Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/127/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200486
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa,
v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, pobočka Levice, so sídlom: Ul. sv. Michala 4, Levice, za účasti: F.. T. V., bytom K. O. XX, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/63/2021-95
zo dňa 25. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/63/2021-95 zo

dňa 25. júla 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo
25. júla 2022, č. k. 23Sa/63/2021-95 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 700-1311004417-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
2. Rozhodnutím žalovaného žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 144 ods. 1, §
152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení

(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že F.. T. V. (ďalej len „účastník“) predpísal za obdobie marec
2007 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, príspevky na
starobné dôchodkové sporenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 4.398,59 eur.
3. Rozhodnutie žalovaného napadla Okresná prokuratúra Levice protestom prokurátora zo dňa 12.
septembra 2019. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 24803-3/2021-BA z 27. mája 2021
protestu prokurátora (Okresnej prokuratúry Levice) nevyhovela. O odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Levice proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie č. 24803-3/2021-BA z 27. mája

2021 rozhodla Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 24803-6/2021-GR z 29. júna 2021 tak, že
odvolanie zamietla a rozhodnutie č. 24803-3/2021-BA z 27. mája 2021 potvrdila.
4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou podľa § 45 ods. 1 v spojení s § 199
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“), v ktorej
v podstatnom namietal, že (i) rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z. z.
(odkazujúc na ustanovenia § 143 a § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), pretože žalovaný bol povinný
prihliadať na premlčanie práva predpísať poistné, aj keď účastník námietku premlčania nevzniesol;

(ii) vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalovaný rozhodnutie žalovaného vydal 13. júla 2017 a toto
nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2017 pričom „ ... už uplynula lehota desať rokov, v ktorej bolo
možné realizovať právo predpísať poistné. Išlo o poistné za mesiace marec až jún 2007.“; (iii) poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1MCdo/8/2008z 31. júla 2009, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/156/2018 z 26. februára 2020, rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018 a rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 43Sa/26/2018 z 2. marca 2020 argumentujúc, že pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické

vyjadrenie „premlčanie“ obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky „preklúzie“, pričom
sociálna poisťovňa musí poistné predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v
tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie; (iv) v ďalšom namietal, že žalovaný pred vydaním
rozhodnutia žalovaného neupovedomil účastníka o začatí nedávkového konania z vlastného podnetu a
nedal mu možnosť vyjadriť sa v konaní k podkladu rozhodnutia, uplatňovať návrhy a predkladať dôkazy,

v čom vzhliadol postup nesúladný s ustanovením § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z.; (v) navrhol,
aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v
intenciách § 143 ods. 1, § 147 ods. 1, § 152a a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení
a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu
žalobuvsociálnychveciachzaprimeranéhopoužitiaustanoveníPrvejhlavyTretejčastiSSPupravujúcej

všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP rozhodnutie žalovaného (z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci) zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v podstatnom pre výrok napadnutého rozsudku (odhliadnuc od iných námietok žalobcu,
ktoré vyhodnotil ako nedôvodné) ako relevantnú pomenoval hmotnoprávnu námietku žalobcu týkajúcu

sa aplikácie ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Poukázal na právnu vetu uvedenú v
rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, kde najvyšší súd o. i. uviedol, že
„Preto je lehota stanovená na predpísanie penále v ustanovení § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov prekluzívna, a nie premlčacia.“. Vo vzťahu k žalovaným zmienenému
rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/156/2018 z 26. februára 2020 krajský súd uviedol, že

„ ... predmetné rozhodnutie sa vôbec nezaoberá otázkou, či premlčanie uvedené v § 147 ods. 1
zákona o sociálnom poistení je potrebné vnímať ako premlčanie, alebo ako preklúziu, len uvádza,
že námietka premlčania nebola vznesená v rámci administratívneho konania, a preto správne orgány
nemali možnosť sa s ňou zaoberať.“. Vychádzajúc z toho, že rozhodnutie žalovaného je založené
na nesprávnom právnom posúdení ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. krajský súd

rozhodnutiežalovanéhozrušilstým,žesprávnyorgán„...vovecirozhodnevsúladesprávnymnázorom
správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods.
6 SSP v ďalšom konaní viazaný.“.
7. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že (i) nesúhlasí so záverom krajského súdu a je toho názoru, že
Sociálna poisťovňa nie je povinná prihliadať na premlčanie práva predpísať poistné nad rámec zákonnej

10 ročnej lehoty odo dňa jeho splatnosti bez vznesenia námietky premlčania povinným a hľadieť v
tomto prípade na premlčanie ako na zánik práva, t. j. preklúziu; (ii) v uvedenej súvislosti poukázal na
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1MCdo/8/2008 z 31. júla 2009, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
9Sžsk/156/2018 z 26. februára 2020, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9. júna 2011,
uznesenienajvyššiehosúdusp.zn.1Obo/17/2017z22.marca2018análezÚstavnéhosúduSlovenskej

republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018; (iii) svoju úvahu uzavrel konštatovaním, že „Inštitút
premlčania je vyjadrením zásady vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej sa vyžaduje aktivita
subjektov pri uplatňovaní svojich práv.“; (iv) navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 11. októbra 2022, v ktorom zotrval na

svojom tvrdení, že žalovaný bol povinný na premlčanie práva na predpis poistného prihliadať z
úradnej povinnosti, aj keď účastník námietku premlčania nevzniesol. Poukázal na viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, pričom uviedol, že „ ... názor vyjadrený v skoršom rozsudku vec prejednávajúceho
senátu a v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/9/2010 bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami.“. Navrhol, aby
kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

10. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 4. novembra 2022 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom11. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný)

včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1
SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolus konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd
zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom pre takýto postup krajského
súdu bol ním vyjadrený názor, že „ ... napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom

právnomposúdeníustanovenia§147ods.1zákonaosociálnompoistení“.Krajskýsúdpritomvychádzal
zo záveru, ktorý vyjadril v bodoch 37 až 39 napadnutého rozsudku, vychádzajúc pritom z rozsudku
najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, a teda z právneho posúdenia, v zmysle
ktorého je lehota stanovená v ustanovení § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. lehotou prekluzívnou
a nie premlčacou.

15. Z opisu materiálnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pre rozhodnutie krajského
súdu vo veci má zásadný význam charakter lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. („Právo
predpísaťpoistnésapremlčízadesaťrokovododňajehosplatnosti,aktentozákonneustanovujeinak.“),
a to konkrétne, či ide o premlčanie alebo o preklúziu. Krajský súd, rozhodujúc v prejednávanej veci,
vychádzal z už vyššie citovaného a spomínaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/28/2016

z 25. januára 2018.
16. Kasačný súd uvádza, že posúdenie charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. bolo rozhodné pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30.
marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať
bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu.

17. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v predchádzajúcom bode rozhodol
rozsudkomsp.zn.1SVs/5/2002z27.septembra2023.Vjehoúvodnejčasti(odkazujúcnapredkladajúce
uznesenie sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v
otázke normovania premlčania, resp. preklúzie ustanovením § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V
podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3

Szd 1/2010 zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade
na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré
premlčanímzanikne.Natotopremlčaniemusípoisťovňaprihliadnuťexoffo,akprávnypredpisvyslovene

neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v
rozsudku sp. zn. 10 Sžso 43/2013. V ďalšom rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 z 9. júna 2011 však najvyšší
súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez
nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní
nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. 7 Sžso 28/2016

z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle
zákona č. 461/2003 Z. z. znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na
premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. je
tak v skutočnosti prekluzívnou lehotu. Avšak rozsudok sp. zn. 10 Sžsk 6/2019 z 30. júna 2020 znova
uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto

právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním. Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie
nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O
určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 33/2020 z 30.
júna 2021, v ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp.
zn. 10 Sžsk 6/2019). Najvyšší súd vyšiel z toho, že názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010

bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému senátu.
Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však
problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z., ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od § 85 Daňového poriadku (č. 563/2009Z. z.) a § 60 Colného zákona (č. 199/2004 Z. z.), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania
dovolal, zákon č. 461/2003 Z. z. takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením § 151
ods. 2 písm. h) tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať

aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a také plnenie nie je
bezdôvodným obohatením žalovanej.
18. Vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho
súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa § 466 ods. 3 SSP
záväzný) v predmetnej veci v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods.
1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku
tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní
penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1).
V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na
plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty

na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo
právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom
takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z
uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už
vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím
desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila
skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto
toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného

poistného.“.
19. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať
poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej
doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že
osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo

vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným)
rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka
žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa §
179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len
čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím

právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu
a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147
ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na
možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný
rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť,

že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo
vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“.
20. Súc viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu (§ 466 ods. 3 SSP), najvyšší správny súd
aplikoval jeho závery na prejednávanú vec, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského
súdu vychádza z opačného (kolidujúceho) právneho posúdenia charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z. z. (ktorú lehotu krajský súd posúdil ako prekluzívnu). Táto skutočnosť (ktorá
bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu) teda viedla najvyšší správny súd k
rozhodnutiu tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Nad rámec uvedeného (v kontexte s vyššie
citovanými závermi veľkého senátu) najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že účastník v
správnom konaní premlčanie nároku Sociálnej poisťovne nenamietal.

21. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vrátil vec Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.
22. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať a
vo veci opätovne rozhodnúť, vychádzajúc pritom zo záväzného právneho názoru vyjadreného vyššie.

23. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).
24. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.