Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205535
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123205535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX C. XXX, právne zastúpený JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká 525/28,
091 01 Stropkov, proti žalovanému: 365. bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % vychádzajúc
pri výpočte trov konania z prisúdenej istiny, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa 08.06.2023domáhalvočižalovanémuzaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 745,70 eur.

2. V žalobe tvrdil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp/97/2020 bol ako
žalovaný v postavení spotrebiteľa. Žalovaný si v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy
14 870,69 eur s príslušenstvom. Okresný súd Prešov rozsudkom 15Csp/97/2020 zo dňa 27.05.2021
konanie v časti o zaplatenie 150 eur zastavil, v časti rozhodol tak, že bol zaviazaný zaplatiť 5 567,59 eur
s príslušenstvom. Dopĺňacím rozsudkom 15Csp/97/2020 zo dňa 12.05.2022 súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho
spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Na zmluvu o spotrebiteľskom úvere

lepšia splátka č. 1710035933 zo dňa 10.08.2007 mu bol poskytnutý úver vo výške 21 800 eur, pričom
ku dňu podania žaloby uhradil splátky vo výške 10 675,01 eur. Žalovaný sa žalobou zo dňa 28.08.2020
domáhal zaplatenia 14 870,69 eur. Keďže žalobca na predmetný úver zaplatil 10 675,01 eur a súd
posúdil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, mal by žalovaný nárok len na doplatenie istiny vo výške
11 124,99 eur (21 800 eur úver - 10 675,01 eur úhrada = 11 124,99 eur doplatiť). Žalovaný sa tak na jeho
úkor chcel žalobou obohatiť o sumu 3 745,70 eur (žalovaná suma 14 870,69 eur - mal doplatiť 11 124,99
eur = 3 745,70 eur) a v tejto výške požaduje primerané finančné zadosťučinenie.

3. Žalobca ako dôkazy označil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 15Csp/97/2020 zo dňa 27.05.2021
spolu s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 12.05.2022.4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nie je jasné, z čoho vychádzal žalobca pri určení výšky
finančného zadosťučinenia a prečo žiada od žalovaného sumu 3 745,70 eur. Podľa žalovaného nie
je postačujúce, pokiaľ žalobca navrhne určitú sumu primeraného finančného zadosťučinenia, avšak

túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo mať
porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Žalovaný
tiež namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere
vrátanejejpríslušenstvaavšetkýchprávapovinnostísňouspojenýchnanovéhoveriteľaatospoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 24.11.2023, na ktorom právni zástupcovia strán
sporu zotrvali na doterajších stanoviskách. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením
sa s obsahom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 15Csp/97/2020 zo dňa 27.05.2021 konanie v rozsahu 150

eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 567,59 eur s príslušenstvom, žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 15Csp/97/2020 – 138 zo dňa 12.05.2022 súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol.

7.Zodôvodneniarozsudkuokreminéhovyplýva,že v zmluve o úvere absentujú uvedené predpoklady
použité na výpočet RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve musí byť jasné a pre spotrebiteľa
jednoznačné, z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN. Z predloženej zmluvy je zistiteľná
iba samotná výška RPMN banky a priemerná RPMN na trhu. Ide o jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,

a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN
sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet

RPMN, a preto súd prvej inštancie skonštatoval, že je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca aj napriek výzve súdu nepreukázal
dostatočným spôsobom, že žalobca- veriteľ naplnil podmienky zákona č. 129 /2010 Z.z. v tom
smere, že by bol s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo žiadnych dokumentov doručených súdu nevyplýva,

že by žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal, zisťoval či overoval záväzky žalovaného najmä
súvisiace s jeho bežnými životnými nákladmi (§ 7 ods. 20 pís. d) zákona č. 129/2010 Z.z.), ani
jeho rodinný stav. V § 11 ods. 2 vete druhej zákona č. 129/2010 Z.z. je pritom jasne uvedené,
že povinnosťou veriteľa je zisťovať aj výdavky spotrebiteľa, pretože bez nich nie je možné objektívne
posúdiť schopnosť klienta splácať úver. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený

na pomer medzi jeho príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení
bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo
zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám v
spolupráci so žiadateľom o úver, ale je jeho povinnosťou takto získané informácie aj overovať

a následne vyhodnotiť a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Z tohto dôvodu je potrebné
konštatovať, že pre hrubé porušenie povinností veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať úver s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je predmetná zmluva
bezúročná a bez poplatkov a zároveň žalobca nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splateniespotrebiteľskéhoúveru.Kudňuvyhláseniarozsudkubolosplatných(do25.05.2021)45splátok
po 364,28 eur, čo predstavuje spolu 16 392,60 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi doposiaľ spolu 10 310,73
eur k podaniu žaloby a ďalších 50 eur dňa 18.01.2021, 50 eur dňa 17.02.2021 a 50 eur dňa 17.03.2021.
Pohľadávka žalobcu bola ku dňu pojednávania splatná vo výške 5 567,59 eur. Súd zohľadnil späťvzatia
žalobcu a konanie v časti 150 eur zastavil.

8. Rozsudok sp. zn. 15Csp/97/2020 zo dňa 27.05.2021 nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2021.9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že banka sa chcela na jeho úkor obohatiť a preto trvá na podanej
žalobe. Na základe rozsudku 15Csp/97/2020 uhradil žalovanému asi 10 splátok spolu cca 500 eur.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Podľa § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi a) ukladať povinnosť
bez právneho dôvodu, b) upierať práva podľa § 3.

16. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti

podľa osobitných predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa (napr. Zákon o ochrane spotrebiteľa,
Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52
až 54 Občianskeho zákonníka).

17. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ

v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku
je daný (napr. uznesenie sp. zn. 9Co/50/2018 zo dňa 26.6.2018 alebo sp. zn. 17Co/17/2018 zo dňa
10.4.2018). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019
sa s týmto názorom stotožnil a uviedol nasledovné: „Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť

dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,

ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby
spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

18. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej

stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanoveniatreba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej

zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015).

19. V súlade s princípom právnej istoty upraveným v článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd
prvej inštancie preto rešpektuje uvedené právne závery vyšších súdnych autorít a plne na nich odkazuje.

20. S poukazom na tieto závery, keďže je nepochybné, vychádzajúc z právoplatného rozsudku vo
veci sp. zn. 15Csp/97/2020 zo dňa 27.05.2021, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná
a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a z dôvodu neskúmania bonity žalovaného, čím boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle
Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch, je základ nároku na primerané finančné
zadosťučinenie daný.

21. Podľa názoru súdu o úspechu žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 15Csp/97/2020 možno
hovoriť napriek tomu, že tam vystupoval v procesnom postavení žalovaného. Nie je sporným to, že súd
po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahovala požadované náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež to, že žalovaný

neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať úver. Uvedené malo za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a súčasne to, že veriteľ nebol oprávnený úver jednorazovo
zosplatniť. Možno preto konštatovať, že veriteľ skutočne porušil práva spotrebiteľa a nie je právne
významné, či žalobca v základnom konaní vystupoval na strane žalobcu alebo žalovaného.

22. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu s poukazom na právnu úpravu primeraného
finančného zadosťučinenia za to, že dikcia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa bola naplnená
tým, že žalobca ako spotrebiteľ bol úspešný v predchádzajúcom konaní, v ktorom súd vyhodnotil
konanie žalovaného (v pôvodnom konaní v postavení žalobcu) uplatňujúceho si čiastočne nedôvodný
nárok voči spotrebiteľovi, teda na súde úspešne uplatnil porušenie práv alebo povinností ustanovených

Občianskym zákonníkom a Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a preto má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za toto porušenie práv spotrebiteľov, resp. povinností
dodávateľa zodpovedá. Súd pritom zastáva názor, že porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi nemusí byť konštatované vo výroku rozsudku, pretože takáto podmienka nevyplýva zo
znenia ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

23. Zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia je jednak satisfakčná funkcia, tá sa však týka
len konkrétneho spotrebiteľa, ktorému je primerané finančné zadosťučinenie priznané v relutárnej
podobe. Okrem toho má primerané finančné zadosťučinenie aj preventívnu funkciu, ktorá nie je o
nič menej významná a ktorej úlohou je odradiť nečestných dodávateľov od používania neprijateľných

zmluvných podmienok či používania zmlúv neobsahujúcich zákonom predpísané náležitosti. Napokon
existuje tu sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá má viesť k tomu, aby
dodávatelia boli postihnutí aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje už niekoľkoročná súdna prax,
vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné a teda za neplatné, prípadne konštatovanie absencie
požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách so spotrebiteľmi (ide de facto o morálne odsúdenie),

javí sa byť nedostatočným. Nemožno zabúdať na to, že bol to práve žalovaný, kto sa dopustil konania
v rozpore so zákonom.
24. Cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny
odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy a na upustenie od porušovania spotrebiteľských
práv (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/9/2022). Keďže žalovaný

preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa, súd považoval samotný nárok žalobcu na
primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, a preto žalobe vyhovel, avšak iba sčasti.

25. Významné pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je okrem iného to, o
aké vážne porušenia práva spotrebiteľa išlo. Musí sa vychádzať z konkrétnych skutkových okolností,

prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu
nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. V tomto
prípade relevantné bolo porušenie povinností zo strany dodávateľa, ktoré súd vyhodnotil v priamej
súvislosti s určením bezúročnosti úveru v dôsledku nedostatku obligatórnych náležitostí zmluvy ospotrebiteľskom úvere a neskúmaním bonity spotrebiteľa, čo malo za následok bezúročnosť úveru
a čiastočnú nedôvodnosť žaloby uplatnovanej voči spotrebiteľovi.

26. V danom prípade súd považoval za spravodlivé priznať finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur,
ktoré je primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a ktoré zodpovedá svojmu účelu, teda
poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi primeranú satisfakciu a súčasne pôsobí dostatočne odradzujúco
pre žalovaného, ktorého má „motivovať“ k tomu, aby sa v budúcnosti vyhol predkladaniu vadných zmlúv
spotrebiteľom. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmluva predložená žalobcovi neobsahovala

obligatórne náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň veriteľ náležite neskúmal
bonitu spotrebiteľa, čo malo za následok, že veriteľ má nárok iba na istinu bez úrokov a poplatkov.
Súčasne neskúmanie bonity spotrebiteľa má za následok, že veriteľ nebol oprávnený úver jednorazovo
zosplatniť. Uvedené predstavuje zákonnú sankciu pre veriteľa, ktorý nedodržal ustanovenia Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd v danom prípade pri rozhodovaní o výške primeraného finančného
zadosťučinenia, ktoré si žalobca uplatnil v sume 3 745,70 eur, zohľadnil okrem iného tú skutočnosť, že

na základe právoplatného rozsudku sp. zn. 15Csp/97/2020 veriteľovi z priznanej sumy 5 567,59 eur s
príslušenstvom uhradil len sumu cca 500 eur, a tak jeho dlh voči veriteľovi predstavuje viac ako 5000
eur. Za takéhoto stavu požiadavku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 745,70
eur súd považuje za rozpornú s dobrými mravmi, keď samotný žalobca je dlžníkom veriteľa v tak vysokej
sume. Súd prvej inštancie s poukazom na okolnosti uvedeného prípadu považoval za primeranú výšku

primeraného zadosťučinenia 100 eur.

27. Súd námietku žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako
nedôvodnú a to z dôvodu, že bol to práve žalovaný, kto naformuloval spotrebiteľskú zmluvu o úvere,
ktorá neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy si

náležite neoveril schopnosť spotrebiteľa daný spotrebiteľský úver splácať. V zmysle § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie je možné požadovať od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
V tomto prípade žalovaný zodpovedá za porušenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Bez právneho
významu je skutočnosť, že pohľadávka voči žalobcovi bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky

na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

28. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred

zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti
ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

29. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a
rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

30. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

32. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške napriek tomu, že mu nepriznal ním
požadovanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V
danom prípade výška nároku závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré
sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku, ten boldaný. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa pritom vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia
(obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017 zo dňa 05.05.2017).

33. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).