Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6Sa/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200562
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX. XXXX XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX D., právne zast. Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom
Mnoheľova830/15,05801Poprad,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa,ústredie,Ul.29.augustač.8-10,
813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.
595 601 6297 0 zo dňa 19. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX rozhodla, tak, že podľa § 82b zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) žalovanej
nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevznikol, a podľa § 82
zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2022 zvyšuje starobný dôchodok žalobkyne na sumu 438,90

EUR mesačne.

2. V odôvodnení rozhodnutia orgán prvého stupňa uviedol, že k 1. októbru 2021 žalobkyňa získala
13 375 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku (presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste), t. j. 36 rokov a 236 dní. Suma
minimálneho dôchodku za 36 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku je 359,60 EUR mesačne. Nakoľko suma starobného dôchodku žalobkyne

vo výške 433,20 EUR (resp. 438,90 EUR po zvýšení) mesačne je vyššia, ako určená suma minimálneho
dôchodku 359,60 EUR mesačne, žalobkyni nárok na jeho zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku
nevznikol.

3. K zvýšeniu starobného dôchodku orgán prvého stupňa uviedol, že tento sa v zmysle § 82 zákona
o sociálnom poistení od 1. januára 2022 zvyšuje o 1,3% (percento medziročného rastu spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok

kalendárneho roka 2021), čo je 5,70 EUR mesačne, na sumu 438,90 EUR.

4. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 21. marca 2022, v ktorom
uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím, ako aj s určenou výškou starobného dôchodku. Poukázala pritom,že z rozhodnutia vyplýva, že získala 36 rokov a 235 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je o 7,5315
roka viac ako je uvedené v rozhodnutí zo dňa 6. decembra 2021 a preto by jej mal byť zvýšený
starobný dôchodok o sumu 109,20 EUR mesačne.

5. Listom zo dňa 17. júna 2022 orgán prvého stupňa konajúc podľa § 215 ods. 9 zákona o sociálnom
poistení informoval žalobkyňu o podkladoch, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané.

6. Žalobkyňa následne urobila vo veci podanie dňa 12. júla 2022, v ktorom uviedla, že výška starobného

dôchodku sa odvíja od priznaných rokov dôchodkového poistenia, v jej prípade od 36,6439 rokov
dôchodkového poistenia a preto žiada zvýšiť sumu starobného dôchodku na sumu 537, 00 EUR
mesačne.

7. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa
XX. G. XXXX tak, že toto zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdila.

8. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že, žalobkyni bol od 1. októbra 2021 priznaný starobný
dôchodokvsume433,20EUR,pričomnatentoúčelzískala10626dníobdobiadôchodkovéhopoistenia,
t.j.29rokova41dní.Sumastarobnéhodôchodkubolavsúladesčl.52ods.4písm.i)aprvejčastiprílohy
VIII Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“) určená len z dôb poistenia, ktoré získala podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky, nakoľko podľa potvrdení nositeľov sociálneho poistenia v Rakúskej
republike a Spolkovej republike Nemecko, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu získala žalobkyňa
v týchto krajinách dobu poistenia dlhšiu ako jeden rok a v takom prípade sú príslušné zhodnotiť uvedené
doby poistenia a posúdiť nárok na dôchodkové dávky za ne výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia

týchto štátov. Žalovaná ďalej uviedla, že za dobu poistenia získanú v Rakúskej republike bol žalobkyni
priznaný starobný dôchodok od 1. novembra 2021, o dôchodok zo Spolkovej republiky Nemecko zatiaľ
žalobkyňa nepožiadala.

9. V súvislosti s posúdením nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku

žalovaná uviedla, že sa prihliada aj na dôchodok vyplácaný z cudziny (82b ods. 3 písm. c) bod 5 zákona
o sociálnom poistení), avšak je potrebné rozlišovať pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ podľa §
60 zákona o sociálnom poistení na výpočet základnej výšky starobného dôchodku a „kvalifikované
obdobie dôchodkového poistenia“ podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení pre účely posúdenia
vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Ku dňu 1.

októbra 2021 žalobkyňa celkovo získala na účely posúdenia nároku na sumu minimálneho dôchodku
13 375 kvalifikovaných dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 36 rokov a 235 dní. Suma minimálneho
dôchodku za 36 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku je 359,60 EUR mesačne. Nakoľko suma starobného dôchodku žalobkyne je
433,20 EUR a suma minimálneho dôchodku 359,60 EUR mesačne, žalobkyni nárok na jeho zvýšenie

na sumu minimálneho dôchodku nevznikol.

II.
Konanie pred správnym súdom

10. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas žalobu zo dňa 3. novembra 2022, v ktorej žiadala
rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobkyni plnú náhradu trov konania.
Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutia žalovanej z dôvodu porušenia
princípu rovnosti pred zákonom vyplývajúceho z jednotných pravidiel Európskej únie a princípu
predvídateľnosti.Žalobkyňaďalejnamietala,žežalovanánedostatočnezistilaskutkovýstavanesprávne

právne vec posúdila.

11. Rozhodnutie žalovanej považuje žalobkyňa za zmätočné, pretože na strane 2 žalovaná uvádza, že
žalobkyňa k 1. októbru 2021 získala 10 626 dní dôchodkového poistenia (t. j. 29 rokov a 41 dní) a na
strane 4 uvádza, že žalobkyňa k 1. októbru 2021 získala 13 375 dní dôchodkového poistenia (t. j. 36

rokov a 235 dní), čo je v zjavnom rozpore.

12. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo zisteného stavu je preukázané, že dĺžka jej dôchodkového
poistenia zodpovedá podmienke „poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 30 rokov“,a teda pochybením pri výpočte spojeným s nesprávnym určením sumy za jeden kvalifikovaný deň
dôchodkového poistenia žalovaná ukracuje žalobkyňu o sumu vo výške minimálne 109,20 EUR
mesačne (pred zvýšením 25. marca 2022).

13. Žalobkyňa zároveň nariadenie pojednávania vo veci nežiadala.

14. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 25. januára 2023, v ktorom odkázala na obsah
preskúmavaného rozhodnutia, v rámci ktorého sa vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne

už uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa. Žalovaná zotrvala na tom, že jej postup
pri posúdení nároku žalobkyne na starobný dôchodok bol správny, nariadenie pojednávania vo veci
nežiadala.

15. Žalobkyňa v replike zo dňa 03. apríla 2023 uviedla, že žalovaná sa tak ako v preskúmavanom
rozhodnutí, ani vo vyjadrení k žalobe nevysporiadala s jej námietkami, preto trvá na podanej žalobe.

16. K replike žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

17. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní
dôchodkového poistenia.

18. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

19. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a,
ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie
dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa

určí podľa prílohy č. 3b.

20.Podľa§82ods.1zákonaosociálnompoistenídôchodkovádávkavyplácanák1.januárupríslušného
kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti

dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku.

21. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení sa dôchodková dávka od 1.
januára2018zvyšujevzávislostiodmedziročnéhorastuspotrebiteľskýchcienzadomácnostidôchodcov

vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku.

22. Podľa § 82 ods. 3 zákona o sociálnom poistení príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie
dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho

rokasazvyšujeod1.januárapríslušnéhokalendárnehorokaadôchodkovádávkapriznanáod1.januára
do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

23. Podľa § 82 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca
mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu,

od ktorého sa zvyšuje.

24.Podľa§82bods.1zákonaosociálnompoistenísumaminimálnehodôchodkusaurčujepodľaprílohy
č. 4a.

25. Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo
úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,

ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak
poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu,
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení

dôchodkuzostarobnéhodôchodkovéhosporenia1)alebodohody ovyplácanístarobnéhodôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo

dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého
bodu.

26. Podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia na účely

minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu
dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 1993,

c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok,
e) do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

27. Podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení ak obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu
dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, je dlhšie ako obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia
dôchodkového poistenia podľa odseku 3 postupne aj po dovŕšení dôchodkového veku poistenca.

28. Podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení na účely zvýšenia sumy starobného
dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu
minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou
dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

29. Podľa čl. 52 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude
náležať:
a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli

splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);
b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:
i. teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla
uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli
dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté

podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa
týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška
sa považuje za teoretickú výšku;
ii. príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základeteoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej
udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb
dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých

daných členských štátov.

30. Podľa čl. 52 ods. 4 základného nariadenia ak výpočet podľa odseku 1 písm. a) v jednom členskom
štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v
súlade s odsekom 1 písm. b), príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že:

i. takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII;
ii. nie sú uplatniteľné žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá na zamedzenie
súbehu, ako sa uvádzajú v článkoch 54 a 55, pokiaľ nie sú splnené podmienky
stanovené v článku 55 ods. 2, a
iii. článok 57 nie je uplatniteľný vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych
predpisov iného členského štátu v dôsledku špecifických okolností prípadu.

31. Podľa čl. 57 ods. 1 základného nariadenia bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 1 písm.
b) inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych
predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak: — trvanie uvedených
dôb je kratšie ako jeden rok; a — zohľadnením iba týchto dôb sa nezískava žiaden nárok podľa týchto

právnych predpisov. Na účely tohto článku „doby“ znamenajú všetky doby poistenia, zamestnania,
samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, ktoré buď zakladajú nárok na danú dávku, alebo priamo
zvyšujú danú dávku.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 1. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v
Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola
pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 6Sa/22/2022. Od 1. júna
2023jenakonanievtejtovecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach,vecbolanáhodnýmvýberompridelená
sudkyni ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, a je vedená pod sp. zn. PO-6Sa/22/2022.

33. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade
s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení - ďalej
aj „SSP“), vyhlásil dňa 24. januára 2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku bolo zverejnené dňa 11. januára 2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal.

34. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho
konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:

- žalobkyni bol priznaný starobný dôchodok od 1. októbra 2021 vo výške 433,30 EUR,
- žalobkyňa ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok – k 1. októbru 2021 získala 10 626 dní
dôchodkového poistenia, t. j. 29 rokov a 41 dní dôchodkového poistenia,
- žalobkyňa k 01. októbru 2021 získala 13 375 dní dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku (kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia), t. j. 36 rokov a 235

dní.

35. Žalobkyňa vo svojej žalobe namieta zmätočnosť rozhodnutia žalovanej spočívajúcu v uvedení dvoch
rôznych údajov a to na str. 2, kde sa uvádza, že žalobkyňa k 1. októbru 2021 získala 10 626 dní
dôchodkového poistenia (t. j. 29 rokov a 41 dní) a na str. 4, kde sa uvádza, že žalobkyňa k 1. októbru

2021 získala 13 375 dní dôchodkového poistenia (t. j. 36 rokov a 235 dní). Žalobkyňa v uvedenom vidí
nedostatočnézistenieskutkovéhostavužalovanou,akoajnesprávneprávneposúdenieveci,vdôsledku
čoho je ukrátená o sumu minimálne 109,20 EUR mesačne.36. V súvislosti s námietkou žalobkyne správny súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zákon
o sociálnom poistení upravuje viacero období dôchodkového poistenia, pričom každé z nich podlieha
osobitnému spôsobu výpočtu a je určené na samostatný účel. Uvedené je aj prípadom obdobia

dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení a obdobia dôchodkového poistenia na
účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení.

37. V prípade preskúmavaného rozhodnutia je preto nutné rozlišovať ako samostatné pojmy „obdobie
dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona o sociálnom poistení a „kvalifikované

obdobie dôchodkového poistenia“ resp. „obdobie dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku“ upravené v § 82b zákona o sociálnom poistení.

38. Pokiaľ ide o obdobie dôchodkového poistenia získané žalobkyňou v trvaní 10 626 dní, t. j. 29 rokov
a 41 dní obdobia dôchodkového poistenia, toto sa vypočítava podľa § 60 zákona o sociálnom poistení na
účel posúdenia vzniku nároku a určenia sumy starobného dôchodku. Do tohto obdobia sú zhodnotené

všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané žalobkyňou a ktorých presný rozpis je
uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Toto obdobie dôchodkového poistenia bolo v prípade
žalobkyne určené len z dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože
suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení (nezávislá dávka) je rovnaká ako
suma určená v súlade s čl. 52 a prvej časti prílohy VIII a čl. 57 základného nariadenia s prihliadnutím na

doby poistenia získané v inom členskom štáte Európskej únie (paušálna dávka).

39. Pokiaľ ide o kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, resp. obdobie dôchodkového poistenia
na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku získané žalobkyňou v trvaní 13 375 dní
dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, t. j. 36 rokov

a 235 dní, toto sa vypočítava podľa § 82b zákona o sociálnom poistení na účel posúdenia vzniku nároku
na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a určenia sumy minimálneho
dôchodku.

40. Do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne sa započítalo celé obdobie

dôchodkového poistenia vypočítané na účely starobného dôchodku, ktoré žalobkyňa získala pred
1. januárom 1993 a od 1. januára 1993 iba tie roky dôchodkového poistenia, v ktorých žalobkyňa
dosiahla osobný mzdový bod v hodnote 0,241 a viac (§ 82b ods. 3 písm. a) a b) zákona o sociálnom
poistení). Do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne sa ďalej započítalo obdobie
dôchodkového poistenia získané žalobkyňou v cudzine (§ 82b ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom

poistení). Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku
sa na jednej strane nezapočítavajú všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri
priznaní starobného dôchodku a na strane druhej sa započítavajú aj obdobia, ktoré pre účely starobného
dôchodku neboli v prípade žalobkyne zhodnotené.

41. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť, že postup výpočtu kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia v zmysle § 82b zákona o sociálnom poistení je odlišný od postupu výpočtu
obdobia dôchodkového poistenia v zmysle § 60 zákona o sociálnom poistení a preto ich výsledkom
sú dve rozdielne hodnoty, ako je uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, pričom každá samostatne je
určená na iný účel a teda nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia žalovanej.

42. Správny súd je preto toho názoru, že žalovaná riadne posúdila námietku žalobkyne uvedenú
v odvolaní, pričom dospela k záveru, že pre účely určenia starobného dôchodku žalobkyňa získala
10 626 dní, t. j. 29 rokov a 41 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná tiež posúdila námietku
žalobkyne v kontexte možného vzniku nároku na zvýšenie sumy jej priznaného dôchodku na sumu

minimálneho dôchodku, avšak dospela k záveru, že takýto nárok žalobkyni nevznikol, pretože jej
priznaný starobný dôchodok v sume 433,20 EUR mesačne je vyšší ako suma minimálneho dôchodku,
ktorá bola určená podľa na tento účel určeného kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, vo
výške 359,60 EUR mesačne. Správny súd zároveň uvádza, že nárok na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevzniká každému poistencovi automaticky, ale za splnenia

podmienok, ak poistenec získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a
suma jeho dôchodku alebo úhrnu dôchodkových súm bude nižšia, ako suma minimálneho dôchodku.
Nakoľko žalobkyňa druhú z uvedených podmienok nespĺňa a výška jej starobného dôchodku je vyššia,ako suma minimálneho dôchodku, nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku jej nevznikol.

43. Správny súd sa ďalšími námietkami ohľadom porušenia princípu rovnosti pred zákonom
vyplývajúceho z jednotných pravidiel Európskej únie a princípu predvídateľnosti uplatnenými v žalobe
nezaoberal, nakoľko nevzhliadol ich relevanciu. Ak rozhodnutie bolo vydané v administratívnom konaní,
ktorénetrpívadouspôsobilouovplyvniťzákonnosťrozhodnutia a žalovaná svoje zistenia presvedčivo
odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobkyne, ktoré sú jej subjektívnym

presvedčením a na základe ktorých žalobkyňa považuje rozhodnutia orgánov verejnej správy za
nezákonné.

44.Správnysúdpreskúmanímžalobounapadnutéhorozhodnutianezistilžiadenzdôvodovnamietaných
žalobkyňou v podanej žalobe. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové
náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie žalovanej

vychádza z dostatočne zisteného skutočného stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Žalovaná sa logickým a konzistentným spôsobom v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadala so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

45. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup
žalovanej boli v súlade so zákonom, a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo

na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti
a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne
spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde

v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).