Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207540
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8315207540.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX/X, XXX XX E. F. G., 3/ J. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX E. F. G., spoločne zastúpení: JUDr. Vladimír Šatník, advokát, so
sídlom Mierová 64/2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Slovenská republika, Slovenský pozemkový

fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17335345, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.
k. 18C/344/2015-415 zo dňa 20.9.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie výroku II. o trovách konania tak, že žalobcovia majú proti
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
konanie zastavil a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2015

domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Konanie bolo prerušené uznesením č. k.
18C/344/2015-258 zo dňa 15.1.2020 do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde
v Prešove pod sp. zn. 5S/42/2019. Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom č. k. 5S/42/2019-86
zo dňa 18.6.2020, proti predmetnému rozhodnutiu bola podaná kasačná sťažnosť o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 1Sžrk/8/2020 zo dňa 27.10.2022.

3. Podaním doručeným súdu dňa 4.9.2023 žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali
konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný prostredníctvom svojho štátneho orgánu v zmysle vyššie
uvedených rozsudkov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Prešove (v
správnom súdnictve) vydal dňa 28.7.2023 pod č. L./XXXX/XX rozhodnutie o oprave chýb v katastrálnom
operáte, v dôsledku čoho došlo k zápisu vlastníctva sporných nehnuteľností v prospech žalobcov, ako
aj v prospech ostatných členov Pozemkového spoločenstva E.. Žalobcovia zároveň žiadali priznanie

nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný svojim správaním v konaní
procesne zavinil jeho zastavenie, keďže k uspokojeniu nárokov žalobcov došlo zo strany žalovaného
až po podaní žaloby.

4. Dňa 11.9.2023 bolo súdu doručené zo strany žalovaného podanie označené ako „vyjadrenie“ v ktorom
žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a zastavením konania.

5. Aplikujúc ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 súd prvej inštancie konanie zastavil.6. S poukazom na ust. § 256 ods. 1 a § 257 CSP okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania súd
postupoval podľa § 256 ods. 1 CSP. Otázku zavinenia súd skúma z procesného hľadiska. V danom

prípade mal súd nesporne zistené a preukázané, že konanie sa začalo doručením žaloby na súd dňa
16.6.2015. Žalobca dňa 4.9.2023 doručil súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Dôvod späťvzatia
žaloby bol z dôvodu vydania rozhodnutia o oprave chýb v katastrálnom operáte, v dôsledku čoho došlo
k zápisu vlastníctva sporných nehnuteľností v prospech žalobcov na základe rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Prešove (v správnom súdnictve). Zastavenie

konania tak z procesného hľadiska zavinil žalovaný plnením počas sporu, za čo by žalobcovi v zmysle
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žalobca sa uvedeného
domohol v rámci správneho konania a správneho súdnictva, nie v rámci všeobecného súdnictva na
tunajšom súde, preto súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

7. Proti tomuto uzneseniu, a to proti jeho II. výroku podali žalobcovia včas odvolanie z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

8. Podľa žalobcov súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v odôvodnení napadnutého uznesenia uznal, že
zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný plnením počas sporu. Následne nárok na

náhradu trov konania nesprávne právne posúdil jeho nepriznaním žalobcom z dôvodu, že sa svojho
práva domohli v rámci správneho konania a nie v rámci všeobecného súdnictva na tunajšom súde.

9. S takouto argumentáciou žalobcovia nesúhlasili, keď stranám sporu na strane žalovaného, bola
v danom prípade Slovenská republika, ktorá koná prostredníctvom svojich rôznych inštitúcii, pričom

primárnu zodpovednosť za takéto konanie nesie vždy samotná Slovenská republika a nie jednotlivé
inštitúcie, prostredníctvom ktorých štát koná. Vo vzťahu k preukázanému procesnému zavineniu
zastavenia konania je v podobných prípadoch absolútne irelevantné akým spôsobom sa svojho práva
domohol ten subjekt, ktorému bolo pôvodne bolo toto právo niektorou z inštitúcii Slovenskej republiky
odopreté. Pri posudzovaní takéhoto procesného zavinenia je podľa žalobcov dôležité len to, že subjekt

sa u niektorej z inštitúcii Slovenskej republiky priznania svojho práva riadnym spôsobom domáhal a keď
mu nebolo vyhovené, uplatnil svoje právo na súdnu ochranu.

10. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobcovia sa svojho
práva domohli v rámci správneho konania a nie v rámci všeobecného súdnictva na tunajšom súde,

takéto konštatovanie je podľa žalobcov nesprávne aj z dôvodu, že žalobcovia tak ako sú označení
v predmetnom konaní ani neboli účastníkmi konania vo všeobecnej správnej žalobe. Účastníkmi tohto
konania na strane žalobcu bolo totiž Pozemkové spoločenstvo E., E. F. G.. Preto pre správne posúdenie
nároku žalobcov na náhradu trov konania je dôležité len to, že ich nárok bol zo strany žalovaného
(Slovenskej republiky) uspokojený až po podaní ich žaloby.

11. S poukazom na uvedené preto žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v jeho
napadnutej časti zmenil a rozhodol tak, že žalobcom sa priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia

súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani
na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

14. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Základnými zásadami premietajúcimi sa v rozhodovaní súdov o trovách konania sú - zásada
úspechu v konaní podľa § 255 CSP a zásada zavinenia na zastavenie konania upravená v § 256 CSP.16. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane exekučným
súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznal zákon
náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel, alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím
súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na
dosiahnutie tohto výsledku vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor
konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú zodpovednosť za výsledok sporu. Od povinnosti platiť trovy
treba odlíšiť povinnosť hradiť trovy konania založené na základe úspechu vo veci. Podstata povinnosti
hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania a nahradí druhej strane konania

buď celkom alebo z časti trovy konania, ktoré v priebehu konania už táto druhá strana zaplatila. Úspech
vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania.
Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa
musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP.

18. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania, zavedeným moderačného absolútneho práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienky uvedenými

v zákone za splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než
by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť
trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú splnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však môže dôjsť k záveru,

že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykonať
reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako

neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné
osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plniť alebo čiastočne nahradiť trovy
konania. Tieto dôvody inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou spôsobujú čiastočný
alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

19. V prejednávanej veci mal odvolací súd za preukázané, že nedošlo k splneniu podmienok pre
aplikáciu ust. § 257 CSP, t. j., aby výnimočne úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania,
keď žiadna okolnosť, pre ktorú by mal postupovať v zmysle § 257 CSP zo spisu nevyplýva.

20. Naopak, pokiaľ sa týka odvolania žalobcov mal odvolací súd za to, že argumentácia súdu prvej
inštancie neobstojí, keď tak ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn.
5S/42/2019 žalobcovia neboli účastníkmi tohto konania, ale žalobcom v tomto konaní bola právnická
osoba – Pozemkové spoločenstvo E., E. F. G., ktoré ako žalobca mohlo samostatne disponovať žalobou,
t. j. mohlo kedykoľvek počas konania zobrať svoj návrh späť. Preto žalobcovia pokiaľ sa nechceli

spoliehať na výsledok správneho konania, museli sa domáhať svojho práva v občianskoprávnom
konaní žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

21. Rovnako tak možno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcov, že stranou sporu na strane
žalovaného bola Slovenská republika na čom nič nemení, že táto bola v správnom aj v občianskom

konaní zastúpená iným orgánom, ale primárne zodpovednosť bola vždy daná, t. j. pasívna legitimácia
bola vždy daná vo vzťahu k Slovenskej republike. Preto pri posudzovaní procesného zavinenia je
irelevantné, u ktorého zo štátnych orgánov zastupujúcich Slovenskú republiku si žalobcovia uplatnili svoj
nárok, ale to, či s týmto nárokom boli úspešní, čo sa nepochybne stalo.22. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
náhrady trov prvoinštančného konania, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

24. Žalobcom ako úspešnej sporovej strane vznikol nárok na náhradu trov v zmysle § 255 ods. 1 CSP

(žalobcovia boli so svojim odvolacím petitom plne úspešní). S poukazom na uvedené preto im odvolací
súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne osobitným postupom súd
prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).