008 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 02/2008 splatné
dňa 25.03.2008 vo výške 259,84 €, dňa 25.04.2008 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacieobdobie 03/2008 splatné dňa 25.04.2008 vo výške 15 983,50 €, následne A. F. G. ako predseda
predstavenstva spoločnosti D., H., G. O. C. I. J. G., K. G. podal daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty dňa 25.09.2008 za zdaňovacie obdobie 08/2008 splatné dňa 25.09.2008 vo výške 152,89 €,

dňa 27.10.2008 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 09/2008 splatné dňa 27.10.2008
vo výške 122,15 €, dňa 25.11.2008 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 10/2008
splatné dňa 25.11.2008 vo výške 172,50 €, pričom nedošlo k zaplateniu priznanej dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov október 2007 až október 2008 v čase splatnosti a ani neskôr,
ktorým konaním spôsobili skrátenie príjmov L. M. N. v zastúpení C. I. G. o sumu vo výške 105.216,83 €

(3.169.762,21 Sk), ktorým spoločným konaním spôsobili pre štátny rozpočet Slovenskej republiky škodu
v celkovej výške 517.059,71 € (15.576.940,82 Sk),

pretože skutky nie sú trestným činom.
Proti výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podal priamo na hlavnom pojednávaní okresný
prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaných, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu

prvého stupňa dňa 15. júna 2022. Úvodom popísal výrokovú časť napadnutého rozsudku ako i dôvody
uvedené v napadnutom rozsudku, pre ktoré boli obžalovaní spod obžaloby oslobodení s tým, že s
rozhodnutím okresného súdu o oslobodení obžalovaných spod obžaloby sa nestotožňuje. Poukázal na
to, že do konania pribratá znalkyňa A. B. v závere jednoznačne skonštatovala, že uvedená spoločnosť
mala hotovosť na úhradu záväzku voči C. I. G. v období rokov 2007 až 2008. Znalkyňa sa ešte v

prípravnom konaní jednoznačne vyjadrila k zmluve o spolupráci zo dňa 01.12.2007, kedy sa vyjadrila že
spoločnosť D. P. J. pre spoločnosť N. v celkovej výške 16 100 000 Sk dňa 24.01.2008 a dňa 29.02.2008
neposkytla. Vierohodne vysvetlila, čo ju ku konštatovaniu takéhoto záveru viedlo. Znalkyňa jednoznačne
aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutočnostiach uvedených v písomne vypracovanom znaleckom
posudku ako aj na znaleckej výpovedi, podanej v prípravnom konaní. Podľa znalkyne spoločnosť

k jednotlivým dátumom splatnosti mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dane z príjmu
právnických osôb a dane z pridanej hodnoty. Znalkyňa uviedla, že sa zaoberala likviditou spoločnosti
prvého stupňa, túto sledovala v širších horizontoch a riešila aj celkovú zadĺženosť. Znalkyňa dostatočne
a erudovane odpovedala aj na otázky kladené jej na hlavnom pojednávaní, pričom okresný prokurátor
je toho názoru, že nevznikli pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku. Vzhľadom na

správu podanú daňovým úradom má za to, že napriek výpovedi t.č. nebohého A. F., nebola preukázaná
pravdivosť rozhodnutia o odklade nedoplatku C. I. G. do 30.09.2010. Zdôraznil, že trestná vec K. N. M.
N. sa týka iného podnikateľského subjektu a iného časového obdobia. Má za to, že vykonané dôkazy
boli súdom vyhodnotené len v prospech obžalovaných.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.
poriadku a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku.

K odvolaniu prokurátora sa písomným podaním doručeným okresnému súd dňa 8. júla 2022 vyjadril
obžalovaný A. B. C. v tom zmysle, že predmetný znalecký posudok považuje za nezákonný dôkaz,

nakoľko ho zabezpečovala z konania vylúčená K. D. G.. Namietol, že znalkyňa závažným spôsobom
porušovala zákon, a taktiež že sa manipulovalo so spisom s úmyslom kriminalizovať jeho osobu.
Zdôraznil, že zákonom nie je umožnené generovať pokladničnú knihu z nejakých dokumentov.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaných a poškodenej, prokurátor

krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd odvolaniu okresného prokurátora vyhovel a napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a konanie s tým, že v podrobnostiach
odkázal na písomné vyhotovenie odvolania.

Naproti tomu, obhajca obžalovaného A. B. C. sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu ako i s jeho

odôvodnením, ktoré považuje za dostatočné. Vo vzťahu k obžalovanému A. B. C. poukázal na to, že
nie je naplnená subjektívna stránka predmetného trestného činu, nakoľko pri právnických osobách je
zodpovedný len štatutár, ktorým obžalovaný A. B. C. nikdy nebol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako

oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho výroku,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolaniapodľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný súd, pri
dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu, rozhodol na hlavnom
pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne
vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým
podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval

náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudkujezároveňzistiteľné,akýmiprávnymiúvahamisaprvostupňovýsúdspravoval,keďposudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny, resp. neviny obžalovaných
zo spáchania skutkov, kladených im za vinu a správne postupoval, keď ich v konečnom dôsledku podľa

§ 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutky nie sú trestným činom.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu
a v podrobnostiach krajský súd poukazuje na jeho odôvodnenie na stranách č. 7 a 8. Pokiaľ ide
o odvolacie námietky okresného prokurátora, krajský súd považoval za potrebné na tieto reagovať.

Nebolo možné ich však akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu
vo výroku o ich vine. Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaných, avšak takýto
postup bol v danom prípade za danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Obžalovaní spáchanie
skutku popreli a trvali na tom, že spoločnosť D. H. nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov
na úhradu svojich záväzkov voči C. I. G.. Ako správne uviedol okresný súd, pre trestnosť predmetného

zločinu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že dane neboli zaplatené, hoci spoločnosť dostatkom
finančných prostriedkov disponovala. Ohľadom tejto pre trestnosť činu rozhodujúcej skutočnosti však
vo veci pretrvali viaceré nezanedbateľné pochybnosti, ktoré okresný súd vo svojom rozsudku podrobne
popísal, či už išlo nielen o výpovede obžalovaných podporené ďalšími svedeckými výpoveďami, ale
i zo strany daňového úradu povolený odklad splatnosti splatných daní a rovnako nedostatok financií

spoločnosti H., ktorá bola 80 % akcionárom spoločnosti D., H.. Súhrn týchto dôkazov vyznievajúcich
v prospech obžalovaných, ktoré mali neprehliadnuteľnú silu a hodnotu, bolo jednoznačne potrebné vziať
do úvahy. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej
a ustálenej dôkaznej situácie, mal krajský súd za to, že bolo potrebné aplikovať zásadu v pochybnostiach
v prospech obžalovaných, a z tohto dôvodu okresný súd postupoval zákonne a správne, keď ich v

konečnom dôsledku podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Nebolo totiž jednoznačne
a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že spoločnosť D., H. mala dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie splatných daní, teda nebol preukázaný úmysel obžalovaných splatné dane
nezaplatiť. V tejto súvislosti nemôže krajský súd nespomenúť, ba práve naopak, musí zdôrazniť, že
v samotnej skutkovej vete obsiahnutej v obžalobe absentuje vyjadrenie subjektívnej stránky skutkovej

podstaty označeného zločinu, t.j. nie je tam ani len zmienka o tom, že predmetná spoločnosť bola
solventná a napriek tomu splatné dane neuhradila. Z takéhoto znenia samotnej skutkovej vety potom
vyplýva len to, že ide len o konštatovanie nesplnenia vlastnej daňovej povinnosti, ktoré však nenapĺňa
parametre žiadneho trestného činu.

Napriek vyššie uvedenému krajský súd zdôrazňuje, že nie je vylúčené, že sa obžalovaní dopustili
skutkov, kladených im za vinu, dokonca možno konštatovať, že boli z takéhoto konania v určitej
miere podozrivý, a to vzhľadom na znalecký posudok vyznievajúci v ich neprospech, z ktorého záveru
vyplynulo, že spoločnosť D., H. mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie splatných daní.
Stále je tu však súhrn dôkazov vyznievajúcich v prospech obžalovaných, ktoré mali neprehliadnuteľnú

silu a hodnotu. Ako už bolo vyššie uvedené, okresný súd postupoval správne, ak v danej veci aplikoval
zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného. Výrok o vine môže byť
totiž založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti, že sa stal skutok, ktorý je
predmetomtrestnéhostíhaniaažetentojetrestnýmčinom.Ztoho,čoužbolouvedené,jemožnédospieť
len k takému záveru, že v predmetnej trestnej veci nebola taká ucelená reťaz dôkazov, na základe

ktorých by mohli byť obžalovaní usvedčení. A navyše, ako už bolo zdôraznené, v samotnej skutkovej
vete obsiahnutej v obžalobe absentuje vyjadrenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty označeného
zločinu, čo je tiež jedným z dôvodov, pre ktorý nemohli byť obžalovaní uznaní za vinných.Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie okresného prokurátora v súlade s ust.
§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.