Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119259654
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119259654.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: PLENTY s. r. o.,
Mudrochova 2, 835 27 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 852 492, zastúpeného DEDÁK &
Partners, s. r. o., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 735 764 proti
žalovanému: GRIT STONE s. r. o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 46 307 273, zastúpenému

Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157
o zaplatenie istiny 1.650,- eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 1.000,- eur a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/12/2020-207 zo dňa 23.9.2021 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/12/2020-207 zo dňa
23.9.2021 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
2.4.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.650,- eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 879,55 eura od 19.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 770,45 eura od 30.12.2017 do zaplatenia
titulom neuhradenia ceny za montáž a prenájom lešenia v sume 1.650,- eur a titulom zmluvnej
pokuty v sume 1.000,- eur a zároveň sa domáhal aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si od spoločnosti

PERI spol. s r.o. objednal prenájom lešenia s montážou a demontážou na stavbu Nemocnica Bezručova.
Žalovaný súhlasil s realizáciou zákazky podľa Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“)
a spoločnosť za montáž, demontáž a prenájom lešenia vystavovala žalovanému faktúry s lehotou
splatnosti 30 dní, avšak žalovaný neuhradil nasledovné faktúry: č. 37400101 so splatnosťou dňa
18.3.2017 vo výške 1.129,20 eura, č. 37400107 so splatnosťou dňa 20.3.2017 vo výške 3.132,30 eura,
č. 37000137 so splatnosťou dňa 24.3.2017 vo výške 1.014,77 eura, č. 37001292 so splatnosťou dňa

30.4.2017 vo výške 1.580,- eur, č. 37005546 so splatnosťou dňa 18.11.2017 vo výške 276,- eur, č.
37403439 so splatnosťou dňa 18.12.2017 vo výške 879,55 eura, č. 37006509 so splatnosťou dňa
29.12.2017 vo výške 2.150,- eur, č. 37007345 so splatnosťou dňa 27.1.2018 vo výške 147,28 eura.
Spoločnosť postúpila pohľadávky z vyššie uvedených faktúr vo výške 10.309,10 eura vrátane všetkých
práv vyplývajúcich z tejto pohľadávky na žalobcu. Po postúpení pohľadávky zanikla jej časť vo výške
2.001,88 eura započítaním a okrem toho žalovaný v splátkach uhradil žalobcovi celkovú sumu 6.657,22

eura. Neuhradená ostala pohľadávka vo výške 1.650,- eur pozostávajúca z faktúry č. 37403439 splatnej
dňa 18.12.2017 vo výške 879,55 eura a faktúry č. 37006509 splatnej dňa 29.12.2017 v časti vo výške770,45 eura. Žalobca voči žalovanému uplatnil tiež nárok na úhradu úrokov z omeškania vo výške
9% ročne od začiatku omeškania až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky s tým, že pri určení výšky
požadovaného úroku z omeškania vychádzal žalobca z § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka

a zároveň si uplatnil žalobou i nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur, a to na základe čl. III.,
písm. D., bod 4 VOP.

3. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že čiastočným rozsudkom č. k.
25Cb/12/2020-114 zo dňa 10.12.2020 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.650,- eur spolu

s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 879,55 eura od 19.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 770,45
eura od 30.12.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške40,-eur,atovšetkodotridsiatichdníodprávoplatnostirozsudkustým,žeonárokunanáhradutrov
konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o uvedenej časti žalovaného
nároku bolo rozhodnuté čiastočným rozsudkom pre uznanie nároku.

4. Súd prvej inštancie uviedol tiež obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý v odpore nerozporoval
výšku vymáhanej istiny ani výšku úrokov z omeškania a uviedol, že istinu spolu s úrokmi z omeškania
a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky zaplatí žalobcovi do dvoch mesiacov odo dňa podania
vyjadrenia s tým, že spornou je však zmluvná pokuta, nakoľko došlo len k postúpeniu faktúr, avšak
nedošlo k postúpeniu zmluvnej pokuty, a teda žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na

uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalovanému. Okrem toho žalovaný uviedol, že z čl. III., písm. D., bod
4 VOP vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká len v prípade prerušenia prác alebo v prípade
odstúpenia od zmluvy. Ani jedna z týchto dvoch alternatívnych podmienok splnená nebola, teda
spoločnosti PERI spol. s r.o. nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a nemohlo dôjsť ani k platnému
postúpeniu.Návrhžalobcuvčasti,vktorejsiuplatňujevočižalovanémuzmluvnúpokutuvovýške1.000,-

eur, považuje teda žalovaný za neopodstatnený.

5. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu
a dupliky žalovaného a následne poukázal na ustanovenia § 524 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), v nadväznosti na čo ustálil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zaplatenia
vyúčtovanej zmluvnej pokuty v sume 1.000,- eur (po rozhodnutí čiastočným rozsudkom). Ďalej uviedol
všeobecný výklad týkajúci sa právneho inštitútu zmluvnej pokuty s odkazom na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2008 pod sp. zn. 2Cdo/172/2007 a rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 25.6.2002 pod sp. zn. 25Cdo/182/2001 s tým, že žalobca si uplatnil

zmluvnú pokutu za porušovanie zmluvy tým, že žalovaný bol v omeškaní s platením nájomného.
Za porušenie zmluvy realizovať platby nájomného včas bolo dohodnuté právo žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 1.700,- eur. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobcom uplatňovaná zmluvná
pokuta je v súlade s uzavretou zmluvou, resp. všeobecnými obchodnými podmienkami a dojednanie
o zmluvnej pokute zároveň spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluvná pokuta bola síce

dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach prenajímateľa, avšak predmetný obchod bol
jednoznačne identifikovaný číslom a označením zákazky na všetkých relevantných dokumentoch a je
tak nezameniteľný s iným obchodným prípadom. Predmetné VOP boli zároveň datované a podpísané
samotným žalovaným. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zostávajúcu časť
uplatneného nároku pozostávajúceho zo zmluvnej pokuty v sume 1.000,- eur. Argumenty žalovaného

a na nich postavenú obranu považoval súd prvej inštancie za právne irelevantnú, keďže na rozdiel
od žalovaného nedospel k záveru, že zmluvná pokuta neprešla na žalobcu postúpením pohľadávky.
V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2018 postupca žalovanému oznámil, že predmetnú
pohľadávku postupuje žalobcovi vrátane všetkých práv vyplývajúcich z tejto pohľadávky. Takýmito
právami sú predovšetkým práva veriteľa na zabezpečenie pohľadávky, t.j. aj práva vyplývajúce zo

zmluvnej pokuty. Rovnako podľa súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť s argumentom žalovaného,
že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvnej pokuty nie je splatná, nakoľko doposiaľ nebol na jej úhradu
vyzvaný. V zmysle právnej teórie, ako aj konštantnej judikatúry totiž možno považovať za takú výzvu
aj samotnú žalobu doručenú žalovanému, pričom pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255

ods. 1 CSP a keďže v tomto konaní mal plný úspech žalobca, súd prvej inštancie mu priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu.6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a odvolacím
návrhom sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne

v celom rozsahu a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť
rozsudku v celom rozsahu, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie nebola zo strany žalobcu
preukázaná aktívna vecná legitimácia, keďže žalobca nepreukázal, že zo spoločnosti PERI spol. s r.o.,
IČO: 35 696 541 došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorá je predmetom tohto

konania. Žalobca v súdnom konaní nepredložil riadne uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky a do
súdneho spisu založil iba oznámenie, ktoré však samo osebe nemá všetky náležitosti riadnej zmluvy
o postúpení pohľadávky, čo bolo zo strany žalobcu namietané. Na základe vyššie uvedeného tak má
žalovaný za to, že neboli splnené hmotnoprávne ani procesnoprávne predpoklady na priznanie nároku
žalobcovi. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa právneho názoru žalovaného nedošlo k platnému
postúpeniu zmluvnej pokuty zo spoločnosti PERI spol. s r.o. na žalobcu, nakoľko zmluvná pokuta nie je

príslušenstvom alebo právom spojeným s postúpenou pohľadávkou ako uvádza súd prvej inštancie, ale
ide o samostatný právny nárok. Podľa žalovaného mala byť pohľadávka v podobe nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty v oznámení o postúpení pohľadávky samostatne vymedzená spolu s ostatnými
postúpenými pohľadávkami. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje, aby všetky
postúpené pohľadávky boli v zmluve určito a zrozumiteľne špecifikované. Žalobca tak nie je aktívne

vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia predmetnej zmluvnej pokuty, pričom súd prvej inštancie
v tomto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ďalej
žalovaný v odvolaní namietal, že v zmysle čl. III., písm. d), bod 4 VOP nie je naplnený predpoklad
vzniku zmluvnej pokuty, a to porušenie povinnosti. Z gramatického výkladu predmetného článku VOP
nepochybne vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká len v prípade prerušenia prác alebo v prípade

odstúpenia od zmluvy. Nakoľko však nedošlo k porušeniu povinnosti, t.j. nedošlo k prerušeniu prác
alebo k odstúpeniu od zmluvy zo strany obchodnej spoločnosti PERI spol. s r.o., žalobcovi, resp.
právnemu predchodcovi žalobcu nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ani jedna podmienka
z týchto dvoch alternatívnych podmienok splnená nebola, a teda obchodnej spoločnosti PERI spol.
s r.o. ani nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zmluvná pokuta ani nemohla byť postúpená

z obchodnej spoločnosti PERI spol. s r.o. na žalobcu, čo podľa žalovaného napĺňa odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Zároveň žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že podľa
jeho právneho názoru v čase podania žaloby nebola žalovaná zmluvná pokuta ešte splatná, k čomu
tiež poznamenal, že splatnosť zmluvnej pokuty nebola medzi stranami sporu písomne dohodnutá vo
VOP a ani samotný žalovaný nebol na jej úhradu vyzvaný zo strany žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2014
pod sp. zn. 1MObdo/6/2011. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný považuje uplatnenie zmluvnej pokuty
žalobou v tomto konaní za predčasné, nakoľko v čase podania žaloby na súde prvej inštancie nebola
žalovaná pohľadávka ešte splatná, čo podľa názoru žalovaného napĺňa odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 16.2.2022,
v ktorom uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne po skutkovej aj
právnej stránke, a to tak vo veci samej, ako aj vo veci náhrady trov konania a má za to, že žalovaný
nevymedzil odvolacie dôvody v súlade s § 263 a § 365 CSP. V súvislosti s námietkou žalovaného

oabsenciiaktívnejvecnejlegitimáciežalobcužalobcapoukázalna§526ods.2Občianskehozákonníka,
z ktorého vyplýva, že ak pôvodný veriteľ, v tomto prípade spoločnosť PERI spol. s r.o. oznámi
svojmu dlžníkovi, v tomto prípade žalovanému, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej
osobe, v tomto prípade žalobcovi, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník (žalovaný) plniť
novému veriteľovi (žalobcovi) s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného

veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité
a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Ďalšia podstatná skutočnosť je, že po postúpení
pohľadávky žalovaný uhradil žalobcovi (nie pôvodnému veriteľovi) sumu vo výške 6.657,22 eura, z čoho
je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný oznámenie o postúpení akceptoval, v dôsledku čoho sa namietanie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany žalovaného javí ako účelové. Vo vzťahu k námietke

žalovaného, že predmetom postúpenia nebola zmluvná pokuta, žalobca poukázal na § 524 ods. 2
Občianskeho zákonníka s tým, že aj v oznámení o postúpení pohľadávky bolo explicitne uvedené,
že na žalobcu boli postúpené pohľadávky vrátane všetkých práv vyplývajúcich z týchto pohľadávok.
Podľa ustálenej súdnej praxe práva spojené s pohľadávkou sú najmä práva veriteľa na zabezpečeniepohľadávky, medzi ktoré nepochybne patrí tiež zmluvná pokuta. Pohľadávka, ktorá je zabezpečená
zmluvnou pokutou, prechádza na postupníka vrátane práva na zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či bolo
toto právo spojené s pohľadávkou v čase postúpenia pohľadávky už splatné alebo dosiaľ nesplatné,

prípadne išlo až o budúci nárok (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.2.2007,
sp. zn. 33Odo/1624/2006). Žalobca má za to, že je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie zmluvnej
pokuty voči žalovanému. K námietke žalovaného, že v zmysle čl. III., písm. d), bod 4 VOP nie je
naplnenýpredpokladvznikuzmluvnejpokuty,žalobcavovyjadreníkodvolaniuuviedol,ževzmysletohto
článku má zhotoviteľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, že objednávateľ (žalovaný) bude

v omeškaní s platbami ceny diela, nájomného alebo kúpnej zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené
na zhotovenie diela od zhotoviteľa v nájme alebo ich od zhotoviteľa kupuje. V rovnakom prípade má tiež
zhotoviteľ právo prerušiť práce, príp. odstúpiť od zmluvy. Všetky tri práva zhotoviteľa, t.j. oprávnenie na
prerušenie prác, oprávnenie na odstúpenie od zmluvy, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z daného
ustanovenia VOP sú viazané na prípad omeškania s platbami ceny diela, nájomného alebo kúpnej
zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od zhotoviteľa v nájme alebo ich od

zhotoviteľa kupuje, a teda podľa názoru žalobcu ak sa vo VOP používa formulácia „v takom prípade“,
nemyslí sa tým v prípade prerušenia prác alebo odstúpenia od zmluvy, ale výlučne v prípade omeškania
splatbou.Inývýkladtohtoustanovenianiejepodľažalobcuprípustný.Ďalejžalobcauviedol,žežalovaný
v odvolaní namieta aj splatnosť zmluvnej pokuty napriek tomu, že aj tento argument bol žalobcom aj
samotným súdom prvej inštancie riadne vyvrátený. Ak teda žalovaný namieta splatnosť zmluvnej pokuty,

pretože nebol vyzvaný na jej zaplatenie, ku kvalifikovanej výzve došlo doručením platobného rozkazu
žalovanému spolu s návrhom na jeho vydanie, a teda zmluvná pokuta sa stala splatnou a ani tento
argumentneobstojí.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížalobcanavrhol,abyodvolacísúdpotvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 18.3.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že podľa jeho názoru dostatočne a v súlade s CSP vymedzil odvolacie dôvody a naopak, má za to,
že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Taktiež žalovaný zotrval na tom, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti, a teda
spoločnosti PERI spol. s r.o. nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s tým, že i pokiaľ by tento

nárok vznikol, tak takáto pohľadávka nebola postúpená zo spoločnosti PERI spol. s r.o. na žalobcu.

9. Odvolacia duplika nebola zo strany žalobcu predložená, pričom rovnopis odvolacej repliky žalovaného
zo dňa 18.3.2022 spolu s výzvou na predloženie vyjadrenia v lehote 10 dní od doručenia bol súdom
prvej inštancie doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12.4.2022.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu
a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

12. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

14. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

16. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

20. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

25. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

27. Podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

28. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.31. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

32. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

33. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
neuhradenej ceny za nájom, montáž a demontáž lešenia v sume 1.650,- eur s príslušenstvom
predstavujúcim úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 1.000,- eur uplatňovanej žalobcom v zmysle čl. III., písm.

D, bod 4 Všeobecných obchodných podmienok PERI spol. s r.o. riadne potvrdených žalovaným dňa
4.10.2016(ďalejlen„VOP“)apriamosúvisiacejsdanýmobchodnýmprípadomasoneskorenouúhradou
faktúr, ktoré boli predmetom postúpenia pohľadávok obchodnou spoločnosťou PERI spol. s r.o., IČO:
35 696 541 ako postupcom na žalobcu ako postupníka. O procesnom nároku zodpovedajúcom nároku
na zaplatenie istiny 1.650,- eur s príslušenstvom súd prvej inštancie rozhodol čiastočným rozsudkom pre

uznanie nároku č. k. 25Cb/12/2020-114 zo dňa 10.12.2020, v dôsledku čoho predmetom sporu zostal
už len procesný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.000,- eur, o ktorom súd prvej
inštancie následne rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 25Cb/12/2020-207 zo dňa 23.9.2021.

34. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,

ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a s obsahom následných
odvolacích vyjadrení oboch strán sporu odvolací súd ustálil, že medzi sporovými stranami nebola
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie sporná skutočnosť, že v danom prípade došlo na
strane žalovaného k omeškaniu s plnením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu založeného
objednávkou žalovaného zo dňa 3.10.2016 akceptovanou právnym predchodcom žalobcu, ktoré boli

následne predmetom postúpenia pohľadávok z postupcu (PERI spol. s r.o., IČO: 35 696 541) na
postupníka (žalobca) a rovnako nebola sporná existencia VOP potvrdených žalovaným, ktoré podľa
ich čl. I., písm. A boli neoddeliteľnou súčasťou každej nájomnej zmluvy a i každej objednávky na
nájom debniacich a lešenárskych systémov PERI s príslušenstvom. Spornými boli v konaní otázky
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, splatnosti zmluvnej pokuty s odkazom na absenciu výzvy žalobcu,

resp. jeho právneho predchodcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj naplnenie zmluvnej podmienky
uplatňovania práva a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty upravenej v čl. III., písm. D, bod 4 VOP,
pričom tento okruh sporných otázok v podstate zodpovedá aj odvolacej argumentácii žalovaného.

35. Ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa

nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu, ktorú žalovaný založil jednak na
nepredložení riadne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, keď žalobca do súdneho spisu založil
iba oznámenie o postúpení pohľadávky a jednak na tvrdení, že nedošlo k platnému postúpeniu zmluvnej
pokuty zo spoločnosti PERI spol. s r.o. na žalobcu, nakoľko zmluvná pokuta nie je príslušenstvom
alebo právom spojeným s postúpenou pohľadávkou, ale ide o samostatný právny nárok s tým, že

podľa žalovaného mala byť pohľadávka v podobe nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v oznámení
o postúpení pohľadávky samostatne vymedzená spolu s ostatnými postúpenými pohľadávkami. Súd
prvej inštancie ustálil v tomto smere správny záver, pričom neopodstatnenosť tejto odvolacej námietky
žalovaného priamo vyplýva nielen z formulácie predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky
o postúpení aj všetkých práv vyplývajúcich z postúpených pohľadávok, ale predovšetkým z dikcie

ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že s postúpenou pohľadávkou prechádza bez ďalšieho aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené, pričom právo na dohodnutú zmluvnú pokutu je nepochybne nutné považovať za právo
spojené s pohľadávkou, keďže ide o jednu z foriem zabezpečenia pohľadávky, čo je jednoznačné
zo zaradenia právneho inštitútu zmluvnej pokuty pod právnu úpravu zabezpečenia záväzkov v ôsmej

časti, prvej hlave, piatom oddiele Občianskeho zákonníka, ako aj v tretej časti, hlave I, diele VI
Obchodného zákonníka. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zmluvná pokuta
ako právo spojené s pohľadávkou je následne uplatňovaná ako samostatný nárok. Irelevantnosť
argumentácie žalovaného s odkazom na nepredloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, ale predloženielen oznámenia postupcu (PERI spol. s r.o., IČO: 35 696 541) zo dňa 19.3.2018 adresovaného
žalovanému o postúpení pohľadávky, vo vzťahu ku ktorému žalovaný navyše v priebehu konania
a ani v odvolaní nespochybnil jeho doručenie, priamo vyplýva z dikcie ustanovenia § 526 ods. 2

Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právnu vetu vyplývajúcu
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2003 pod sp. zn. 4Obo/210/2001,
publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2003
pod číslom 119), ktorá znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto

oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník.“.

36. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s procesnou obranou žalovaného spočívajúcou

v námietke, že v čase podania žaloby nebola žalovaná zmluvná pokuta ešte splatná vzhľadom na
absenciu výzvy na jej úhradu, keď súd prvej inštancie v tomto smere správne ustálil, že pre rozhodnutie
súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a kvalifikovanou výzvou je aj samotná žaloba
následne doručená žalovanému. K tomu odvolací súd len dodáva, že otázka konkrétneho dátumu
splatnosti zmluvnej pokuty v súvislosti s absenciou výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty by bola pre

rozhodovanie v danom prípade relevantná len v prípade, ak by žalovaný spolu s nárokom na zaplatenie
zmluvnej pokuty uplatňoval aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty, čo však nie
je daný prípad, v dôsledku čoho odvolací súd aj túto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako
nedôvodnú.

37. Podľa čl. III., písm. D, bod 4 VOP zhotoviteľ je oprávnený prerušiť práce, prípadne odstúpiť od tejto
zmluvy v prípade, že objednávateľ bude v omeškaní s platbami ceny diela, nájomného alebo kúpnej
zmluvy, ak má objednávateľ prvky určené na zhotovenie diela od zhotoviteľa v nájme alebo ich od
zhotoviteľa kupuje. V takom prípade má zhotoviteľ nárok na zaplatenie už vykonaných prác a zmluvnej
pokuty vo výške 1.700,- eur.

38. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalovaného spočívajúcej v námietke, že v zmysle
čl. III., písm. D, bod 4 VOP nie je naplnený predpoklad vzniku zmluvnej pokuty, a to porušenie
povinnosti, ktorú žalovaný v odvolaní stotožňoval s prerušením prác alebo s odstúpením od zmluvy
zo strany obchodnej spoločnosti PERI spol. s r.o., odvolací súd konštatuje jej čiastočnú dôvodnosť.

Súd prvej inštancie správne identifikoval povinnosť, na porušenie ktorej je naviazané právo na zmluvnú
pokutu ako povinnosť žalovaného realizovať platby nájomného včas a v tomto smere je odvolacia
argumentácia žalovaného nedôvodná, nakoľko v prípade prerušenia prác a odstúpenia od zmluvy
jednoznačne ide o výkon práva, a nie o povinnosť. Dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného týkajúcej
sa čl. III., písm. D, bod 4 VOP však odvolací súd vzhliadol v skutočnosti, že súd prvej inštancie

napriek tomu, že žalovaný už v rámci svojej procesnej obrany pred súdom prvej inštancie namietal
nenaplnenie podmienok dohodnutých pre uplatňovanie zmluvnej pokuty v čl. III., písm. D, bod 4 VOP,
sa dôsledne obsahom dohody, ktorá je v zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka
určujúca pre následné posudzovanie skutkovej a právnej opodstatnenosti uplatňovanej zmluvnej pokuty,
nezaoberal a úplne opomenul dôsledne sa vysporiadať s procesnou obranou žalovaného vzťahujúcou

sa k samotnému základu žalobcom uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu, keď konkrétny obsah
sporného čl. III., písm. D, bod 4 VOP vo všetkých jeho súvislostiach nepodrobil riadnemu hodnoteniu
atýmvpodstatenedalžiadnuodpoveďnajednuzkľúčovýchotázokpodstatnéhovýznamupremeritórne
rozhodnutie. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie opomenutím dôsledného vysporiadania
sa s obsahom dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute obsiahnutej v spornom článku VOP vo

všetkých z neho vyplývajúcich súvislostiach významným spôsobom pochybil, pričom z druhej vety
čl. III., písm. D, bod 4 VOP je možné za súčasného skutkového stavu odvodiť predbežný záver o
naviazaní vzniku práva na zmluvnú pokutu nielen na omeškanie objednávateľa s platbami nájomného
(porušenie povinnosti), ale aj na výkon práva spočívajúceho buď v prerušení prác alebo v odstúpení
od zmluvy. Konečný záver k tejto otázke však bude možné prijať len po dôslednom vyhodnotení

a výklade sporného ustanovenia VOP a po vyhodnotení s tým súvisiacich tvrdení sporových strán,
prípadne aj za vyžiadania ďalších skutkových tvrdení postupom podľa § 150 ods. 2 CSP, ako aj
v tej súvislosti produkovaných dôkazov. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek hodnotenia a následného
záverusúduprvejinštancievovzťahukvýkladutohtospornéhoustanoveniaVOPanatonadväzujúcehovyhodnotenia konkrétnych skutkových okolností danej kauzy je nutné napadnutý rozsudok v tomto
smere považovať za rozhodnutie, ktoré nedáva náležité a jednoznačné komplexné odpovede na všetky
svojím obsahom zásadné otázky vyplynuvšie z prostriedkov procesného útoku žalobcu a procesnej

obrany žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie
s predmetnou formuláciou dojednania o zmluvnej pokute vzhľadom na jej znenie a obsah procesnej
obrany žalovaného vysporiadal.

39. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky týkajúce sa prípadu obdobnej dohody o zmluvnej pokute ako v danom
prípade,atorozsudokzodňa31.1.2008podsp.zn.1ObdoV/119/2005,vktoromnajvyššísúduviedol,že
„Citované ustanovenie (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka – poznámka odvolacieho súdu) upravuje
špeciálny zabezpečovací inštitút – zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu si účastníci môžu dohodnúť pre
prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti, a to
bezohľadunato,čiveriteľovivzniklaškoda“aďalejuviedol,že„Súčasťouzmluvyjeajdohodaozmluvnej

pokute, obsiahnutá v článku VIII. bode 4, v tomto znení: „V prípade odstúpenia od zmluvy predávajúcim
pre porušenie povinnosti kupujúcim, týkajúce sa splatenia kúpnej ceny s príslušenstvom v stanovených
lehotách a výškach v čl. IV. tejto zmluvy, zaplatí kupujúci zmluvnú pokutu vo výške 30% z kúpnej
ceny, a to v lehote stanovenej predávajúcim“ a ďalej, že „Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že výklad
citovanéhočlánkuzmluvyodvolacímsúdomniejesprávny.Zmluvnápokutaniejeviazanánaodstúpenie

od zmluvy, ale je viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti splatiť kúpnu cenu s príslušenstvom v
stanovených lehotách a výškach v zmysle článku IV. zmluvy, avšak na to, aby sa veriteľ mohol domáhať
jej zaplatenia, musel za porušenie uvedenej povinnosti odstúpiť od zmluvy. Medzi účastníkmi nie je
sporné, že právny predchodca porušil povinnosť riadne a včas platiť splátky kúpnej ceny, a preto žalobca
od zmluvy odstúpil“.

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a znenie citovaných zákonných ustanovení je odvolací
súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležitým
a presvedčivým spôsobom nezdôvodnil svoje meritórne rozhodnutie, nakoľko bez náležitej a dôslednej
argumentácie svoje rozhodnutie postavil na závere, ktorý nie je podložený žiadnym komplexným

hodnotením obsahu dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute a následným aplikovaním záverov
takéhoto hodnotenia na zistené skutkové okolnosti vyplývajúce z tvrdení sporových strán a z nimi
predložených dôkazov.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené závažné nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku

nedávajúceho celistvé odpovede na niektoré z otázok podstatných pre daný spor, ktoré by bolo
objektívne možné považovať za relevantné, náležité, zrozumiteľné a presvedčivé zdôvodnenie
rozhodnutia súdu, odvolací súd konštatuje čiastočnú opodstatnenosť žalovaným v odvolaní uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorá však napriek jej čiastočnosti zakladá dôvodnosť záveru odvolacieho súdu
o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Odvolacím súdom konštatovaný záver je daný predovšetkým tým, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal komplexne a vo vzájomnej súvislosti so všetkými skutočnosťami majúcimi
podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré doposiaľ nesporne vyplynuli z vykonaného
dokazovania a z ktorých časť súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v hodnotiacej časti
odôvodnenia ani nespomenul, z čoho možno vyvodiť, že vo vzťahu k nim vôbec nepristúpil k ich

hodnoteniu; v napadnutom rozsudku absentuje náležité, presvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie
podstatných skutočností a okolností daného prípadu, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku vo
vzťahu ku konkrétnemu obsahu predmetnej dohody o zmluvnej pokute obsahuje zatiaľ len čiastkové
závery, v dôsledku čoho predmetné meritórne rozhodnutie nedáva komplexné relevantné a logické
odpovede na otázky zásadného významu, čo v danom prípade vo svojej podstate znemožňuje tak riadny

odvolací prieskum vo vzťahu k meritórnemu výroku, ako aj upiera stranám sporu možnosť pochopiť
dôvody napadnutého rozhodnutia a v závislosti od toho formulovať vecné odvolacie dôvody.

42. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

43. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3
CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci.
Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia

a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

44. Vzhľadom na potrebu zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti meritórneho výroku I. je
nevyhnutné zrušiť aj od neho závislý výrok II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

45. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §
389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách
vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými

ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav s tým,
že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne sa dôsledne zaoberať a vysporiadať jednak s
obsahom sporného ustanovenia čl. III., písm. D, bod 4 VOP, ako aj s tým súvisiacou argumentáciou
oboch strán sporu. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v závislosti od procesných
návrhov strán sporu realizovaných v súlade s princípom kontradiktórnosti civilného súdneho procesu

s tým, že v prípade potreby zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností má súd prvej inštancie
možnosť aplikovať postup predpokladaný ustanovením § 150 ods. 2 CSP a požiadať strany sporu
o ďalšie skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie je povinný dôsledne sa vysporiadať aj so všetkými
rozpormi v tvrdeniach strán sporu, ako aj so všetkými stranami sporu predloženými, označenými
a navrhnutými dôkazmi, a to všetko za účelom dôsledného ustálenia skutkového stavu, ktorý bude súd

prvej inštancie následne povinný náležitým spôsobom právne posúdiť v intenciách príslušnej právnej
úpravy vzťahujúcej sa na daný spor za rešpektovania zásady viazanosti právnym názorom odvolacieho
súdu vyplývajúcej z ustanovenia § 391 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní povinný
dôsledne sa zaoberať a vysporiadať s jednotlivými aspektmi procesného útoku žalobcu a procesnej
obrany žalovaného, a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité

a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci a s predmetným sporom,
ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie
povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa
vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich
tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný

význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť aj zrejmé,
ktoré z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie vykonal a ktoré nevykonal a z akých dôvodov, ako
vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery,
vrátane toho, na základe akých zákonných ustanovení jednotlivé aspekty sporu posudzoval.

46. O náhrade trov konania, a to vrátane trov odvolacieho konania v súvislosti s odvolaním žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/12/2020-207 zo dňa 23.9.2021, rozhodne súd
prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).