Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200208
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200208.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej, sudcu

Mgr. Slavomíra Podhorského a sudcu spravodajcu JUDr. Martina Ľ. Fafaľáka, v právnej veci žalobcu:
A. B., so sídlom Idanská č. 4, 040 11 Košice, IČO: 37 734 288, právne zastúpeného advokátkou Mgr.
Alžbetou Špitovou, so sídlom 023 51 Raková č. 929, IČO: 55 156 797, proti žalovanému: Okresný úrad
Košice, Odbor opravných prostriedkov, Referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom
Komenského č. 52, 041 26 Košice v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
KE-OOP2-2023/003906-004 zo dňa 31. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odboru opravných prostriedkov referátu

cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OOP2-2023/003906-004 zo dňa 31.01.2023
a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-
OCDPK-2022/016476-019 zo dňa 27.07.2022.

II. V časti návrhu na vrátenie veci na ďalšie konanie súd návrh zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Dňa 27.01.2021 začala kontrolná skupina zamestnancov Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky výkon štátneho odborného dozoru podľa § 11d zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej
kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov (ďalej len „Zákon o povinnej kvalifikácii“) nad
Žalobcom ako prevádzkovateľom školiaceho strediska za kontrolované obdobie od 01.01.2020 do
ukončenia štátneho odborného dozoru.

2. Protokol z vykonania hlavného štátneho odborného dozoru na mieste 4/2021/TV, číslo: 12095/2021/
OKŠDD/49545 bol vyhotovený dňa 12.08.2021, pričom bolo zistené, že došlo k porušeniu povinnosti.

3. Dňa 09.12.2021 bolo Žalobcovi doručené oznámenie o začatí konania o uložení pokuty
prevádzkovateľovi školiaceho strediska za správny delikt zo dňa 06.12.2021 číslo OU-KE-
OCDPK-2022/004200 (pôvodne pod: OU-KE-OCDPK-2021/045836).

4. Následne, dňa 07.04.2022 bolo Žalobcovi doručené aj Oznámenie o začatí konania o zrušení
registrácie na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku zo dňa
21.03.2022 číslo OU-KE-OCDPK-2022/016476-004.5. Konanie o zrušení registrácie bolo vykonávané na základe totožného skutkového základu ako konanie
o uložení pokuty.

6. Okresný úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií viedol od 09.12.2021
prvostupňové Konanie o uloženie pokuty , na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie Správneho
orgánu o uložení pokuty za správny delikt zo dňa 28.04.2022 sp. zn. OU-KE-OCDPK-2022/004200-038,
ktorým Správny orgán uložil Žalobcovi pokutu vo výške 13.000 €, ktoré bolo dňa 13.05.2022 doručené
Žalobcovi.

7. Žalobca podal dňa 30.05.2022 odvolanie voči Prvostupňovému rozhodnutiu o pokute. Žalovaný
vydal dňa 13.09.2022 rozhodnutie o odvolaní číslo OU-KE-OOP2-2022/031106-017, ktorým zmenil
Prvostupňové rozhodnutie o pokute tak, že pokutu znížil na 10 000 € a vypustil výrok III. Proti
Druhostupňovému rozhodnutiu o pokute podal Žalobca žalobou, o ktorej sa vedie súdne konanie na
Správnom súde v Košiciach pod sp. zn.: KE-8S/125/2022.

8. Dňa 27.07.2022 vydal správny orgán na prvom stupni rozhodnutie o zrušení registrácie na
vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku zo dňa sp. zn. OU-KE-
OCDPK-2022/004200-038, pričom žalobca podal dňa 30.08.2022 odvolanie proti Prvostupňovému
rozhodnutiu. Žalovaný dňa 31.01.2023 vydal rozhodnutie č. OU-KE-OOP2-2023/003906-004, ktorým

odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí

9.Správnyorgánnaprvomstupnizrušilregistráciunavykonávaniekurzovzákladnejkvalifikácieakurzov

pravidelného výcviku podľa § 4c ods. 1 písm. c) Zákona o povinnej kvalifikácii za porušenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 4b ods. 1 písm. e) Zákona o povinnej kvalifikácii, ktorého sa prevádzkovateľ
dopustil tým, že po ukončení kurzu pravidelného výcviku vydal potvrdenie tomu, kto neabsolvoval kurz
podľa Zákona o povinnej kvalifikácii a vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky č. 44/2016 Z. z., pretože: (nasleduje skutkový základ rozhodnutia) 1. po ukončení

kurzu pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020, realizovaného prevádzkovateľom školiaceho strediska na
mieste Slovenskej jednoty 10, 040 01 Košice, odo dňa 19.11.2020 do dňa 22.11.2020 v čase od 07:00
do 14:45 a dňa 22.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:15 hod a od 14:00 hod. do 15:30 hod., vydal
dňa 23.11.2020 o 12:38 hod. potvrdenie o absolvovaní kurzu pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020:
2 / 55 - C. D. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 93, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného

výcviku č. 16/PV/C/2020 dňa 19.11.2020 v čase od 07:51 hod. do 14:45 hod. a dňa 20.11.2020 v čase
od 07:00 hod. do 12:51 hod., - E. F. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 94, ktorý neabsolvoval
kurz pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020 dňa 19.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:25 hod. a dňa
20.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 09:40 hod., - G. B. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu
95, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020 dňa 19.11.2020 v čase od 07:00 hod.

do 13:30 hod. a dňa 20.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., - H. F. s číslom účastníka z knihy
účastníkov kurzu 97, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020 dňa 19.11.2020
v čase od 08:19 hod. do 14:45 hod., 2. po ukončení kurzu pravidelného výcviku č. 17/PV/C/2020,
realizovaného prevádzkovateľom školiaceho strediska na mieste Slovenskej jednoty 10, 040 01 Košice,
odo dňa 26.11.2020 do dňa 29.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod. a dňa 29.11.2020 v čase od

07:00 hod. do 12:15 hod. a od 14:00 hod. do 15:30 hod., vydal dňa 01.12.2020 o 10:54 hod. potvrdenie
o absolvovaní kurzu pravidelného výcviku č. 17/PV/C/2020: - I. J. s číslom účastníka z knihy účastníkov
kurzu 100, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 17/PV/C/2020 dňa 26.11.2020 v čase od
07:00 hod. do 14:45 hod., - K. J. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 99, ktorý neabsolvoval
kurz pravidelného výcviku č. 17/PV/C/2020 dňa 26.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., dňa

27.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., dňa 28.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., dňa
29.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:15 hod. a dňa 29.11.2020 v čase od 14:00 hod. do 15:30 hod., 3.
po ukončení kurzu pravidelného výcviku č. 18/PV/C/2020, realizovaného prevádzkovateľom školiaceho
strediska na mieste Slovenskej jednoty 10, 040 01 Košice odo dňa 03.12.2020 do dňa 06.12.2020 v
čase od 07:00 hod. do 14:45 hod. a dňa 06.12.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:15 hod. a od 14:00 hod.

do 15:30 hod., vydal dňa 07.12.2020 o 13:55 potvrdenie o absolvovaní kurzu pravidelného výcviku č. 18/
PV/C/2020: - J. F. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 103, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného
výcviku č. 18/PV/C/2020 dňa 03.12.2020 v čase od 08:00 hod do 12:00 hod. a dňa 04.12.2020 v čase
od 08:00 hod do 12:00 hod., - L. M. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 106, ktorý neabsolvovalkurz pravidelného výcviku č. 18/PV/C/2020 dňa 03.12.2020 v čase od 08:06 hod. do 14:45 hod. a dňa
04.12.2020 v čase od 07:00 hod. do 13:18 hod.

10. Rozhodnutie odôvodnil prvostupňový správny orgán s poukazom na zistenia hlavného štátneho
odborného dozoru a vypracovaného protokolu, ktorého súčasťou bol podnet na uloženie sankcií.
V rozhodnutí uviedol zistenia vyplývajúce z jednotlivých kurzov a z účasti, resp. neúčasti jednotlivých
účastníkov kurzu. Zároveň sa vysporiadal s námietkami prevádzkovateľa produkovanými v správnom
konaní, ktoré prevzal aj žalovaný a sú súčasťou napadnutého rozhodnutia (viď nižšie).

11. V odvolaní prevádzkovateľ školiaceho strediska namietal nedostatočné zistenie skutkového
stavu – povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu, poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
neposudzovanie výkonu kontroly, nesprávne právne posúdenie vzťahu lex specialis a lex generalis,
absenciu poverenia na výkon štátneho odborného dozoru, vyžadovanie súčinnosti v rozpore so
zákonom, absenciu zákonných náležitostí protokolu, nesprávne právne posúdenie aplikácie prekážky

litispendencie a zásady ne bis in idem, nesprávne posúdenie súbehu správnych deliktov. Svoju rozsiahlu
argumentáciu následne prevzal aj do správnej žaloby (viď nižšie).

12. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (strany 78 až 87, 102 až 107) ktoré je neprehľadné
a neprimerané rozsiahle, kde prvých 77 strán je len zhrnutím doterajšieho priebehu konania, vyjadruje

k jednotlivým námietkám prevádzkovateľa:

- K litispendencii žalovaný uvádza že zákonodarcom je jasne určená rozdielnosť predmetu a účelu
konania o pokute a konania o zrušení registrácie čo potvrdzuje aj ich systematické začlenenie v rámci
normatívnehotextuZákonakdezrušenieregistráciejeupravnév§4cZákonaauloženiev§11–správne

delikty. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 280/2010 zo dňa 20.10.2011,
6Sžk/1/2018 zo dňa 31.01.2018 a rozdielny predmet konania – o pokute a o zrušení licencie.

- K ne bis in diem žalovaný uvádza že má zákonnú povinnosť rozhodnúť aj o pokute aj o zrušení licencie.
V § 11e, kde je upravená absorbčná zásada, niet zmienky o zrušení registrácie, a teda ju správny orgán

nemohol aplikovať a musel uložiť dve sankcie v dvoch konaniach. Poukázal na rozsudok NS SR 1Sžd
15/2015 a tiež rozhodnutie Veľkého senátu ESĽP vo veci A. a B. proti Nórsku.

- K porušeniu povinnosti dokazovania viny, vychádzajúc len z právoplatných rozhodnutí voči jednotlivým
účastníkom kurzu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vyžadoval potrebné poklady pre

rozhodnutie, dal účastníkovi konania možnosť, aby sa vyjadril k oznámeniu o začatí konania a vyzval
ho aby predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré aj využil. Predmetné rozhodnutia týkajúce sa
jednotlivých vodičov považuje za podklady preukazujúce porušenie povinností v zmysle Zákona, pričom
mali „prejudiciálny charakter“.

- K nevysporiadaniu sa s námietkami účastníkov kurzov, ktoré považoval prvostupňový orgán za
irelevantné vzhľadom k existencii podkladových rozhodnutí žalovaný uvádza, že napriek tomu sa s nimi
prvostupňový orgán vysporiadal rozsiahlym spôsobom a to na str. 46 – 53 rozhodnutia. Rovnako tak
sa vyjadril správny orgán na uvedených stranách aj k tvrdeniam zamestnávateľa jedného z účastníkov
kurzu J. F. a tiež k vodičovi C. B., voči ktorému bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu najprv

odvolacím orgánom zrušené.

- K prirovnaniu k trestnému konaniu – kedy by jeden zo spolupáchateľov uzavrel dohodu o vine
a treste a druhý, ktorý ju neuzavrel by bol na základe toho uznaný za vinného žalovaný považuje
takúto argumentáciu „ad absurdum“. Ide o porovnanie neporovnateľného, v konaní o zrušení registrácie

je len jeden účastník, ostatné podkladové rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým vodičom boli vedené
v samostatných konaniach, tvorili len podklad napadnutého rozhodnutia a správny orgán je nimi po ich
právoplatnosti viazaný.

- K námietke prevádzkovateľa, že prvostupňový správny orgán uznal jednotlivých účastníkov kurzu za

vinných, lebo konkuludentne súhlasili s rozhodnutí o zrušení ich osvedčenia žalovaný uviedol, že toto
tvrdenie nie je pravdivé, k rozhodnutiam pristupoval správny orgán jednotlivo, účastníci sa sami priznali,
pričom jednotlivé konania, pri ktorých platí presumpcia správnosti v rozhodnutí aj zosumarizoval str. 88
až. 102 rozhodnutia.- Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu lex specialis a lex generalis žalovaný poukázal
na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, kde tento nesúhlasil s výkladom žalobcu,

argumentoval v prospech aplikácie Zákona, ako predpisu špeciálneho vo vzťahu k Zákonu o kontrole.
Žalovaný k uvedenému doplnil argumentáciu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní
23S/25/2020.

13. Žalovaný po reakcii na námietky prevádzkovateľa v ďalšom texte rozhodnutia uvádza, že cieľ, ktorý

zákonodarca prijatím ustanovenia § 11d Zákona smeroval, a tým je transpozícia smerníc Európskej
únie, ktorých podstatou je zvyšovanie kvalifikácie vodičov za účelom zvýšenia bezpečnosti v nákladnej
a osobnej cestnej preprave. Kladením ešte väčšieho dôrazu na odbornú prípravu profesionálnych
vodičov, týkajúcu sa palivovo úspornej jazdy s cieľom znížiť emisie CO2 z cestnej dopravy, sa upravujú
obsahové náplne kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku. Povoľuje sa absolvovať
časť výučby teórie v kurzoch základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku mimo priestory

školiaceho strediska, prostredníctvom inovačno technologického riešenia ako je elektronická podoba
náhrady chýbajúceho počtu vyučovacích hodín výučby teórie tzv. e-learning.

14. V osobitnej časti dôvodovej správy k § 11d, ktorý novo upravil výkon štátneho odborného dozoru,
sa uvádza: „Podrobne sa vymedzuje postavenie, práva a povinnosti subjektov pri výkone štátneho

odborného dozoru........Ďalej sa upravuje režim vypracovávania výstupných materiálov zo štátneho
odborného dozoru v prípade, ak kontrola je vykonávaná nad praktickou jazdou, praktickou zručnosťou
alebo výučbou v školiacom stredisku. Kontrolóri vypracujú protokol z vykonania štátneho odborného
dozoru na mieste, ak sa štátnym odborným dozorom v tejto oblasti zistia nedostatky alebo záznam z
vykonania štátneho odborného dozoru na mieste, ak sa nedostatky nezistia.“.

15. MDV SR považovalo predmetnú oblasť za problematickú, keďže v nej dochádzalo k závažným
porušeniam. Tieto porušenia spočívali v tom, že väčšina školiacich stredísk kurzy základnej kvalifikácie
vodičov, či pravidelného výcviku len vykazovala a reálne neučila. Zákonom č. 386/2019 Z.z., konkrétne
jeho čl. I sa obdobne menil aj výkon štátneho odborného dozoru nad autoškolami podľa zákona

č. 93/2005 Z.z. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že MDV SR novelou zákona č. 280/2006
Z.z. (aj zákona č.93/2005 Z.z.) reagovalo na existujúcu situáciu a negatívne zistenia vo vzťahu k
podnikateľskému prostrediu v oblasti prevádzkovania školiacich stredísk a aj autoškôl. Vzhľadom
na vyššie uvedené má odvolací za to, že prevádzkovateľ školiaceho strediska v priebehu troch
kurzov pravidelného výcviku, 16/PV/C/2020, 17/PV/C/2020 a 18/PV/C/2020, realizovaných v období

novembra a decembra 2020, bez prítomnosti účastníkov týchto kurzov opakovane klamlivo vykazoval
účasť jednotlivých účastníkov týchto kurzov, fiktívne vykazoval jednotlivú teoretickú výučbu a praktickú
zručnosť, ktoré ale reálne neboli odučené.

16. Napriek tomu, že účastníci týchto kurzov neabsolvovali kurz pravidelného výcviku v zákonom

stanovenom rozsahu, im vydal potvrdenie o absolvovaní kurzu pravidelného výcviku a požiadal
o vydanie osvedčenia o pravidelnom výcviku a kvalifikačnej karty vodiča, ktoré boli účastníkom
predmetných kurzov pravidelného výcviku v dôsledku protiprávneho konania prevádzkovateľa
školiaceho strediska neoprávnene vydané. Svojim konaním prevádzkovateľ školiaceho strediska porušil
viaceré povinnosti stanovené Zákonom, povinnosť podľa ust. § 4b ods. 1 písm. e). podľa ust. § 4b ods.

2 písm. a) a e), a to opakovane v priebehu necelých dvoch mesiacov.

17. Prevádzkovateľ školiaceho strediska v správe o odstránení zistených nedostatkov navrhol ako
spôsob nápravy zistených nedostatkov zistených z výkonu ŠOD doplnenie všetkých hodín, ktoré nie
sú v súlade s harmonogramom. Uvedený návrh prevádzkovateľa školiaceho strediska vnímalo MDV

SR ako akceptovateľné realizovanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, nakoľko mu bola v
protokole uložená povinnosť v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky. Prevádzkovateľ školiaceho
strediska nemôže tak ako sám uvádza a teda ani nepopiera v správe o odstránení zistených nedostatkov
zasielanej z jeho strany kontrolnej skupine, dodatočným „odučením“ chýbajúcich hodín jednotlivých
účastníkov kurzu toto výslovné porušenie Zákona napraviť. Žalovaný poukázal na fakt, že doplnenie

chýbajúcej výučby vykonal až v rámci nápravy k nedostatkom zisteným z výkonu dozoru. Žalovaný mal z
obsahu spisu za preukázané, že prevádzkovateľovi školiaceho strediska bola zo strany prvostupňového
správneho orgánu poskytnutá možnosť svoje práva v predmetnom správnom konaní účinne obhajovať.Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia, repliky, dupliky

18. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou súdu elektronicky so zaručeným elektronickým

podpisom dňa 15.04.2023, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania.
Zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci
samej.

19. V žalobe namietal v zásade všetko to, čo namietal v správnom konaní, t.j. (žalobné body) A)
nesprávne právne posúdenie existencie prekážky ne bis in idem a trestania v rozpore s absorbčnou
zásadou, B) nesprávne právne posúdenie existencie prekážky litispendencie čím došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, C) nedostatočné zistenie skutkového
stavu v kombinácii s podstatným porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, D)
nedostatočné zistenie skutkového stavu, E) nesprávne právne posúdenie vťahu lex specialis a lex

generalis.

Ad A)

20. Vo vzťahu k naplneniu tzv. Engelsovských kritérií žalobca uvádza, že ustanovujú kritéria pre

determináciu či v prípade administratívneho trestania ide o trestné obvinenie, a teda či možno v
administratívnom trestaní uplatniť záruky podľa čl. 6 Dohovoru. Na aplikáciu záruky podľa čl. 6 Dohovoru
nie je treba kumulatívne naplnenie všetkých kritérií keďže postačuje naplnenie aspoň jedného kritéria.
Žalobca ma za to, že preukázal ich naplnenie a preto je potrebné uplatniť záruky.

21. K nesprávnemu právnemu posúdeniu existencie prekážky ne bis in idem žalobca uvádza, že
žalovaný v podstate uvádza, že zásada ne bis in idem nemôže byť porušená lebo uložiť pokutu a
rovnako aj zrušiť licenciu za porušenie toho istého ustanovenia zákona jedným a tým istým konaním
žalobcu prikazuje žalovanému zákon. Takýto výsledok právneho posúdenia Žalovaného je nesprávny.
Odôvodnenie takéhoto právneho posúdenia nemá oporu v logickej aplikácii zákona a ani v aplikácii

zásady ne bis in idem.

22. Dôvodová správa k novele Zákona sa vôbec nevyjadruje k úmyslu zákonodarcu tak ako si ho
abstrahuje Žalovaný a Správny orgán. V citovanej časti dôvodovej správy úplne absentuje vyjadrenie
akéhokoľvek vzťahu k ostatným ustanoveniam majúcim sankčnú povahu. Je explicitné, že dôvodová

správa neuvádza nič k vzťahu medzi § 4c Zákona a ustanoveniam o správnych deliktoch. Preto si
nie je možné vyvodiť akýkoľvek úmysel zákonodarcu, spočívajúci v ukladaní dvoch sankcií v dvoch
samostatných konaniach za jedno a to isté porušenie zákona. Je nesprávne vyvodzovať úmysel
zákonodarcu z explicitného nevyjadrenia (mlčania) v dôvodovej správe.

23. Tvrdenia správneho orgánu a žalovaného o „systematike“ existencii povinnosti uložiť aj pokutu aj
zrušenie licencie neobstojí. Predmet konania o uložení pokuty a konania o zrušení registrácie je uloženie
sankcie za porušenie povinnosti, dokonca v tomto prípade ide o ukladanie sankcie za totožné porušenie
povinnosti, teda za porušenie povinnosti podľa § 4b ods. 1 písm. e) Zákona totožným skutkom. Nie je
správne právne posúdenie žalovaného a správneho orgánu, že vzhľadom na to, že povinnosť uložiť

pokutu za porušenie povinnosti podľa § 4b ods. 1 písm. e) Zákona o povinnej kvalifikácii zrušenie
registrácie za porušenie povinnosti podľa § 4b ods. 1 písm. e) Zákona nemôže dôjsť k prekážke ne bis
in idem.

24. Žalobca má za to, že správny orgán nesprávne práve posúdil charakter zrušenia licencie ako

správnej sankcie. Na základe toho, že nepovažoval zrušenie licencie za správnu sankciu a že uloženie
takejto správnej sankcie je ustanovené iným paragrafom Zákona sa nesprávne odvolal na neexistenciu
totožnosti predmetu a s odkazom na Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2011, sp.zn. 5 Cdo
280/2010 uzavrel, že ďalšie dôvody neskúma. Viď argumentácia v bode 67. Podľa žalobcu majú sankcie
v oboch konaniach represívny charakter.

25. Totožnosť predmetu je podporená tým, že obe konania smerujú k uloženiu správnej sankcie (pokuty
a zrušenia registrácie) sú vykonávané na základe tých istých skutkových zistení Obe konania sa
vykonávajú na základe zistení z protokolu. Dokonca z výrokovej časti Rozhodnutia o uložení pokutya Rozhodnutia o zrušení licencie vyplýva, že Správny orgán ukladá žalobcovi sankciu za porušenie
povinnosti podľa § 4b ods. 1 písm. e) Zákona.

26.ŽalobcapoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.:1Vs/6/2020,ktorývyslovuje,žeuloženie
dvoch sankcií (pokút) v dvoch separátnych konaniach dvoma správnymi orgánmi za jedno protiprávne
konanie je v rozpore s ne bis in idem tak uloženie dvoch sankcií (pokuty a zrušenia licencie) v dvoch
separátnych konaniach jedným správny orgánmi za jedno protiprávne konanie je a minori ad maius
taktiež v rozpore s ne bis in idem. K prípadu A. a B. proti Nórsku žalobca argumentoval tak, že je

nepoužiteľný.

27. Podľa žalobcu je zrejmé, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že správne orgány majú konať o
zbiehajúcich sa deliktoch v súlade so „zásadami trestného konania a vysloviť vinu za všetky sa
zbiehajúce delikty a sankciu uložiť vo výmere ustanovenia vzťahujúcej sa na ten z deliktov, ktorý je
najprísnejšie postihnuteľný“.

28. Žalobca tiež podrobne argumentoval k nepoužiteľnosti judikatúry, ktorú uvádza žalobca pri kumulácii
sankcii, pričom je podľa neho zrejmé, že v Zákone nie je upravená kumulácia pokuty a zrušenia licencie
tak zákonodarca nechcel kumulovať pokutu a zrušenie licencie, tak ako je to upravené v zákonoch, ktoré
sa týkajú judikovaných prípadov, na ktoré sa odvoláva žalovaný z čoho je zrejmé, že uložením pokuty

a zároveň zrušením licencie došlo k porušeniu absorpčnej zásady.

Ad B)

29. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením žalovaného o rozdielnosti predmetu konania s tým, že

v jednom prípade je predmetom konania uloženie pokuty a v druhom zrušenie liclencie. Žalovaným
citované uznesenie sp. zn. 5 Cdo 280/2010 sa týka úplne inej právnej otázky. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových
okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Totožnosť skutkových okolností je daná tým, že Konanie o

zrušení licencie a Konanie o uložení pokuty smerujúce k uloženiu správnej sankcie (pokuty a zrušenia
registrácie) sú vykonávané na základe tých istých skutkových zistení. Obe konania sa vykonávajú na
základe zistení z Protokolu. Dokonca z výrokovej časti Rozhodnutia o uložení pokuty a Rozhodnutia o
zrušení licencie vyplýva, že Správny orgán ukladá žalobcovi sankciu za porušenie povinnosti podľa §
4b ods. 1 písm. e) ZoKV. S ohľadom na to, že je daná totožnosť skutkových okolností, je splnená tretia

podmienka pre aplikáciu prekážky litispendencie.

30. Žalovaný a Správny orgán opiera svoje posúdenie o systematiku zákona. Toto tvrdenie však
neobstojí, keďže predmet Konania o uložení pokuty a Konania o zrušení licencie je uloženie sankcie za
porušenie povinnosti, dokonca v tomto prípade ide o ukladanie sankcie za totožné porušenie povinnosti,

teda za porušenie povinnosti podľa § 4b ods. 1 písm. e) Zákona jedným a tým istým skutkovým konaním.

31. Správny orgán a Žalovaný nesprávne posúdili naplnenie prekážky litispendencie lebo vôbec
neskúmal naplnenie jednotlivých znakov, predovšetkým predmet jednotlivých konaní, iba sa v podstate
odvolal na nesprávne vyvodené závery o systematike Zákona. Z toho dôvodu bolo Konanie o

uložení pokuty ako aj Konanie o zrušení licencie nezákonne vedené a Preskúmavané rozhodnutie
Správneho orgánu je nezákonné. Súd by mal vziať na zreteľ, že prekážka litispendencie, aj ako súčasť
trestnoprávnych princípov, ustanovuje, že v totožnej veci a zároveň s totožnými osobami nie je možné
konať o tom istom.

32. Existencia prekážky litispendencie bránila tomu aby sa viedlo viac ako jedno konanie v tej istej
veci proti tomu istému páchateľovi. Na existenciu uvedenej prekážky bol Žalovaný a Správny orgán
povinný prihliadnuť ex offo. Žalobca má za to, že Správny orgán bol povinný podľa § 30 ods. 1 písm. f)
Správneho poriadku Konanie o zrušení licencie zastaviť čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy preto je nevyhnutné zrušiť Preskúmavané rozhodnutie a zároveň

Prvostupňové rozhodnutie o zrušení.

Ad C)33. Pri tejto otázke žalobca namietal rozšírenie subjektívnej záväznosti podkladových rozhodnutí,
skutočnosť, že v týchto konaniach nebol účastníkom, označenie toho, že sa jedná o rozhodnutia
o predbežnej otázke (prejudicialita). Žalobca poukazuje, že žalovaný nekonal s princípom zisťovania

materiálnej pravdy. Podkladové rozhodnutia trpia vadami, ako trpelo jedno z týchto rozhodnutí, no
napriek tomu nadobudli právoplatnosť.

34. Žalobca ďalej poukázal na Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy o aplikácii trestnoprávnych
zásad, poukázal na zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy. Podkladové rozhodnutia

sú individuálnym právnym (správnym) aktom a sú záväzné len pre adresátov ktorým sú určené. Nie
je možné vyvodzovať právne záväzné závery pre toho, kto nebol adresátom individuálneho správneho
aktu. Žalovaný „uplatnil“ prezumpciu správnosti individuálneho právneho aktu voči osobe, voči ktorej
tento individuálny správny akt nie je vydaný a ešte označil skutkové zistenia v konaní o Podkladových
rozhodnutiach za notoriety. Žalobca tiež porovnal nemožnosť prevzatia priznania viny spoluobvineného
v konaní o dohode o vine a treste. (Mucha vs. Slovensko)

Ad D)

35. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca žalovanému vyčítal, že okrem podkladových
rozhodnutí, ktoré použil ako „absolútny dôkaz“ nevykonal v podstate žiadne dôkazy. Nevykonal výsluch

p. J. v konaní v jeho veci na odstránenie rozporov, ktoré vznikli v súvislosti s jeho podaniami, avšak
v prípade p. B. ho vykonal. Práve prípad p. B. má slúžiť na identifikáciu nezákonnosti, s čím sa však
správny orgán nezaoberal.

Ad E)

36. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vzťahu lex specialis a lex generalis žalobca argumentuje
v prospech aplikácie zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole, ktorú žalovaný nevzal v úvahu s poukazom na
jeho právne posúdenie, v ktorom aplikuje Zákon o povinnej kvalifikácii, ako lex specialis.

37. K rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 02.12.2020, sp zn.: 23S/25/2020 žalobca
uvádza, že v danom prípade bol aplikovaný zákon, ktorý však priamo vylučuje aplikáciu Zákona
o kontrole, čo však nie je prípad tohto konania, keď zákon špeciálny vo vzťahu k zákonu všeobecnému
mlčí.

38. Kontrolóri majú práva a povinnosti podľa § 11 Zákona o kontrole a ďalej sú im priznané osobitné
práva uvedené v písm. a) až o) predmetného ustanovenia. Ustanovenie § 11d ods. 12 písm. l) Zákona
o povinnej kvalifikácii, teda neupravuje povinnosť kontrolóra, ale upravuje jeho oprávnenie, ktoré sa ale
nijako netýka splnenia povinnosti podľa § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole. Keďže § 11 ods. 2 písm.
a) Zákona o Kontrole ustanovuje povinnosť vopred oznámiť kontrolovanému subjektu, že sa kontrola

vykoná (a ďalšie náležitosti § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole) splnenie tejto povinnosti nemá nijako
vplyv na to, že sú kontrolóri oprávnení vykonávať úkony podľa § 11d ods. 12 písm. l) Zákona o povinnej
kvalifikácii. Závery prezentované správnym orgánom nijako neobstoja ani podľa dôvodovej správy.

39. Žalobca tiež vyjadril ostrú kritiku vo vzťahu k citovaniu nálezu Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 72/2010,

ktorým argumentuje žalovaný, pričom jeho argumentáciu označuje za klamlivú, žalovaný sa jednoducho
odvolal na právnu vetu Nálezu III. ÚS 72/2010 a vytrhol z kontextu niekoľko viet odôvodnenia nálezu,
ktoré používa ako non plus ultra pravidlo výkladu, pričom sa zaštiťuje nasledovnou vetou „Súd však nie
je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.“ Pričom si Žalovaný svojvoľne, bez
akejkoľvek úvahy dovoľuje zameniť, resp. pridať do vety slovo súd za orgán verejnej moci.

40. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že v napadnutom rozhodnutí zhrnul podstatný obsah
všetkých odvolacích námietok a dôvody, o ktoré odvolateľ tieto námietky oprel. Žalovaný má zato, že
námietky žalobcu sú totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal jednak v konaní pred prvostupňovým
správnym orgánom a taktiež v odvolacom konaní a žalovaný sa k nim vzhľadom na ich rozsah

vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril vo odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde sa vyjadril ku každej
námietke.41. Predmetné vyjadrenie žalovaného reaguje na žalobné body uplatnené žalobcom, avšak tak ako
uvádza samotný žalovaný v podstate preberá už žalovaným predostretú právnu argumentáciu, na ktorú
vo vyjadrení opakovane poukazuje. K námietkam vo vzťahu k litispendencii a ne bis in idem žalovaný

uvádza,žepostup,ktorýsažalobcasnažíobhájiťplatíprinedostatkuúpravyssprávnompráve.Uloženie
oboch sankcíí je v zmysle zákona obligatórne. Žalovaný opakovane poukázal na vôľu zákonodarcu.
Rozsiahlejšie sa žalovaný vo vyjadrení venuje námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a
(ne)správnemu právnemu posúdeniu vzťahu lex specialis a lex generalis.

42. Podobne ako žalovaný, aj žalobca v replike v zásade nič nové neuvádza, opakuje už doteraz
predostretú právnu argumentáciu. Vyjadrenie žalovaného, že žalobca v podstate nič nové neuvádza
podrobuje kritike, keď uvádza, že žalovaný odignoroval žalobcom uvádzané rozhodnutie Veľkého senátu
sp.zn. 1Vs/6/2020 zo dňa 24.11.2020.

43. Žalovaný v duplike nič nové neuviedol.

44. Na pojednávaní dňa 11.01.2024 obe strany v stručnosti zopakovali svoje predchádzajúce stanoviská
a zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

45. Uznesením č.k. KE-8S/39/2023-286 zo dňa 28.06.2023 súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

Výber z relevantnej právnej úpravy, právne posúdenie správneho súdu

46. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) Správny súd
rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy,

ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Písm. e) došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa § 194 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej

správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 4c ods. 1 písm. c) Zákona o povinnej kvalifikácii Okresný úrad v sídle kraja zruší registráciu na
vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku, ak prevádzkovateľ školiaceho
strediska poruší niektorú z povinností ustanovených v § 4b ods. 1 písm. a), b), e) a g).

Podľa § 11e ods. 1 písm. c) Zákona o povinnej kvalifikácii Okresný úrad v sídle kraja uloží
prevádzkovateľovi školiaceho strediska pokutu od 10 000 eur do 15 000 eur, ak poruší niektorú z
povinností ustanovených v § 4b ods. 1 písm. a), b) a e) alebo § 4b ods. 2 písm. f), g), i) až k).

Podľa § 4b ods. 1 písm. e) Zákona o povinnej kvalifikácii prevádzkovateľ školiaceho strediska je povinný
vydať po ukončení kurzu základnej kvalifikácie alebo kurzu pravidelného výcviku potvrdenie tomu, kto
absolvoval kurz podľa tohto zákona a vykonávacieho predpisu.

Podľa článku 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý

bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie
mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Podľa §2 ods. 8 Trestného poriadku nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne
odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych

opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 91/2016 Z.z. O trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a
doplnení niektorých zákonov trestné stíhanie proti právnickej osobe nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak skoršie konanie pre ten istý skutok proti tej istej

právnickej osobe skončilo právoplatným rozhodnutím o správnom delikte a toto rozhodnutie nebolo
zrušené.

Medzinárodný rámec:PodľaČl.14ods.7Medzinárodnéhopaktuoobčianskychapolitickýchprávachtrestnéstíhanienemožno
začať proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten isty´ čin skončilo právoplatným rozhodnutím

súdu, ktorým bol obžalovany´ uznany´ za vinného alebo ktorým bol od žaloby oslobodeny´.

Podľa Čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikto nemôže
byť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci rovnakého štátu za trestný
čin, za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a

trestného poriadku tohto štátu.

Podľa Čl. 54 Schengenského dohovoru osoba právoplatne odsúdena´ jednou zo zmluvných strán
nesmie byť pre ten isty´ čin stíhana´ inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, že v prípade odsúdenia
boltrestužodpykany´alebosapráveodpykávaalebopodľaprávaštátu,vktorombolrozsudokvyneseny
´, už nemôže byť vykonany´.

Podľa Čl. 50 Charty základných práv Európskej únie nikoho nemožno stíhatˇ alebo potrestatˇ v trestnom
konani´zatrestny´čin,zaktory´uzˇbolvrámciÚnieoslobodeny´aleboodsúdeny´konečnýmrozsudkom
v súlade so zákonom.

47. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo
veciach správneho trestania, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná
a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť.

48. V rámci žalobného bodu „ne bis in idem“, vzhľadom k tomu, že žalovaný spochybňuje aplikáciu
trestnoprávnych zásad v tomto konaní, je potrebné hneď na úvod venovať sa v stručnosti tejto otázke.
V danom smere bola žalobcom predostretá argumentácia ohľadom naplnenia tzv. Engelovských kritérii
správnou reakciou. Engelovské kritériá sformuloval Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí

Engel a ďalší proti Holandsku zo dňa 08.06.1976. Kritéria „Engel“ predstavujú modelový test, na
základe ktorého je možné určiť, či konanie nesie znaky trestnej povahy v zmysle čl. 4 protokolu
k dohovoru. Kritériami Engel pre určenie trestnej povahy konania sú: 1/ právna kvalifikácia skutku podľa
vnútroštátneho práva, 2/ povaha deliktu, 3/ prísnosť sankcie za spáchaný delikt. Splnenie ktoréhokoľvek
kritéria postačuje na to, aby mohlo byť konanie niesť znaky trestnoprávnej povahy.

49. Bez toho, aby súd rozvíjal úvahy vo vzťahu k prvým dvom kritériám, ktorých existencia sa môže
javiť problematickejšou, tak poukazuje na jednoznačné naplnenie tretieho kritéria, kedy je žalobcovi ex
lege odnímaná licencia, teda jedná sa o sankciu porovnateľnú s trestom zákazu činnosti upraveným
Trestným zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že ide o sankciu zásadnej povahy, ktorá má preventívnu

a represívnu funkciu, spočívajúcu v tom, že odrádza potencionálnych páchateľov od úvahy neplniť
si povinnosti prevádzkovateľa školiaceho strediska a rovnako aj podstatným spôsobom zasahuje do
majetkovej sféry delikventa, keďže mu zakazuje činnosť, ktorá je zdrojom jeho obživy. Z uvedeného
má súd zato, že aplikácia čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru je nevyhnutná, a teda niet pochýb
o uplatniteľnosti trestnoprávnych zásad v tomto konaní.

50. V súvislosti s aplikáciou zásady ne bis in idem v správnom trestaní považuje správny súd za potrebné
uviesť, že správne trestanie za správne delikty podlieha podobnému režimu ako je trestnoprávny postih
podľa noriem trestného práva. Ústavnoprávny rámec princípu ne bis in idem (zákaz dvojitého stíhania,
súdenia alebo potrestania za ten istý skutok tej istej osoby) vyplýva predovšetkým z čl. 50 ods. 5 Ústavy

Slovenskej republiky, ktorý sa odzrkadľuje najmä v právnych predpisoch trestného práva (napr. § 2 ods.
2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov; § 21 ods. 2 zákona č. 91/2015
Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov). Právo nebyť stíhaný, súdený a potrestaný dvakrát za totožný čin vyplýva aj
z medzinárodných dokumentov ako je čl. 50 Charty základných práv Európskej únie, čl. 14 ods. 7

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, či z čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru.

51. Uložením sankcie žalobcovi, správne orgány nerešpektovali zásadu ne bis in idem, keď bol žalobca
potrestanýnazákladetotožnýchskutkovýchokolnostídvakrát.Žalobcabol potrestanýprvýkrátzostranyOkresného úradu na základe porušenia povinností prevádzkovateľa školiaceho strediska za čo mu
bola uložená pokuta v konečnej výške 10.000 €. Následne bol žalobca potrestaný totožným správnym
orgánom na základe totožných skutkových okolností, za čo mu bola uložená sankcia vo forme zrušenia

registrácie. Ide o jednoznačné porušenie zásady ne bis in idem. Uložením pokuty zo strany správneho
orgánu bráni tomu, aby žalobca bol za ten istý skutok sankcionovaný po druhý krát.

52. Správny súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/6/2020 zo dňa 24.11.2020, ktorého právny názor je záväzný pre všetky

senáty najvyššieho správneho súdu (§ 466 ods. 3 SSP), dospel k záveru, že vzhľadom na skutkový
stav v prejednávanej veci je nevyhnutné závery prijaté v uvedenom rozhodnutí veľkého senátu prevziať
a aplikovať na prejednávanú vec. Správny nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo
dôvodné sa od záverov veľkého senátu odchýliť a mal za to, že pre vyhodnotenie otázky, či postupom
žalovaného správneho orgánu a jeho rozhodnutím v prejednávanej veci došlo k porušeniu zásady ne
bis in idem, rozhodnutie veľkého senátu poskytuje všetky potrebné odpovede.

53. Poukazujúc tak na rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1Vs/6/2020 zo dňa 24.11.2020 správny súd
uvádza, že vo všeobecnosti rôzne druhy protispoločenského konania teória práva rozdeľuje na trestné
činy, priestupky, iné správne delikty, či správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Za
deliktné možno označiť len také porušenie povinnosti, ktoré konkrétny zákon takto označuje s tým,

že rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej
spoločenskej nebezpečnosti vyjadrená v znakoch skutkovej podstaty, pri iných správnych deliktoch
a disciplinárnych deliktoch ešte okruhom subjektov, ktoré sa môžu deliktu dopustiť. V prípade iných
správnych deliktov, ako aj priestupkov sa jedná o súčasť tzv. správneho trestania, teda postih správnym
orgánom za určité nedovolené konanie, resp. opomenutie konania. Sú prejednávané v správnom konaní

a zásady trestania a konania o nich sú obdobné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod č. 64
rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/6/2020 zo dňa 24.11.2020, v ktorom je uvedené, že: „Trestanie
za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb -
podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné
poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen

obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna
zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa
ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní.

54. Argumentácia žalovaného obhajujúca svoj procesný postup vo vzťahu k ne bis in idem sa prelína
s argumentáciou aj vo vzťahu k litispendencii. Jedná sa v zásade o argumentáciu autentickým
a systematickým výkladom.

55. Pokiaľ sa žalovaný snaží poukázať na úmysel zákonodarcu, teda výklad autentický, tento podoprel
len svojimi úvahami tak, že podáva svoj vlastný výklad zákona a tento označuje za úmysel zákonodarcu.
Z dôvodovej správy k Zákonu o povinnej kvalifikácii, ani z dôvodovej správy k novele predmetného
zákona, ktorou boli inkorporované ustanovenia o možnosti zrušenia registrácie nijakým spôsobom
nevyplýva, že by žalovaný mal viesť dve separátne konania o jednom skutku, samozrejme tam niet ani

žiadnej zmienky o tom, že by mal trestať dvakrát dvomi rozhodnutiami.

56. Rovnako tak systematika Zákona o povinnej kvalifikácii nenasvedčuje vyššie uvedeným záverom.
V právnom poriadku existuje celý rad právnych predpisov, ktoré upravujú sankcie za protiprávne konanie
tak, že sa nachádzajú na rôznych miestach zákona. Ku príkladu stačí len uviesť Trestný zákon, kde

sankcia za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v podobe trestu odňatia slobody je upravená
v druhej časti, šiestej hlave, prvom diele a sankcia v podobe trestu zákazu činnosti za tento prečin v prvej
časti, druhej hlave, treťom diele. Medzi uvedenými ustanoveniami je vyše 200 paragrafov.

57. Treba dodať, že vyššie uvedené metódy výkladu právnej normy sú podporné a uplatniteľné v zásade

vtedy, keď je právna úprava nejasná či pripúšťa alternatívne výklady, čo nie je daný prípad, kde existuje
celý rad vyššie citovaných vnútroštátnych a medzinárodných noriem, ktoré vylučujú dvojité potrestanie,
pričom existuje celý rad vnútroštátnych a medzinárodných súdnych rozhodnutí judikujúcich túto zásadu.58. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok A. a B. proti Nórsku, tak v danom prípade sa jednalo
o dva rôzne typy konaní a to administratívne a trestné, vedené dvomi rôznymi orgánmi, pričom v našom
prípade sa jednalo o jeden typ konania a to administratívne, vedené jedným a tým istým orgánom, preto

argumentácia týmto rozhodnutím neobstojí.

59. Zdanlivo iná situácia je v prípade litispendencie, kde vo vzťahu k žalobnému bodu prekážky
začatého konania je potrebné uviesť, že na rozdiel od zásady ne bis in idem, nenašla priame zakotvenie
v správnom poriadku, ale ani v trestnom poriadku tak, aby na ňu mohol súd odkázať cez prizmu

nevyhnutnosti aplikácie trestnoprávnych zásad v správnom súdnom konaní, a to či došlo k porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a či toto porušenie bolo podstatné, že mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej je potrebné riešiť výkladom.

60. Na daný prípad sa ponúka výklad logický, prostredníctvom logických argumentov ku príkladu
argumentum a maiori ad minus, teda to čo platí v prípade väčšieho má zákonite platiť aj v prípade

menšieho, teda pokiaľ Trestný poriadok predpokladá vedenie jediného konania voči jednému
páchateľovi za viac skutkov, je zrejmé, že jediné konanie má byť vedené aj v prípade jedného skutku.

61. Správny poriadok v § 30 písm. f) obligatórne ukladá správnemu orgánu zastaviť konanie, ak zistí,
že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak. Ak tu

teda existuje obligatórna povinnosť zastaviť konanie v prípade dvoch rozdielnych orgánov, potom táto
povinnosť musí zákonite platiť aj v prípade jedného a toho istého správneho orgánu. Iný výklad by
znamenal, že druhé konanie je nezastaviteľné a správny orgán by musel vyčkať do rozhodnutia v prvej
veci, aby až následne mohol konanie zastaviť z dôvodu prekážky veci rozhodnutej podľa písm. i).

62. Do tretice ad logika, začatie dvoch separátnych konaní tým istým orgánom, ktorej výsledkom je
vydanie dvoch rozhodnutí o sankcii, vždy vedie k porušeniu zásady ne bis in idem. Ak určitý procesný
postup vedie vždy k porušeniu dôležitej zásady, potom bude vždy jeho realizácia právne neudržateľná.
Ani trestný súd nevedie dve konania voči tomu istému páchateľovi prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky, kde by v jednom konaní ukladal trest odňatia slobody a v druhom trest zákazu činnosti.

Začatie konania v tej istej veci s následkom zastavenia konania či odmietnutia podania je bežnou
súčasťou procesných kódexov nielen na Slovensku.

63. Pokiaľ žalovaný argumentoval konaním pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, tak v uznesení
z 20. októbra 2011, sp. zn. 5Cdo/280/2010 išlo o rozhodovanie o žalobe na ochranu osobnosti, pričom

súd rozhodujúci v danom spore v prvej inštancii dospel k záveru, že konanie o žalobe na ochranu
osobnosti týkajúce sa nárokov žalobcu v súvislosti s jedným článkom zverejneným v určitom týždenníku
zakladá prekážku litispendencie pre konanie o inej žalobe na ochranu osobnosti podanej tým istým
žalobcom proti tomu istému žalovanému ohľadom iného článku zverejneného v inom čísle toho istého
týždenníka. Najvyšší súd pritom v uvedenom rozhodnutí na túto skutočnosť výslovne poukázal a

následne skonštatoval, že žalobca svoj nárok opieral o iné skutkové tvrdenia, vyplývajúce z textov
dvoch rozdielnych článkov, uverejnených žalovanou v rôznom časovom období, s iným názvom i textom,
ktorý bol spôsobilý zasiahnuť do osobnej cti žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že závery vyslovené v
uznesení najvyššieho súdu z 20. októbra 2011, sp. zn. 5Cdo/280/2010 nie sú na rozhodovaný spor
vôbec aplikovateľné, odhliadnuc od toho, že vec bola súkromnoprávnej povahy, tak v prejednávanej veci

sa jednalo o jeden a ten istý totožný skutok, za porušenie jedného a toho istého zákonného ustanovenia
(§ 4b ods. 1 písm. e) Zákona o povinnej kvalifikácii).

64. Pokiaľ tiež žalovaný argumentoval iným predmetom konania, kde v jednom konaní bolo predmetom
podľa žalovaného uloženie pokuty a v druhom zrušenie licencie, tak tento výklad správny súd považuje

za neudržateľný. Ani v načrtnutom prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nemá
trestné konanie dva predmety. V prípade oboch rozhodnutí bolo predmetom konania uloženie sankcie
za porušenie jednej a tej istej povinnosti prevádzkovateľa školiaceho strediska uvedenej v jednom,
v predchádzajúcom odseku uvedenom, zákonnom ustanovení.

65. Súd z dôvodov vyššie uvedených dospel k záveru, že správny orgáne nepostupoval správne,
keď viedol dve separátne konania o tom istom skutku, čoho dôsledkom bolo vydanie nezákonného
rozhodnutia porušujúceho zásadu ne bis in idem. V predmetnom konaní teda došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci (zrušujúci dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP) ale aj k podstatnémuporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia (zrušujúci dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP).

66. Ak v súvislosti s ne bis in idem žalobca argumentoval aj porušením absorbčnej zásady, tak touto
konkrétnou námietkou sa súd nezaoberal, pretože ju vzhľadom na konštatovanie porušenia zásady
dvojitého potrestania považuje za nadbytočnú, ktorej právny rozbor by bol čisto len akademický. Táto
otázka bola zásadnou vtedy, ak by správny orgán vydal jedno rozhodnutie, ktorým by uložil dve sankcie.

67. Vo vzťahu k zostávajúcim žalobným bodom dospel senát správneho súdu k záveru, že nie je vhodné
sa nimi v tomto rozhodnutí zaoberať. Tento záver odôvodňuje tým, že jednak pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia je plne postačujúci záver o nesprávnom právnom posúdení, ktoré viedlo k porušeniu zásady
ne bis in idem; a za druhé a podstatnejšie, v prebiehajúcom súdnom konaní pred Správnym súdom
v Košiciach sp.zn KE-8S/125/2022 je žalobcom napadnuté rozhodnutie o pokute, kde žalobné body sú
totožné s tými, ktoré boli uplatnené v tomto súdnom konaní, a preto aby súd neprejudikoval rozhodnutie

vo vyššie uvedenej veci, venoval sa výlučne žalobným bodom, ktorých posúdenie nemôže nijako
ovplyvniť budúce rozhodnutie v uvedenej veci.

68. K zamietnutiu časti žaloby, týkajúcej sa žalobcom navrhovaným postupom vrátenia veci na ďalšie
konanie súd pristúpil vzhľadom k tomu, že dospel k záveru, že správny orgán ani žalovaný nemal viesť

dve separátne konania, čím vyprodukoval litispendenciu, preto túto časť žaloby zamietol, inak by poprel
svoje vlastné odôvodnenie.

69. Na okraj správny súd považuje za nevyhnutné žalovanému vytknúť rozsah vydaného rozhodnutia
(107 strán zmenšeným písmom), ktorého väčšinu považuje za neužitočný a priťažujúci balast, ktorý

činí napadnuté rozhodnutie neprehľadné a nezrozumiteľné. Prvých 77 strán je len konštatovanie
doterajšieho priebehu konania. V rozhodnutí je tri krát citovaná jedna a tá istá rozsiahla právna úprava.
Žalovaný nemal nijakú potrebu označiť nadpisom, či inak odlíšiť, aspoň to, čo rozhodol prvostupňový
orgán, čo bolo predmetom odvolania a čo sú jeho vlastné úvahy. Keď má problém orientovať sa
v rozhodnutí súd, potom má problém aj účastník konania. Takéto rozhodovanie považuje správny

súd za neprijateľné. Nie je úlohou správneho orgánu vydávať rozhodnutie, ktoré bude pripisovať celé
administratívne konanie, komplet celé vyjadrenia účastníka. Ak by sa rovnakou logikou, akou sa pri
odôvodňovaní veci samej riadil správny orgán, riadil aj správny súd, potom by k vydanému rozhodnutiu
malpripojiťďalších50strántextu.Totobyneboloposkytnutímspravodlivosti.Vprípade,akbudesprávny
orgán vo vyššie naznačenej praxi pokračovať, vystavuje sa riziku, že súd zruší jeho rozhodnutie pre

nepreskúmateľnosť, hoc bude inak vecne správne (čo však nebol prípad tohto konania).

70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu az akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostnýnávrh).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti
(§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v

tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnostialeboj/podaniebolonezákonneodmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1
písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod
kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským
súdom.