Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222202413
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6222202413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so
sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. C. XXX/
XX, XXX XX D. E., o odstránenie zásahu do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
pôvodneOkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k.12C/59/2022-116zodňa18.05.2023,vsúčasnostivecvedená
Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. VK- 12C/59/2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/59/2022-116 zo dňa 18.05.2023 v prvom výroku p o t

v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobkyne proti druhému výroku o trovách konania o d m i e t a .

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)

žalobužalobkynezamietol(prvývýrok). Otrováchkonaniarozhodolsúdtak,žežalovanejprotižalobkyni
nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok rozsudku).
1.1 V odôvodení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký
Krtíš dňa 08.11.2022 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť
vypratať časť nehnuteľnosti vo výmere 20 metrov, ktorými zasahuje do vlastníckeho práva A. B., nar.
XX.XX.XXXX, A. C. XXX/XX, XXX XX D. E., a to na LV č. XXX pre obec a k. ú. D. E. ako parc. č. XXX
vo výmere 472 m2 zastavaná plocha a nádvorie v zmysle geometrického plánu vypracovaného H. I.

J. zo dňa 19.03.2020, tiež povinnosť vypratať časť nehnuteľnosti na parc. č. XXX, kde je vybudovaný
odtokový kanál pri rodinnom dome súp. č. 141, ktorého výlučnou vlastníčkou je A. B., nar. XX.XX.XXXX,
A. C. XXX/XX, XXX XX D. E., a dať nehnuteľnosti do pôvodného stavu a odstrániť úpravy na takomto
odtokovom kanále, a aby súd žalovanej uložil povinnosť zamedziť vlhnutiu rodinného domu súp. č. XXX
na parc. č. XXX, ktorý vlastní A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. C. XXX/XX, XXX XX D. E., a to v strednej
časti rodinného domu, kde vlhnutie je následok nesprávneho postupu žalovanej ohľadne pripojenia
odtoku na kanalizáciu. Súčasne sa žalobkyňa domáhala náhrady trov konania. V odôvodnení uviedla,

že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/34/2018 zo dňa 29.09.20020, súd určil priebeh
hranice medzi pozemkom vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre obec a k. ú.
D. E. na LV č. XXX, ako parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 618
m2 vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom vo vlastníctve žalovanej vedeným Okresným úradom VeľkýKrtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. D. E. na LV č. XXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, ktorá je daná bodmi číslo 6 - 133, 6 - 382, 1, 2, 3, 6, 384
a 6, 7 zobrazenými červenou a čiernou farbou v znaleckom posudku č. 1/2020 zo dňa 31.03.2020 zo

dňa 19.03.2020 vyhotoveným znalcom H. I. J., autorizačne overeným H. I. J. dňa 19.03.2020, úradne
overený H. K. E., dňa 21.04.2020 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalobou sa žalobkyňa
domáha vo vzťahu k žalovanej vypratania časti nehnuteľnosti cca 20 metrov, kde F. G. zasahuje do
vlastníckeho práva tým, že na jej pozemku vybudovala zámockú dlažbu a rozšírený prístrešok a žiada
tieto nehnuteľnosti vypratať, kde sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré sú opísané v znaleckom posudku H.

J., kde podľa prešetrenia a merania v teréne hranicu medzi pozemkami CKN č. XXX L. XXX tvoria
podrobné body 6 - 133, 6 - 382, 1, 2, 3, 6 - 348, 6 - 7, pričom geometrický plán tvoril prílohu tohto
znaleckého posudku. Tento geometrický plán bol aj zapísaný s tým, že parc. č. XXX sa zväčšila zo 452
m2 na 472 m2 a par. č. XXX vo výmere 618 m2 sa zmenšila na 598 m2. Ďalej sa žalobkyňa domáha
vypratania časti nehnuteľností, ktoré patria do jej výlučného vlastníctva, kde je vybudovaný odtokový
kanál, ktorý používa žalovaná F. G., a ktorý sa nachádza na parc. č. XXX v tesnej blízkosti rodinného

domu, ako to vyplýva aj z fotografie priloženej ako príloha predmetnej žaloby. Taktiež sa žalobkyňa
domáha odstránenia vlhnutia časti rodinného domu, ktorú používa ako spálňu v strednej časti rodinného
domu, kde dochádza k vlhnutiu tohto rodinného domu, ako následok nesprávneho pripojenia odtoku,
ktorý vybudovala žalovaná na kanalizáciu.
1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval jednotlivé prednesy sporových

strán a vyjadrenia učinené na pojednávaní. Súd konštatoval vo veci vykonané dokazovanie a z neho
vyplývajúce závery. Na vec súd aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho
zákonníka a ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
1.3 Konštatoval, že v konaní mal preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXX pre kat.
úz. a obec D. E., zastavaná plocha a nádvoria o výmere 472 m2 na LV č. XXX, teda je daná aktívna

legitimácia žalobkyne na podanie žaloby v konaní vedenom Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn.
2C/34/2018 bol určený priebeh hranice medzi pozemkom vedeným na LV č. XXX ako parcela reg.
C č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 618 m2 vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom
vo vlastníctve žalovanej vedeným na LV č. XXX ako parcela reg. C č. XXX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 452 m2, ktorá hranica je daná bodmi č. 6 – 133, 6 – 382, 1, 2, 3, 6, 384 a 6,

7 zobrazenými červenou a čiernou farbou v znaleckom posudku č. 1/2020 zo dňa 31.03.2020 a zo
dňa 19.03.2020 vyhotoveným znalcom H. I. J., úradne overený H. K. E., ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku. Okrem znaleckého posudku sa súd oboznámil i s vyjadrením znalca zo dňa
26.06.2020 a tiež vyjadrením geodeta H. H. M. zo dňa 10.06.2020, pričom z týchto listinných dôkazov
vyplynulo, že oplotenie v zadnej časti pozemkov nie je na vlastníckej hranici, ale veľkou časťou zasahuje

do parc. č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Uvedená skutočnosť je zrejmá z prílohy č. 2, vyjadrenia
znalca H. I. J., kde je zakreslené zelenou farbou súčasné oplotenie v teréne. Žalobkyňa teda reálne má
svojich 20 m2, o ktorú výmeru sa jej parcela XXX zväčšila z dôvodu zmeny hraníc sporných pozemkov
a navyše užíva aj časť pozemku žalovanej č. XXX. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že toto oplotenie
vybudovala žalovaná. V zadnej časti za hospodárskou budovou žalovanej sa hranica zmenila tak, že od

hospodárskej budovy až smerom do záhrady je hranica pozemkov posunutá o šírku 0,40 m. V konaní
bolo nesporné, že žalovaná má na tomto úseku umiestnenú zámkovú dlažbu. Táto zámková dlažba
však žalovanú (správne žalobkyňu) nijako neobmedzuje v jej vlastníckom práve. Súd dospel k záveru,
že úsek o šírke 0,40 m2 za jej hospodárskou budovou nie je pre žalobkyňu nijako využiteľný. To isté
platí i v prípade, ak by aj strecha prístrešku žalovanej prečnievala a zasahovala by do tejto hranice

pozemkov (čo žalovaná poprela.). Zo strechy prístrešku žalovaná vodu zachytáva do zbernej nádoby
a následne ňou zavlažuje záhradu. V tejto časti (vypratanie dlažby) súd žalobu žalobkyne považoval za
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu
v tejto časti zamietol.
1.4 V žalobnom petite 2 sa žalobkyňa domáhala vypratania parcely č. 345, kde je vybudovaný odtokový

kanál pri dome súpisné č. 141 vo vlastníctve žalobkyne, dať nehnuteľnosť do pôvodného stavu
a odstrániť úpravy na tomto odtokovom kanále. Vykonaným dokazovaním mal súd zistené, že sa jedná
o plastovú rúru, ktorá je zabudovaná v kamennom opornom múre, na ktorom je postavený betónový
plot vo vlastníctve žalovanej, ktorý je spojený s domom súpisné č. XXX vo vlastníctve žalobkyne.
Bolo zistené, že plastovú rúru osadila do kamenného múru žalovaná pri rekonštrukcii svojho oplotenia

v roku 2010. Z fotografií, ktoré vyhotovil znalec H. H. N., ktoré sú súčasťou znaleckého posudku
č. 15/2021 vyplýva, že žalovaná do tejto plastovej rúry osadila redukciu, cez ktorú je odvádzaná
dažďová voda z odtokového kanála, ktorý je vybudovaný popri betónovom plote žalovanej. Žalovaná
tvrdí, že cez túto plastovú rúru neodteká voda, pretože táto je jednak malá a priestor pod rúrou jevyvýšený, obmurovaný. V tomto smere súd poukázal na posudok znalca H. H. N., ktorý sa zaoberal
príčinami vlhnutia nehnuteľnosti žalobkyne, kde sa konštatovalo, že izolácia v tomto odtokovom rigole
je poškodená a ani pôvodne nespĺňala predpoklad zachytenia vody z dvora susedy. V murive nie je

odvedená voda v spodnej časti pri päte múru. Nahromadená voda sa týmto spôsobom dostáva pod
základy rodinných domov. Horný odtok povrchovej vody z rigola od susedy pani G., odvádza len vodu
dažďovú, ale neodvádza spodnú nahromadenú vodu. Pre odvod vody spoza oporného múru je potrebné
vyvŕtať otvory a umožniť výtok vody na cestu. Stavebná úprava dvora pani G. je v takom stave, že v čo
najväčšom množstve odvedie vodu mimo domy. Pre zníženie stavu vodnej hladiny je potrebné v spodnej

časti pri rodinnom dome pani B. vyvŕtať otvory v spárach profilu 50 mm a to minimálne 3. Cez otvory sa
umožní uniknúť odtokom prebytočnej vody spoza múra. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že žaloba žalobkyne je i v tejto časti nedôvodná. Znalec jednoznačne konštatoval, že stavebná úprava
dvora žalovanej je v takom stave, že v čo najväčšom množstve odvedie vodu mimo domy. Odtokový
kanál o šírke 0,5 m v zadnej časti domu žalobkyne nie je funkčný, a neodvádza žiadnu vodu, nakoľko
jeho izolácia je poškodená a ani v minulosti si neplnil svoju funkciu. Plastová rúra v kamennom múre síce

zasahuje čiastočne aj do pozemku žalobkyne, ale ju vlastnícky nijakým spôsobom neobmedzuje ani jej
nespôsobuje škodu. V konaní však bolo preukázané, že cez túto plastovú rúru je odvádzaná dažďová
voda z dvora žalovanej, ktorý podľa súdu plní hlavnú úlohu pri odvádzaní zrážkovej vody. Pokiaľ sa
teda žalobkyňa domáhala odstránenia tohto odtokového kanála, ktorý plní svoju funkciu a chráni aspoň
čiastočne nehnuteľnosť žalobkyne pred vlhnutím, tak súd takýto výkon vlastníckeho práva považoval

za rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu žalobkyne
v tejto časti zamietol.
1.5 V petite 3 žaloby sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaná zamedzila vlhnutiu v strednej časti
jej rodinného domu, kde vlhnutie je následok nesprávneho postupu žalovanej ohľadne pripojenia
odtoku na kanalizáciu. Súd konštatoval, že i v danom prípade sa jedná o žalobu v zmysle § 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda o priamy zásah do vlastníctva žalobkyne pretekaním odpadovej
vody z novovybudovanej kanalizácie na dvore žalovanej parc. č. XXX. Uvedená skutočnosť bola
medzi stranami sporu sporná a žalobkyňa ju dávala do kontextu s nadmerným vlhnutím jej domu.
Žalovaná na základe predloženej technickej správy zo dňa 16.03.2022, ktorú vypracoval A. G., ako
autorizovaná osoba, realizovala na svojej parcele č. XXX kanalizačnú prípojku pre svoj rodinný

dom súpis. č. XXX. Z oznámenia mesta D. E. zo dňa 31.03.2022 vyplýva, že žalovaná si splnila
oznamovaciu povinnosť tejto drobnej stavby dňa 29.03.2022. Zo zápisu o výsledku tlakovej skúšky
tesnosti rozvodu kanalizácie, kanalizačnej prípojky na parcele č. XXX vypracovaného autorizovanou
osobou A. G. – stavebný dozor dňa 12.04.2022 vyplýva, že v dňoch 02.04.2022 do 06.04.2022 boli
vykonané skúšky tesnosti kanalizačnej prípojky na parcele č. XXX podľa slovenskej technickej normy

a po ich ukončení bolo skonštatované, že zariadenie je vybudované podľa predloženej projektovej
dokumentácie, platných slovenských technických noriem a zaručuje bezpečnú prevádzku. Zariadenie
bolo naplnené vodou a nebol zaznamenaný žiaden pokles hladiny. Z vykonaného dokazovania tak
vyplynulo, že novovybudovaná kanalizácia na dvore žalovanej je po technickej stránke v poriadku,
a preto možno konštatovať, že táto nie je príčinou vlhnutia domu žalobkyne. Preto i v tejto časti súd

žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
1.6 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
Žalovaná mala síce vo veci plný úspech, avšak z obsahu spisu vyplýva, že jej v konaní nevznikli žiadne
trovy, a preto potom súd nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu namietajúc odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/
a f/ Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa uviedla, že v každom konaní, ktoré je postavené na
diametrálne odlišných tvrdeniach, je potrebné vyriešiť otázku či, a ktoré tvrdenia, ktorej strany sú
pravdivé, ktoré sú účelové. Súd v tejto veci bol do určitej miery pasívny, pretože vykonal dôkazy,

ktoré on uznal za vhodné, ale nevykonal dôkazy navrhované žalobkyňou a vo svojom rozhodnutí sa
v zásade opieral o dôkazy, t.j. znalecké posudky vypracované v úplne iných konaniach, ktoré v zásade
žalobkyňa podrobila určitej kritike z hľadiska správnosti aj objektívnosti, a ktoré boli vypracované
v predchádzajúcom období, a teda nemôžu zobrazovať aktuálny stav, ktorý je momentálne medzi
účastníkmi konania. Zásadným dôkazom v sporoch, ktoré majú charakter susedských sporov, je

vykonanie ohliadky na mieste samom za účelom zistenia aktuálneho stavu veci, ktoré by mal súd
vidieť na vlastné oči a urobiť si obraz o rozhodujúcich skutočnostiach, pričom listinné dôkazy, resp.
obrazová fotodokumentácia nemôže úplne nahradiť vizuálny status, ktorý by bol získaný vykonaním
takejto ohliadky. V prejednávanej veci súd takýto dôkaz odmietol vykonať s poukazom, že už niekedy sav minulosti takejto obhliadky zúčastnil, avšak každá žaloba je iná s akcentom na konkrétne skutočnosti,
ktoré sú predmetom dokazovania a preto v tomto smere sa ohliadka na mieste samom núkala ako
prostriedok zobjektivizovania daného stavu, nie na základe tvrdenia účastníkov konania, ale na základe

toho, že súd na mieste samom za účasti účastníkov konania by mohol nadobudnúť vo veci samej
určitý objektívny obraz daného stavu, ktorý by mohol využiť pri ďalšom rozhodovaní vo veci samej, či
už v oblasti meritórneho rozhodnutia alebo v oblasti ďalšieho dokazovania. Súd mechanicky prevzal
predchádzajúce dôkazy a dôkazy predložené žalovanou bez verifikácie toho, či to čo žalovaná uviedla
je takou skutočnosťou, na základe ktorej by mohol súd konštatovať, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Po

všeobecných konštatovaniach v teoretickej charakteristike susedských sporov žalobkyňa ďalej uviedla,
že celá nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne je v havarijnom stave, je narušená statika bočného
múru a na ďalších múroch sú praskliny v dôsledku podmáčania a každým dňom sa situácia zhoršuje,
hlavne pokiaľ je daždivé počasie a hrozí celkové zrútenie a devastácia stavby. Nehnuteľnosti sú
čiastočne neobývateľné a v iných častiach nehnuteľností, následkom podmáčania, je pobyt v týchto
nehnuteľnostiach zdravotne závadný a negatívne ovplyvňuje zdravotný stav žalobkyne. Pokiaľ nedôjde

k odstráneniu príčin takéhoto stavu, nie je možné ani vykonávať opravy rodinného domu, ktoré by boli
v takomto prípade neúčelné a neefektívne. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Dňa 27.06.2023 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu elektronické podanie

nazvané ako doplnenie odvolania, ktorým doplnila svoje odvolanie o fotodokumentáciu.

4. Odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanej s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 28.07.2023. Uviedla, že má za to, že súd

prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom zvýraznila, že konali traja súdni znalci,
bolivyslúchnutísvedkovia,bolavykonanáohliadkasúdom,pričomžalovanádomžalobkynevidela,tento
bol vždy mokrý. Uviedla, že domy sú v zlom teréne, žalovaná svoj dom opravuje a keďže nemá na
„podrezanie domu“ peniaze a spodná voda tečie z hradu, je mokro, ale vždy menej, keďže preto niečo
robí. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa ju neustále obviňuje a žaluje za vlhkosť v jej dome, začo žalovaná

nemôže. Zvýraznila, že odtokový kanál je v pôvodnom stave a pokiaľ sa týka kanalizácie k tejto všetky
doklady súdu predložila preukázala.

6. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou
k uvedenému sa vyjadriť.

7. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
21.08.2023. Uviedla, že vyjadrenie žalovanej je vyjadrením v podstate jej osobného postoja s tým, že
prezentuje len tú skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú zlé a jediný subjekt, ktorý vec
dokáževyriešiť, „jespravodlivéazákonnérozhodnutiesúdu“.Vzásadežalovanásanevyjadrujenijakým

spôsobom k dôvodom predmetného odvolania, pričom správne uviedla, že nehnuteľnosti žalobkyne sú
skutočne podmáčané, mokré, avšak k uvedenému dochádza postojom žalovanej. V predmetnej veci sa
situácia zhoršila a hrozí neodvrátiteľný následok, kedy súd bez akéhokoľvek dokazovania a ohliadky na
mieste samom žalobu zamietol. Ďalej sa žalobkyňa vyjadrila k fotografiám nehnuteľnosti a predložila
fotografiu, ktorá dokumentuje súčasný stav nehnuteľností v dôsledku nekonania samotnej žalovanej.

Zároveň uviedla, že nie je pravdou, že by odtokový kanál bol v pôvodnom stave, tento bol upravovaný
žalovanou s tým, že v súčasnosti tento nie je schopný zachytávať splaškovú vodu a odvádzať ju mimo
nehnuteľností žalobkyne, ktoré sú tým pádom podmáčané, ktoré by bolo možné dokázať ohliadkou na
mieste samom a jednak odborným vyjadrením. Iné k veci žalobkyňa neuviedla.

8. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

9. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu dňa 25.09.2023. Opätovne
uviedla, že nehnuteľnosti boli ohliadnuť už traja súdni znalci, odborníci v obore, bola vykonaná obhliadka
domov a vyslúchnutí svedkovia. Žalovaná poukázala na to, že práve od nej sa očakáva, že má

zbierať všetku dažďovú vodu z oboch nehnuteľností, pričom poukázala na to, že žalobkyňa nemá na
nehnuteľnosti namontované ani snehové zábrany. Podľa žalovanej je predovšetkým nevyhnutné, aby si
žalobkyňa dala urobiť dobrú izoláciu, opraviť strechu, kanalizáciu, pričom poukázala na tú skutočnosť,
že nie len domy žalobkyne a žalovanej sú vlhké a podmáčané, ale v dôsledku stekania vody z hradumajú vlhké domy i susedia. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa nič nerešpektuje, berie zákon do
vlastných rúk, vstupuje na pozemok do dvora k žalovanej.

10. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené na vedomie žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu.

11. K vyjadreniu žalovanej dňa 12. 10. 2023 súdu doručila žalobkyňa súdu jej vlastné vyjadrenie.
Namietala, že znalecký posudok H. H. N. je „samá chyba“, včítane závažných odborných chýb. Má za
to, že príčinou vlhkosti jej domovej nehnuteľnosti sú neodborné zásahy v nehnuteľnostiach žalovanej.

Podstatnú časť vyjadrenia žalovanej predstavoval výpočet skutkov a susedských sporov medzi ňou a
žalovanou,prektoréstranyvkonanípodávalitrestnéoznámeniaainvektívynaadresužalovanej,znalca,
ale aj konajúceho sudcu. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za nesprávny.

12. V dôsledku podaného odvolania žalobkyne Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §

379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario
arozsudoksúduprvejinštanciepodľaustanovenia§387ods.1a2CSP vjehomeritórnomprvomvýroku
ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobkyne proti druhému výroku o trovách prvoinštančného
konania odmietol postupom podľa § 386 písm. b) CSP, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

16. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

17. Na základe podaného odvolania žalobkyne, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahuzistilskutkovýstavveci,dôkazyvyhodnotilvsúladesust.§191ods.1CSP,rozhodnutienáležite

odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne a odvolacie dôvody žalobkyne uvedené v jej odvolaní,
pri viazanosti odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1, CSP odvolací súd konštatuje, že na základe
preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. Odvolací súd sa s
rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho

dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej
odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezhľadiskaposúdeniaopodstatnenostižalobydospel
k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové

zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci
zo strany súdu prvej inštancie je správne.

18. V súdenej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanej vypratať časť
nehnuteľnosti vo výmere 20 m, ktorými žalovaná zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, ďalej

povinnosti vypratať časť nehnuteľnosti na parcele č. XXX, kde je vybudovaný odtokový kanál pri
rodinnom dome so súpisným č. XXX a dať nehnuteľnosti do pôvodného stavu, odstrániť úpravy na
takomtoodtokovomkanáleazároveňsadomáhala,abysúduložilžalovanejpovinnosťzamedziťvlhnutiu
rodinného domu súpisné č. XXX vo vlastníctve žalobkyne.

19. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba dôvodná nie je ani
čiastočne a túto v celom rozsahu zamietol. Dôvody pre zamietnutie jednotlivých čiastkových nárokov,
resp. ohľadom samostatných žalobných návrhov 1 až 3 súd prvej inštancie odôvodnil v ods. 23. až
26. odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie je náležite odôvodnené,zrozumiteľné, detailné, reaguje na podstatné skutočnosti a argumenty sporových strán prednesené
v konaní, pričom je i dostatočne presvedčivé.

20. Podaným odvolaním žalobkyňa namietala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, pričom v podanom odvolaní najmä rozsiahlo konštatovala predchádzajúci priebeh konania,
obsah výrokovej časti, ako aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a významný obsah
odvolania predstavuje citácia v ustanovení Civilného sporového poriadku. Jedinou vecnou odvolacou
námietkou, ktorú žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila je tá okolnosť, že súd prvej inštancie

dôkaznému návrhu žalobkyne na vykonanie ohliadky na mieste samej nevyhovel a „obhliadku
odmietol vykonať s odôvodnením, že už niekedy sa v minulosti takejto ohliadky zúčastnil“. Žalobkyňa
doplňujúco namietala, že „každá žaloba je iná s akcentom na konkrétne skutočnosti, ktoré sú
predmetom dokazovania, a preto v tomto smere sa ohliadka na mieste samom núkala ako prostriedok
zobjektivizovania daného stavu, nie na základe tvrdenia účastníkov konania, ale na základe toho, že súd
na mieste samom za účasti účastníkov konania, by mohol nadobudnúť vo veci samej určitý objektívny

obraz daného stavu, ktorý by mohol využiť pri ďalšom rozhodovaní vo veci samej, či už v oblasti
meritórneho rozhodnutia, alebo v oblasti vykonávania ďalšieho dokazovania“.

21. Uvedenej jedinej odvolacej námietke odvolací súd nemohol prisvedčiť a túto vyhodnotil ako
nedôvodnú. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvej inštancie právny

zástupca žalobkyne skutočne opakovane navrhoval vykonať ohliadku nehnuteľnosti na parcele č. XXX
L.XXXvkatastrálnomúzemíaobciD.E..Učiniltakopätovneinapojednávaníkonanomdňa18.05.2023,
pričom so zvukovým záznamom z pojednávania z uvedeného dňa sa odvolací súd oboznámil. Na
uvedenom konajúci súd prvej inštancie o predmetnom dôkaznom návrhu na vykonanie ohliadky na
mieste samom osobitne rozhodol uznesením tak, že návrh na vykonanie dôkazu ohliadkou zamietol.

Sudca po vyhlásení predmetného uznesenia uviedol prítomným sporovým stranám i odôvodnenie
uvedeného procesného rozhodnutia, v ktorom uviedol, že na mieste samom už bol, ohliadku v minulosti
vykonal, miesto, teda konkrétne nehnuteľnosti už videl, pričom na mieste boli aj znalci, rovnako znalci
vzhliadli uvedené nehnuteľnosti a k uvedeným podali znalecké posudky i odborné vyjadrenia.
Uvedeným spôsobom súd prvej inštancie tak dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil z akých dôvodov

ohliadkunamiestesamomnepovažovalza účelnúčipotrebnúprerozhodnutievovecisamej,keďvinom
súdnom konaní medzi totožnými sporovými stranami, o určenie priebehu hranice na mieste samom bol,
susediace nehnuteľnosti, ich stav vzhliadol a vytvoril si tak vlastný, autentický obraz o skutkovom stave.

22.Nadrámecuvedenéhoodvolacísúduvádza,žemedzitotožnýmisporovýmistranamibolo Okresným

súdom Veľký Krtíš vedené súdne konanie o určenie priebehu hranice a to pod sp. zn. 2C/34/2018,
v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29. 09. 2020. V rámci uvedeného konania o určenie
priebehuhranicemedzipozemkamiO.N.XXXL.XXXbolasúdomvykonanáiohliadkanamiestesamom
a boli vypracované i znalecké posudky. Jedná sa o totožné nehnuteľnosti ako v prejednávanej veci, bez
zmeny ich situačného umiestnenia, či charakteru stavieb na nich situovaných. V prejednávanej veci sa

žalobkyňa žalobou domáhala jednak (1.) vypratania časti nehnuteľností vo výmere 20 m na parcele č.
XXX – zastavaná plocha a nádvorie v zmysle geometrického vypracovaného plánu, tiež sa domáhala
(2.) vypratania časti nehnuteľností na parc. XXX, kde je vybudovaný odtokový kanál pri rodinnom dome
a(3.)žalobkyňasasnažilažaloboudosiahnuťuloženiepovinnostižalovanejzamedziťvlhnutiurodinného
domu vo vlastníctve žalobkyne.

23. Pokiaľ o takto koncipovanej žalobe mal súd rozhodnúť, podstatné pre rozhodnutie súdu bolo,
aby vykonaným dokazovaním ustálil a zodpovedal otázku, či žalovaná zasahuje do vlastníckeho
práva žalobkyne v žalobkyňou popísanom rozsahu a pokiaľ tomu tak je, t.j. v prípade preukázaných
neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne žalovanou, by bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

Inými slovami, podstatnou otázkou na zodpovedanie v konaní bolo, či žalovaná vykonáva svoje
vlastnícke práva na úkor žalobkyne, či neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne,
a či je z uvedeného dôvodu dôvodné uložil povinnosť vypratať žalobkyňou označené nehnuteľnosti
v určitom – žalobkyňou popísanom rozsahu. Na uvedenú otázku súd prvej inštancie mohol dostatočne
zodpovedať po tom, čo mal znalcami zodpovedanú a vyriešené otázku určenia priebehu hranice

pozemkov žalobkyne a žalovanej, ktoré nehnuteľnosti sú susediacimi nehnuteľnosťami, pričom na
základe znaleckého posudku H. I. J. a na základe geometrického plánu k tomuto znaleckému posudku
zo dňa 26.06.2020 č. 915331-1/2020 a taktiež na základe vyjadrenia H. H. M. zo dňa 10.06.2020 zistil, že
oplotenie zadnej časti pozemku nie je na vlastníckej hranici, ale pomerne významnou časťou zasahujedo parcely č. 346 vo vlastníctve žalovanej. Súd tak na základe odborného posúdenia odborných
vyjadrení znaleckého posudku a geometrického plánu zistil, že žalobkyňa sa nedôvodne domáha
vypratania nehnuteľností v zmysle žalobného návrhu 1, pričom nie je to žalovaná, ktorá by zaberala

pozemok žalobkyne o výmere 20 m, ale súd konštatoval, že žalobkyňa má svojich 20 m2, o ktorú výmeru
sa jej zväčšila parcela č. XXX z dôvodu zmeny hraníc sporných pozemkov, pričom práve žalobkyňa
užíva i časť pozemku žalovanej na parcele č. XXX. Súd tiež zistil, že v zadnej časti je hranica pozemku
posunutá o 40 cm, pričom zároveň však konštatoval, že úsek o šírke 0,4 m za hospodárskou budovou
nie je pre žalobkyňu nijako využiteľný a pokiaľ by došlo k odstráneniu zámkovej dlažby, ktorú tam dosiaľ

žalobkyňa má umiestnenú, nijako by sa tým nevyriešil problém s vlhnutím jej hospodárskej budovy
a rodinného domu. Súd prvej inštancie tak v tejto časti dospel k záveru o zábere nehnuteľností žalovanej
práve žalobkyňou, pričom úsek, ktorý za hospodárskou budovou zabrala naopak žalovaná umiestnením
zámkovej dlažby je nepatrný 0,40 m, a preto žalobe nie dôvodné vyhovieť. Na konštatovanie uvedeného
a pre potreby rozhodnutia súdu o veci samej boli potrebné odborné vyjadrenia znalcov a geodetov, ktorí
určili priebeh hranice a zodpovedali i otázku prípadného presahu v užívaní (záberu) tej ktorej sporovej

strany na úkor druhej sporovej strany. Uvedené konajúci súd k dispozícii mal a teda mal dostatočný
a predovšetkým odborný podklad pre náležité posúdenie a rozhodnutie o veci. Pre rozhodnutie o veci
preto za takéhoto dôkazného stavu, ohliadka na mieste samom nevyhnutná nebola.

24. Posúdiac uvedenú odvolaciu námietku o nevykonaní ohliadky na mieste, v intenciách druhého

žalobnéhonávrhuvpetite, ktorýmsažalobkyňadomáhalavyprataniaparcelyč.XXX,kdejevybudovaný
odtokový kanál pri dome súpisné č. XXX, k uvedenej otázke mal súd prvej inštancie k dispozícii
fotografie, ktoré vyhotovil znalec H. H. N. a rovnako súd sa oboznámil s vypracovaným znaleckým
posudkom H. H. N. č. 15/2021, pričom znalec H. H. N. pred vypracovaním znaleckého posudku vykonal
i ohliadku nehnuteľnosti na mieste samom. Možno tak konštatovať, že znalec, ako odborne spôsobilá

osoba, nehnuteľnosti vzhliadol, v znaleckom posudku a fotodokumentáciou zachytil, popísal ich
umiestnenie a stav a zodpovedal otázky jemu zadané. Súd tak mal k posúdeniu dôvodnosti vypratania
parcely CKN č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, dostatočný podklad pre rozhodnutie a ani v danom
prípade nebolo významné, aby konajúci súd opätovne vykonal ohliadku na mieste samom, a aby sám
vzhliadol stav nehnuteľnosti, ku ktorému sa dostatočne vyjadril znalec. Odvolací súd tak konštatuje,

že ohliadka na mieste samom realizovaná súdom nebola pre rozhodnutie o veci v tejto časti dôvodná,
účelná a potrebná.

25. Pokiaľ sa žalobkyňa tretím žalobným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť „zamedziť vlhnutiu strednej časti rodinného domu, kde vlhnutie je následok nesprávneho

postupu žalovanej ohľadne pripojenia odtoku na kanalizáciu“, odvolací súd predovšetkým vytýka
nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť takto koncipovaného návrhu súdneho rozhodnutia, keď
z uvedeného nie je zrejmé, ako, akým spôsobom (akým konaním alebo zdržaním sa konania) by mala
žalovaná zamedziť vlhnutiu rodinného domu žalobkyne. Keďže žalobkyňa v konaní pred súdom, ako
i v žalobe samotnej, vlhnutie strednej časti rodinného žalobkyne označila ako „následok nesprávneho

postupu žalovanej ohľadne pripojenia odtoku na kanalizácie“ i v tejto otázke súd prvej inštancie
postupoval správne, keď po predchádzajúcom oboznámení s faktickým stavom nehnuteľností v inom
súdnom konaní, za účelom zodpovedania odbornej otázky správnosti pripojenia odtoku na kanalizáciu
vykonal dokazovanie i oboznámením s technickou správou zo dňa 16.03.2022, ktorú vypracoval A. G.,
autorizovaná osoba – stavebný dozor. Z uvedenej technickej správy vyplynulo, že boli vykonané skúšky

tesnosti kanalizačnej prípojky na parcele č. XXX, a to v dňoch 02.04.2022 do 06.04.2022, pričom po ich
ukončení bolo konštatované, že „Zariadenie je vybudované podľa predloženej projektovej dokumentácie
platných slovenských technických noriem a zaručuje bezpečnú prevádzku. Zariadenie bolo naplnené
vodou a nebol zaznamenaný žiaden pokles hladiny“.

26. Súd prvej inštancie tak mal v konaní odborne spôsobilou osobou zodpovedanú otázku správnosti
postupu žalovanej ohľadom pripojenia odtoku na kanalizáciu, pričom zistil, že postup pripojenia odtoku
na kanalizáciu je správny a v súlade s technickými normami. Z výsledku tlakovej skúšky tesnosti
rozvodu kanalizácie vyplynulo, že k priesakom nedochádza, potom k vlhnutiu domu žalobkyne nemôže
dochádzať vplyvom pripojenia odtoku na kanalizáciu. Ani v danom prípade pre zodpovedanie tejto

čiastkovej otázky nebolo vykonanie ohliadky súdom na mieste samej dôvodné, keď navyše sa žiada
i uviesť, že samotným vzhliadnutím by súd nebol objektívne schopný odborne posúdiť správnosť
zapojenia odtoku, ktorý sa nachádza v zemi, na kanalizáciu.27. Odvolací súd tak dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel dôkaznému návrhu na
vykonanieohliadkynamiestesamom,uvedenýmpostupomneporušilprávaktorejkoľveksporovejstrany
na spravodlivý súdny proces, pretože i bez vykonania navrhnutého dôkazu mal súd prvej inštancie

dostatočný podklad na rozhodnutie vytvorený inými v konaní vykonanými dôkazmi a preto vykonanie
ohliadky nebolo účelné. Vzhľadom na skutočnosť, že v podanom odvolaní námietka o nevykonaní
ohliadky na mieste samom bola jedinou odvolacou námietkou žalobkyne, odvolací súd, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania žalobkyne
a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v jeho meritórnej časti ako vecne správny.

28. Ako výrok závislý, odvolací súd preskúmal i druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
prvoinštančnéhokonania.Vzhľadomnato,žeuvedenýmvýrokomsúdprvejinštanciežalovanejnárokna
náhradu trov konania nepriznal, oprávnenou osobou na podanie odvolania je v tejto časti len žalovaná,
nakoľko v jej neprospech bolo rozhodnuté (§ 359 CSP). Keďže žalobkyňa, hoc zastúpená právnym
zástupcom z radu advokátov, napadla odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,

odvolací súd odvolanie žalobkyne týkajúce sa druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmietol
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže v tejto časti bolo rozhodnuté o trovách konania
v prospech žalobkyne.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP

a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalobkyňou, táto nebola úspešná ani z časti,
keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku potvrdil ako vecne správny
a odvolanie žalobkyne týkajúce sa druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmietol. Procesne
úspešnou sporovou stranou v odvolacom konaní tak bola žalovaná, ktorej prináleží procesný úspech
v odvolacom konaní v celom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne,

ako i k jej následnému vyjadreniu i sama vyjadrila, s čím jej vznikli náklady na poštovú prepravu,
odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni ako neúspešnej sporovej strane
v odvolacom konaní uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov
odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).