Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014595
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3119014595.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanej právnickej osobe: Regionálna
vodárenská spoločnosť Vlára - Váh, s.r.o. so sídlom Nemšová, J. Palu 2/3, IČO: 36 682 888, pre trestný
čin prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301 odsek 1, odsek 3 Tr. zákona
s poukazom na § 3 Zákona č. 91/2015 Z. z., o odvolaní obžalovanej právnickej osoby proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. marca 2023 pod sp. zn. 2T/59/2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20. decembra 2023 v Trenčíne, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. s a odvolanie obžalovanej právnickej osoby Regionálnej vodárenskej spoločnosti
Vlára – Váh, s.r.o. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 2T/59/2019 zo dňa 09.

marca 2023 (ďalej len „súd prvého stupňa“), bola obžalovaná právnická osoba Regionálna vodárenská
spoločnosť Vlára - Váh, s.r.o (ďalej len „obžalovaná“) uznaná vinnou z trestného činu prečinu ohrozenia
a poškodenia životného prostredia podľa § 301 odsek 1, odsek 3 Tr. zákona s poukazom na § 3 Zákona
č. 91/2015 Z. z. na tom skutkovom základe, že

obvinená spoločnosť zastúpená konateľmi, a to starostami obcí A. B., A. B., C. B. a mesto D., v rámci

svojej činnosti – prevádzkovanie verejných kanalizácii II., II. Kategórie, od presne nezisteného času dňa
30.07.2017 do dňa 03.08.2017 porušením povinností uložených mu § 30 odsek 1 odsek 2, § 36 odsek
1 odsek 7 a §37 Zákona o vodách číslo 364/2004 Z.z. a § 17 odsek 1 odsek 2 odsek 3 a § 18 zákona
č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí neprispôsobením sa poveternostným podmienkam a vypúšťaním
žumpových vôd do vodného toku v rozpore so stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku
š.p. zo dňa 28.04.2017 číslo CS SVP OZ PN2737/2017/4(CZ13359/11184/230/2017) spôsobila

mimoriadne zhoršenie kvality povrchových vôd na rieke Váh v úseku približne 5 km od vtoku rieky
Vlára po obec Zamarovce, kde sa nachádza aj územie Európskeho významu „Váh pri Zamarovciach“,
zaradeného do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000, následkom
čoho došlo v danom úseku k úhynu rýb: mrena severná (Barbus barbus), podustvy severnej
(Chondrostoma nasus) o hmotnosti spolu viac ako 1000 kg, čím spôsobila Slovenskému rybárskemu
zväzu, mestskej organizácii Trenčín, so sídlom Legionárska 88, Trenčín, IČO: 34057064 ujmu v rozsahu

-24.595,02,- Eur,

za čo obžalovanej súd prvého stupňa uložil podľa § 301 odsek 3 Tr. zákona, podľa § 3 Zákona číslo
91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb za použitia § 56 Tr. zákona peňažný
trest vo výmere -2.500,- (dvetisícpäťsto) Eur, pričom podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona per analogiam
s poukazom na § 26 písm. a) Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb číslo 91/2016 Z. z.

prvostupňový súd uložil obžalovanej povinnosť zložiť sumu vo výške 2.500,- (dvetisícpäťsto) Eur do 20dní od prevzatia rozsudku Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 2T/59/2019 zo dňa 09. marca 2023 do
úschovy na Okresný súd Trenčín.

Prvostupňový súd súčasne v adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody podľa § 288 odsek
1 Tr. poriadku rozhodol tak, že sa poškodený Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia Trenčín,
so sídlom Trenčín, Legionárska 88, IČO: 34057064, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Proti výroku o vine a treste uvedeného rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, ktoré
odôvodnila prostredníctvom zvoleného obhajcu. Namietala, že v prejednávanej veci nie je na jej strane
možné konštatovať existenciu takého zavineného protiprávneho konania fyzickej osoby, ktoré by mohlo
byť pričítané obžalovanej , pričom vo výrokovej časti rozsudku nie je ani vyjadrené, kto takto konal za
obžalovanú spoločnosť a v akom vzťahu bola táto fyzická osoba k obžalovanej. Táto
skutočnosť je podľa názoru obhajoby nevyhnutá z pohľadu vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti

právnickej osoby. V prípade ak touto osobou mal byť E. F., ako odborne spôsobilá osoba na dohľad nad
prevádzkovaním vodovodu a kanalizácie, tak tento nemal oprávnenie na sledovanie a vyhodnocovanie
biotických a abiotických zmien v recipiente. Pri hodnotení zavinenia obžalovanej, bolo v rámci
odvolania poukázane na okolnosť, že obžalovaná dodržiavala všetky povinnosti vyplývajúce z povolenia
Okresného úradu Trenčín zo dňa 05. mája 2017 pod č. OU-TN-OSZP2-2017/016106002/Hj (ďalej len

„Povolenie“). Nebolo na hlavnom pojednávaní ani preukázané, že zamestnanci spoločnosti vzhľadom
na okolnosti a osobné pomery mali a mohli vedieť, že môže dôjsť k úhynu rýb z dôvodu zvýšenej
hodnoty amoniakálneho dusíka. Z vydaného povolenia pritom obžalovanej spoločnosti nevyplývala
povinnosťmaťodbornespôsobilúosobunasledovanieavyhodnocovaniebiotickýchaabiotickýchzmien
v recipiente. Obžalovaná ďalej namietala, že pokiaľ spoločnosť mala porušiť svoje povinnosti tým, že

činnosť čističky odpadových vôd neprispôsobila poveternostným podmienkam, tak takáto povinnosť
jej v rámci vydaného povolenia uložená nebola. Obžalovaná taktiež v rámci odvolania spochybnila
porušenie akýchkoľvek ustanovení osobitných zákonov (zákon o vodách 364/2004 Z. z. a Zákon
o životnom prostredí č. 17/1992 Zb.), ktoré sú uvádzané vo výroku napadnutého rozsudku. Ďalej
poukázala na to, že čistička odpadových vôd bola prevádzkovaná na základe vydaného povolenia

a nie stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku a preto záväzné pre ňu bolo toto vydané
povolenie. K porušeniu svojich povinností zvozom žumpových vôd uviedla, že tieto patria v zmysle
Zákona o vodách č. 364/2004 Z. z. medzi komunálne odpadové vody, ktorých spracovanie bolo
spoločnosti vydaným povolením umožnené. Obžalovaná ďalej namietala aj naplnenie objektívnej
stránky trestného činu, a to s poukazom na množstvo žumpových vôd v mesiaci júl 2017, ktorý úhyn

rýb nespôsobil. Podľa jej názoru je vylúčené, aby žumpové vody dovezené v dňoch 27. a 28. júla
2017 (s prihliadnutím na ich množstvo) boli tým, čo zistený úhyn rýb spôsobilo. Tým nie je preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním obžalovanej a úhynom rýb. Je síce pravdou, že hladina rozpustného
kyslíka vo vode bola nízka, avšak túto okolnosť nemala obžalovaná ako ovplyvniť. V odvolaní bola
ďalej namietaná taktiež právna kvalifikácia konania kladeného za vinu obžalovanej, keď podľa jej názoru

nebolo preukázané, že k úhynu rýb došlo v chránenom území NATURA 2000. Práve naopak, vzhľadom
na skutočnosť, že v oblasti Zamaroviec nebolo viditeľné zhoršenie kvality vody a ryby sa zhromažďovali
pod vyústením čističky odpadových vôd (teda v oblasti nespadajúcej do chráneného územia), nie je
možné v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovanej pričítať naplnenie tohto kvalifikačného znaku.
V rámci odvolania bol taktiež namietaný spôsob zberu vzoriek, keď sa jednalo o neakreditovaný

odber a rozbor bodovej vzorky na odtoku čističky odpadových vôd, a to neakreditovanými pracovníkmi
Rybárskeho zväzu. Vzhľadom na uvedené, obžalovaná považuje tieto dôkazy za nezákonné dôkazy
a preto nepoužiteľné v trestnom konaní. Obžalovaná spoločnosť taktiež namieta spôsob určenia výšky
spôsobenej škody, keď namieta postup znalca MVDr. Juraja Mészárosa CSc. pri stanovovaní odhadu
počtu, druhu a hmotnosti uhynutých rýb, ako aj zovšeobecnenie príčiny úmrtia rýb. Vzhľadom na vyššie

uvedené námietky obžalovaná navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm. b) a písm.
c) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol tak, že podľa §
285 písm. b) Tr. poriadku oslobodí obžalovanú spod obžaloby.

K vyššie uvedenému odôvodneniu odvolania obžalovanej spoločnosti sa vyjadril prokurátor Okresnej

prokuratúry v Trenčíne s tým, že považuje námietky a dôvody uvádzané obžalovanou v rámci odvolania
zaneopodstatnené.Jetohonázoru,ževkonanípredprvostupňovýmsúdombolipreukázanéobligatórne
znaky trestného činu, pričom za rozporný so zákonom nepovažoval ani obhajobou namietaný spôsob
zabezpečeniadôkazov(vzorkyrýbavody).Votázkemiestaspáchaniatrestnéhočinupoukázalnadikciu§ 12 Tr. zákona v zmysle ktorej miestom spáchania trestného činu je aj miesto na ktorom nastal následok
predpokladaný Tr. zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolanie
obžalovanej spoločnosti podľa § 319 Tr. zákona ako nedôvodné, zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej, za splnenia všetkých procesných podmienok
(podľa § 293 odsek 5 Tr. poriadku), prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol,
že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, a
preto navrhol, aby bolo odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné, zamietnuté.

Obhajca obžalovanej v konečnom návrhu poukázal na písomné odôvodnenie ich odvolania a navrhol,
aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom uvedeným.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovanej

napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie, ktoré je síce prípustné,
bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, ale dôvodné nie je.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa

postupovalo súladne s Trestným poriadkom a v ktorom nedošlo k žiadnym
chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery. Pri hodnotení
dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku, teda hodnotil ich

na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym
a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku aj
podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.

Skutočnosť, že obžalovaná sa nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať
na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne popísal dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú zo
spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil aj konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a

jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v
riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej ako aj objektívnej
stránky žalovaného trestného činu prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301
odsek 1, odsek 3 Tr. zákona.

Súd prvého stupňa postupoval procesne správne a preto vzhľadom na ním vykonané dôkazy, najmä
výpovede svedkov G. E. F. a H. I. (ktorý popísali fungovanie prevádzky čističky odpadových vôd
obžalovanej spoločnosti v rozhodnom období), ďalej výpoveďami svedkyne G. G. J. (k obsahu rokovaní
Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. so zástupcami obžalovanej spoločnosti a k stanovisku
tohto podniku k prevádzke ČOV v rozhodnom období), ale taktiež závermi znaleckého posudku z odboru

ochrany životného prostredia z odvetvia odhad škôd na životnom prostredí č. 1/2017
(k výške škody na životnom prostredí a jej príčinám), metrologického posudku č. 533/2017
(k poveternostným podmienkam v rozhodnom období), na výpovede svedkov G. E. K. a C. A. (k postupu
Slovenského rybárskeho zväzu pri zisťovaní príčiny a rozsahu úhynu rýb), výsluch svedka L. A.
(k priebehu realizácie intenzifikácie a rekonštrukcie čističky odpadových vôd), ako i ďalších vykonaných

dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní (stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku
š.p., protokol o výsledku kontroly Slovenskej inšpekcie životného prostredia, protokol o skúške Štátneho
veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne, protokolov o odbere vzorky splaškových
a priemyselných odpadových vôd, v spise zabezpečenej fotodokumentácie a iných), vzhľadom na ktoréani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o priebehu obžalovanou spochybneného skutkového
deja premietnutého do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Zo správne vykonaného dokazovania zo strany súdu prvého stupňa, ktoré sa premietlo do skutkovej vety
výroku o vine napadnutého rozsudku preto nepochybne vyplynulo, že obžalovaná spoločnosť
napriek svojej zákonnej povinnosti sledovať a minimalizovať dopady svojho konania na životné
prostredie,napriekzhoršeniupoveternostnýchpodmienok,prietokuateplotyrecipientnéhotokuvmieste
vyústenia čističky odpadových vôd neuskutočnila všetky dostupné opatrenia (spočívajúce v zákaze

zvozu žumpových vôd a intenzívnejším narieďovaním vypúšťaných „vyčistených“ vôd s recipientom).
Krajskýsúdpodotýka,ženielenvzmyslezákonnýchustanovení(hlavneustanovenie§17odsek1a§18
odsek 1 Zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí), ale aj v zmysle Povolenia bola obžalovaná povinná
uskutočňovať všetky opatrenia smerujúce k zamedzeniu a minimalizácii dopadov jej činnosti na životné
prostredie. Krajský súd preto dospel k záveru o správnom zistení skutkového stavu veci prvostupňovým
súdom, pričom sa v plnej miere stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych

záverov tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Okresný súd
tak postupoval v súlade so zákonom s tým právnym záverom, že konanie obžalovanej správne
posúdil ako dokonaný trestný čin prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301
odsek 1, odsek 3 Tr. zákona s poukazom na § 3 Zákona č. 91/2015 Z. z. (v zneniach
účinných v čase spáchania trestného činu). Všetky usvedčujúce dôkazy, konštatované súdom prvého

stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k uznanej vine obžalovanej sa nepochybne
navzájom podporujú a nepochybne tvoria ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov.

K námietkam obžalovanej, ktorých predmetom bola argumentácia, že konaním spoločnosti nedošlo
k porušeniu všeobecne závažných právnych predpisov o ochrane životného prostredia, krajský súd

konštatuje, že sa s uvedeným tvrdením nie je možné stotožniť, nakoľko obžalovanej právnickej osobe
ako osobe, ktorá svojou činnosťou už z jej povahy zasahuje do životného prostredia, sú uložené
nielen povinnosti vyplývajúce z povolení upravujúcich podmienky prevádzky zariadení majúcich vplyv
na životné prostredie, ale musí sa bezpochyby riadiť aj príslušnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, a to vrátane ustanovení upravujúcich všeobecné

povinnosti o ochrane životného prostredia uvedené napr. v § 17 a § 18 Zákona č.
17/1992 Zb. o životnom prostredí. Tieto výslovne stanovujú povinnosť každej osoby sledovať na
vlastné náklady dôsledky svojej činnosti na životné prostredie a tieto minimalizovať. V danom
prípade z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že obžalovaná tieto svoje
povinnosti nesplnila a tým všeobecne záväzné právne predpisy v tejto časti porušila. Na tomto porušení

nič nemení skutočnosť, že vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim spoločnosti z povolenia na prevádzku
zariadenia prekročenie maximálnych povolených hodnôt vypúšťaných látok (toto ani za vinu obžalovanej
spoločnosti nebolo kladené). Obhajoba taktiež bola založená aj na tom, že obžalovaná, resp. jej
zamestnanci nemali ako vedieť, že môže pri v tom čase prítomných poveternostných podmienkach
aprietokuvodydôjsťkúhynurýbzdôvoduzvýšeniahodnotyamoniakálnehodusíka.Krajskýsúdvtomto

smere poukazuje na písomné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku (ktoré obžalovanej
bolo preukázateľne doručené), v ktorom popri obmedzeniach obsiahnutých aj v povolení bol vyjadrené
aj negatívne stanovisko k zvozu žumpových vôd (ktoré tvorili nezanedbateľnú časť komunálnych
odpadových vôd). Je pravdou, že uvedený zákaz nebol súčasťou podmienok prevádzkovania čističky
odpadových vôd obsiahnutých vo vydanom povolení. Obžalovaná spoločnosť však bola povinná

minimalizovať ohrozenie životného prostredia, (ktoré vznikalo obtokovaním) tým, že v maximálnej
možnej miere redukuje množstvo vypúšťaných komunálnych odpadových vôd. Obžalovaná však práve
naopak, v rámci svojej činnosti množstvo „vyčistenej“ vody oproti mesiacu jún 2017 zvýšila o cca
jednu tretinu. Navyše napriek tomu, že uvedeným stanoviskom bola upozornená na nebezpečenstvo
pre životné prostredie spojené so zvozom žumpových vôd (ktorý mal byť zakázaný) tento naďalej aj

v rozhodnom období realizovala (dokonca v rozsahu o cca 15 percent vyššom ako v mesiaci jún 2017)
a to napriek preukázaným zhoršeným poveternostným podmienkam a prietokovej situácii na vodnom
toku. Obžalovaná pritom bola v zmysle § 30 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách ako osoba, ktorá
vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie
a ochranu. Na uvedenom z pohľadu subjektívnej stránky nemení nič skutočnosť, že stanovisko nebolo

pre obžalovanú priamo právne záväzné, avšak z jeho obsahu bolo úplne zjavné, že pokiaľ v období
rekonštrukcie čističky odpadových vôd, keď nebol realizovaný celý proces čistenia odpadových vôd (iba
mechanické čistenie) nebude v maximálnej možnej miere minimalizovať svoju činnosť (a to vrátene
zamedzenia zvozu žumpových vôd, ktoré mohli byť spracované v iných plne funkčných prevádzkach)reálne hrozí, že dôjde k podstatnému zhoršeniu kvality vôd recipietnej rieky (znásobenej mimoriadnym
stavom Váhu z pohľadu prietoku a teploty) .

K námietkam obhajoby týkajúcim sa neexistencii takého zavineného protiprávneho konania fyzickej
osoby, ktoré by mohlo byť pričítané obžalovanej spoločnosti, krajský súd uvádza, že Zákon 91/2016 Z.
z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb výslovne v ustanovení § 4 odsek 4 uvádza, že trestná
zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej
osobe uvedenej v odseku 1 a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba

konala spôsobom podľa odsekov 1 a 2. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ obžalovaná právnická osoba
má zákonom stanovenú povinnosť a túto poruší, bude zodpovedná bez ohľadu či je možné presne
identifikovať osobu, ktorá mala za právnickú osobu konať resp. zákonnú povinnosť za právnickú osobu
splniť. V uvedenej veci samotná právnická osoba v rámci svojej obhajoby uvádza, že svedok E. F., ako
osoba odborne spôsobilá na dohľad nad prevádzkovaním vodovodu a kanalizácie, nebola povinná na
sledovanie recipientu a zodpovedná za vyhodnocovanie biotických a abiotických

zmien v recipiente. Pokiaľ však v zmysle § 17 odsek 1 a § 18 odsek 1 Zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí bola obžalovaná právnická osoba povinná sledovať na vlastné náklady dôsledky jej činnosti
na životné prostredie a tieto minimalizovať, mala obžalovaná spoločnosť mať takú osobu, ktorá tieto
jej povinnosti za ňu plnila, a v prípade ak takúto osobu nemala za plnenie tejto povinnosti obžalovanej
spoločnosti zodpovedali osoby za právnickú osobu konajúce.

K námietkam obhajoby týkajúcim sa spôsobu stanovenia výšky spôsobenej škody, krajský súd uvádza,
že výška škody bola stanovená znaleckým dokazovaním, a to na základe všetkých dostupných
podkladov pričom tak ako okresný súd ani krajský súd nepovažoval závery znalca za spochybnené inými
vykonanými dôkazmi.

K námietkam obžalovanej právnickej osoby týkajúcim sa príčinnej súvislosti medzi jej konaním
a následkami kladenými jej za vinu t.j. mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd v rieke Váh a tým
súvisiacimi následkami vo forme úhynu rýb a ďalšej na túto skutočnosť naviazanej škode krajský
súd uvádza, že táto nie je iba založená na záveroch znaleckého posúdenia konštatujúcich príčinnú

súvislosť úmrtia rýb so zvýšením hodnôt amoniakálneho dusíka v rieke Váh, keď koncentrácia tejto
látky v uhynutých rybách dosahovala skoro dvojnásobok smrteľnej dávky. Zo záverov uvedeného
znaleckého posudku taktiež vyplýva neexistencia iných podstatných faktorov (ochorenia a pod.) ktoré
by sa na úhyne podieľali. Pri stanovovaní príčinnej súvislosti krajský súd ďalej prihliadal aj na ďalšie
podstatné okolnosti, a to že k úhynu rýb nedochádzalo v priestore nad vyústením obžalovanou

prevádzkovanej čističky odpadových vôd do rieky Váh a aj na skutočnosť, že po úprave spôsobu chodu
čističky odpadových vôd prevádzkovanej obžalovanou spoločnosťou v zmysle odporúčania ichtyológa
už k zvyšovaniu množstva uhynutých rýb nedochádzalo. Možno tak konštatovať, že keď obžalovaná
spoločnosť správnym spôsobom minimalizovala dopad jej činnosti na životné prostredie, následky
vo forme ďalšieho poškodzovania životného prostredia už nevznikali. Námietky obžalovanej preto

vzhľadom na vyššie uvedené preto považoval Krajský súd za zjavne nedôvodné a neakceptovateľné.

K námietkam obhajoby týkajúcim sa právnej kvalifikácie konania obžalovanej podľa § 301
odsek 3 Tr. zákona vzhľadom na miesto spáchania trestnej činnosti – v chránenom území krajský súd
uvádza, že miestom páchania trestnej činnosti je nielen miesto, kde páchateľ konal, ale aj miesto kde

následok jeho konania nastal. Nielen z výsluchov svedkov G. E. K. a C. A., záverov znaleckého posudku
č. 1/2017, ale aj z ďalších vykonaných dôkazov vyplýva, že k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd došlo
nielen v priestore vyústenia čističky odpadových vôd, teda úseku toku rieky Váh nad chráneným územím
„ Váh pri Zamarovciach“, ale aj práve na prevažnej časti tohto chráneného územia a to od jeho začiatku
v smere toku rieky až po obec Zamarovce. Dôsledky na prirodzených biotopoch vznikali dokonca až

po hať pri Trenčianskych Biskupiciach t. j. aj v oblasti v smere toku rieky Váh nachádzajúcej sa až za
predmetnou chránenou oblasťou. Charakter vodného toku a jeho brehov, ako aj množstva uhynutých
rýb (viac ako -1.000,- Kg, t. j. viac ako tona rýb!) ako aj lokalizácia ich ostatkov vylučuje, že k následkom
by malo dochádzať výlučne v oblasti blízko pri výpuste z čističky odpadových vôd.

Preskúmaním výroku o uloženom peňažnom treste z podnetu podaného odvolania následne odvolací
súddospelkzáveru,žesúdprvéhostupňaajpriukladanítrestudôsledneprihliadalnavšetkyskutočnosti
a zásady podľa § 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania,
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a okolnostiam trestnejčinnosti. Uložený peňažný trest vo výmere -2500,- Eur, teda pri dolnej hranici zákonného rozpätia,
zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám (§ 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona), pričom dostatočne
vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovanej spoločnosťou, s prihliadnutím aj pre

spoločnosť prospešnú činnosť obžalovanej, ktorú inak vykonáva. Takýmto rozhodnutím súd prvého
stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne vyjadril jednak potrebu ochrany životného prostredia
a postihu subjektov, ktoré ho poškodzujú, vrátane postoja spoločnosti k takémuto konaniu, ale aj
primerane prihliadol na okolnosti trestnej činnosti a predpoklad snahy o dodržiavanie právnych noriem
obžalovanou spoločnosťou do budúcnosti, keď zo strany obžalovanej spoločnosti sa jedná o prvé také

závažné porušenie právnych predpisov a k vzniku následkov prispeli aj externé vplyvy (mimoriadny stav
na vodnom toku, aj keď tento mala obžalovaná spoločnosť aj sama zohľadniť).

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výrok adhézneho konania v napadnutom rozsudku, ktorým
súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku poškodený Slovenský rybársky zväz, mestská
organizácia Trenčín so sídlom Legionárska 88, Trenčín, IČO 34057094 s celým uplatneným nárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces, nebol týmto poškodeným, či inou oprávnenou osobou
napadnutý riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) a preto ho odvolací súd preskúmať nemohol.
Zjavné pochybenie, ktoré bolo neprehliadnuteľné, a ktorého sa prvostupňový súd dopustil, keď pri
správnom zákonnom postupe podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku mal uložiť povinnosť obžalovanej
poškodenému škodu v sume uvedenej vo výrokovej časti, preto krajský súd v odvolacom konaní napraviť

preto nemohol.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie obžalovanej nepovažoval za dôvodné, a preto ho

podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.