Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-9Sa/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200012
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7021200012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou URBAN
STEINECKER GAŠPAREC BAŠANSKÝ, s.r.o. so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava - mestská časť Staré
mesto, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 81363
Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 570 831 6097 0 zo dňa
14.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu zo dňa 07.01.2021, doručenú Krajskému
súdu v Košiciach dňa 07.01.2021. V správnej žalobe žiadal, aby súd zrušil druhostupňové rozhodnutie
žalovaného č. 570 831 6097 0 zo dňa 14.12.2020, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č.570 831 6097 0 zo dňa 06.10.2020, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
I. Administratívne konanie
2. Žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 81363 Bratislava
1, podľa § 215 ods.4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v

ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne,ústredie,č.XXXXXXXXXXXzodňa06.10.2020rozhodoltak,žeodvolanie žalobcuzamietol
v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že Sociálna poisťovňa, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový
správny orgán“) na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/45/2019 zo dňa
27.07.2020, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť' Sociálnej poisťovne a potvrdené rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach č. 9Sa/30/2018 zo dňa 17.06.2019 rozhodla rozhodnutím 570

831 6097 0 zo dňa 6.10.2020, ktorým podľa § 67 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom
poistení priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok od 25.11.2017 v sume 465,10 Eur mesačne,
ktorý podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01.01.2018 zvýšila na sumu 473,30
Eur mesačne, od 01.01.2019 zvýšila na sumu 485,70 Eur mesačne a od 01.01.2020 zvýšila na sumu
499,80 Eur mesačne.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 27.10.2020,

doručené prvostupňovému správnemu orgánu v ten istý deň, v ktorom namietal sumu priznaného
predčasného starobného dôchodku. Tvrdil že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní file_0.jpg

file_1.wmfo dôchodkovej dávke postupoval nezákonne a napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci v dôsledku čoho prvostupňový správny orgán opätovne určil nesprávne

sumu predčasného starobného dôchodku za rok 2017 2018, 2019 a starobného dôchodku za rok
2020. Žalovaný ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. 570 831 6097 0 zo dňa
06.10.2020 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že
postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č.
570 831 6097 0 zo dňa 06.10.2020 je potrebné potvrdiť. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný

uviedol, že na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/30/2018 zo dňa 17.06.2019
bolo potrebné zaoberať sa obdobím dôchodkového poistenia za čas od 01.04.2005 do 14.02.2014, kedy
bol žalobca zamestnaný v organizácii EUROCAST Košice s. r, o., a zároveň bolo potrebné zistiť' správne
vymeriavacie základy za uvedené obdobie, pre správne posúdenie nároku na predčasný starobný
dôchodok a na určenie jeho sumy.

4. Žalovaný taktiež uviedol, že súdne konanie Okresného súdu Košice II. o nároku na náhradu mzdy za
obdobie od 30.11.2010 do 30.04.2011, vedené pod sp. zn. 17Crp/2/2013 bolo ukončené a bol vydaný
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.. 9CoPr/9/2019 zo dňa 04.03.2020, na základe ktorého
bol vyhotovený opravný elektronický evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie od 01.04.2005
do 14.02.2014, ktorý bol doručený prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Nárok na

predčasný starobný dôchodok žalobcu bol opätovne posúdený. Z obsahu administratívneho spisu je
preukázané, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 24.11.2017
požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 25.11.2017.file_2.jpg

file_3.wmf

Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká, ak
poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do
dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal
o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu

podlá osobitného predpisufile_4.jpg

file_5.wmf

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok uvedené v § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

musia byt' splnené kumulatívnefile_6.jpg

file_7.wmf

Žalobca ku dňu 25.11.2017 získal 15 522 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený

v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len "osobný list“). Pri posúdení nároku na
dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia
(vrátanedôb,ktorésazaobdobiedôchodkovéhopoisteniapodľazákonaosociálnompoistenípovažujú).
Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona
o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní file_8.jpg

file_9.wmf

dôchodkového poistenia. Žalobca získal 42 rokov a 192 dní obdobia dôchodkového poistenia. Od vzniku
nároku na predčasný starobný dôchodok, od 25.11.2017 žalobcovi do dovŕšenia dôchodkového veku,

do 15.11.2019 chýba 720 dní.

5. K námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že napriek zvýšeniu priemerného osobného mzdového
bodu 1,0165 bola suma predčasného starobného dôchodku určená nižšia než v predchádzajúcom
rozhodnutí zo dňa 11.07.2018, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobne opisuje výpočet

priemerného osobného mzdového bodu žalobcu za konkrétne obdobia. Obdobie dôchodkového
poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie
poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú
uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Na nárokna dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia
a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období file_10.jpg

file_11.wmf

a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich
sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. V závere žalovaný uviedol, že žalobca v rámci
odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce ďalšie obdobie dôchodkového poistenia,

resp. doklady o inej sume vymeriavacích základov, ktorými by spochybnil správnosť' posúdenia jeho
nároku na predčasný starobný dôchodok alebo dôvod na vykonanie zmeny výpočtu sumy predčasného
starobného dôchodku.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu

6. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou správnou žalobou, v ktorej žiadal, aby súd
zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. 570 831 6097 0 dňa 14.12.2020, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa č.570 831 6097 0 zo dňa 06.10.2020 a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania. V správnej žalobe žalobca
považuje za nezákonné ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 06.10.2020, tak aj

rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.12.2020, ako aj konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali,
nakoľko sa žalovaný vôbec nezaoberal materiálnou stránkou práv žalobcu nadobudnutých v dobrej viere
a postupoval čisto formalisticky, keď znížil pôvodne priznaný dôchodok žalobcu napriek tomu, že sa
ukazovatele ako rozhodné obdobie, či osobný mzdový bod zvýšili, pričom uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 191 ods.1 písm. c/, d/ a g/ Správneho súdneho poriadku.

7. Žalobca predovšetkým namietal, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 06.10.2020 rozhodnutie
č. 570 831 6097 0, ktorým žalobcovi aj napriek započítaniu rozhodných období pre výpočet výšky
predčasného starobného dôchodku, resp. výšky starobného dôchodku, priznal nižšie sumy dôchodkov
ako v pôvodom zrušenom rozhodnutí a to napriek zvýšeniu rozhodných období v celkovom trvaní
o 611 dní, a napriek zvýšenému osobnému mzdovému bodu o 1,0165 bodu. Žalobca ďalej uviedol,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu je potrebné zrušiť, lebo je nezákonné, keďže boli vydané bez aplikácie materiálneho
korektívu s ohľadom na princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere ako všeobecnej právnej
zásady, ktorá sa uplatňuje v právnom poriadku Slovenskej republiky. V závere žalobca uviedol, že
žalovaný nemal postupovať tým spôsobom, že chyby ktoré spôsobil v pôvodnom rozhodnutí zhodnotí v

neprospech žalobcu striktne formalisticky, ale v súlade s ústavou a základnými právnymi princípmi mal
žalovaný postupovať aplikáciou materiálneho práva a základných princípov spravodlivosti a ponechať
dávky žalobcu aspoň v minimálnej výške podľa pôvodného rozhodnutia.
8. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.03.2021
a uviedol, že na základe preskúmavaného rozhodnutia suma predčasného starobného dôchodku bola

žalobcovi určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi, preto navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalovaný zdôraznil, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje
ich za nedôvodné a opakovane uvádza, že jeho postup pri posúdení nároku žalobcu na predčasný
starobný dôchodok bol správny a dôvody sú podrobne vysvetlené v napadnutom rozhodnutí a majú
podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu

správne. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi bol pôvodne na nárok na predčasný starobný dôchodok v
kalendárnom roku 2014 započítaný osobný vymeriavací základ v celkovej sume 10 263,68 Eur, pričom
za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, kedy bol prihlásený do poistenia ako samostatne zárobkovo
činná osoba, dosiahol vymeriavací základ 4226,18 Eur, a od 01.01.2014 do 14.02.2014, kedy pracoval u
zamestnávateľa EUROCAST Košice, s. r o., Košice, podľa opravného evidenčného listu dôchodkového

poistenia zo 07.05.2020 dosiahol vymeriavací základ 2426,27 Eur, (namiesto pôvodne hodnotených
6037,50Eur,).Vzhľadomnauvedenéboldodatočnevroku2014zhodnotenývymeriavacízákladúhrnom
v správnej sume 6652,45 Eur, a vymeriavací základ 10263,68 Eur, bol nesprávny. Suma predčasného
starobného dôchodku je určená podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
543/2010 Z. z., ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia

získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty
znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku. Doplnením obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
o 611 dní (11 383 — 10 772) sa navýšilo obdobie dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,čím nastali nové skutočnosti, ktoré mali vplyv na zmenu priemerného osobného mzdového bodu, (jeho
hodnota sa znížila o 0,0266), a preto sa suma predčasného starobného dôchodku, určená ako POMB
x ODP x ADH – 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na dôchodok znížila.

9. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) žalobca reagoval, a k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe
sa replikou vyjadril vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 22.03.2021, v ktorej vyjadruje,
že sa s vyjadrením žalovaného nestotožňuje čo do skutkovej, vecnej a právnej stránky v celom

rozsahu a celé ho rozporuje, pričom zároveň odkazuje na skutkovú, vecnú a právnu argumentáciu
žalobcu obsiahnutú vyčerpávajúcim spôsobom v podanej správnej žalobe. Ďalej žalobca uviedol, že
nespochybňuje správnosť výpočtu priznaného predčasného starobného dôchodku ako aj starobného
dôchodku na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.12.2020, číslo: 570 831 6097
0 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 06.10.2020, číslo: 570 831 6097
0, žalobca ako už vo svojej žalobe vyčerpávajúcim spôsobom opísal, napáda prílišný formalizmus,

rigidnosť a odklon od všeobecne uznávaných právnych princípov, na ktorých základe je postavený aj
právny systém Slovenskej republiky a to najmä princíp práv nadobudnutých v dobrej viere.
10. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením § 106 ods. 2 SSP žalovaný nereagoval a k
vyjadreniu žalobcu sa duplikou nevyjadril.

III. Právny názor správneho súdu.

11. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.

Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.

12. Správny súd konštatuje, že koná o žalobe podľa § 199 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z.

Správneho súdneho poriadku /ďalej len SSP/. Po preskúmaní obsahu žaloby správny súd pripomína, že
v sociálnych veciach súd koná neformálne podľa § 6 ods. 2 písm. b, /c/, d/ v spojení s § 202 ods. 1 a 2
SSPaniejeviazanýrozsahomžalobnýchdôvodovžalobcu,ktorýjefyzickouosobou.Správnysúdpodľa
§ 199 a nasl. preskúmal neformálne žalobu žalobcu v sociálnych veciach. Z jej obsahu, ako aj obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že orgány verejnej správy v oblasti sociálneho poistenia dôsledne zistili

skutkový stav a vykonaným dokazovaním dospeli k správnemu záveru, na základe žiadosti žalobcu o
priznanie predčasného starobného dôchodku. Správny súd sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi, ku ktorým dospel žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, vychádza z vykonaného
dokazovania vo veci prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným a právneho posúdenia veci a
v tejto súvislosti po podrobnom preštudovaní administratívneho spisu žalovaného, podľa § 190 SSP

žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal

13. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 570 831 6097 0
zo dňa 14.12.2020, ktorým žalovaný, potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 570 831

6097 0 zo dňa 06.10.2020 a zamietol odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ktorým bol na základe
žiadosti žalobcu priznaný predčasný starobný dôchodok.

14. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov
verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmikonania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi, a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

22. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na predčasný starobný

dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c)sumapredčasnéhostarobnéhodôchodkujevyššiaako1,2-násobkusumyživotnéhominimaprejednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., suma
predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný
starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

24. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod na
určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých
v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané

dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie
dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
25. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na
dôchodkovúdávku,svýnimkoukalendárnychrokovpred1.januárom1984,aktentozákonneustanovuje

inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.
2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno
určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
26. Podľa § 63 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod v
hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške.

27. Podľa § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková
hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
28. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobiaokrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné
na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca

sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2
alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej
50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a
má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.
29. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení 1) Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného

kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku. 2) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových
dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje
od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31.

decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. 3) Na zvýšenie dôchodkovej
dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho
dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. 4) Starobný dôchodok, predčasný starobný
dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu
poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného

predpisu51) alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny
rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu
týchto dôchodkov. 5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu
zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný

kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného
vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. 6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu
s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s
dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny. 7) Pri súbehu nárokov na viac
dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok. 8) Vdovský dôchodok, vdovecký

dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú, ak ich suma bola určená
zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného
v príslušnom kalendárnom roku. 9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
10) Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.
30. Podľa § 293 dq zákona o sociálnom poistení 1) Dôchodková dávka okrem vyrovnávacieho príplatku

vyplácanák1.januáru2017adôchodkovádávkaokremvyrovnávaciehopríplatkupriznanáod1.januára
2017 do 31. decembra 2017 sa zvyšujú podľa § 82 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. e), ods. 4 písm. e),
ods. 5 písm. e), ods. 6 písm. e), ods. 7 písm. e), ods. 9 a 10 najmenej o pevnú sumu určenú 2% z
priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 až 7 bez jej zvýšenia na
sumu minimálneho dôchodku. 2) Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru 2017 a úrazová renta priznaná

od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 sa zvyšujú podľa § 89 ods. 9 písm. a) piateho bodu najmenej
o 2%.
31. Podľa § 293 dr zákona o sociálnom poistení 1) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku
2017 je:
a) 8,20 Eur,, ak ide o starobný dôchodok,

b) 2,50 Eur,, ak ide o starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
c) 7,90 Eur,, ak ide o predčasný starobný dôchodok,
d) 3 Eur, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
e) 7,10 Eur, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok,

f) 2,60 Eur, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70% vyplácaný v sume jednej polovice a invalidný dôchodok podľa § 266 vyplácaný
v sume jednej polovice,
g) 4 Eur, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť najviac o 70%,

h) 1,70 Eur, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť najviac o 70% vyplácaný v sume jednej polovice,
i) 5,30 Eur, ak ide o vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,j) 2,30 Eur , ak ide o vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice a vdovecký dôchodok
vyplácaný v sume jednej polovice,
k) 2,60 Eur, ak ide o sirotský dôchodok,

l) 1,40 Eur, ak ide o sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice.
2) Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 je 2%.
3) Ustanovenia § 82 ods. 12 písm. a) a § 89 ods. 10 sa v roku 2016 neuplatňujú.

32. Správny súd uvádza, že podstatou žalobných dôvodov žalobcu spočíva v tom, že žalovaný

aj napriek započítaniu rozhodných období pre výpočet výšky predčasného starobného dôchodku,
resp. výšky starobného dôchodku, priznal žalobcovi nižšie sumy dôchodkov ako v pôvodom zrušenom
rozhodnutí, a to napriek zvýšeniu rozhodných období v celkovom trvaní o 611 dní a napriek zvýšenému
osobnému mzdovému bodu o 1,0165 bodu, čím napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.12.2020,
ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 06.12.2020 je
nezákonné, keďže bolo vydané bez aplikácie materiálneho korektívu s ohľadom na princíp ochrany práv

nadobudnutých v dobrej viere ako všeobecnej právnej zásady, ktorá sa uplatňuje v právnom poriadku
Slovenskej republiky.
33. Správny súd konštatuje, že zákon o sociálnom poistení v ust. § 67 ods. 1 poistenec má
nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, po a) bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku

a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2- násobok sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých

začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

34. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní spochybnil závery
prvostupňovéhosprávnehoorgánu,keďuviedol,žeprvostupňovýsprávnyorgánpriopätovnomurčovaní
vymeriavacieho základu rozhodujúceho obdobia pre priznanie predčasného starobného dôchodku, ako

aj pri samotnom výpočte výšky priznaného predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku,
na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/30/2018 zo dňa 17.06.2019, potvrdeného
rozsudkom kasačného súdu, vyvodil opätovne nesprávny právny záver, a to z dôvodu, že vec opätovne
nesprávne právne posúdil tým, že opätovne nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, čím
rozhodol v merite veci nezákonne. Žalobca v správnej žalobe namietal, že aj napriek započítaniu

rozhodných období pre výpočet výšky predčasného starobného dôchodku, resp. výšky starobného
dôchodku, priznal žalobcovi nižšie sumy dôchodkov ako v pôvodom zrušenom rozhodnutí a to napriek
zvýšeniu rozhodných období v celkovom trvaní o 611 dní a napriek zvýšenému osobnému mzdovému
bodu o 1,0165 bodu, a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť, lebo je nezákonné, keďže je vydané bez aplikácie

materiálnehokorektívusohľadomnaprincípochranyprávnadobudnutýchvdobrejviereakovšeobecnej
právnej zásady, ktorá sa uplatňuje v právnom poriadku Slovenskej republiky.

35. Správny súd poznamenáva, že v priebehu súdneho konania sa žalobca v replike doručenej
správnemu súdu dňa 22.03. 2021 vyjadril, že nespochybňuje správnosť výpočtu priznaného

predčasného starobného dôchodku, ako aj starobného dôchodku na základe napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a napáda prílišný formalizmus,
rigidnosť a odklon od všeobecne uznávaných právnych princípov, na ktorých základe je postavený aj
právny systém Slovenskej republiky a to najmä princíp práv nadobudnutých v dobrej viere.

36. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že došlo ku zmene skutkovým
záverov oproti pôvodnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a bol vyhotovený opravný
evidenčný list dôchodkového poistenia žalobcu. Žalovaný sa k námietke žalobcu týkajúcej sa
skutočnosti, že aj napriek zvýšeniu priemerného osobného mzdového bodu o 1,0165 bola suma
predčasného starobného dôchodku určená nižšia než v predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňového

správneho orgánu zo dňa 11.07.2018, dostatočným spôsobom vysporiadal, keď v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobcovi bol na nárok na predčasný starobný dôchodok v kalendárnom roku
2014 započítaný osobný vymeriavací základ v celkovej sume 6652,45 Eur, pričom za obdobie
od 01.01.2014 do 31.12.2014, kedy bol prihlásený do poistenia ako samostatne zárobkovo činná osobadosiahol vymeriavací základ 4226,18 Eur a od 01.01.2014 do 14.02.2014, kedy pracoval u
zamestnávateľa EUROCAST Košice, s. r, o, Košice, podľa opravného evidenčného listu dôchodkového
poistenia zo dňa 07.05.2020 dosiahol vymeriavací základ 2426,27 Eur. Vzhľadom na uvedené bol

vymeriavací základ úhrnom 6652,45 Eur započítaný účastníkovi konania v roku 2014 v správnej sume,
a vymeriavací základ 10263,68 Eur (ktorý bol použitý pri predchádzajúcom výpočte sumy predčasného
starobného dôchodku) bol nesprávny. Úhrn osobných mzdových bodov sa žalobcovi síce zvýšil o
1,0165 (33,5608 – 32,5443), ale po doložení opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia u
zamestnávateľa EUROCAST Košice, s, r o., Košice za obdobie od 01.04.2005 do 14.02.2014 sa zvýšilo

ajobdobiedôchodkovéhopoisteniavrozhodujúcomobdobí,čoovplyvnilozníženiehodnotypriemerného
osobného mzdového bodu. Do obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa na nárok na
predčasný starobný dôchodok započítali kalendárne roky 2011 a 2012, čo v predchádzajúcom výpočte v
odôvodnení rozhodnutia z 11.07.2018 žalobca nemal zhodnotené, nakoľko evidenčný list dôchodkového
poistenia zo dňa 16.05.2011 bol vystavený od 01.04.2005 do 30.11.2010. Napriek doplneniu obdobia
dôchodkového poistenia do rozhodujúceho obdobia, v počte 611 dní (11 383 - 10 772), čo navýšilo

aj obdobie dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, nastali nové skutočnosti, ktoré ovplyvnili
zmenu priemerného osobného mzdového bodu file_12.jpg

file_13.wmf

ktorého hodnota sa znížila o 0,0266. Nakoľko sa suma predčasného starobného dôchodku určuje ako
POMB x ODP x ADH — 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na dôchodok, file_14.jpg

file_15.wmf

muselo dôjsť k zníženiu dôchodkovej dávky.
37. Žalobca v správnej žalobe taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť, lebo je nezákonné,
keďžejevydanébezaplikáciemateriálnehokorektívusohľadomnaprincípochranyprávnadobudnutých
v dobrej viere ako všeobecnej právnej zásady, ktorá sa uplatňuje v právnom poriadku Slovenskej

republiky. V závere žalobca uviedol, že žalovaný nemal postupovať tým spôsobom, že chyby ktoré
spôsobil v pôvodnom rozhodnutí zhodnotí v neprospech žalobcu striktne formalisticky, ale v súlade
s ústavou a základnými právnymi princípmi mal žalovaný postupovať aplikáciou materiálneho práva
a základných princípov spravodlivosti a ponechať dávky žalobcu aspoň v minimálnej výške podľa
pôvodného rozhodnutia.

38. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu administratívneho spisu
je preukázané, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 24.11.2017
požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 25.11.2017file_16.jpg

file_17.wmf

Prvostupňový správny orgán rozhodol o priznaní predčasného starobného dôchodku na základe žiadosti
žalobcu rozhodnutím sp. zn. 570 831 6097 zo dňa 11.07.2018, ktoré na základe odvolania žalobcu
žalovaný rozhodnutím sp. zn. 570 831 6097 zo dňa 24.09.2018 potvrdil. Žalobca následne proti tomuto

rozhodnutiu žalovaného podal správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.
zn. 9Sa/30/2018 zo dňa 17.06.2019, tak že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach
v uvedom rozsudku skonštatoval, že žalovaný pri rozhodovaní o predčasnom starobnom dôchodku
žalobcu nepostupoval zákonným spôsobom, nedostatočne zistil skutkový stav najmä vo vzťahu k

vymeriavacím základom rozhodujúceho obdobia pri jednotlivých obdobiach dôchodkového poistenia,
čím zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci. Ďalej uviedol. že úlohou správnych orgánov po vrátení veci na ďalšie konanie bude zaoberať
sa jednotlivými námietkami žalobcu uplatnenými v správnej žalobe, najmä vo vzťahu k obdobiam
dôchodkového poistenia žalobcu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru u jeho

predchádzajúceho zamestnávateľa, následne ustáliť skutkový stav a vo veci opätovne rozhodnúť (§
191 ods. 6 SSP). Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalovaný kasačnú sťažnosť,
o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudok sp. zn. 9Sk/45/2019 zo dňa 27.07.2020, ktorým kasačnú
sťažnosť žalovaného zamietol.39. Prvostupňový správny orgán následne na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sk/45/2019 zo dňa 27.06.2020, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného

a potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.. 9Sa/30/2018 zo dňa 17.06.2019 rozhodol
rozhodnutím 570 831 6097 0 zo dňa 06.10.2020, ktorým podľa § 67 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr
zákona o sociálnom poistení priznal žalobcovi predčasný starobný dôchodok od 25.11.2017 v sume
465,10 Eur mesačne, ktorý podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01.01.2018 zvýšil
na sumu 473,30 Eur mesačne, od 01.01.2019 zvýšil na sumu 485,70 Eur mesačne a od 01.01.2020

zvýšila na sumu 499,80 Eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie zo dňa 27.10.2020, v ktorom namietal sumu priznaného predčasného dôchodcu. Tvrdil
že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní file_18.jpg

file_19.wmf

o dôchodkovej dávke postupoval nezákonne a napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci v dôsledku čoho Sociálna poisťovňa opätovne určila nesprávne
sumu predčasného starobného dôchodku za rok 2017 2018, 2019 a starobného dôchodku za rok
2020. Žalovaný ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. 570 831 6097 0 zo dňa
06.10.2020 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu pričom dospel k záveru, že

postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné
potvrdiť'.
40. Správny súd upriamuje pozornosť na to že, prvostupňový správny orgán bol viazaný právnym
názorom vyjadreným v Rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 9Sa/30/2018 zo dňa 17.06.2019, kde
bolo potrebné sa zaoberať' obdobím dôchodkového poistenia za čas od 01.04.2005 do 14.02.2014, kedy

bol žalobca zamestnaný v organizácii EUROCAST Košice s. r, o., a zároveň bolo potrebné zistiť' správne
vymeriavacie základy za uvedené obdobie, pre správne posúdenie nároku na predčasný starobný
dôchodok a na určenie jeho sumy. Súdne konanie Okresného súdu Košice II. o nároku na náhradu
mzdy za obdobie od 30.11.2010 do 30.04.2011, vedené pod sp. zn. 17Crp/2/2013 bolo ukončené a
bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoPr/9/2019 zo dňa 04.03.2020, na základe

ktorého bol vyhotovený opravný elektronický evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie od
01.04.2005 do 14.02.2014, ktorý bol doručený prvostuňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
Nárok na predčasný starobný dôchodok žalobcu bol preto opätovne posúdený.

41. Žalobcom namietaná skutočnosť, že žalovaný nemal postupovať tým spôsobom, že chyby, ktoré

spôsobil v pôvodnom rozhodnutí zhodnotí v neprospech žalobcu striktne formalisticky, ale v súlade
s ústavou a základnými právnymi princípmi mal žalovaný postupovať aplikáciou materiálneho práva
a základných princípov spravodlivosti a ponechať dávky žalobcu aspoň v minimálnej výške podľa
pôvodnéhorozhodnutiaústredia,ktorýtaktovypočítanédávkypredčasnéhostarobnéhodôchodku,resp.
starobného dôchodku poberal v dobrej viere neobstojí, keďže samotný žalobca spochybnil správnosť

výpočtu výšky dávky predčasného starobného dôchodku podanou správnou žalobou, na základe ktorej
rozhodol správny súd o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a nesprávnom právnom posúdení
veci, a ktorého závermi bol prvostupňový správny orgán a žalovaný viazaní a museli opätovne rozhodnúť
len v súlade s príslušnými právnymi predpismi. A preto žalobca ani nemohol mať legitímne očakávania,
že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný rozhodne rovnako ako v pôvodnom rozhodnutí, keďže

pri opätovnom výpočte sumy predčasného starobného dôchodku vychádzal z iných skutkových záverov
v zmysle opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia.

42. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že žalovaný bol viazaný aj právnym názorom Najvyššieho
súdu SR v zmysle jeho rozsudku sp. zn. 9Sk/45/2019 zo dňa 27.07.2019, v odôvodnení ktorého je

okrem iného v bode 24 uvedené: „V zmysle § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná
zložka Sociálnej poisťovne má pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a
úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. ...
organizačná zložka Sociálnej poisťovne musí vykonať potrebné dokazovanie na odstránenie rozporov
a zistenie skutočného stavu veci; .... Do času, kým nie je jednoznačne preukázané, za obdobie ktorých

konkrétnych 20 kalendárnych mesiacov mala byť vyplatená náhrada mzdy podľa dohody zo dňa
17.12.2014, a či v prípade záväzku zamestnávateľa v súvislosti so skončením pracovného pomeru
vyplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu 5-násobku priemerného mesačného zárobku vo výške 3.413,65
€ podľa dohody zo dňa 4.02.2014 ide o náhradu mzdy za konkrétne mesiace alebo o odchodné, ako ajkým nie je právoplatne skončené súdne konanie o nároku na náhradu mzdy za obdobie od 30.11.2010
do 30.04.2011 (vedené pod sp. zn. 17Cpr/2/2013), nemožno vydať definitívne rozhodnutie o nároku na
dôchodkovú dávku a jej výšku.“

43. Prijatie záveru o nedôvodnosti predmetnej správnej žaloby a potrebe postupu podľa § 190 SSP
správny súd odôvodňuje predovšetkým aplikáciou ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri prieskume
zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správnym súdom je rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pre prieskum správneho súdu sú preto určujúcimi všetky
skutočnosti zistené do právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej

správy, v danom prípade správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.12.2020.
Správny súd v tejto súvislosti dopĺňa, že na základe uvedeného sa konajúce orgány verejnej správy
(žalovaný a prvostupňový správny orgán) so skutočnosťami tvrdenými žalobcom v správnej žalobe
dostatočným spôsobom vysporiadali v rámci administratívneho konania, čo v danom prípade pri absencii
iných pochybení a vecnej správnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nemôže mať za
následok zrušenie tohto rozhodnutia.

44. Správny súd podrobil súdnemu prieskumu zákonnosti postup vydania správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ako aj samotné správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, s ohľadom na ust.
§ 203 ods. 2 SSP, aj nad rámec správnej žaloby a dospel k záveru, že nebol naplnený ani jeden z
dôvodov na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP, na základe čoho správnu žalobu postupom

podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo
na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému nevznikli žiadne
preukázateľné trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za

neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebov tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti
alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.