Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Hrašnová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2Sf/25/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100645
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100645.1
Uznesenie
2Sf/25/2023
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX,
E., zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101632291/2023 zo dňa 29. júna 2023,
konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
2Sf/25/2023
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 16.08.2023 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101632291/2023 zo dňa 29.06.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trnava č. 100391093/2023 zo dňa 24.01.2023, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2020 v sume 2 992,- €.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný
účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Uviedol, že výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia v tomto štádiu
znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie. Poškodzuje dennodenný chod žalobcu, a to
výkon jeho podnikateľskej činnosti a ohrozuje ho na dôveryhodnosti. Ďalej uviedol, že žalobcu dostáva
do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov
nebude žalobca disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. Znemožňuje
spoluprácu s platobnými ústavmi, bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie
služby potrebné na chod spoločnosti. Ohrozuje tiež možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako
ich plnil žalobca doteraz. Daňová exekúcia spôsobí žalobcovi aj nevyčísliteľnú škodu, pretože v prípade
výkonu daňovej exekúcie na webovom portáli F. bude žalobca vedený ako dlžník vo vzťahu k daňovému
úradu, čo mu podstatne sťaží výkon podnikateľskej činnosti, keďže obchodní partneri a zákazníci stratia
z tohto dôvodu voči nemu dôveru a hrozia žalobcovi odstúpením od doteraz zabehnutých, začínajúcich
i prebiehajúcich obchodný aktivít.
3. Následok vyššie uvedených skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom
štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetomtohto konania. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu
vo vzťahu k iným subjektom. Poškodzuje jeho dobré meno, ktoré si dlhodobo buduje. Žalobca sa
tiež nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Všetky uvedené argumenty sú menované len
príkladom, keďže nie je možné vymenovať všetky dôsledky, ktoré prípadným výkonom napadnutého
rozhodnutia žalobcovi hrozia. Na základe všetkých argumentov je podľa názoru žalobcu preukázaná
skutočnosť, že pre odloženie výkonu tohto rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky, teda
skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, nevyčísliteľná finančná
škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosť
zamestnávať, atď.). Zároveň priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným
záujmom.
4. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že navrhuje, aby Správny
súd v Bratislave nepriznal podanej žalobe odkladný účinok.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,
že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti
spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka
len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie
odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo
svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne
konštituované ako výnimka, a nie ako pravidlo.
9. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd
môžesvojímrozhodnutímpriznaťsprávnejžalobeodkladnýúčinok.Týmitoprocesnýmipodmienkamisú:
- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná
dispozičnou zásadou,
- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
10. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku),
že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok
spočívajúci:
- v závažnej ujme,
- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne
- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.
11. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že mu okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, resp. vážne ohrozenie jeho činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Svoj návrh v podstate odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o poškodení jeho podnikateľskejčinnosti, dennodenného chodu žalobcu, možnosti vzniku druhotnej platobnej neschopnosti, znemožnení
spolupráce s platobnými ústavmi, ohrození plnenia povinností vo vzťahu k štátu a tiež o poškodení jeho
dobrého mena. Žalobca však existenciu závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy
smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. V návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie
odkladného účinku žaloby a niektorý z týchto dôvodov musí i riadne preukázať, čo v predmetnej veci
žalobca neurobil. Žalobca síce predložil spolu so žalobou aj účtovnú závierku, daňové priznanie a jeho
účtovnédoklady,avšakzpredloženýchdokladovnevyplýva,žebymuhrozilatakzávažnáujma,finančná
škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok, čo by odôvodňovalo priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.
12. V tomto kontexte nemožno hrozbu začatia exekúcie zo strany správcu dane na vymoženie
nedoplatku považovať za dôvod, ktorý by bez iného priznanie odkladného účinku odôvodňoval.
Bezpochyby samotný výkon rozhodnutia na plnenie by sa dotkol majetkovej sféry povinného subjektu,
avšak bez osvedčenia zákonom predpokladaných dôsledkov nie je dôvod na jeho priznanie. Pokiaľ by
aj samotný výkon rozhodnutia (daňová exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá
§ 185 písm. a/ SSP, uvedené by zákonodarca v takom prípade spojil s odkladným účinkom, ktorý
by nastal ex lege, čo sa však nestalo. Žalobca v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdené skutočnosti, konkrétne, že by nemal dostatočné
likvidné prostriedky na úhradu dane, prípadne akým spôsobom by bola ohrozená jeho ďalšia činnosť.
Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje
ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.
13. Žalobca zároveň vôbec neosvedčil, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
14. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad
v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
15. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.