Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/103/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122399101
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6122399101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B. C., D., E., narodený XX.XX.XXXX,
bytom F., G. H. XXXX/XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom
Bratislava, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom
F., C. XXXX/XX, zastúpenej: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36

862 711, o zaplatenie 113,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 9. októbra 2023, č.k. 7C/42/2022-1121, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti – výroku I. m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

V závislom výroku o trovách konania - výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak,
že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej

zaplatenia 113,50 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 113,50 eur od 17.10.2021 do
zaplatenia, vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §§ 415, 420 ods.
1, 3, 442 ods. 1, 488, 489, 517 ods. 1, 2, 563 Občianskeho zákonníka, §§ 2 ods. 1, 324 ods. 1,
332 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, 257 Civilného sporového poriadku, §§ 7 ods. 1, 4, zákona č. 283/2002
Z.z., § 3 nariadenie vlády č. 87/1995Z.z. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podanú

žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Prievidza je vedené konanie o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému B. na čas do rozvodu č. k. 18P 54/2019 a na Okresnom súde Bratislava
IV. konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému B. na čas po
rozvode č. k. 13P 91/2019. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 12P 44/2019-76 zo dňa 14.10.2019
v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k. 17CoP 3/2020-197 zo dňa 13.2.2020, upravil jeho
styk s maloletým na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza č.
18P 54/2019 tak, že je oprávnený sa s ním stýkať každú sobotu nepárneho týždňa v kalendárnom roku,

v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti žalovanej s tým, že si ho riadne na styk pripraveného
prevezme pred kultúrnym domom v F., J. K. J., a na tom istom mieste ho žalovanej vráti. Výrokom
IV. neodkladného opatrenia súd nariadil výkon rozhodnutia. V zmysle vykonateľného rozhodnutia si
žalobca dňa 16.10.2021 išiel prevziať maloletého, za účelom ktorého stretnutia pricestoval z miesta
bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, na
čo reagovala, že maloletý je chorý. Neposlala mu však žiadnu lekársku správu, lekárske potvrdenie,

resp. inak nepreukázala, že maloletý je chorý. Takéto konanie považoval za tendenčné, ktoré nemožno
považovať za vznik objektívnej prekážky. Preto sa v uvedený deň v zmysle nariadeného neodkladného
opatrenia dostavil na miesto prevzatia. Keďže žalovaná na jeho správy reagovala iba tým, že maloletýje chorý, dostavil sa pred jej dom a privolal príslušníkov Policajného zboru. Následne zopakovala,
že maloletý je chorý a neodovzdá ho, a to bez toho, aby ho príslušníci Policajného zboru alebo on
videli. Okrem toho náležite nezdôvodnila prekážku, ktorá by bola spôsobilá styk nerealizovať. Následne

bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu
škody, za vznik ktorej zodpovedala žalovaná v dôsledku vyššie uvedeného konania, a ktorá škoda
spočívala v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť. Okresný súd
Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom č. k. 5Up 1153/2022 zo dňa
25.08.2022. Z vykonaného dokazovania vyplynul skutkový stav, z ktorého mal súd prvej inštancie

za preukázané, že žaloba žalobcu bola v časti o zaplatenie 113,50 eur podaná dôvodne a v časti
uplatňovaného príslušenstva podaná dôvodne sčasti. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že medzi
rodičmi prevládajú konflikty ohľadom úpravy práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, v súčasnosti
prebieha rozvodové konania , ako aj rozsiahle dokazovania v konaní o úprave práv a povinností na čas
do rozvodu. Dňa 16.10.2021 bolo vykonateľné a právoplatné uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k.
12P 44/2019-76 zo dňa 14.10.2019 o neodkladnom opatrení o dočasnej úprave styku otca (žalobcu) s

maloletým, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k. 17CoP 3/2020-197 zo dňa 13.02.2020.
Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.10.2021 sa žalobca dostavil do mesta F., a že jeho styk s
maloletým B. sa neuskutočnil. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie najskôr zisťoval, či
existovala objektívna prekážka, ktorá by bránila žalovanej splniť si povinnosť uložením vyššie uvedeným
rozhodnutím. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná si

dostatočne nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Dňa 12.10.2021
síce žalobcovi prostredníctvom SMS správy oznámila, že „B., B. je chorý, má virózu a horúčky, písala
som p. L., že zajtra nemôžem prísť, aby presunuli stretnutie na iný termín “, a dňa 15.10.2021 na jeho
správu, že sa v nasledujúci deň dostaví na miesto prevzatia, odpovedala, že „Ahoj B., písala som Ti
v utorok 12.10. (12.10.2021), že je B. chorý, ešte stále má virózu a horúčky“, avšak túto skutočnosť

(chorobu maloletého) žalobcovi nepreukázala. B. G. K. lekársku správu vyhotovila dňa 12.10.2021, a
teda žalovaná ju mala k dispozícii. Žalobca dňa 12.10.2021 žiadal, aby mu zaslala lekársku správu aj
s odtlačkom pečiatky lekárky, a aby tak preukázala svoje tvrdenia, na čo nereagovala. Žalovaná si
bola vedomá vykonateľného rozhodnutia, vedela, že dňa 16.10.2021 sa žalobca dostaví za účelom
realizácie styku. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že na splnenie si prevenčnej povinnosti, nestačilo

stručné oznámenie. Dňa 12.10.2021 mohla žalobcovi lekársku správu doručiť elektronickou formou. Za
stavu,keďžalovanej žalobcanedôverovalavzájomnévzťahymedzinimiakorodičmiboliproblematické,
nemožnomuvyčítať,žesadňa16.10.2021o14.00hod.(nieo10.00hod.,keďžerozhodnutieOkresného
súdu Prievidza č. k. 18P 54/2019-1980 zo dňa 04.10.2021 nebolo vykonateľné) na styk s maloletým
dostavil. Žalovaná tvrdila, že žalobca si mohol zdravotný stav maloletého overiť u ošetrujúcej lekárky.

S týmto jej názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil. Mal za to, že iná by bola situácia, keby mu
ju hneď po tom, ako mala lekársku správu zo dňa 12.10.2021 k dispozícii, zaslala za účelom, aby
sa s ňou oboznámil, a ak by po zistení jej obsahu nekontaktoval B. G. K. (či ochorenie maloletého
je tak závažné, že vylučuje dňa 16.10.2021 styk s ním), hoci by na to mal dostatok času, by sa dňa
16.10.2021 za účelom uskutočnenia styku, dostavil. Súd prvej inštancie pritom poukázal na to, že v SMS

správe zo dňa 12.10.2021 nebol údaj, že by z dôvodu prekážky, choroby maloletého sa nemohol dňa
16.10.2021 styk realizovať, lebo zdravotné problémy budú pretrvávať, že termín kontrolného vyšetrenia
je stanovený až na 18.10.2021, a aké sú odporúčania lekára (z hľadiska premiestňovania maloletého).
Na SMS správu žalobcu zo dňa 15.10.2021 o 8.59 hod., kde ju informoval, že dňa 16.10.2021 sa na
styk dostaví, nereagovala, o čom svedčí jeho SMS správa o 12.51 hod., a odpovedala až o 13.54 hod.

s tým, že maloletý je chorý a ešte stále má virózu a horúčky. Na základe odpovede žalovanej zo dňa
15.10.2021 o 13.54 hod. mal žalobca informáciu, že teda chorobný proces u maloletého po dátume
12.10.2021 pokračoval, a mal byť prekážkou nielen stretnutia rodičov v E. D. M. N. O. D. dňa 13.10.2021,
ale aj prekážkou pre realizáciu styku dňa 16.10.2021. Žalovaná mu však naďalej lekárskou správou túto
skutočnosť nepreukázala, hoci ju mala k dispozícii. Navyše, ak by mu ju aj dňa 15.10.2021 o 13.54

hod., teda v piatok zaslala, žalobca už v podstate ani reálne nemal žiaden, respektíve dostatočne dlhý
časový priestor konzultovať zdravotný stav maloletého s jeho ošetrujúcou lekárkou, nakoľko by bolo
vysoko pravdepodobné, že by sa do ambulancie už nedovolal. O lekárskej správe zo dňa 12.10.2021 sa
dozvedel až dňa 16.10.2021 od hliadky polície, potom ako sa dostavil do miesta bydliska maloletého,
ako to vyplynulo z úradného záznamu a zo zápisnice o trestnom oznámení z rovnakého dátumu. V tomto

súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 20Cdo 4498/2009.
Za dôležité považoval i to, že v lekárskej správe B. G. K. sa síce uvádzalo, že do 18.10.2021 je
maloletý chorý, že má stanovenú diagnózu: virosis s febrilným priebehom, avšak v správe absentuje
stanovisko lekárky o priebehu choroby, či jeho zdravotný stav bude dňa 16.10.2021 vylučovať možnosťstyku so žalobcom, aký je spôsob liečby (užívanie liekov a podobne), odporúčania lekára (kľud na
lôžku a podobne). Žalovaná poukazovala prostredníctvom právneho zástupcu na rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 17Co 9/2023-164 zo dňa 23.02.2023, ktorým v obdobnej veci (maloletý bol v

čase určeného styku chorý) potvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 15C 33/2022-131 zo
dňa 03.11.2022, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie
odvolacieho súdu č. k. 17Co 9/2023-164 zo dňa 23.02.2023 nebolo na prejednávanú vec aplikovateľné,
pretožežalovanávpredmetnejvecižalobcovivčasnepreukázala,žemaloletýjechorý,žejehozdravotný
stav je objektívnou prekážkou styku. Ako to už bolo uvedené, žalovaná si svoju prevenčnú povinnosť

však dostatočne nesplnila, aby s ohľadom na všetky okolnosti zabránila vzniku škody, ktorá bola
predmetom konania. Až včasné oznámenie choroby a jej preukázanie lekárskou správou, alebo aj
akýmkoľvek iným dôkazom (napríklad videohovor žalobcu s maloletým, aby mohol takto vnímať svojimi
zmyslami jeho zdravotný stav), a aby ešte bolo žalobcom možné u ošetrujúceho lekára chorobu
maloletého preveriť, je možné považovať za splnenie prevenčnej povinnosti. K námietke žalovanej, že
žalobca sa domáhal náhrady škody v súvislosti s použitím motorového vozidla Volkswagen TIGUAN,

EČ: F., ktoré však už ku dňu 16.10.2021 nevlastnil, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v
reakcii na túto námietku predložil osvedčenie o evidencii vozidla, z ktorého vyplynulo, že predmetné
vozidlo, ktoré predtým vlastnil (VIN číslo sa zhoduje) je od 24.09.2021 vo vlastníctve A. P. D.. Zároveň
predložil aj Zmluvu o výpožičke zo dňa 24.09.2021, uzavretú s A. P. D., z ktorej vyplynulo, že žalobca
je oprávnený motorové vozidlo užívať na dobu neurčitú. Žalobca teda mal možnosť uvedené vozidlo

použiť aj dňa 16.10.2021. Cesta žalobcu z F. do F. dňa 16.10.2021 sa uskutočnila výlučne za účelom
jeho styku s maloletým, dôkazom čoho je SMS správa zo dňa 15.10.2021, o 8.59 hod., o 13.54 hod.,
a tiež podané trestné oznámenie. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a
škodou bola daná tým, že ak by žalobcovi včas kvalifikovaným spôsobom preukázala napr. lekárskou
správou alebo aj akýmkoľvek iným dôkazom (napríklad videohovor žalobcu s maloletým), že maloletý

je chorý, z ktorého dôvodu sa styk nebude môcť uskutočniť, prípadne včas oznámila žalobcovi chorobu
maloletého (už bolo uvedené, že dňa 12.10.2021 s poukazom na obsah SMS správy žalovanej nebolo
zrejmé, či sa styk žalobcu s maloletým dňa 16.10.2021 bude môcť uskutočniť, keďže žalovaná spájala
chorobu maloletého so svojou neprítomnosťou na stretnutí v E. D. M. N. O. D., pričom až dňa 15.10.2021
o 13.54 hod. žalobcovi oznámila, že maloletý je chorý, že ešte stále má virózu a horúčky), ktorý by ešte

mal časový priestor si chorobu maloletého, jej priebeh, vrátane vážnosti overiť u ošetrujúceho lekára,
nevynaložil by zbytočne náklady na cestu z F. do F. a späť, a ku škode by nedošlo. Zavinenie žalovanej
spočívalo v jej úmyselnom konaní, pretože si bola vedomá vykonateľného rozhodnutia, vedela, že dňa
16.10.2021 sa žalobca dostaví za účelom realizácie styku, a že ak si voči nemu riadne (dostatočne)
nesplní svoju prevenčnú povinnosť, zbytočne vynaloží náklady na cestu z F. do F. a späť, a s týmto

následkombolauzrozumená(nepriamyúmysel).Žalobcapreukázalsplnenievšetkýchpredpokladovpre
vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu
z miesta jeho bydliska do Bojníc a späť dňa 16.10.2021, a to výlučne za účelom realizácie jeho styku
s maloletým, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná nepreukázala, že
škodu žalobcovi nezavinila. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal dôvodnosťou výšky uplatneného

nároku na náhradu škody. Skúmal i účelnosť použitia vlastného osobného motorového vozidla žalobcom
pri realizácii styku s maloletým dňa 16.10.2021, pričom nevzhliadol žiadne pochybnosti o potrebe
použitia osobného motorového vozidla žalobcom, a to vzhľadom na útly vek maloletého (tri roky),
na vzdialenosť medzi miestom bydliska žalobcu a miestom stretnutia s maloletým, ďalej vzhľadom na
čas upraveného styku od 14.00 hod. do 17.00 hod. (3 hodiny), ktorý nevyhnutne vyžadoval prepravu

osobným motorovým vozidlom, pretože styk nemohol prebehnúť len v mieste prevzatia maloletého, a
tiežvzhľadomnavtedajšiucelospoločenskúsituáciuspojenúsošírenímnebezpečnejnákazlivejchoroby
COVID-19, kedy cestovanie individuálnou prepravou bolo bezpečnejšie ako cestovanie hromadnou
dopravou. Vzdialenosť z miesta bydliska žalobcu (G. H. XXXX/XX, F.) do miesta styku s maloletým (Q.
M. F., J. K. J.) a späť predstavovalo 372 km: 186 km krát 2. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4

zák. č. 283/2002 Z.z. a s § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných
cestách č. 143/2019 Z.z., mal žalobca nárok na základnú náhradu vo výške 71,80 eur (0,193 eur krát
372 km) a na náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 41,70 eur. Podľa Štatistického úradu
Slovenskej republiky (o priemerných cenách pohonných hmôt), cena benzínu NATURAL 95 oktánový

predstavovala v 41. týždni roku 2021 (od 11.10. do 17.10.) 1,475 eur/liter. Pri spotrebe vozidla 7,6
litra/100 km, predstavovala výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu 41,70 eur: 372 km
delene 100 km = 3,72 km krát 7,6 litra = 28,272 litrov krát 1,475 eur. Cestovné náhrady spolu boli vo
výške 113,50 eur. Preto považoval súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 113,50 eur za opodstatnenú.Malzato,žežalobcasiňou,akoprocesnýmúkonomuplatnilnárokzosvojhoporušenéhopráva,čonieje
možné považovať za zneužitie práva, za rozpor s dobrými mravmi. Žalobca svojím dispozičným úkonom
predmetom súdneho konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania. V prejednávanej veci bola

žalovaná prvýkrát vyzvaná na náhradu škody až žalobou, ktorá jej bola doručená dňa 16.09.2022, a jej
omeškanie so zaplatením sumy 113,50 eur sa začalo dňa 17.09.2022, t. j. deň nasledujúci po doručení
žaloby, a trval i v čase rozhodnutia súdu vo veci samej. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky ku dňu 17.09.2022 predstavovala 0,50 % a výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia, t. j. 5,50 % ročne. Žalobca si však uplatnil len 5,00 % úrok z omeškania ročne. Súd mu

nemohol bez návrhu priznať viac. Priznal mu úroky z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 113,50 eur od
17.09.2022 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd v prejednávanom prípade nezistil
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaavýnimočnéokolnostiprenepriznanienárokunanáhradutrovkonania
úspešnému žalobcovi. Pokiaľ šlo o rozhodnutie o náhrade trov konania, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.
Rovnako mal súd prvej inštancie za to, že by nebolo nespravodlivé, aby žalobca, ktorý si dôvodne bránil

svoje porušené právo, mal nárok na plnú náhradu trov konania. Okrem toho poukázal i na to, že pre
nerealizáciu jeho styku s maloletým bol nútený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom
dňa 16.10.2021 mu žalovaná neumožnila maloletého ani len vidieť. V tomto smere bolo otázke, či vôbec
maloletý vedel, že žalobca za ním prišiel. Zmarený styk zo dňa 16.10.2021 pritom nesúvisí s inými
zmarenými stykmi.

2. Proti rozsudku vo výroku I. a súvisiacom výroku III. o trovách konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodila,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uplatnila
tak odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Súdu prvej inštancie vytýkala
nesprávne právne posúdenie veci s tým, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná zavinene
zmarila styk žalobcu s maloletým a v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 OZ
zodpovedá žalobcovi za náhradu škody. Dôvodila, že nezodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla,

pretože žalobcu riadne a včas informovala o objektívnej prekážke nemožnosti uskutočnenia styku.
Žalovanáoznámilažalobcovidňa12.10.2021 aopakovanedňa15.10.2021prostredníctvomSMSspráv,
že maloletý je chorý, má virózu a horúčky. Zároveň do konania predložila lekársku správu preukazujúcu
uvedené tvrdenia. Pokiaľ konajúci súd dospel k záveru, že žalovaná zodpovedá za škodu z dôvodu
nesplnenia prevenčnej povinnosti, keď žalobcovi nedoručila lekársku správu potvrdzujúcu ochorenie

maloletého, žalovaná opätovne uviedla, že povinnosť preukazovať zdravotný stav maloletého žalobcovi
akýmikoľvek dôkazmi jej nevyplýva zo žiadnych všeobecne záväzných nariadení, i rozhodnutí súdov.
Vzhľadom k vyššie uvedenému vyjadrila presvedčenie, že s prihliadnutím na miesto, osobitosť vzťahu
medzi ňou a žalobcom, rizikom vzniku škody, i obvyklosti správania za určitých podmienok boli splnené
všetkypredpokladydodržaniazákonnejprevenčnejpovinnostivzmysle§415OZ.Následkomdoručenia

lekárskej správy žalobcovi bolo, že žalobca sa dostavil do miesta bydliska maloletého, žiadal jeho
vydanie a zároveň podával na ošetrujúcich lekárov rôzne podnety na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a trestné oznámenia. Skutočnosť, že žalobca neverí tvrdeniam žalovanej, nezakladá
porušenie prevenčnej povinnosti. Pre úplnosť poukazovala na obdobné konania vedené Okresným
súdom Prievidza pod sp. zn. 15C/33/2022, 4C/47/2022, 18C/42/2022. Mala za to, že žalobca naopak

v konaní nepreukázal, že by žalovaná nevyvinula dostatočnú starostlivosť vyžadovanú pre splnenie
prevenčnej povinnosti. Súdu prvej inštancie vytýkala, že v odôvodnení rozsudku neposudzoval miesto,
čas, výšku nákladov na odvrátenie škody i obvyklosť správania za určitých podmienok. Podľa názoru
žalovanej je úplne prirodzené, že rodič, ktorému dieťa nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti,
sa informuje o zdravotnom stave dieťaťa u jeho ošetrujúceho lekára či lekárky. O správnosti

skutočností uvedených v lekárskej správe, t.j. že maloletý je aktuálne chorý do 18.10.2021, nebolo
možné pochybovať. Žalobca však namiesto toho, aby sa informoval o zdravotnom stave maloletého u
jeho ošetrujúcej lekárky, uvedenú možnosť nevyužil a dňa 16.10.2021 sa dostavil do miesta bydliska
maloletého za účelom realizácie styku, a to aj napriek vedomosti o existencii objektívnej prekážky –
chorobe maloletého. Žalovaná uviedla, že v tomto prípade je zároveň potrebné posudzovať situáciu ako

bežné riziko, ktoré znáša poškodený – žalobca. Zastávala názor, že súd prvej inštancie nesprávnym
právnym posúdením dospel v konaní aj k rozhodnutiu o náhrade trov konania. V danom prípade bolo za
preukázané, že trovy konania neboli účelne vynaložené, a teda je daný osobitný dôvod pre zamietnutie
nároku na náhradu trov konania napriek úspechu žalobcu vo veci. Trovy konania, ktoré žalobcovi vkonaní vznikli totiž neboli „účelne vynaložené“, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca
opakovane podáva takmer identické návrhy na vydanie platobných rozkazov z dôvodu neuskutočnených
stykov. Žalovaná zároveň upozornila, že neuskutočneniu stykov predchádzajú objektívne skutočnosti na

strane maloletého. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatovala, že takéto trovy konania
nemožno procesnej strane priznať aj napriek skutočnosti, že bola v konaní úspešná, a teda súd prvej
inštancie mal postupovať v súlade s § 257 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania
žalobcovi nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. a III. potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Tvrdenie žalovanej, že povinnosť preukazovať zdravotný stav maloletého
žalobcovi akýmkoľvek dôkazmi jej nevyplýva zo žiadnych rozhodnutí súdov, považoval za nepravdivé,
účelové a zavádzajúce. Takto účelový výklad len poukazuje na pokrivený názor žalovanej vo vzťahu
k výkonu rodičovských práv a povinností. S takýmto výkladom sa žalobca nestotožnil, majúc za to, že

žalovaná účelovo zatajuje a mení ošetrujúcich lekárov, po niekoľkých výzvach odmieta poslať otcovi
lekársku správu maloletého, ktorou disponuje už skôr a následne sa v konaní o náhrade škody za
účelne vynaložené náklady za cestu za účelom styku s maloletým tvári, že nemusí nikomu nič posielať.
Účelová interpretácia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, v rámci ktorej
sa žalovaná snaží prehodiť dôkazné bremeno aj zavinenie na žalobcu tvrdením, že nevyvinul dostatočnú

starostlivosť, aby škode predišiel, je podľa žalobcu vo vzťahu k tomuto konaniu a vykonaných dôkazov
tak absurdná, že žalobca nepovažoval za potrebné sa k nej podrobnejšie vyjadrovať. Poukazoval
ďalej na to, že správanie žalovanej odzrkadľuje aj fakt, že si uzurpuje výkon rodičovských práv a
povinností ohľadom zdravotnej starostlivosti a nad ošetrujúcimi lekármi, keď považuje za objektívny
dôvod nezaslania lekárskej správy žalobcovi skutočnosť, že žalobca v minulosti podával rôzne podnety

na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDS) alebo iné dozorné orgány, vrátane trestných
oznámení. Podľa žalobcu textácia predmetnej lekárskej správy je viac ako neštandardná. Tvrdil, že
pri vyšetrení maloletého, obzvlášť v prípade ochorenia vyžadujúceho antibiotickú liečbu a v prípade tak
útleho veku maloletého, je zjavne neštandardné, že ošetrujúci lekár napíše potvrdenie o zdravotnom
stave s textom „Chlapec chorý od dnes, nasadená antibiotická liečba.“. V prípade, ak bolo ochorenie tak

závažné, ako tvrdila žalovaná, nič jej nebránilo do konania predložiť ostatné dekurzy, resp. záznamy z
vyšetrení, alebo lekárske správy preukazujúce jej tvrdenia. Zároveň pri námietkach žalovanej k priznanej
náhrade trov konania poukázal na správne konštatovanie súdu prvej inštancie v bodoch 121. a 122.
rozsudku. K tomu dodal, že v jednotlivých veciach ide o rôzne právne tituly odôvodňujúce styk žalobcu
s maloletým synom, ide o rozdielne časové obdobia a rovnako v každom konaní ide o rôzne skutkové

tvrdenia a vždy iný, vymyslený príbeh žalovanej, ktorý je potrebné dôkladne posúdiť a v celom rozsahu
vyvrátiť, čo nie je možné uskutočniť hospodárne v jednom konaní. Tak, ako v iných konaniach, aj v
tomto konaní bol presvedčený, že v každom jednom zmarenom styku je potrebné osobitne skúmať
kauzálny nexus vo vzťahu k náhrade škody za každý zmarený styk osobitne. Žalobca sa vyhradil voči
tvrdeniam žalovanej o jeho šikanóznom správaní. Dôvodil, že v tomto, ani v žiadnom inom konaní

súd prvej inštancie, ani žalovaná, nijakým spôsobom nepreukázali šikanózne správanie alebo zneužitie
procesných práv žalobcu s cieľom poškodiť žalovanú. Z konania žalovanej mal za zrejmé, že sa jednalo
o úmyselný účelový postup tak, aby žalobcovi zmarila styk s maloletým, porušujúc tak právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností. Trval na tom, že na základe
uvedeného preto žalovaná v zmysle ust. § 415 a § 420 OZ zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi

svojim protiprávnym konaním, pretože žalobcu nedôvodne obmedzila na riadnom výkone rodičovských
práv vo vzťahu k maloletému.

4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - výroku I.
a v závislom výroku III. o trovách konania podľa§ 388 CSP zmeniť.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľkou spochybnený vo výroku II., ktorým bola
v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.7. Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na právnom závere, že žalovaná
si dostatočne nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keď
kvalifikovaným spôsobom žalobcovi včas nepreukázala, že maloletý je chorý, že jeho zdravotný stav je

objektívnouprekážkoustykuvdôsledkučoho vzmysle§420 ods.1Občianskehozákonníkazodpovedá
za škodu žalobcovi vzniknutú vynaložením nákladov na cestu do bydliska maloletého a späť za účelom
realizácie styku s maloletým dieťaťom.

8. Žalovaná vzhľadom na odvolacie námietky nesúhlasí s právnym posúdením jej zodpovednosti súdom

prvej inštancie za vzniknutú škodu, za vynaložené cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi v
dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 Občianskeho zákonníka. Dôvodila tým, že
žalobcu riadne a včas informovala o objektívnej prekážke brániacej uskutočneniu styku.

9. K vyhodnoteniu žaloby žalobcu bolo určujúce, či existovala prekážka, ktorá by mohla brániť
uskutočneniu styku maloletého s druhým rodičom ( ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti) a či v takom

prípade si žalovaná splnila povinnosť (v informovaní žalobcu o objektívnej prekážke styku a v jej
preukázaní), počínať si tak, aby nedošlo na strane žalobcu ku vzniku škody v zmysle § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná včasným

nepredložením lekárskej správy zo dňa 12.10.2021 žalobcovi chorobnosť maloletého nepreukázala,
pričom len stručné oznámenie, že maloletý je chorý, nestačilo na splnenie si oznamovacej povinnosti
z nasledovných dôvodov:

11. Z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, na aplikácii ktorého založil svoje rozhodnutie aj

súd prvej inštancie, vyplýva, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov
občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti
predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom
dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.

12. Nesprávny skutkový záver - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom

konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade,
ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov,

či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Nesprávne právne posúdenie veci - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda

prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal
byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

14. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že ku dňu 16.10.2021, kedy malo
prebehnúť stretnutie maloletého dieťaťa s otcom, bol styk žalobcu so synom upravený vykonateľným
a právoplatným uznesením o neodkladnom opatrení Okresného súdu Prievidza č. k. 12P 44/2019-76
zo dňa 14.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP 3/2020-197 zo dňa
13.02.2020. Súd prvej inštancie týmto neodkladným opatrením upravil styk žalobcu s maloletým B.

tak, že je oprávnený sa s ním stýkať každú sobotu nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase od
14.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti matky s tým, že si maloletého riadne na styk pripraveného
prevezme pred Kultúrnym domom v F., J. K. J., kde ho aj matke vráti, a to do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod č. k. 13P 118/2019 alebo č. k. 13P 91/2019.Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2020. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 18P
54/2019-1980 zo dňa 04.10.2021, neodkladným opatrením zmenil uznesenie Okresného súdu Prievidza
č. k. 12P 44/2019-76 zo dňa 14.10.2019 na čas do právoplatného skončenia konania č. k. 18P 54/2019

tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase
od soboty od 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, ktorá je povinná
maloletéhonastretnutieriadneavčaspripraviťastretnutieumožniť,pričomotecsimaloletéhoprevezme
v určenom čase pred Kultúrnym domom na K. J. v F., kde ho matke aj v určenom čase odovzdá.
Uznesenie bolo právnemu zástupcovi otca a R. D., G. C. D. doručené dňa 06.10.2021 a právnej

zástupkyni matky dňa 22.10.2021. Dňa 16.10.2021 uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 18P
54/2019-1980 zo dňa 04.10.2021, nebolo vykonateľné. Podľa argumentácie žalobcu, ktorú si osvojil aj
súd prvej inštancie, žalovaná svoje tvrdenie, že maloletý má virózu a horúčky (chorobnosť maloletého)
nepreukázala predložením lekárskej správy zo dňa 12.10.2021 žalobcovi, čím porušila svoju prevenčnú
povinnosť riadne a včas informovať žalobcu o objektívnej prekážke brániacej uskutočniť styk. Odvolací
súd uviedol, že ide o spor, kde predpokladom úspešného uplatnenia nároku je preukázanie porušenia

právnej povinnosť, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušením
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou).

15. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie plynie, že žalovaná dňa 12.10.2021 (ešte štyri dni pred
dňom určeného styku), oznámila žalobcovi prostredníctvom SMS správy informáciu o zdravom stave

maloletého, ktorý bol chorý, má virózu a horúčky. Žalobca na doručenú správu reagoval dňa 15.10.2021,
že sa v nasledujúci deň (16.10.2021) dostaví na miesto prevzatia a prevezme si maloletého, načo
opätovne žalovaná reagovala SMS správou, že maloletý je chorý, stále má virózu a horúčky. Žalovaná
teda týmto spôsobom žalobcu už dňa 12.10.2021, teda pred stykom žalobcu s maloletým, ktorý sa mal
uskutočniť 16.10.2021, informovala o zdravotnom stave maloletého a o dôvodoch, pre ktoré sa styk

nemôže realizovať. Dňa 16.10.2021 sa žalobca dostavil do bydliska matky, pričom styk s maloletým
sa neuskutočnil, načo privolal príslušníkov policajného zboru a následne podal trestné oznámenie. Zo
zápisnice z trestného oznámenia zo dňa 16.10.2021 vyplynulo, že matka polícii ukázala zdravotné
potvrdenie od lekárky G. K., na ktorom bolo podľa slov policajnej hliadky napísané, že syn bude
chorý od 12.10.2021 do 18.10.2021. Z úradného záznamu obvodného oddelenia policajného zboru zo

dňa 16.10.2021 vyplynulo, že menovaná (matka maloletého) predložila hliadke potvrdenie od detskej
pediatričky B. G. K., z obsahu ktorej vyplynulo, že maloletý je chorý od 12.10.2021 a na kontrolu má ísť
18.10.2021. Počas preverenia bol maloletý v poriadku a nakoľko bol chorý, spal v detskej izbe. Dôležité
podľa odvolacieho súdu bola predložená lekárska správa B. G. K. zo dňa 12.10.2021 (č.l. 51) a v nej
stanovená diagnóza dieťaťa virosis s febrilným (horúčkovým) priebehom, z ktorej vyplývala aktuálna

chorobnosť dieťaťa do 18.12.2021. O to, že išlo o objektívny stav maloletého svedčí potvrdenie jeho
ošetrujúceho lekára, ktoré bolo v konaní ako dôkaz vykonané.

16. Odvolací súd na rozdiel od právneho záveru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná si
SMS správou zo dňa 12.10.2021 zaslanou žalobcovi riadne a včas splnila svoju informačnú povinnosť

oobjektívnejprekážke,tzv.o nepriaznivomzdravomstavemaloletého dieťaťabrániacejzrealizovaťstyk
dňa 16.10.2021 a tým si zároveň splnila aj prevenčnú povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 415 Občianskeho
zákonníka.

17. Pokiaľ sa žalobca aj napriek obsahu riadne a včas poskytnutej informácie zo strany žalovanej

o nemožnosti zrealizovať styk s maloletým dieťaťom pre jeho nepriaznivý zdravotný stav rozhodol
vycestovať do miesta bydliska maloletého, za takejto situácie nemožno pričítať zavinenie za vznik
zbytočných cestovných nákladov žalovanej. Je potrebné dať za pravdu tvrdeniam žalovanej, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje, že zo žiadneho právneho predpisu či súdneho rozhodnutia nevyplýva
povinnosť doručiť žalobcovi v každom jednotlivom prípade ochorenia maloletého dieťaťa k informácii

o jeho zdravom stave ihneď aj príslušnú lekársku správu. Rovnako je potrebné poznamenať, že žalobca
si pred plánovaným vycestovaním za maloletým neoveril zdravotný stav maloletého u jeho ošetrujúcej
lekárky. Ako už bolo vyššie zdôraznené, žalovaná v SMS správe zo dňa 12.10.2021 celkom podrobne
popísala zdravotné problémy maloletého, ktoré potvrdila lekárskou správou zo dňa 12.10.2021
a žalobcovi zároveň oznámila, že práve kvôli nim nebude možné realizovať styk. Žalovanej nemožno

vytýkať, že styk maloletého so žalobcom, ktorý sa mal uskutočniť 16.10.2021, odmietla. Žalobca
zároveň nehľadal možnosti na zrealizovanie styku s maloletým so žalovanou (napr. ako náhle sa
maloletého zdravotný stav zlepší, prípadne iná vhodná dohoda o náhradnom termíne alebo posadnutie
termínu styku). Predložením lekárskej správy zo dňa 12.10.2021 totiž žalovaná v predmetnom sporepreukázala existenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré sa styk žalobcu a maloletého dňa 16.10.2021
nemohol realizovať a ktoré v rámci plnenia informačnej povinnosti žalobcovi včas oznámila. Tvrdenia
súdu prvej inštancie, že v lekárskej správe B. G. K. absentuje stanovisko k priebehu choroby, či jeho

zdravotný stav bude vylučovať možnosť styku so žalobcom, aký je spôsob liečby a odporúčania lekára
sú k stanovenej diagnóze (s infekčným charakterom) a vzhľadom k matkiným uvádzaným zdravotným
ťažkostiam maloletého nesprávne.

18. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovanej neveril, keď už predtým viackrát zmarila jeho styk s maloletým,

na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemenia. Žalobca v spore nijako nepreukázal, že mu
žalovaná niekedy klamala o zdravotnom stave maloletého a tým zmarila jeho styk s ním. Nedôvera
k informáciám žalovanej o zdravotnom stave maloletého a z nej vyplývajúce dôsledky spočívajúce vo
vynaložení nákladov na styk, ktorý nebolo možné realizovať pre zlý zdravotný stav maloletého, sa tak
musia celkom pričítať v neprospech žalobcu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru o porušení
prevenčnej povinnosti zo strany žalovanej v dôsledku nesplnenia si oznamovacej (prevenčnej)
povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, jeho rozhodnutie vychádza z neprávneho skutkového a právneho
posúdenia veci (naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP), z ktorého dôvodu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti – výroku I. podľa § 388 CSP zmenil tak,

že žalobu zamietol.

20. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia rozhodol odvolací súd nanovo o nároku na náhradu
trov konania (tak trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania) podľa
§ 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

21. V konaní úspešnej žalovanej patrí náhrada trov konania, ktorá jej bola priznaná voči v konaní
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

22. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).