Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010579
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423010579.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1 ,
odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 300/23/4404 zo dňa 16.10.2023 , na hlavnom pojednávaní,
konanom v Nových Zámkoch dňa 10.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave - Staré mesto,
trvale bytom C., B. D. E. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

je v i n n ý , ž e

v čase medzi polnocou zo dňa 24.07.2023 na 25.07.2023 až do 00.20 h dňa 25.07.2023, súc pod
vplyvom alkoholu po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už právoplatne odsúdenou F. G. vošli na
pozemok rodinného domu v H., F. H. D. E. X tak, že obžalovaný A. B. vošiel na pozemok rodinného
domu prekonaním jeho oplotenia, následne zvnútra dvora otvoril uzamknutú bránu tak, že uvoľnil železo,

ktorým bola zaistená a vpustil dnu už právoplatne odsúdenú F. G., následne obaja prešli k zadnej časti
domu, kde obžalovaný rozbil rukou omotanou mikinou, ktorú mu na tento účel poskytla už právoplatne
odsúdená F. G., sklenú výplň o rozmeroch 70 x 50 cm na uzamknutých vchodových dverách do domu,
ktoré následne odomkol z vnútornej strany tam zastrčeným kľúčom, po čom obaja vošli spoločne do
chodby s kuchynkou v tomto dome, kde obžalovaný A. B. zobral z chladničky mlieko, keď poškodená
A. G., narodená XX.XX.XXXX, ktorá započula rinčanie skla a zobudila sa, odomkla dvere vedúce z
obývacej miestnosti do kuchynky a chodby, aby zistila, čo sa deje a keď ju uvidel obžalovaný A. B.,
začal ju tlačením rukou na ľavé rameno poškodenej, tlačiť naspäť smerom do obývacej miestnosti,

kričiac, že sa chcú v jej dome iba vyspať, na čo poškodená začala kričať, že sú zlodeji a vyzývala ich,
aby opustili jej dom, že tam nemajú čo robiť, pričom sa poškodenej podarilo vytlačiť obžalovaného A.
B. naspäť do kuchynky, zatvoriť a zamknúť dvere na izbe a zavolať políciu, pričom obžalovaný s už
právoplatne odsúdenou F. G. skúšali kľučkou na dverách, či sú zamknuté a následne zobrali mlieko
a z domu a pozemku odišli, čím poškodenej A. G., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. X, H.,
spôsobili poškodením zámku brány škodu vo výške 70,00 €, poškodením sklenej výplne dverí škodu vo
výške 30,00 € a odcudzením mlieka škodu vo výške 1,45 €,

t e d a

spoločným konaním s už právoplatne odsúdenou F. G. neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam
neoprávnene zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním a násilím) a voči
chránenej osobe (osobe vyššieho veku),č í m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom s už právoplatne odsúdenou F. G. podľa § 20

Trestného zákona v znení zákona č. 117/2023 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) k § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno d), písmeno
e) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 5 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry podal dňa 16.10.2023 pod sp.zn. 2Pv/300/23/4404 obžalobu na

obvinených A. B. a F. G. pre skutok právne posúdený ako zločin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno e) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
v čase približne od 00.15 h až do 00.30 h dňa 25.07.2023 v H., na H. D. E. X, súc pod vplyvom alkoholu,

vošli na pozemok rodinného domu otvorením uzamknutej brány, ktorú obvinený A. B. otvoril z vnútornej
strany dvora uvoľnením železa, následne obaja obvinení prešli k zadnej časti domu, kde obvinený A.
B. rozbil rukou, na ktorej mal omotanú bundu - mikinu od obvinenej F. G., sklenú výplň o rozmeroch 70
x 50 cm na uzamknutých vchodových dverí do domu, ktoré následne odomkol z vnútornej strany tam
zastrčeným kľúčom, po čom vošli spoločne do chodby s kuchynkou v tomto dome, kde obvinený A. B.

zobral z chladničky mlieko, pričom ako poškodená A. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. X,
H. započula hluk, zobudila sa, odomkla dvere vedúce z obývacej miestnosti do kuchynky a chodby, aby
zistila, čo sa deje a keď ju uvidel obvinený A. B., začal ju tlačiť naspäť smerom do obývacej miestnosti,
opakoval jej, že sa tam chcú iba vyspať, na čo poškodená začala kričať, že zlodeji a žiadala, aby opustili
jej dom, že tam nemajú čo robiť, následne sa poškodenej podarilo vytlačiť obvineného A. B. naspäť do

kuchynky, rýchlo za sebou zatvorila a zamkla dvere na izbe, zavolala políciu, čo obvinených vyplašilo
a z domu a pozemku odišli, čím poškodenej A. G., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. X, H.,
spôsobili poškodením zámku brány škodu vo výške 70,00 €, poškodením sklenej výplne dverí škodu vo
výške 30,00 € a vypitím mlieka škodu vo výške 1,45 €, teda spolu škodu vo výške 101,45 €.

Súd dňa 19.10.2023 vydal trestným rozkaz, ktorým oboch obvinených uznal vinnými skutkovo i právne
podľa podanej obžaloby a uložil každému z nich trest odňatia slobody 3 roky so zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ochranné protialkoholické liečenie
ambulantné.
Citovaný trestný rozkaz sa vo vzťahu k obvinenej F. G. stal dňa 19.10.2023 právoplatným, obvinený A.

B. podal proti nemu odpor a preto súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný nepodal žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov A. G. a F. G.,
znaleckým dokazovaním, oboznámením obrazových záznamov a listinných dôkazov.Obžalovaný vypovedal, že nevedel, že v tom dome niekto býva, myslel si, že je to opustený dom. F. G.
spoznal v ten deň, ona navrhla, aby išli do tej časti mesta s tým, že na tej ulici býva jej kamarátka, ale tá
nebola doma. Následne zbadali dom, vedľa neho zbúraný dom, preto si mysleli, že v ňom nikto nebýva,

aj klopali na okno, aj búchal na bránu, ale nikto sa neozýval. Obžalovaný potom vošiel na pozemok
zozadu, kde to bolo otvorené, otvoril potom zvnútra bránu, vpustil dnu G., ktorá si dala do vnútra bicykel.
Prešli k domu, ešte zaklopal na okno, ale nikto sa neozýval. G. mu dala mikinu, nech rozbije okno, čo
i urobil. Dvere boli zvnútra zamknuté kľúčom, vošli dnu a aj sa zľakol, že tam niekto býva. Vybral mlieko
z chladničky, vyšla tá pani z vedľajšej izby, ale on sa jej ani nedotkol, zľakol sa, ona kričala o pomoc

a obžalovaný jej hovoril, nech ich pustí sa vyspať na jednu noc, ale ona iba kričala. Potom sa zľakli
a odišli, neboli v dome viac ako dve minúty.
Obžalovaný na otázky odpovedal, že v ten deň vypil dve ploskačky vodky a tiež pil aj víno, Dubovská
chcela mať sex, ale hanbila sa ísť s ním k jeho príbuzným a preto navrhla, aby išli k jej kamarátke.
Vysvetľoval, že na pozemok sa dostal tak, že vošiel dnu cez rozbité okno na vedľajšom zbúranom dome
a ďalej na pozemok a bránu potom zvnútra otvoril tak, že odstránil železo, ktorým bola zvnútra zaistená.

Uviedol tiež, že po vojdení do domu poškodenej G. zapla svetlo, išli k chladničke, vybrali mlieko, aj sa
z neho napili a potom vyšla z vedľajšej izby poškodená, kedy bola medzi nimi vzdialenosť asi 1 alebo 1,5
metra. Obžalovaný videl poškodenú do tváre, podľa jeho odhadu mohla mať okolo 80 rokov. Poškodená
kričala: „Zlodeji, zlodeji, pomoc, pomoc!“, obžalovaný sa jej pýtal, či sa tam nemôžu iba vyspať a potom
odišli. Tvrdil, že mal pred sebou ruky, ale poškodená bola od neho stále vzdialená, ani sa vzájomne

nedotkli. Poškodená vošla späť do izby, z ktorej vyšla a tam stále kričala.
Súd na návrh prokurátora prečítal časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kedy rozdielne
vypovedal, že poškodenú zatlačil rukou, nech si sadne, ona ho ale tlačila naspäť a potom ju posunul
do izby. Obžalovaný uvedený rozpor najskôr vysvetľoval tak, že sa poškodenej ani nedotkol a keď bol
vypočúvaný, bol opitý. Keď bol obžalovaný následne konfrontovaný s tým, že toto zopakoval vo výsluchu

aj druhý krát, keď odpovedal na otázku vyšetrovateľa, uviedol, že to teda povedal. Obžalovaný tiež
potvrdil, že poškodená ich vyzývala, aby išli preč.
Obžalovaný tiež vypovedal, že po prvý krát zistil, že v tom dome niekto býva, vtedy, keď zistil, že dvere
sú zamknuté zvnútra kľúčom, napadlo ho vtedy, že je to chata a že tam niekto chodí na víkend a potom
vtedy, keď vyšla poškodená. Na otázku, či vedel, že ten dom je neobývaný, obžalovaný odpovedal

negatívne a následne na otázku, prečo do neho aj tak vošli, uviedol, že sa tam chceli iba vyspať. Na
otázku, prečo pokračovali a vošli do vnútra domu aj potom, ako si uvedomil, že to môže byť niekoho
chata, odpovedal opäť tak, že sa tam chceli iba vyspať. S poškodenou diskutoval o tom, či tam môžu
zostať preto, že si myslel, že im to dovolí.

Poškodená A. G. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že spala, počula
rinčanie skla, preto vstala a pozrela von, či to ide z ulice, ale z ulice ten zvuk nešiel. Potom si všimla
cez kľúčovú dierku dverí, že presvitá svetlo. Otvorila preto dvere na obývačke a pred dverami v kuchyni
videla obžalovaného a pri kuchynskej linke F. G.. Obžalovaný ju začal zatláčať do izby (ukazujúc na
ľavé rameno), ona kričala „zlodeji“ a obžalovaný pritom hovoril, že sa tam chcú iba vyspať. Poškodenej

sa podarilo obžalovaného odtlačil do kuchyne, zavrela za sebou dvere a zamkla sa, pričom oni ešte
potom skúšali kľučkou dvere. Svedkyňa vysvetlila, že v susedstve jej domu sa nachádza iný dom, ktorý
je neobývaný, pretože jeho majitelia sa zdržiavajú v cudzine, ale majú medzi sebou plot. Na pozemku
má bránu, jej dvere sú zamknuté a samotná brána je zvnútra zaistená železnou tyčou. Tiež vypovedala,
že izba, v ktorej spala, má orientované okno do ulice, žiadne klopanie ani búchanie nepočula. Podľa

poškodenej boli dvere na dome zamknuté kľúčom, za nimi bol zvnútra radiátor a uviedla, že dvierka na
kuchynskej linke boli pootvárané a tiež aj chladnička a mraznička. Vypovedala, že pred vchodom do
domu boli metly a šľapky, ktoré používala do záhrady. Poškodená odhadla, že mohli byť u nej asi 15
minút a potvrdila, že ich vyzývala, aby odišli preč. Svedkyňa vypovedala, že keď vyšla z izby, obžalovaný
bol hneď pri dverách a asi 30 cm od nej, druhá osoba bola pri kuchynskej linke a vtedy si myslela, že

je to chlap. Uviedla, že obžalovaného vytlačila oboma rukami do ramena, pričom je vysoká 150 cm.
Poškodená potvrdila, že jej bola uhradená škoda vo výške 102,- Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul v procesnom postavení svedka už právoplatne odsúdenú F. G..
Tá vypovedala, že v parku popíjala s partiou, pridal sa k nim obžalovaný, partia odišla preč a zostali tam

sami. Nemali kde prespať, preto išli za Tesco k tomu domu. Obžalovaný B. preskočil bránu, túto potom
zvnútra otvoril tak, že ju silno zatlačil a vošli dnu. Obžalovaný sa pokúšal otvoriť dvere na dome, ale
nešlo to a preto potom rukou omotanou v jej mikine rozbil sklo na dverách, otvorili dvere kľúčom, ktorý
bol zvnútra a vošli dnu. Tam pozerali, keď vyšla poškodená, začala kričať, prirodzene sa zľakla, kričalana nich „zlodeji“ a posielala ich preč s tým, že zavolá políciu. Obžalovaný potom tlačil poškodenú späť
do tej izby, aby nešla ďalej, tá zavrela dvere, zamkla sa a volala políciu, to počuli. Chvíľu tam potom
ešte stáli a odišli preč. Vysvetľovala, že do toho domu chceli ísť iba preto, že sa tam chceli vyspať, do

domu príbuzných obžalovaného ísť nechcela, pretože tam mala v minulosti slovný konflikt. Potvrdila,
že na tej istej ulici, na ktorej je dom poškodenej, býva jej kamarátka, hovorila to obžalovanému, ale
nenavrhovala, aby išli k nej a ani jej nebúchali na dom. Svedkyňa uviedla dokonca aj to, že vedela, že
v tom dome býva poškodená, pretože ju vídala vonku pred domom, preto do neho nechcela ísť, ale
obžalovaný tvrdil, že v ňom nikto nebýva. Opisovala, že obžalovaný prekonal bránu tak, že bicykel oprel

o bránu, ktorý ona držala, obžalovaný naň vyliezol a tak preliezol bránu. Tiež uviedla, že potom, ako
vošli do domu, pozerali potraviny, ona otvorila aj kuchynskú linku, zobrali mlieko z chladničky, pričom
aj v mrazničke boli potraviny. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný poškodenú do izby netlačil nejako
silne, ale len tak jemne (ukazovala oboma dlaňami rúk pred sebou v oblasti hrudníka), aby nešla ďalej
z tej izby, zdá sa jej, že ona ho odtláčala naspäť, aby išiel od nej ďalej a potom sa zavrela v tej izbe.
Svedkyňa tiež uviedla, že v dome poškodenej zotrvali iba chvíľu, pozerali, čo tam je, do kuchynskej linky,

chladničky, skúšali aj také dvere, ktoré boli zamknuté. Tiež uviedla, že obžalovaný poškodenej hovoril,
že sa v dome chcú iba vyspať a do rána budú preč. Keď sa poškodená zamkla v izbe, chvíľu tam stáli,
hovorila obžalovanému, že chce odtiaľ odísť, že má podmienku a potom odišli. Poprela, že by sa snažili
potom, ako sa poškodená zamkla, dostať do tej miestnosti, ani neskúšali, či je zamknutá.

Odbornými vyjadreniami bola hodnota mlieka Rajo 1,5% ku dňu 25.07.2023 stanovená na sumu 1,45
Eur, hodnota zámku a kľučky dverí vstupnej brány domu na 70,- Eur a hodnota rozbite sklenej výplne
dverí na 30,- Eur.

Zo zápisu o dychovej skúške na alkohol, vykonanej u obžalovaného dňa 25.07.2023 o 04.32. h vyplýva,

že u tohto bola nameraná hodnota 0,06 mg/l alkoholu v dychu.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre I. H. mal súd preukázané, že výlučnou vlastníčkou domu súpisného
čísla 1035 v katastrálnom území H. a priľahlého pozemku je poškodená A. G..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie z nej súd zistil, že v prípade domu poškodenej
ideorožnýdomzaI.J.,ktoréhoželeznábránaodulicejevysoká180cm,včaseohliadkybolidverebrány
vytlačené, jazýček brány bol vysunutý v polohe zamknutej. Na jednokrídlových vchodových dverách
do domu je rozbité okno, pred dverami je zadokumentovaná metla a bledé šľapky. Chodba, kuchyňa
domu sú zariadené, nachádza sa tam kuchynská linka, chladnička, mikrovlnná rúra, lavica, stôl, stoličky,

dekorácie, na kuchynskej linke veci každodennej potreby a na stole s mikrovlnou rúrou plastové fľaše
s nápojmi. Na kuchynskej linke bola zaistená ako stopa mikina zn. Adidas.

Z kamerového záznamu kamerového systému Mestskej polície Šurany súd zistil, že kamera sníma
autobusovú stanicu, čas parkoviska pred I. J., E. H. D. K. E. F. D.. Dňa 25.07.2023 v čase od 00.16.57.

hod do 00.17.09. hod je na zázname zachytený pohyb dvoch osôb, ako vychádzajú z dvora rodinného
domu na adrese H. E. X a následne je pohyb uvedených dvoch osôb zaznamenaný v čase medzi
00.17.10. hod do 00.18.17. hod. s tým, že kráčajú od predmetného rodinného domu popri I. J., pričom
nižšia osoba tlačí bicykel.

Z obžalovaným predloženého poštového poukazu mal súd preukázané, že tento dňa 01.08.2023 uhradil
poškodenej škodu vo výške 102,- Eur.

Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý v záveroch diagnostikoval

u obžalovaného závislosť na alkohole s tým, že v jeho prípade ide o recidívu pitia pri mnohoročnom
abúze alkoholu po dlhšom období vôľou riadenej extramurálnej abstinencii, ktorá bola u obžalovaného
provokovaná nepriaznivým vonkajším faktorom (stratou príbuzného). Znalec odporučil obžalovanému
uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach, v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania, ktoré
umožňujú konajúcemu súdu pozorovať vypočúvané osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel
k záveru o dôvodnosti podania obžaloby na obžalovaného A. B. v predmetnej trestnej veci.Obžalovaný ani nepopieral, že vošiel do obydlia poškodenej spôsobom, uvedeným v obžalobe, a to
spoločne s už právoplatne odsúdenou F. G., ako ani fakt, že v dome poškodenej zotrvali a tento opustili

až potom, ako ich pristihla poškodená a následne sa zamkla v obývacej izbe. Bránil sa však tým, že
do domu s už právoplatne odsúdenou F. G. vošli s úmyslom mať v ňom sex a vyspať sa tam, pričom
konal v domnienke, že ide o neobývaný dom, čo podľa neho overovali klopaním na okno a búchaním
na bránu. Popieral, že by voči poškodenej použil akékoľvek násilie s tým, že sa poškodenej ani len
nedotkol a obhajoba súčasne namietala aj právnu kvalifikáciu skutku s poukazom na jeho spáchanie

na chránenej osobe.

Uvedenú obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako nevierohodnú, motivovanú snahou presvedčiť súd
o absencii jeho úmyselného zavinenia vo vzťahu k následku ním spáchaného skutku a tiež dosiahnuť
jeho miernejšiu právnu kvalifikáciu, pričom ju nepovažoval za vierohodnú nielen preto, že táto jeho
obrana bola v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, ale aj pre jej rozpornosť samotnú.

Nielen výpoveďou obžalovaného, ale aj výpoveďou jeho spolupáchateľky F. G. v procesnom postavení
svedka,výpoveďoupoškodenejazápisnicouoohliadkemiestečinu,malsúdpreukázané,žeobžalovaný
vošiel na pozemok poškodenej neoprávneným prekonaním jeho oplotenia, následne otvoril bránu
vysunutím zaisťovacieho železa a dnu vpustil aj spolupáchateľku F. G.. Následne obžalovaný rozbil

sklenú výplň na vchodových dverách domu poškodenej, tieto potom otvoril zvnútra v zámku sa
nachádzajúcim kľúčom, po čom vošli obaja do vnútorných priestorov domu, kde sa pohybovali po
kuchynke, otvárali kuchynskú linku, hľadali potraviny v chladničke aj v mrazničke, zobrali si mlieko
z chladničky a z tohto aj odpili, kedy boli vyrušení poškodenou, ktorá vyšla z vedľajšej izby. Poškodená
na obžalovaného a jeho spolupáchateľku kričala, označila ich za zlodejov a vyzývala ich , aby opustili

jej dom s tým, že zavolá políciu. Obžalovaný a už právoplatne odsúdená F. G. túto výzvu poškodenej
nerešpektovali, z domu ihneď neodišli, ale naopak, obžalovaný poškodenej naďalej prezentoval ich
zámer sa v jej dome vyspať, presviedčajúc dokonca túto poškodenú, ktorú vekom odhadol na 80 rokov,
aby im ako úplne cudzím ľuďom v tejto nočnej dobe dovolila zostať u nej do rána. Naviac, obžalovaný
prekonával jednoznačne verbalizovaný nesúhlas poškodenej voči ich zotrvaniu v jej obydlí tak, že

nedovolil, aby poškodená postupovala ďalej do kuchyne a tlakom svojej ruky na rameno poškodenej
túto zatláčal späť do obývacej izby, z ktorej poškodená vyšla. Poškodenej sa podarilo obžalovaného od
seba odtlačiť, zamkla sa v obývacej izbe a zavolala políciu, čo obžalovaní dokonca i počuli, ako potvrdila
F. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Z výpovede poškodenej mal súd preukázané, že
obžalovaný so svojou spolupáchateľkou dokonca skúšali kľučkou dverí na obývacej izbe, či je zamknutá.

Ako vyplynulo z výpovede F. G., z obydlia poškodenej neodišli ihneď, t.j. bezprostredne potom, ako
sa táto zamkla v obývacej izbe, ale v jej dome ešte zotrvali, keďže počuli, že volá políciu, medzi
ňou a obžalovaným ešte prebiehala aj komunikácia o tom, že chce odtiaľ odísť s vysvetlením, že je
vpodmienkeadokoncasipredodchodomzobraliajkrabicumlieka,ktorúužpredtýmvybralizchladničky
a otvorili.

Pokiaľ sa obžalovaný snažil súd presvedčiť, čo do domu poškodenej vošiel v domnienke, že tento dom je
neobývaný, toto jeho tvrdenie je v rozpore nielen s ostatnými vykonanými dôkazmi, ale dokonca aj s jeho
vlastnou výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Ako vyplýva už zo samotnej výpovede obžalovaného,
tento nikdy nedisponoval overenou informáciou, že ide o neobývaný dom, t.j. dom opustený, neslúžiaci

na bývanie ani na rekreáciu, takáto informácia mu nebola poskytnutá žiadnou inou osobou a ani sám
ju nezískal nejakým svojim pozorovaním. Obžalovaný sa tak vlastne iba domnieval, že v dome sa
v dakom okamihu nikto nenachádza, vychádzajúc z toho, že mal klopať na okno a búchať na bránu,
na čo nemal nikto reagovať. Uvedená obrana obžalovaného neobstojí nielen preto, že samotná faktická
neprítomnosť obyvateľa inak obývaného domu nemá vplyv na ochranu takého obydlia, poskytovanej

ustanovením § 194 Trestného zákona, ale ani preto, že obžalovaný do domu poškodenej vnikol
v neskorých nočných hodinách, v čase okolo polnoci, keď aj osoby nachádzajúce sa v obydlí, zvyčaje
spia a z tohto dôvodu prirodzene ani nemusia bezprostredne reagovať na prípadné vonkajšie zvuky.
Obžalovaný tak neoprávnene prekonal oplotenie rodinného domu poškodenej a vnikol na jej pozemok,
pričom podľa názoru súdu už v tomto momente musel byť minimálne uzrozumený s tým, že tento

rodinný dom môže slúžiť ako obydlie. Obžalovaný následne pristúpil k vchodovým dverám rodinného
domu, pred ktorými sa nachádzali dámske šľapky a vedľa nich opretá metla, napriek tomu pokračoval
vo svojom zámere vojsť do rodinného domu, rozbil sklenú výplň na okne vchodových dverí rodinného
domu a tieto odomkol z vnútra sa v zámku nachádzajúcim kľúčom. Aj sám obžalovaný uviedol, žev tomto momente si pomyslel, že dom môže slúžiť ako chata alebo dom na víkendové bývanie (ktoré tiež
požívajúochranuobydliapodľa§194Trestnéhozákona)anapriektomuvstúpildojehointeriéruazotrval
naďalej v ňom, hoci tento vykazoval všetky znaky obývaného priestoru, a to nielen jeho zariadením

nábytkom, ale aj vecami každodennej potreby a dokonca aj potravinovými článkami, aj to umiestnenými
na vonku mimo kuchynskej linky. Obžalovaný so svojou spolupáchateľkou obývaný charakter rodinného
domu zjavne rozpoznali, ale napriek tomu ho ani v tejto fáze neopustili, naopak, zotrvali v ňom a
pristúpili k prehľadávaniu jeho priestorov, otváraním kuchynskej linky, chladničky a mrazničky, prisvojac
si dokonca v chladničke nájdené mlieko. Obžalovaný od zámeru zotrvať v predmetnom rodinnom dome

neupustil ani potom, ako do kuchyne z obývacej miestnosti vyšla poškodená (ktorú vekovo aj správne
odhadol) a napriek tomu, že táto ich vyzývala na odchod a hrozila privolaním polície, snažil sa ju
presvedčiť, aby im umožnila v jej dome zotrvať a vysvetľujúc ich zámer sa v jej dome napriek tomu
„iba vyspať“. Obžalovaný dokonca použil voči telesnej integrite poškodenej násilie tak, ako predpokladá
ust. § 122 odsek 7 Trestného zákona, keďže tejto sa snažil zabrániť v postupe do kuchyne tým, že ju
rukou tlačil za rameno a zatláčal späť. V tomto smere súd uveril v plnom rozsahu vierohodnej výpovedi

poškodenej, ktorá aj v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala vo všetkých
rozhodujúcichdetailochzhodne,pričomajobžalovanýsamotnývosvojomvýsluchupredvyšetrovateľom
potvrdil,žepoškodenúzatláčal,atodokonca dvakrátvtejistejvýpovedi.Pokiaľsaobžalovanýtotosvoje
tvrdenie z prípravného konania snažil spochybniť tým, že bol v čase výsluchu pod vplyvom alkoholu, toto
jeho tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaním a v priebehu prípravného konania, keď u neho

bola vykonaná dychová skúška dňa 25.07.2023 o 04.32. h s výsledkom 0,06 mg/l alkoholu v dychu
a vyšetrovateľom bol v procesnom postavení obvineného vypočúvaný až o 15.30. h. Obžalovaný ani
potom, ako sa poškodená v obývacej izbe zamkla, jej obydlie ihneď neopustil, skúšali pohybom kľučky
na týchto dverách, či sú zamknuté, so spolupáchateľkou počuli, že táto volá políciu, ešte sa aj rozprávali
a až potom z domu odišli, pričom so sebou doniesli aj predtým nimi otvorené mlieko.

Súd pri vyčíslení obžalovaným spôsobenej škody odcudzením mlieka a poškodením brány a dverí
domu vychádzal z odborných vyjadrení, zadovážených k ich hodnote a čas spáchania skutku upresnil
aj s poukazom na obrazové záznamy z kamerového systému mesta Šurany, na ktorom je zachytený
pohyb obžalovaného a jeho spolupáchateľky pri odchode z domu poškodenej, a to aj s prihliadnutím na

možné mierne rozdiely v nastavení času tohto systému.

Obžalovanýuvedenýmprotiprávnymkonanímnaplnilvšetkyformálnezákonnéznakyskutkovejpodstaty
zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2
písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno d), písmeno

e) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, pretože spoločným konaním s už
právoplatne odsúdenou F. G. úmyselne (pri vniknutí na pozemok rodinného domu minimálne vo forme
nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona a následne pri vniknutí do rodinného
domu a zotrvaní v ňom už vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona)
zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom (ktorým je záujem na ochrane ústavou garantovanej

nedotknuteľnosti obydlia) tým, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním a násilím) a voči chránenej osobe (osobe vyššieho
veku).Súdtakskutokobžalovanéhokvalifikovalprísnejšieakoobžaloba,keďžemalzato,žeobžalovaný
použitím násilia na prekonanie verbálneho odporu poškodenej s ich prítomnosťou v jej obydlí v snahe
tejto zabrániť v postupe do kuchyne a zatlačiť ju späť do obývacej miestnosti v súlade s definíciou násilia

podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného
činu – závažnejšieho spôsobu konania okrem vlámania aj ďalšou alternatívou - násilím s poukazom na
ust. § 138 písmeno d) Trestného zákona. Súčasne práve uvedená časť opisu konania obžalovaného,
v tomto štádiu už formou zotrvania v obydlí poškodenej plne odôvodňuje použitie kvalifikačného znaku
– spáchania činu na chránenej osobe plne v súlade s ust. § 139 odsek 2 Trestného zákona.

Súd preto uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom
skutok kvalifikoval podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko neskorší zákon nie je podľa
posúdenia súdu pre obžalovaného priaznivejší.

Obžalovaný je živnostníkom, práce vykonáva pre firmu svojho syna, u ktorého má aj naďalej prísľub
zamestnania. Z miesta trvalého bydliska obžalovaný nie je hodnotený kladne s tým, že síce požíva
alkoholické nápoje príležitostne, ale po ich požití sa správa agresívne a ruší verejný poriadok hlučným
správaním a vyvoláva konflikty s inými osobami, za čo bol opakovane riešený pohovorom a v jednomprípade uložením blokovej pokuty vo výške 10,- Eur. Podľa I. L. C. M. L., ak obžalovaný nepožije alkohol,
ide o nekonfliktnú osobu. V evidencii priestupkov má obžalovaný dva záznamy, a to iba za spáchanie
priestupkovprotiobčianskemuspolunažívaniu vroku2018a2019.Zodpisuzregistratrestovvyplýva,že

obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil úmyselnej trestnej činnosti, ktorý fakt nezanikol fikciou, že
sa na obžalovaného vo všetkých prípadoch, evidovaných v odpise z registra trestov, hľadí, akoby nebol
odsúdený.Obžalovanýsatak opakovanedopustilnielenzmajetkovejtrestnejčinnosti(krádeže,úverový
podvod), ale aj prečinu porušovania domovej slobody. V tejto súvislosti súd poukazuje na podmienečné
zastavenie trestného stíhania obžalovaného Okresnou prokuratúrou Galanta pod sp.zn. 2Pv/103/2006

pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1 Trestného
zákona a na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.zn. 3T/143/2009 z 26.05.2009
pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2
písmeno a), písmeno c) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody 1 rok, v skúšobnej
dobe ktorého sa osvedčil. Obžalovaný sa naposledy dopustil trestného činu dňa 13.10.2013, a to prečinu
úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, z ktorého spáchania bol uznaný vinným

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 2 sp.zn. 3T/4/2017 z 23.02.2017 a bol mu uložený trest
odňatia slobody 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky,
v ktorej sa osvedčil dňa 28.05.2019.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.

§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona (dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu), priťažujúcu okolnosť u neho nevzhliadol žiadnu. Súd obžalovanému ukladal

trest podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 3 až 8
rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného
zistenej poľahčujúcej okolnosti a pri absencii okolnosti priťažujúcej znížil postupom podľa § 38 odsek 8
Trestného zákona hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona o jednu tretinu,
t.j. na 6 rokov a 4 mesiace. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici

trestnej sadzby - vo výmere 3 roky ako trest odňatia slobody nepodmienečný majúc za to, že práve
taký trest splní účel trestu nielen z hľadiska nápravy obžalovaného a záruky vedenia riadneho života
obžalovaným v budúcnosti, ale aj z hľadiska prevencie tým, že obžalovanému zabráni páchaniu trestnej
činnosti v budúcnosti a i iných odradí od jej páchania (generálna prevencia).

Pri úvahách o výmere a spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody u obžalovaného súd osobitne
prihliadal na osobu obžalovaného v kontexte s významom Trestným zákonom chráneného záujmu, ktorý
skutkom porušil, v kontexte s priznanou poľahčujúcou okolnosťou, pohnútkou obžalovaného a aj na
hlavnom pojednávaní verbalizovaným jeho postojom k spáchanému trestnému činu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obžalovaný sa už v minulosti (okrem iných trestných činov)
dvakrát dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, pričom napriek
tomu, že v prvom tomto prípade bolo u neho podmienečne zastavené trestné stíhania v roku 2006,
s odstupom pár rokov sa takého prečinu dopustil znovu a hoci mu bol zaň uložený v roku 2009
podmienečný trest odňatia slobody, nielenže sa následne dopustil i majetkového trestného činu, ale v

prejednávanej veci sa takého trestného činu, aktuálne už vo forme zločinu, dopustil opätovne. Z tohto
hľadiska preto neobstojí argument obhajoby, že u obžalovaného dosiaľ mu uložené podmienečné tresty
odňatia slobody splnili svoj účel, nakoľko sa v ich skúšobnej dobe osvedčil. Aj podmienečný trest
odňatia slobody sleduje účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného poriadku, t.j. ochranu spoločnosti
a prevýchovu obžalovaného do budúcnosti, ktorý účel nie je ohraničený iba plynutím skúšobnej doby,

z ktorého pohľadu sú splnenie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a splnenie podmienok
pre osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa § 50 odsek 4 a nasl. Trestného
zákona dvomi rozdielnymi kategóriami. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že obžalovaný sa
v prejednávanej veci nedostal do rozporu s právnym poriadkom stanovenými pravidlami správania sa
po prvý krát, v minulosti sa opakovane dopustil úmyselnej trestnej činnosti ako aj priestupkov, pričom ani

z miesta bydliska nie je hodnotený kladne, keďže sa poukazuje na práve na jeho opakujúce sa nevhodné
správanie pod vplyvom alkoholu, od ktorého je podľa znaleckého psychiatrického posudku závislým.
Obžalovanému síce súd priznal poľahčujúcu okolnosť v súlade s ust. § 36 písmeno k) Trestného zákona,
avšak v rámci povinnosti posudzovať aj mieru jej závažnosti podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona,musel nevyhnutne prihliadať na objekt obžalovaným spáchaného trestného činu, ktorým primárne nie
je majetok fyzických a právnických osôb, ale ochrana nedotknuteľnosti obydlia jednotlivca, vo vzťahu
k odstráneniu škodlivých následkov ktorého je v zásade úhrada majetkovej škody irelevantná. Domová

sloboda pritom predstavuje Ústavou SR garantované právo jednotlivca a zákonodarca jej ochrane
priznal významné postavenie už tým, keď ju v rámci systemizácie osobitnej časti Trestného zákona
zaradil (tak, ako aj ostatné trestné činu proti slobode a ľudskej dôstojnosti) do druhej hlavy, t.j. hneď
za trestné činy proti životu a zdraviu. Obžalovaný pritom nedotknuteľnosť obydlia zjavne bagatelizuje,
na vniknutie do obydlia iného považuje za odôvodnenú svoju vlastnú potrebu vykonať sexuálny styk

s náhodne stretnutou osobou a hoci tento na hlavnom pojednávaní opakovane verbalizoval ľútosť nad
svojim konaním, táto v kontexte s ním opakovaným vysvetľovaním, že sa chceli v dome poškodenej „iba“
vyspať, nemôže byť považovaná za úprimnú ľútosť, ale naopak svedčí tomu, že obžalovaný v podstate
svoje konanie ani nepovažuje za protiprávne. Konaním obžalovaného bolo pritom zasiahnuté do obydlia
osamele žijúcej osoby vo veku takmer 83 rokov v nočných hodinách počas jej spánku, obžalovaný
voči nej dokonca použil aj fyzické násilie, keď verbálne prejavovala odpor proti ich zotrvaniu v jej dome

a ktorej sa podarilo iba vďake jej duchaprítomnosti páchateľov odplašiť, zamknúť v izbe a privolať políciu.
Z týchto dôvodov súd nepovažoval za splnené podmienky pre ukladanie opäť iba podmienečného trestu
odňatia slobody obžalovanému, ale naopak, aj vzhľadom na jeho opakovanú recidívu dospel k záveru
o potrebe pôsobiť na obžalovaného už represívne, uložením trestu bezprostredne spojeného s odňatím
jeho osobnej slobody.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu odňatia slobody podľa
§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Keďže obžalovaný sa trestného činu v prejednávanej veci dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov,
od ktorých bola u neho diagnostikovaná závislosť, pričom sa pod vplyvom alkoholu aj v mieste bydliska
správa v rozpore s právnym poriadkom, súd mu v súlade so závermi znaleckého psychiatrického
posudku a za splnenia podmienok podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona užil ochranné

protialkoholické liečenie, a to v znalcom odporučenej ambulantnej forme.

Nakoľko obžalovaný nahradil poškodenej spôsobenú škodu na majetku v plnej výške, súd o náhrade
škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).