Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viola Takáčová, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/86/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201209
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1022201209.1
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: V. G., narodená XX. N. XXXX, bytom v
H., U. XXXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a
10, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
zo dňa 15. 02. 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa
02. 10. 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 3. marca 2023, č. k. 8Sa/76/2022 - 111, t a k t o
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.
Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 3. marca 2023, č. k. 8Sa/76/2022 - 111 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“ a „krajský súd“) odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovanej zo dňa 15. 02. 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím
prvostupňového orgánu zo dňa 02. 10. 2017 vo veci invalidného dôchodku.
2. Krajský súd uznesením zo dňa 22. 11. 2022, č. k. 8Sa/76/2022-49 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 30
dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnila a opravila podanie zo dňa 30. 08. 2022 a odstránila jeho
neúplnosť a nezrozumiteľnosť tak, že označí druh žaloby, označí konanie alebo vec, v ktorej sa domáha
nápravy, uvedie deň vydania napadnutého rozhodnutia a deň, kedy jej bolo rozhodnutie doručené, resp.
inak oznámené, uvedie rozhodujúce skutočnosti, špecifikuje žalobný návrh. Zároveň žalobkyňu poučil,
že ak svoje podanie nedoplní, resp. neopraví, krajský súd podanie odmietne uznesením.
3. Žalobkyňa v následnom podaní uviedla, že žiada preskúmať rozhodnutie zo dňa 15. 02. 2018, Číslo:
XXX XXX XXXX X, ktoré jej bolo doručené dňa 01. 03. 2018 v spojení s rozhodnutím prvostupňového
orgánu zo dňa 02. 10. 2017 vo veci invalidného dôchodku.
4. Následne krajský súd odmietol žalobu, keďže bolo zistené, že žaloba bola podaná po zákonom
stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
verejnej správy, proti ktorému smeruje. Ďalej uviedol, že lekárske správy a prepúšťacie správy za
obdobie od roku 2016 do 2022, ktoré žalobkyňa doložila k svojej žalobe, nemajú povahu rozhodnutia
orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ SSP. Krajský súd konštatoval, že žalovaná v
rozhodnutí zo dňa 15. 02. 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X žalobkyňu správne poučila o možnosti podania
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov proti predmetným rozhodnutiam. Konkrétne, že proti
rozhodnutiu sa podľa § 218 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nemožno ďalej
odvolať a rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa SSP. Krajský súd podotkol, že žalovaná taktiež
správne poučila žalobkyňu o možnosti a spôsoboch podania žaloby v lehote dvoch mesiacov odo dňaich doručenia žalobkyni. Napriek obsahu poučeniu žalobkyňa podala správnu žalobu až dňa 30. 08.
2022, t. j. po štyroch rokoch od doručenia rozhodnutia, ktoré napadla. O trovách konania krajský súd
rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania, ak bola žaloba odmietnutá.
5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa podaním doručeným
krajskému súdu dňa 13. 03. 2023, v ktorom uviedla, že nemala vedomosť, že odvolacia lehota je daná
zákonom, nie je to podľa nej uvedené v rozhodnutí žalovanej, a pretože mala zdravotné problémy,
nestihla dodržať túto lehotu. V podstate namietala dátum vzniku invalidity, ktorý jej bol určený žalovanou,
t. j. 24. 08. 2014, pričom podľa jej názoru je invalidná od januára 2010 s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. V kasačnej sťažnosti zhrnula ďalej jej zdravotnú genézu. Súčasťou
kasačnej sťažnosti bola aj žiadosť smerovaná krajskému súdu, v ktorej sa žalobkyňa ospravedlnila za
zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby a žiadala jej ospravedlnenie kvôli zdravotným dôvodom.
6. Žalovaná sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 27. 03. 2023, Číslo: XXX XXX
XXXX X, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu a žiadala, aby bola
kasačná sťažnosť žalobkyne zamietnutá ako nedôvodná.
7. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 04. 04. 2023. Zároveň žalobkyňa
zaslala ďalšie podanie, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 11. 04. 2023, v ktorom opísala jej
situáciu v súvislosti s určovaním invalidity žalovanou. Žalobkyňa najvyššiemu správnemu súdu dňa 20.
10. 2023 doručila ďalšie podanie, v ktorom sa zaujímala o priebeh konania.
8. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti.
9. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.
13. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
15. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.
16. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.18. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší správny súd za preukázané, že podanou správnou žalobou sa
žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej zo dňa 15. 02. 2018. Žalobkyňa podala
správnu žalobu doručenú krajskému súdu dňa 30. 08. 2022, pričom toto podanie neobsahovalo potrebné
informácie, najmä čo sa týka informácie, kedy bolo doručené rozhodnutie žalovanej žalobkyni, krajský
súd správne vyzval žalobkyňu za účelom doplnenia chýbajúcich informácií. Na výzvu krajského súdu
žalobkyňa potvrdila, že jej rozhodnutie žalovanej bolo doručené dňa 01. 03. 2018. Vzhľadom na to, že
žalobkyňa podala žalobu až dňa 30. 08. 2022, krajský súd odmietol podanú žalobu, pretože bola podaná
oneskorene v zmysle § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty s poukazom na §
181 ods. 1 SSP. S uvedeným názorom sa najvyšší správny súd stotožňuje.
19. Z ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí
správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak Správny súdny poriadok alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Aby bolo možné podanú žalobu žalobkyne považovať za podanú včas,
žalobkyňabyjumuselapodaťnajneskôrdňa02.05.2018(t.j.streda,vzhľadomnato,že01.05.2018bol
štátny sviatok, pozn. súdu). V danom prípade možno hovoriť o procesnoprávnej lehote. Procesnoprávna
povaha lehoty na podanie správnej žaloby má za následok, že na jej zachovanie stačí, ak sa posledný
deňlehoty,t.j.vprípadežalobkyne-deň02.05.2018-podážalobunakrajskomsúde,prípadneodovzdá
poštovému prepravcovi na doručenie. Lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa tak urobí prostredníctvom
elektronických prostriedkov.
20.Pripočítanílehotynapodaniesprávnejžalobysapostupujepodľa§69SSP,pričomplatí,ževprípade
dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby, táto začína plynúť odo dňa oznámenia napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (v prípade žalobkyne tak pripadlo na deň 01. 03.
2018. Koniec dvojmesačnej lehoty je stanovený na deň, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje
s dňom, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. oznámenia napadnutého rozhodnutia
(v prípade žalobkyne to pripadlo na deň 01. 05. 2018, vzhľadom na štátny sviatok však 02. 05. 2018).
Zároveň však platí, že v prípade zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby, zmeškanie nemožno
odpustiť. Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby je neodstrániteľnou vadou súdneho konania,
ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP bez meritórneho
rozhodnutia, tak ako rozhodol v napadnutom uznesení aj krajský súd.
21. Ostatné námietky žalobkyne vzhľadom na odmietnutie podania krajským súdom a zamietnutie
kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné sa k
nim osobitne a vyčerpávajúco vyjadrovať.
22. Najvyšší správny súd tiež poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa
už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,
že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobkyne proti
napadnutému uzneseniu krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods.
1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky
podľa § 168 SSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.