Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010229
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6919010229.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov Mgr.

Ivany Datlovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra
2023 v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. za prečin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr.
zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaniach obžalovaných A. B. a OZDent, s.r.o. proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30.05.2023, sp. zn. 4T/30/2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
u obžalovaného A. B. vo výroku o treste, ako aj u obidvoch obžalovaných vo výroku o náhrade škody.

II. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvalým
pobytom E., E. E. XXX/XX, F. C. D., o d s u d z u j e podľa § 223 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák., § 57
ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

III. Podľa § 287 ods. 1,2 Tr. por. je obžalovaná OZDent, s.r.o. so sídlom Rimavská 1650/3, Rimavská
Sobota, 979 01, IČO: 50 197 517 povinná nahradiť poškodenej UNIQA poisťovňa, a.s. so sídlom
Krasovského 15, Bratislava, 851 01, IČO: 00 653 501, škodu vo výške 391,24 Eur.

IV. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej právnickej osoby OZDent, s.r.o. z a m i e t a.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní A. B. a právnická osoba OZDent, s.r.o. uznaní

za vinných z prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

bod 1)

Tomáš Éli ako konateľ spoločnosti OZDent, s.r.o., Rimavská 1650/3, Rimavská Sobota, IČO: 50 197 517,
oznámil dňa 06.04.2018 v Rimavskej Sobote spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., poistnú udalosť

zaregistrovanú pod č. 1800549518, ku ktorej malo dôjsť dňa 04.04.2018 v čase okolo 14.25 hod. tak, že
G. H. B. A., viedla osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz A 180 CDI, ev.č. C. XXX I., VIN: J. po
ulici Jánošíkovej v Rimavskej Sobote, kde z parkoviska od pošty vyšlo doposiaľ nestotožnené motorové
vozidlo, ktoré jej nedalo prednosť v jazde a aby sa G. H. B. A. vyhla zrážke vozidiel, strhla riadenie vpravoa vyšla vozidlom na obrubník výškovo oddeleného chodníka nachádzajúceho sa pozdĺž vozovky vpravo
v smere jazdy, pričom došlo k poškodeniu kolies z ľahkých zliatin, pneumatiky a predného nárazníka
osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz A 180 CDI, ev.č. C. XXX I., VIN: J. a dňa 28.05.2018 si

uplatnilpoistnéplneniezaopravu4ksdiskovkoliesvovýške2.793,67Eur,pričomnazákladeodborného
vyjadrenia znalca v odbore cestná doprava, väčšina zadokumentovaných poškodení vozidla, vrátane
poškodení 4 ks diskov kolies, nie je technicky prijateľná v príčinnej súvislosti s popisovanou poistnou
udalosťou zo dňa 04.04.2018, pričom, ak by zo strany poisťovne došlo k poistnému plneniu, bola by
spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501 spôsobená

škoda vo výške nie menej ako 2. 628,67 Eur,

bod 2)

ako právnická osoba OZDent, s.r.o., svojím konateľom oznámila dňa 06.04.2018 v Rimavskej Sobote
spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., poistnú udalosť zaregistrovanú pod č. 1800549518, ku ktorej malo

dôjsť dňa 04.04.2018 v čase okolo 14.25 hod. tak, že G. H. B. A., viedla osobné motorové vozidlo
zn. Mercedes Benz A 180 CDI, ev.č. C. XXX I., VIN: J. po ulici Jánošíkovej v Rimavskej Sobote,
kde z parkoviska od pošty vyšlo doposiaľ nestotožnené motorové vozidlo, ktoré jej nedalo prednosť
v jazde, a aby sa G. H. B. A. vyhla zrážke vozidiel, strhla riadenie vpravo a vyšla vozidlom na obrubník
výškovo oddeleného chodníka nachádzajúceho sa pozdĺž vozovky vpravo v smere jazdy, pričom došlo

k poškodeniu kolies z ľahkých zliatin, pneumatiky a predného nárazníka osobného motorového vozidla
zn. Mercedes Benz A 180 CDI, ev.č. C. XXX I., VIN: J. a dňa 28.05.2018 si uplatnila poistné plnenie
za opravu 4 ks diskov kolies vo výške 2.793,67 Eur, pričom na základe odborného vyjadrenia znalca
v odbore cestná doprava, väčšina zadokumentovaných poškodení vozidla, vrátane poškodení 4 ks
diskov kolies, nie je technicky prijateľná v príčinnej súvislosti s popisovanou poistnou udalosťou zo dňa

04.04.2018, pričom, ak by zo strany poisťovne došlo k poistnému plneniu, bola by spoločnosti UNIQA
poisťovňa, a.s., Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501 spôsobená škoda vo výške nie
menej ako 2.628,67 Eur.

Za to bol obžalovanému A. B. podľa § 223 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods.

2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená
skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.

Obžalovanej právnickej osobe OZDent, s.r.o. bol podľa § 223 ods. 1 Tr. zák., § 10 ods. 1 písm. d), § 15

Zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých
zákonov uložený peňažný trest vo výmere 1.500,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obidvom obžalovaným uložená povinnosť zaplatiť poškodenej strane
UNIQA poisťovňa, a.s., Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, náhradu škody vo výške

391,24 Eur spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku podali na hlavnom pojednávaní odvolania obidvaja obžalovaní, ktoré obžalovaný
A. B. odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
02.10.2023, a to proti všetkým výrokom, pričom z obsahu odôvodnenia vyplýva, že sa vzťahovalo aj na

obžalovanú právnickú osobu OZDent, s.r.o. Zástupca tejto obžalovanej právnickej osoby K. L. podané
odvolanie sám bližšie neodôvodnil.

Najprv poukázali na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnili. Argumentovali
tým, že odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 09.02.2022 a vec mu vrátil, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v inom zložení senátu. V predmetnom uznesení
odvolací súd opätovne poukázal na význam pokynov uvedených v predchádzajúcich zrušujúcich
uzneseniach.

V prvom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.02.2020, sp.zn. 3To/9/2020 uviedol postup, akým malo dôjsť

k výpočtu výšky škody, keď konštatoval, že v konečnom dôsledku bude potrebné zistiť a ustáliť celkovú
výšku škody, ktorá by vznikla poškodenej UNIQA poisťovňa, a.s. v prípade poistného plnenia z jej strany
voči obžalovaným a ktorá bude predstavovať rozdiel medzi sumou, ktorú si uplatnil obžalovaný ako
konateľ obchodnej spoločnosti (2.793,67 Eur) a celkovou sumou, ktorú by mu bola poškodená poisťovňapovinná zaplatiť pri priebehu jednotlivých škodových udalostí tak, ako sa skutočne stali a v nadväznosti
na to bude potrebné ustálený skutok aj primerane kvalifikovať.

Z doteraz vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie zaoberal naplnením
mechanizmu uvádzaného výpočtu a nijakým spôsobom nereflektoval na uvedený pokyn, keďže nezistil
sumu, ktorú by bola obžalovaným povinná zaplatiť poškodená poisťovňa pri priebehu jednotlivých
škodových udalostí, a to ani vo vzťahu k jednotlivým škodovým udalostiam a ani ku vzťahu k celkovej
sume, ktorú by dosiahla hodnota všetkých týchto plnení. Práve uvedený výsledok mal tvoriť nevyhnutný

prvok vo vzorci: suma, ktorú si uplatnili obžalovaní voči poškodenej – celková výška poistných plnení,
ktorú by bola povinná zaplatiť poisťovňa, ak by boli riadne pri jednotlivých škodových udalostiach
uplatnené = celková výška škody.
Pochybenie súdu prvej inštancie bolo zásadné, keď aj z druhého zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súduzodňa05.05.2021,sp.zn.3To/43/2021vyplynulo,žeokresnýsúdbudemusieťdoplniťdokazovanie
so zameraním sa na zistenie presného počtu a priebehu jednotlivých škodových udalostí a tomu

zodpovedajúcemu počtu spoluúčastí (zároveň zistenia špecifikovať v skutku) a následne zistiť taktiež
celkovú sumu, ktorú by poškodená spoločnosť bola povinná za zistených skutkových okolností zaplatiť
obžalovaným pri uplatnenom nároku ako poistné plnenie z predmetnej zmluvy, o ktorú bude zároveň
potrebné znížiť výšku škody, ktorú by obžalovaní poškodenej spoločnosti spôsobili.

Vo svojom treťom zrušujúcom uznesení zo dňa 01.06.2022, sp.zn. 3To/26/2022 odvolací súd uviedol,
že vhodným sa javí vypočuť osobu, ktorá vypracovala odborné vyjadrenie. Nakoľko súd prvej inštancie
nezrealizoval predmetný výsluch tejto osoby, nezistil ani sumu, ktorú by bola poškodená poisťovňa
povinná obžalovaným zaplatiť, prihliadajúc na predtým uvedené, teda nemohol ani zistiť celkovú
výšku škody. Z tohto dôvodu okresný súd ani nemohol bez akýchkoľvek pochybností vyrieknuť vinu

obžalovaných za starostlivého posúdenia naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu,
ktorý sa im kládol za vinu. Takéto zistenie je nevyhnutné pre objektívne posúdenie skutočností, či
poškodenej škoda skutočne vznikla a ak áno, tak v akej výške.

Z výpovede svedkyne G. H. B. A. ako osoby, ktorá užívala predmetné motorové vozidlo, bolo totiž možné

vyvodiť, že v doterajšom konaní nebol preukázaný presný počet poškodení, ktoré by bolo možné za
účelom uplatnenia nároku na poistné plnenie identifikovať ako samostatné poistné udalosti. Súd prvej
inštanciepriposudzovanívýpovedetejtosvedkyneuviedolakoprvémožnépoškodenievofebruári2020,
t.j.kuktorémudošlotakmerpodvochrokochodskutku,ktorýsaimkladiezavinu.Ztohtomožnovyvodiť,
že na daný skutok nie je možné brať v tomto konaní ohľad. Z výpovedí tejto svedkyne by však bolo

možné usúdiť, že jedinou udalosťou, ktorá by mohla tvoriť základe pre uplatnenie nároku na poskytnutie
poistného plnenia, bola udalosť zo dňa 04.04.2018 v Jesenskom, kedy táto svedkyňa vyšla s vozidlom
na obrubník, čím mohlo dôjsť k jeho poškodeniu. V tomto smere je však potrebné zdôrazniť, že z jej
výpovede nevyplýva, že túto udalosť bolo možné posudzovať ako poistnú udalosť, keďže táto uviedla,
že sa nepozrela, či sa niečo poškodilo.

Z takto zisteného skutkového stavu by bolo možno dospieť k tomu, že poškodenej nevznikla žiadna
škoda a tak by nebol naplnený imanentný prvok objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
poisťovacieho podvodu, pretože by ako obžalovaní poznali oprávnenosť doteraz neuplatnených nárokov
a sumu škody, ktorá im z titulu doterajších poistných udalostí vznikla.

Je zrejmé, že do doby, kým súd prvej inštancie nenaplní imperatívy odvolacieho súdu, nebude
schopný bez akýchkoľvek pochybností určiť, či vzhľadom na všetky rozhodujúce skutočnosti poškodenej
spoločnosti škoda vznikla alebo nie. Nepostačuje totiž jeho postup, ktorým odčítal od výšky sumy
nimi uplatnenej, sumu zodpovedajúcu miere ich spoluúčasti pri jednom uplatnení nároku na plnenie

z titulu vzniku poistnej udalosti. Bude nutné, aby konajúci súd bez akýchkoľvek pochybností presne zistil
a vyčíslil rozsah škody, vzniknutej im ako obžalovaným z titulu jednotlivých poistných udalostí.

Pre prípad, že by súd prvej inštancie nebol schopný dospieť k nepochybným záverom o predmetných
otázkach, ani po vynaložení všetkého potrebného úsilia, ktoré možno od neho požadovať, bude z jeho

strany potrebné aplikovať zásadu ,,in dubio pro reo“.
Vzhľadom k tomu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 321
Tr. por. a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.Na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného A. B. a zástupcu OZDent,
s.r.o., K. L., krajský prokurátor považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny v celom rozsahu,
a preto navrhol odvolania obidvoch obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného A. B. v plnom rozsahu poukázal na dôvody uvedené v písomne podanom
odôvodnení odvolania. Zdôraznil, že v danom prípade nebolo preukázané spôsobenie žiadnej škody,
ide len o škodu predpokladanú, ktorú však už vzhľadom na odstup času a opravu osobného motorového
vozidla nie je možné v súčasnosti ani ustáliť. Zároveň nebolo zistené ani to, pri koľkých poistných

udalostiach došlo k poškodeniu jednotlivých častí vozidla. Navrhol, aby boli obidvaja obžalovaní
v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodení.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obidvaja obžalovaní ako
oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného A. B. bolo podané čiastočne dôvodne, a to proti výrokom o treste a o náhrade škody,
naproti tomu odvolanie obžalovanej OZDent, s.r.o. nebolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd totiž zistil, že obžalovanému A. B. bol uložený

neprimerane prísny trest a vo vzťahu k nemu bolo zároveň rozhodnuté o uplatnenom nároku
poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu podľa § 321 ods. 1 písm.
e), f), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v uvedených častiach a podľa § 322
ods. 3 Tr. por. rozhodol o nich sám rozsudkom tak, ako je to vyššie uvedené vo výrokovej časti. Zároveň
podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej právnickej osoby OZDent, s.r.o. zamietol ako nedôvodné. Vo

zvyšných častiach zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Krajský súd poznamenáva, že v tejto trestnej veci ako odvolací súd rozhodoval už trikrát, a to uznesením

zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 3To/9/2020, ktorým prvý napadnutý oslobodzujúci rozsudok okresného súdu
zo dňa 09.10.2019, sp. zn. 4T/30/2019 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. v celom rozsahu
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,
uznesením zo dňa 05.05.2021, sp. zn. 3To/43/2021 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. v poradí
druhý rozsudok okresného súdu, ktorý bol odsudzujúci, a to v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.

por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a následne uznesením zo
dňa 01.06.2022, sp.zn. 3To/26/2022 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. v poradí tretí rozsudok
okresného súdu, ktorý bol oslobodzujúci, a to v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, súčasne podľa § 325 Tr. por. nariadil, aby vec
bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.

Pokiaľ ide o otázku viny, súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva
obidvoch obžalovaných na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o ich vine v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým

v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu
v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaných a správne postupoval, keď ich uznal za
vinných z prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.

1 Tr. zák.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č.
4 až 14, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 12 až 14, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil
a jeho opakovanie by bolo nadbytočné. Považoval však za potrebné aspoň stručne reagovať v rámci

odvolaciehokonanianaodvolacienámietkyobžalovaných,ktorévšaknebolomožnéakceptovaťvtakom
rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o ich vine.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok kladený obidvom obžalovaným za vinu sa ako taký
stal a v tomto smere neexistovali žiadne podstatné rozpory. Sporným bolo len presné ustálenie výšky
škody, ktorá by vznikla poškodenej poisťovni v prípade požadovaného poistného plnenia z jej strany

obžalovanej právnickej osobe, pričom táto skutočnosť mala zásadný význam pre správne právne
kvalifikovanie obžalobného skutku, keďže bola jedným zo základných a obligatórnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 223 Tr. zák.

Odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska subjektívnej stránky predmetného trestného činu bolo na

vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaných potrebné úmyselné zavinenie, pričom postačovala aj
existencia tzv. nepriameho úmyslu, ktorý bol nepochybne preukázaný, a to aj vo vzťahu k možnému
následku, t.j. k výške ustálenej škody, ktorú by spôsobili poškodenej poisťovni v prípade dokonania
trestného činu. Trestnej zodpovednosti obžalovaného A. B. nezbavuje jeho obhajoba, že pri vzniku
poistných udalostí nebol osobne prítomný a tlačivo o oznámení škodovej udalosti za neho vyplnila

pracovníčka poisťovne, pretože nárok na plnenie poistnej udalosti si uplatnil voči poškodenej poisťovni
ako konateľ obžalovanej právnickej osoby - obchodnej spoločnosti, napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, že k poškodeniu osobného motorového vozidla došlo za iných okolností, najmä pokiaľ ide
o miesto, čas a spôsob vzniku deklarovanej škodovej udalosti. Išlo totiž o dôležité a rozhodujúce
okolnostizhľadiskaposúdeniatoho,čibyobžalovanejprávnickejosobe vznikolnároknapoistnéplnenie

zo strany poškodenej poisťovne alebo nie, prípadne v akej výške, a preto ich nemožno v žiadnom
prípade bagatelizovať, pričom takéto konanie obžalovaného bolo naviac nielen v rozpore so zmluvou,
ale aj so zákonom. V tomto smere teda obžalovaný A. B. jednoznačne uviedol poškodenú poisťovňu
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia, súčasne bol uzrozumený aj
s jeho výškou, ktorú požadoval, čím došlo aj k naplneniu objektívnej stránky predmetného trestného

činu, avšak len v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., nakoľko k jeho dokonaniu nedošlo, pretože
poškodená poisťovňa nezaplatila obžalovanej právnickej osobe žiadnu sumu ako poistné plnenie.

V tomto smere bolo rozhodujúcim odborné vyjadrenie z odboru cestnej dopravy, ktorého závery
jednoznačne vylúčili spôsob a čas vzniku poškodenia jednotlivých častí vozidla, tak ako ich uviedol

obžalovaný A. B., keďže to nebolo technicky prijateľné, pričom tieto vykazovali znaky viacnásobného
opakovaného poškodenia s dlhším časovým predstihom. Z predmetnej faktúry vyplynulo, že obžalovaný
ako konateľ obžalovanej právnickej osoby uplatnil voči poškodenej poisťovni nárok na poistné plnenie
vo výške 2.793,67 Eur za opravu 4 ks diskov kolies predmetného vozidla.

Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu aj v tom smere, že v súčasnosti, vzhľadom na odstup
časuaopravupredtýmzistenýchpoškodení,byužnebolomožnévykonaťdoplneniedokazovaniavtakej
kvalite a rozsahu, ako to predtým požadoval vo svojich zrušujúcich uzneseniach, a to predovšetkým
ohľadne zistenia a ustálenia počtu škodových udalostí, ktorý by eventuálne mohol mať určitý vplyv na
celkovú sumu, ktorú by prípadne mohla poškodená poisťovňa zaplatiť ako poistné plnenie obžalovanej

právnickej osobe, samozrejme za splnenia všetkých ďalších podmienok vyplývajúcich či už z predmetnej
zmluvy alebo zo zákona. Naviac nemožno opomenúť, že žiadna z procesných strán na hlavnom
pojednávaní nenavrhla doplnenie dokazovania. Za takéhoto stavu preto okresný súd správne vychádzal
z existujúcej dôkaznej situácie, z ktorej vyplývalo, že obžalovaný A. B. žiadal poistné plnenie len
na základe jednej škodovej udalosti. Bol teda zároveň minimálne uzrozumený s tým, že poškodená

poisťovňa by v prípade poistného plnenia vyplatila sumu najmenej vo výške 2.628,67 Eur, ktorá bola
okresným súdom správne ustálená ako škoda, ktorá by vznikla poškodenej poisťovni, a to po odpočítaní
spoluúčasti vo výške 165,- Eur s obžalovaným požadovanej sumy vo výške 2.793,67 Eur.Predmetná poistná zmluva bola uzavretá dňa 30.11.2017, pričom obžalovaný A. B. si uplatnil nárok na
poistné plnenie už dňa 28.05.2018, t.j. už po šiestich mesiacoch od začiatku jej trvania, naviac škodovú
udalosť oznámil už dňa 06.04.2018. Poškodená poisťovňa mala určité podozrenie o oprávnenosti

uplatneného nároku na poistné plnenie a práve z tohto dôvodu si objednala odborné vyjadrenie, ktoré
potvrdilo, že poškodenia osobného motorového vozidla nemohli vzniknúť takým spôsobom, ako ho
deklaroval obžalovaný A. B.. Okrem toho však zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva ďalšia dôležitá
skutočnosť, a to, že od vzniku jednotlivých poškodení na osobnom motorovom vozidle už uplynul
dlhší časový úsek, z čoho možno vyvodiť, že tieto, resp. ich časť mohli vzniknúť už pred uzavretím

predmetnej zmluvy a v takom prípade by obžalovaná právnická osoba nemala nárok na žiadne poistné
plnenie. Za takýchto okolností, teda berúc do úvahy nielen možný počet škodových udalostí, ale najmä
čas vzniku jednotlivých poškodení osobného motorového vozidla, bolo otázne, či vôbec išlo o poistné
udalostivzmyslezákonaazmluvnýchpodmienok.Vtomtosmeremalazásadnépochybnostiajsamotná
poškodená poisťovňa, pričom existoval reálny predpoklad, že by dobrovoľne neposkytla požadované
plnenie zo strany obžalovaných, ak by aj popísali pravdivo vznik škodových udalostí. V konečnom

dôsledku by tak rozhodoval o oprávnenosti uplatneného nároku príslušný súd v civilnom konaní.
Takémuto záveru nasvedčovalo tiež to, že poškodená poisťovňa neposkytla obžalovanej právnickej
osobe, najmä vzhľadom na závery odborného vyjadrenia, žiadne poistné plnenie, nakoľko nepovažovala
uplatnený nárok za oprávnený, a to ani čiastočne.

Len v dôsledku vlastného aktívneho konania poškodenej poisťovne, a to až na základe záverov
ňou objednaného odborného vyjadrenia z odboru cestnej dopravy, táto nevyplatila poistné plnenie
obžalovaným v požadovanej výške, resp. nevyplatila im žiadne poistné plnenie, a z tohto dôvodu,
nakoľko nenastal následok trestného činu, nedošlo ani k jeho dokonaniu, ale z hľadiska vývojových štádií
len k jeho pokusu. Keďže suma 2.628,67 Eur nedosahovala výšku 2.660,- Eur, ktorú možno považovať

zaminimálnuhranicuväčšejškody,išlolenoškodumalú,pretoskutok,kladenýobžalovanýmzavinu,bol
na rozdiel od obžaloby prvostupňovým súdom správne právne kvalifikovaný ako prečin poisťovacieho
podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaných, ktoré na seba nadväzovali

a dopĺňali sa, vzhľadom na ich rozsah, silu a celkovú dôkaznú hodnotu, nielenže vyvracia ich obhajobu
a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vyznievajúcich v ich prospech, ale zároveň spoľahlivo preukazuje,
že obidvaja obžalovaní spáchali skutok tak, ako bol ustálený okresným súdom, ktorý ho súčasne
náležite právne kvalifikoval a sú zaň zároveň trestne zodpovední. V danom prípade neexistovali žiadne
relevantné dôvody na prípadnú aplikáciu zásady ,,in dubio pro reo“, ako sa toho domáhali odvolatelia,

ale ani zásady ,,ultima ratio“. Vo vzťahu k obžalovanej právnickej osobe OZDent, s.r.o. boli zároveň
aplikované aj príslušné ustanovenia zákona č. 91/2000 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pokiaľ ide o výroky o určení druhu trestu a jeho výmery, obžalovaní podané odvolanie v tomto smere

bližšie neodôvodnili. Krajský súd mal za to, že už okresný súd správne zistil u obžalovaného A. B.
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j., že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život. Ako už sám v odôvodnení uviedol, nesprávne mu priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, avšak toto
pochybenie nemohol odvolací súd napraviť, nakoľko odvolanie bolo podané len obžalovaným, pričom

takáto zmena by bola v jeho neprospech, a došlo by tak k porušeniu zásady zákazu ,,reformatio in peius“.
Prvostupňový súd zároveň správne nezistil u obžalovaného existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti.
Keďže poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere 2 : 0, došlo podľa ust. § 38 ods.
3, 8 Tr. zák. k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu, a preto bolo
možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Odvolací súd okrem

pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zároveň podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol aj
na mieru závažnosti poľahčujúcich okolností, najmä na vedenie riadneho života obžalovaným, ktoré
významne vyznievalo v jeho prospech. Na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nemalo dostatočný
vplyv ani spáchanie väčšieho počtu priestupkov obžalovaným, keďže išlo výlučne o priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, s ktorými súdená trestná činnosť povahovo nesúvisela.

V prospech obžalovaného teda vyznievalo, že doposiaľ nebol súdom trestaný, taktiež bolo potrebné
vziať do úvahy aj odstup času, ktorý od skutku uplynul, pričom sa blížil k 6-im rokom a obžalovaný sa
žiadnym spôsobom nepodieľal na predlžovaní trvania trestného konania. Zároveň bolo podľa ust. § 34
ods. 5 písm. c) Tr. zák. potrebné prihliadnuť na to, že išlo len o pokus daného trestného činu, keďženedošlo k jeho následku, t.j. spôsobeniu škody a to napriek tomu, že sa konanie obžalovaných k nemu
významnepriblížiloanaviacknemunedošlopredovšetkýmvdôsledkuopatrnostipoškodenejpoisťovne.
Vzhľadom na tieto okolnosti krajský súd považoval uloženie trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho

druhu trestu, i keď jeho výkon mal byť podmienečne odložený, za neprimerane prísny, ktorý nebol
nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu a preto obžalovanému uložil sám rozsudkom miernejší druh
alternatívneho trestu, a to peňažný trest nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre
tento druh trestu vo výmere 200,- Eur. Nezistil totiž ani žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by ho
obžalovaný nebol schopný zaplatiť, pričom súčasne prihliadol aj na jeho osobné a majetkové pomery.

Zároveň pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu obžalovanému uložil aj náhradný trest
odňatia slobody vo výmere jeden mesiac.

Peňažný trest vo výmere 1 500,- Eur uložený okresným súdom obžalovanej právnickej osobe OZDent,
s.r.o. považoval nielen za zákonný, ale aj primeraný, keďže bol uložený na spodnej hranici trestnej
sadzby, vyplývajúcej z ust. § 15 zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom druh a výmera tohto trestu zodpovedala aj zásadám
ukladania trestov uvedených v ust. § 11 tohto zákona.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým prvostupňový súd uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obidvom obžalovaným povinnosť nahradiť poškodenej poisťovni škodu vo výške 391,24 Eur spoločne

anerozdielne,tentoodvolacísúdpovažovalvovzťahukobžalovanémuA.B.zanesprávnyanezákonný.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. sa škodou na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.

V danom prípade za škodu zodpovedá podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. len obžalovaná právnická
osoba OZDent, s.r.o., z tohto zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že obžalovaný A. B. sám za
spôsobenúškoduvzniknutúpoškodenejpoisťovninazákladeust.§420ods.1Obč.zák.(tzv.všeobecná
zodpovednosť), nezodpovedá, keďže ju spôsobil pri činnosti právnickej osoby, ktorá ho na takúto činnosť

použila. V tomto prípade síce nebola poškodenej poisťovni spôsobená škoda neoprávneným vyplatením
poistného plnenia, ale tzv. iná ujma, ktorá bola v príčinnej súvislosti s trestným činom a predstavovala
škodu vo výške 391,24 Eur, ktorá spočívala vo vynaložených nákladoch za odborné vyjadrenie, ktorého
vypracovanie bolo dôležité z hľadiska dôkaznej situácie, pričom zároveň išlo o náklady, ktoré boli
vynaložené účelne. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného

súdu vo výroku o náhrade škody a sám rozhodol rozsudkom tak, že podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. k
náhrade škody vo výške 391,24 Eur zaviazal výlučne obžalovanú právnickú osobu.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti všetkých napadnutých
výrokov, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov

o odvolaní obžalovaného A. B., považujúc ho za čiastočne dôvodné, a to proti výrokom o treste
a o náhrade škody a o odvolaní obžalovanej právnickej osoby OZDent, s.r.o., považujúc ho za
nedôvodné, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.