Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123010526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6123010526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov Mgr.

Ivany Datlovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra
2023 v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., o odvolaniach okresného prokurátora a opatrovníka
poškodených proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno zo dňa 28.08.2023,
sp. zn. 3T/63/2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), f), ods. 2 Tr. por. z r u š u j napadnutý rozsudok okresného súdu
u obžalovaného A. B. v celom výroku o treste a u maloletého poškodeného C. D. vo výroku o náhrade

škody.

II. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvalým
pobytom C. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Prešov

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

III.Podľa§287ods.1,2Tr.por.súobžalovaníD.D.aA.B.povinnínahradiťpoškodenémumal.C.D.,nar.
XX.XX.XXXX v F., t.č. G. D. F. H. I., J. K. XXX, A., škodu vo výške 7 425,60 Eur spoločne a nerozdielne.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený maloletý C. D. odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody
na civilný proces.

IV. Podľa § 319 Tr. por. odvolania maloletých poškodených D. D., L. D. a A. B., podané prostredníctvom
ich opatrovníka, z a m i e t a.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní D. D. a A. B. uznaní za vinných zo zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obvinená D. D. od neurčitého času najpravdepodobnejšie od narodenia maloletých detí a obvinený A.
B., od začatia spolužitia s D. D. začiatkom roka 2017 do 28.02.2020, kedy došlo k výkonu rozhodnutia -
uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. 8P/38/2020- 16, vo veci nariadeného neodkladného opatrenia -
odovzdania maloletých detí C. D., nar. XX.XX.XXXX, D. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX

do starostlivosti G. D. F. A., v C. M. XXX, v drevenom príbytku a na ďalších presne nestotožnených
miestach, spôsobovali fyzické a psychické utrpenie mal. N., nar. XX.XX.XXXX, mal. D. D., nar.
XX.XX.XXXX a mal. L.. D., nar. XX.XX.XXXX tým, že ohrozovali ich fyzické a psychické zdravie a
bezpečnosť, zanedbávali ich výchovu, hygienu, starostlivosť, neposkytovali im dostatočne kvalitatívnu
a kvantitatívnu stravu a odopierali im potrebnú zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho
maloletý C. D., nar. XX. XX . XXXX, v presne nezistenom dni v období od 11.11.2019 do 28.02.2020 v

dôsledku uhryznutia psom utrpel stratové poranenie ušnice, ktoré si obvykle, pri chirurgickom ošetrení,
ktoré mu nezabezpečili, vyžaduje liečbu v trvaní najmenej 3 týždne, okrem toho, v presne nezistenom
čase utrpel aj poranenia, ktoré zanechali jazvy na hrudníku a bruchu o veľkosti približne 10 cm, bez
bližšej špecifikácie, s potrebnou obvyklou dobou liečby v trvaní do 7 dní, ale v prípade hojenia bez
ošetrenia (tak ako v tomto prípade), s dobou liečby v trvaní aj 4 týždne, pričom maloletý trpel aj

parazitovou infekciou, pozitivitou protilátok proti toxokare triedy G a oneskoreným psychomotorickým
vývinom s poruchou reči - dyslaliou, ako následok dlhodobo kvalitatívne nedostatočnej stravy
a nedostatočnej sociálnej stimulácie v domácom prostredí,
maloletý D. D., nar. XX . XX. XXXX, mal na tele početné, lekársky neošetrené jazvy záhlavia, pravého
predlaktia a sedacej oblasti, svedčiace, že sa jedná pravdepodobne o popáleniny lI. stupňa, ktoré

si v prípade sedacej oblasti a predlaktia pri odbornom ošetrení, ktoré mu nezabezpečili vyžadujú
obvykle liečbu v trvaní 2-3 týždne, okrem toho trpel psychickou depriváciou pri nedostatočnej
pozornosti, biologickou depriváciou pri nedostatočnom prístupe k vyváženej potrave, vode a
vitamínom v dôsledku čoho trpel v období od 26.1.2017 do 28.02.2020 podvýživou 1.- 3. stupňa
a oneskoreným psychomotorickým vývinom s poruchou reči - dyslaliou, ako následok dlhodobo

kvalitatívne nedostatočnej stravy a nedostatočnej sociálnej stimulácie v domácom prostredí,
maloletá L.. D., nar. XX. XX. XXXX, utrpela lekársky neošetrené poranenie kože na chrbte dlane
pravej ruky, ktoré mohlo byt' spôsobené popálením alebo porezaním ostrým predmetom, ktoré viedlo
k pyodermizovanému poškodeniu kože, ako následku bakteriálnej infekcie poranenia pri nedostatočnej
hygiene v domácom prostredí,

a v období od 25.12.2019 do 04.02.2020, keď bol ich syn mal. A., nar. XX.XX.XXXX hospitalizovaný v
NsPBreznon.o.nanásledkyzanedbávaniastarostlivostianáslednémuvýkonurozhodnutia-uznesenia
Okresného súdu Brezno č. k. 1 P/20/2020-26 zo dňa 19.02.2020 vo veci nariadeného neodkladného
opatrenia - odovzdania maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti G. D. F. A., O. C. M. XXX,

v drevenom príbytku, mu spôsobovali fyzické a psychické utrpenie tým, že ohrozovali jeho fyzické
a psychické zdravie a bezpečnosť, odopierali mu potrebnú stravu, v dôsledku čoho maloletý trpel
podvýživou 3. stupňa a proteínovo-energetickou malnutríciou, kedy od narodenia do hospitalizácie
dňa 04.02.2020 pribral len 130 gramov a narástol len 0 0,5 cm, zanedbávali jeho hygienu, odopierali
mu poskytovanie potrebnej zdravotnej starostlivosti v novorodeneckom veku, nakoľko vyšetrenie v

pediatrickejambulanciibolounehovykonanéažvoveku1mesiaca1týždeňveku,keďužtrpelinfekciou
dýchacích ciest na viacerých miestach.

Za to bol obžalovanej D. D. podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. bol obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s dohľadom probačného a mediačného
úradníka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. bola obžalovaná povinná podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.Obžalovanému A. B. bol podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s dohľadom probačného a mediačného
úradníka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. bol obžalovaný povinný podrobiť sa v súčinnosti s probačným

a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obidvaja obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť maloletým
škodu, a to C. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 6 552,- Eur, D. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 546,20 Eur
a L. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 109,20 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli maloleté deti C., D. a L. D. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázané na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol mal. A. B. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný

proces.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 4. 9. 2023, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 2.
10. 2023, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného A. B..

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, pričom považoval trest, ktorý bol uložený
obžalovanému A. B., za nezákonný. Poukázal na odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom v tom
smere, že u obžalovaného obdobne ako u spoluobžalovanej D. D. je potrebné poukázať na závery
znaleckých posudkov, keď obaja znalci (z odvetvia psychiatrie a psychológie) u neho zistili mentálnu

retardáciu ľahkého stupňa. Znalec z odvetvia psychiatrie K. B. konštatoval, že duševná zaostalosť
obžalovaného je porucha vrodená, trvalá a liečbou v základe neovplyvniteľná, a preto jeho schopnosť
venovať adekvátnu opateru svojim maloletým deťom ostane v tomto smere limitovaná. Okresný súd
konštatoval, že obžalovaný nielen vzhľadom na jeho mentálnu výbavu, ale aj vzhľadom na jeho
predstavu o tom, čo je jeho úloha v rodine, sa snažil zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti hlavne

po materiálnej stránke a inú starostlivosť zanedbával. Obžalovaný vzhľadom na komunitu, z ktorej
pochádzal, bol názoru, že starostlivosť o maloleté deti majú zabezpečovať hlavne ženy a jeho úlohou
je zabezpečovať finančné prostriedky do rodiny. Obžalovaný sa preto často nenachádzal v mieste
spoločného bydliska. Jeho intelektová úroveň mu umožňovala vedieť, že starostlivosť o maloleté deti nie
je dostatočná, ale v podstate nedostatočne si uvedomoval následky jeho nečinnosti, ako aj nečinnosti

jeho družky, s ktorou žil v spoločnej domácnosti.

Miera zavinenia je podľa názoru okresného súdu vyššia na strane obžalovanej D. D., ktorá dennodenne
bola s maloletými deťmi a v podstate, vzhľadom na charakter komunity, v ktorej žila, si bola vedomá, že
starostlivosť o maloleté deti je vo väčšej miere na jej pleciach. Súd prvého stupňa preto pri úvahách o

uložení trestu zobral do úvahy nielen to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
v prípade páchania ďalšej trestnej činnosti, ale že musí byť aj účelný, aby zabezpečil prevýchovu
páchateľa a musí byt' proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil a miere
jeho zavinenia. Je pravdou, že obžalovaného okresný súd uznal vinným zo závažnej trestnej činnosti,
avšakprirozhodovaníovýšketrestuprihliadolokremintelektovejúrovne,mieryzavineniaajnakomunitu

a miesto, kde žil obžalovaný v spoločnej domácnosti s obžalovanou.

Z týchto dôvodov preto nakoniec dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému,
čo i len na dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., by bolo neprimerane prísne, a
preto obžalovanému rovnako ako obžalovanej mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby

a nakoniec mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia
obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s dohľadom
probačného a mediačného úradníka, keď obžalovaný sa taktiež v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia bude musieť podrobiť sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu. Prvostupňovýsúd je toho názoru, že tento trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného, ktorý v súčasnosti vykonáva
v inej trestnej veci nepodmienečný trest odňatia slobody a podmienečný trest odňatia slobody lepšie
zabezpečí jeho nápravu ako ďalší nepodmienečný trest.

Vo všeobecnej rovine, ale aj v kontexte výroku o uložení trestu odvolateľ poukázal na to, že trest plní
funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Priurčovanídruhuavýmerytrestujepotrebnéprihliadaťokremskutkovýchokolnostíprípaduajnaosobu
páchateľa. Je dôležité skúmať možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska jeho budúceho správania, na
základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s

poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), j)Tr. zák. sa dopustí, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá
je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bezdôvodným
odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti,
ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, a spácha čin po dlhší
čas a na viacerých osobách.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Podľa ustálenej súdnej praxe možno za okolnosti prípadu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. považovať
skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane
možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú
znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov obdobných trestných činov. Práve táto skutočnosť

následne odôvodňuje postup podľa § 39 Tr. zák. To znamená, že sa musí jednať o okolnosti vybočujúce
z obvyklého rámca, charakteristické pre danú trestnú činnosť. Zo znenia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. vyplýva,
že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné" okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne" pomery páchateľa,
už zo samotného názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie
trestuodňatiaslobody,anieopravidelnýpostupsúdu.Zuvedenéhodôvodusatotoustanovenienemôže

odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu
trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov
bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Takáto výnimočnosť alebo
neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby
by bol pre páchateľa neprimerane prísny, a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho

trvania.

V posudzovanej trestnej veci však existujú dôvodné pochybnosti, či okresný súd takýmto spôsobom
postupoval, pričom tieto pochybnosti možno vyjadriť tak vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ale aj vo
vzťahu k pomerom obžalovaného.

Za procesne relevantné okolnosti, podmieňujúce možnosť aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia
trestu podľa § 39 Tr. zák. možno považovať len také, ktoré sa bežne nevyskytujú, resp. súhrn viacerýchtakýchto okolností, ktoré by vyznievali v prospech obžalovaného a mali by význam pre mimoriadne
zníženie trestu.

Poukazujúc na odôvodnenie výroku o treste, okresný súd pri ukladaní trestu aplikoval zmierňovacie
ustanovenie podľa § 39 Tr. zák. Svoju pozornosť pritom upriamil vo všeobecnej rovine hlavne na pomery
obžalovaného, keď vo vzťahu k jeho osobe uviedol, že uloženie trestu čo i len na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne najmä
vzhľadom na jeho mentálnu úroveň, ale aj sociálno-spoločenské prostredie, v ktorom žije, pričom obe

tieto okolnosti mali obžalovaného limitovať pri uvedomení si následkov svojho konania vo vzťahu k
maloletým deťom.

Takéto všeobecné hodnotenie pomerov obžalovaného vo vzťahu k uloženému trestu považujem jednak
v kontexte skutkových okolností prípadu, ako aj právnej kvalifikácie skutku za rozporné s požiadavkou
zákonného trestu.

Pomery páchateľa ako jedna z materiálnych podmienok pri mimoriadnom znížení trestu sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia. Jedná sa o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu
a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z

hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné,
že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až
v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný
stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa

odôvodňujúce postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. možno považovať viac významných poľahčujúcich
okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej
rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný
postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a podobne.

V posudzovanom prípade na strane obžalovaného neexistuje taká okolnosť, ktorú by bolo možné
posudzovať ako pomery takého charakteru, z ktorých by bolo zjavné, že uložený trest odňatia slobody
v rámci zákonnej trestnej sadzby, čo i len na jej dolnej hranici, by obžalovaný pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia.

Navyše takto uloženým trestom nebude naplnená represívna zložka trestu, t.j.účinne znemožniť
obžalovanému na minimálne určitý čas, uložením primeraného nepodmienečného trestu odňatia
slobody, naďalej páchať trestnú činnosť. Práve uložením trestu spojeného s jeho nepodmienečným
výkonom v primeranej výmere, by bol naplnený aj ďalší účel trestu, tzv. individuálna prevencia. Uloženie
nepodmienečného trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 Tr.

zák., by účinnejšie výchovne pôsobilo na páchateľa a existuje obava, že trest, aký bol obžalovanému
uložený, ho môže negatívne povzbudiť do budúcnosti pri páchaní ďalšej trestnej činnosti.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici u obžalovaného A. B.
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno zo dňa 28.08.2023, sp. zn. 3T/63/2023 z

dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol,
tak že obžalovanému uloží podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. 1) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák., § 34 Tr. zák., § 46 Tr. zák., trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vo zvyšnej časti aby ponechal rozhodnutie okresného

súdu nezmenené.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj opatrovník maloletých poškodených C. D., D. D., L. D. a A. B.
ml. písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 11. 9. 2023, ktoré odôvodnil ďalším písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 2. 10. 2023 a to proti výroku o náhrade škody vo vzťahu

k všetkým maloletým poškodeným.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však čiastočne nestotožnil
pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorý v tejto časti považoval za nesprávny. Okresný súd totižnesprávne vypočítal výšku škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia u maloletého C. D..
V prípravnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, kde znalec K. F. F. v znaleckom posudku č.
75/2020 určil bolestné na 40 bodov, 1 bod v sume 21,84 Eur, čo je spolu vo výške 873,60 Eur. Následne

ten istý znalec v znaleckom posudku č. 34/2023 určil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
mal. C. D. na 300 bodov, 1 bod v sume 21,84 Eur, čo je spolu vo výške 6 552,- Eur. Z uvedeného
je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní nesprávne určil bodové ohodnotenie zranení poškodeného
maloletého C. D., keď rozhodol, že náhrada škody spočívajúca v bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia je 300 bodov, nakoľko opomenul zahrnúť do bodového ohodnotenia aj bolestné na 40 bodov,

ktoré bolo určené v znaleckom posudku č. 75/2020. Správne tak mal priznať náhradu škody spočívajúcu
v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia u maloletého C. spolu na 340 bodov, 1 bod 21,84 Eur,
čo predstavuje sumu 7 425,60 Eur. Tieto nároky boli v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania za
maloletéhoC.D.uplatnené–výsluchopatrovníkapoškodenéhozodňa20.02.2023azodňa04.05.2023.

Nesprávnosť výrokov o náhrade škody poškodených maloletých detí spočíva aj v tom, že prvostupňový

súd odmietol priznať maloletým nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vyplýva zo zákona č.
274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ako opatrovník poškodených maloletých detí C. D., D. D., L. D. a A. B. v prípravnom konaní vo výsluchu
zo dňa 20.02.2023 uplatnil v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. u každého

maloletého nemajetkovú ujmu vo výške 5 800 Eur, čo je 10-násobok minimálnej mzdy za rok 2020, ktorá
predstavovala sumu vo výške 580,- Eur.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vo vzťahu k návrhu opatrovníka maloletých detí,
aby zaviazal obžalovaných na náhradu aj nemajetkovej ujmy vo výške 10-násobku minimálnej mzdy,

a to na každé dieťa, vrátane maloletého A., s týmto nárokom odkázal poškodených na civilný proces,
nakoľko dokazovanie ohľadne tejto nemajetkovej ujmy, vzhľadom na vek maloletých detí a charakter
ujmy, ktorú mali utrpieť, by si vyžiadalo rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré presahuje trestné konanie.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 274/2017 Z. z.: „Obeťou násilného trestného

činu je fyzická osoba, ktorej bola spôsobená nemajetková ujma trestným činom obchodovania s ľuďmi,
znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo
nedobrovoľného zmiznutia.“

Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z.: „Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi,

trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania,
trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má
obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo
výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom
došlo k spáchaniu trestného činu.“

Podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku: „Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin,
ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo

výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.“
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 Trestného zákona náhrada nemajetkovej ujmy obete trestného činu (poškodeného) vyplýva

priamo zo zákona č. 274/2017 Z. z. v spojení s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku.

Konajúci súd v odsudzujúcom rozsudku rozhodol, že voči všetkým maloletým deťom bol spáchaný
trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, teda mal náhradu
nemajetkovej ujmy poškodeným maloletým deťom priznať, nakoľko to vyplýva priamo zo zákona a jej

výška je určená zákonom pevnou sumou, preto neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie.

Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok vo výroku o náhrade škody týkajúci sa
poškodených maloletých detí zrušil a nahradil ho vlastným rozsudkom v znení:Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť maloletému C. D., nar. XX.XX.XXXX škodu spočívajúcu v náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 7 425,60 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 5 800,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť maloletému D. D., nar. XX.XX.XXXX škodu spočívajúcu v náhrade za bolesť vo výške 546,20
Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 5 800,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť maloletej L. D., nar. XX.XX.XXXX škodu spočívajúcu v náhrade za bolesť vo výške 109,20 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 5 800,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX nemajetkovú ujmu vo výške 5 800 Eur.

K odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný A. B. vyjadril prostredníctvom svojej obhajkyne
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. 10. 2023.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý považoval za

zákonný a správny. Dal do pozornosti, že aj okresný prokurátor nepodal odvolanie priamo na hlavnom
pojednávaní, ale až neskôr písomne, keď nesúhlasil s aplikáciou ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., hoci jeho
použitie u spoluobžalovanej považoval za zákonné.

Už v prípravnom konaní bolo preukázané, že sa v rámci svojich možností staral o rodinu, chodil na

brigády a zabezpečoval stravu. Po citácii ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. zdôraznil zásadu individualizácie
trestu, z ktorej vyplýva tiež to, že v odôvodnených prípadoch možno uložiť páchateľovi trest aj pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Môže sa tak stať vtedy, ak by uloženie trestu v rámci
trestnej sadzby bolo neprimerane prísne a nezodpovedalo by konkrétnym okolnostiam prípadu alebo
pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že

ich rozsah alebo význam prekračuje bežné hranice pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností napr.
osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba a pod., pričom ide o okolnosti,
ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú. Obžalovaný sa zároveň v plnom rozsahu
stotožnil s odôvodním napadnutého rozsudku okresným súdom, na ktoré následne poukázal.

Vzhľadomktomunavrhol,abykrajskýsúdodvolanieokresnéhoprokurátorapodľa§319Tr.por.zamietol
ako nedôvodné.

K odvolaniu opatrovníka poškodených sa obžalovaný A. B. taktiež vyjadril prostredníctvom svojej
obhajkyne písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. 10. 2023.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý považoval za zákonný
a správny, aj pokiaľ ide o výrok o náhrade škody. Opatrovník poškodených namietal, že okresný súd
nerozhodol v trestnom konaní priamo aj o nemajetkovej ujme a okrem toho namietal aj nesprávne
vyčíslenie škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia u mal. C. D.. S argumentáciou

odvolateľa sa nestotožnil, najmä ak prvostupňový súd ponechal poškodeným možnosť uplatniť si
akýkoľvek ďalší nárok na náhradu škody v civilnom konaní. Naviac jemu so spoluobžalovanou zároveň
uložil povinnosť nahradiť trom maloletým poškodeným škodu vo výške tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

Obžalovaný sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodním napadnutého rozsudku okresným
súdom, na ktoré následne poukázal. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10-násobku
minimálnej mzdy a to na každé dieťa zvlášť, konajúci súd správne odkázal poškodených na civilné
konanie aj s touto časťou nároku, nakoľko v tomto smere by muselo byť vykonané rozsiahlejšie
dokazovanie, ktoré presahuje trestné konanie a to najmä vo vzťahu k veku maloletých detí a charakteru

ujmy, ktorú mali utrpieť.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie opatrovníka poškodených podľa § 319 Tr. por.
zamietol ako nedôvodné.Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovanej D. D., sa prokurátor krajskej
prokuratúry v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania

a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste u obžalovaného
A. B. a sám rozhodol tak, že mu uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, bez aplikácie ust. § 39 Tr. zák. a na jeho výkon ho zaradí do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Pokiaľ ide o odvolanie opatrovníka poškodených, rozhodnutie ponechal
na úvahu odvolaciemu súdu.

Opatrovník poškodených sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení
podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu podaného odvolania, t.j. zrušil
výrok o náhrade škody a maloletým poškodeným priznal jednak náhradu škody za bolestné, a to vrátane
maloletého C. D. a každému z nich aj nemajetkovú ujmu vo výške 5 800,- Eur s tým, aby k náhrade boli
zaviazaní obidvaja obžalovaní spoločne a nerozdielne.

Obhajkyňa obžalovaného A. B. sa v plnom rozsahu pridržiavala písomných dôvodov, ktoré uviedla vo
vyjadrení k podaným odvolaniam jednak prokurátora a jednak opatrovníka poškodených. Napadnutý
rozsudok považovala za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a z tohto dôvodu navrhla
odvolania okresného prokurátora, ako aj opatrovníka maloletých poškodených zamietnuť ako

nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovanej D. D. taktiež považovala napadnutý rozsudok okresného súdu za zákonný
asprávny,vrátanevýrokuonáhradeškody.Zdôraznila,žepokiaľideonemajetkovúujmu,sútamznačné
pochybnosti ohľadne ustálenia jej výšky, a preto navrhla odvolanie opatrovníka poškodených zamietnuť

ako nedôvodné.

Obžalovaný A. B. uviedol, že pokiaľ ide o trest, chce, aby zostal taký, ako o ňom rozhodol okresný súd
a pokiaľ ide o náhradu škody, ponecháva to na úvahu súdu, avšak bude sa snažiť potom ako nastúpi
do zamestnania, škodu v rámci svojich možností a schopností nahradiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania okresného prokurátora a všetkých
štyroch maloletých poškodených boli podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote, a to proti
rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, t.j. o treste u obžalovaného A.

B., ako aj o náhrade škody, pričom dospel k záveru, že odvolania okresného prokurátora a maloletého
poškodeného C. D. boli podané čiastočne dôvodne, naproti tomu odvolania maloletých poškodených D.
D., L. D. a A. B. ml. podané dôvodne neboli.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým

rozsudkom bol obžalovanému A. B. uložený neprimerane mierny trest a súčasne bolo o uplatnenom
nároku maloletého poškodeného C. D. na náhradu škody rozhodnuté v rozpore so zákonom. Z týchto
dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. e), písm. f), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku
o treste u obžalovaného A. B., ako aj u maloletého poškodeného C. D. vo výroku o náhrade škody
a následne rozhodol v týchto častiach podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom, tak ako je uvedené

v jeho výrokovej časti. Zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolania maloletých poškodených D. D., L. D. a A.
B. ml. zamietol ako nedôvodné.

Primárne je nutné konštatovať, že výroky o vine obidvoch obžalovaných, ktorým boli uznaní za vinných
zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený,
už nadobudli právoplatnosť, nakoľko obidvaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili podľa §
257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopierajú spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré sa pre
potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovalo za priznanie spáchania skutku, pričom následne
okresný súd ich vyhlásenia uznesením prijal a rozhodol rozsudkom. Proti výroku o treste u obžalovanej

D. D. nepodala odvolanie žiadna z oprávnených osôb, preto aj v tejto časti rozsudok už nadobudol
právoplatnosť.Pokiaľ ide o výrok o treste u obžalovaného A. B., už okresný súd správne zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho
spáchanie úprimne oľutoval, zároveň správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. m)

Tr. zák., t.j., že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Okrem toho je potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR, z ktorého vyplýva, že
samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní a jeho následné prijatie súdom samo
o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za

poľahčujúcuokolnosťpodľaust.§36písm.l)Tr.zák.,avšaktakýtopostojobžalovanéhojepotrebnévziať
v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred
vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto možno aplikovať pri
ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Nakoľko bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ustálený na 1 : 1, nedošlo z tohto dôvodu
k zmene hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá predstavovala rozpätie od 7 rokov až do 15
rokov. Prihliadajúc na vyššie uvedené stanovisko bolo možné obžalovanému podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zák. pre analogiam znížiť výmeru trestu odňatia slobody až na 4 roky a 8 mesiacov. Taktiež

bolo potrebné podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadnuť aj na mieru závažnosti poľahčujúcej a priťažujúcej
okolnosti, ktoré boli obdobného významu, jednak v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa v tom smere, že bolo namieste aplikovať ustanovenie
o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. Uloženie trestu odňatia

slobody, čo aj na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to aj po znížení podľa § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. pre analogiam, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a to
jednak vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj jeho pomery a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačoval aj trest kratšieho trvania, preto odvolací súd obžalovanému mimoriadne zmiernil trest a uložil
mu trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Do úvahy bolo potrebné vziať jeho duševnú zaostalosť, ako aj

komunitu, v ktorej žil, dôležitým bol aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý spočíval najmä v pasivite
obžalovaného, pričom v jeho prospech vyznievalo aj to, že sa v mieste bydliska často nenachádzal
a faktickú starostlivosť o maloletých poškodených zabezpečovala predovšetkým spoluobžalovaná,
konanie ktorej z tohto dôvodu prispelo k spáchaniu trestného činu v podstatne vyššej miere ako konanie
obžalovaného (ust. § 34 ods. 5 písm. a/ Tr. zák.).

Prihliadajúc na výmeru uloženého trestu odňatia slobody, by prípadne prichádzalo do úvahy
podmienečné odloženie jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
obžalovaného počas skúšobnej doby, avšak na rozdiel od právnych záverov okresného súdu mal krajský
súd za to, že by bol takýto postup neprimerane mierny, preto bolo v danom prípade potrebné sprísnenie

trestu z hľadiska spôsobu jeho výkonu, t.j. uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý
bol nielen nevyhnutný, ale bol aj zákonný a primeraný. Do úvahy bolo totiž potrebné vziať aj celkovú
závažnosť trestnej činnosti, jej rozsah, následky a v neposlednom rade aj osobu obžalovaného. Na
rozdiel od spoluobžalovanej bol tento doposiaľ súdom 6-krát trestaný za rôznu úmyselnú trestnú činnosť,
avšak v prvých troch prípadoch už došlo k zahladeniu odsúdení. Obžalovaný od 5. 6. 2020 nepretržite

postupne vykonáva 3 nepodmienečné tresty odňatia slobody v celkovej výmere 3 roky a 7 mesiacov,
pričom z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že nebol disciplinárne odmenený, naopak bol už
4-krát disciplinárne potrestaný, teda negatívne hodnotenie jeho správania počas výkonu trestu odňatia
slobody taktiež nasvedčuje potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Keďže obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací
súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade v dostatočnej

miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám, vyplývajúcim
z ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody okresný súd čiastočne rozhodol o uplatnenom nároku maloletého
poškodeného C. D. v rozpore so zákonom, keďže mu priznal náhradu škody len vo výške 6 552,- Eur,
nakoľko išlo len o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak zároveň mu nepriznal bolestné

873,60 Eur, ktorého výška bola taktiež ustálená znaleckým posudkom. Túto nesprávnosť krajský súd
odstránil tak, že tento napadnutý výrok zrušil a sám podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. uložil obidvom
obžalovaným povinnosť, aby poškodenému maloletému C. D. nahradili škodu vo výške 7 425,60 Eur
spoločne a nerozdielne. Obžalovaní spôsobili škodu na zdraví troch maloletých poškodených výlučne
svojím zavinením a zodpovedajú za ňu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 420

ods. 1, § 438 ods. 1 a § 444 tohto zákona) spoločne a nerozdielne, tzv. spoločná zodpovednosť.

Pokiaľ ide o priznanie nemajetkovej ujmy všetkým štyrom maloletým poškodeným tak ako to žiadal ich
opatrovník, okresný súd rozhodol správne, keď ich s touto časťou nároku na náhradu škody odkázal na
civilné konanie podľa § 288 ods. 1, resp. ods. 2 Tr. por., avšak odôvodnenie jeho rozhodnutia ohľadne
nepriznania nemajetkovej ujmy poškodeným malo byť nepochybne podrobnejšie a argumentačne

presvedčivejšie, a to najmä z hľadiska právnych úvah, preto celkom nezodpovedá náležitostiam
vyplývajúcim z ust. § 168 ods. 1 Tr. por., čo však v konečnom dôsledku odvolací súd nepovažoval za
dostatočný dôvod na procesný postup podľa ust. § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. v spojení s ust. § 322
ods. 1 Tr. por., ako sa toho domáhali odvolatelia.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák., škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 46 ods. 1, prvá veta Tr. por., poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva a slobody.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por., ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na

náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na
civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho
menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická
osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa

záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

K prostriedkom súdnej ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka patrí:

a) negatívna žaloba - právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov,
b) reštitučná žaloba - právo domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov,

c) satisfakčná žaloba - právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

V tomto konkrétnom prípade sú prvé dve možnosti žaloby a uplatnenie nárokov zo strany poškodených,
vzhľadom na povahu a skončenie trestnej činnosti, už nerealizovateľné, na rozdiel od satisfakčnejpodmienky pre uplatnenie takéhoto práva, pretože vo všetkých prípadoch, v ktorých negatívna a
reštitučná žaloba nevedú k úplnému odčineniu neoprávnených zásahov, má subjekt nárok na to, aby
súd uložil poskytnutie zadosťučinenia ako finančnej formy určitého satisfakčného odškodnenia.

Stupeň ujmy na právach poškodených strán je v podstate nevyčísliteľný podľa konkrétnych tabuľkových
alebo iných presnejšie určujúcich faktorov, tento sa dá ustáliť len voľnou úvahou súdu z pohľadu vcítenia
sadopostaveniapoškodenejstranyzhľadiskazasiahnutiajejosobnosti,konanímanásledkamivzmysle
trestnej činnosti, ktorých sa odsúdení v tomto prípade na poškodených dopustili, pričom išlo o ich deti,

ktoré boli maloleté a v čase skončenia skutku mali vek od necelého roka až do 6 rokov.

Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života
osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma.
Funkciouprávanasúkromiejetotižzabezpečiťprefyzickúosobunerušenosťsúkromnejsféry,vktorejby
mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava Slovenskej republiky zároveň rodinný život priraďuje

k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho
ochranu sú súčasťou súkromia. Súčasne chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch
voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne.
Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života -
do rodinného súkromia. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života

jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou
vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na
ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé
do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom
do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení

alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že
právnym prostriedkom ochrany proti takému zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha
podľa ustanovení o ochrane osobnosti, primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. S odkazom na uvedené treba uzavrieť, že ustanovenia § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka, poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

jednotlivcovi týraním. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery aj právo na
vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je život
rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavne vzťahy sociálne a morálne. S ohľadom na
tieto skutočnosti, predovšetkým s ohľadom na imateriálny charakter, resp. povahu týchto chránených
práv, možno takúto nemajetkovú ujmu, ktorá takýmto porušením vznikla, peňažne len zmierniť, v

žiadnom prípade však nie úplne reparovať.

Aj keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu § 11
Občianskeho zákonníka (ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť, súkromie a pod.) sú hodnoty, ktoré v
podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, to ešte samo o sebe neznamená, že by peniazmi nebolo možné

vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti. Priznanie
zadosťučineniavpeniazochpredpokladásplneniezákonomkvalifikovanýchpodmienok.Podľa§13ods.
2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, t.j.
materiálnej satisfakcie, je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia
závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za

ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za
ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či
by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Krajský súd poznamenáva, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods.

2, ods. 3 Obč. zák. a nárok na náhradu škody podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sú
samostatné prostriedky ochrany fyzickej osoby, pričom ich nie je možné uplatniť na základe rovnakých
skutkových tvrdení.

Je nepochybné, že protiprávnym konaním obžalovaných bola maloletým poškodeným spôsobená

fyzická a psychická ujma, ktorá napokon viedla k tomu, že boli právoplatne uznaní za vinných zo zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby.K výroku prvostupňového súdu o náhrade škody aj z pohľadu odvolania maloletých poškodených
odvolací súd uvádza, že je síce možné prisvedčiť ich názoru v tom, že vzhľadom na zákonné pojmové
znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. d)

Tr. zák. v pociťovaní a prežívaní fyzického a psychického utrpenia napadnutou osobou, nie je priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch vylúčené, resp. môže byť po náležitom dokazovaní v určitej konkrétnej
výške priznané aj v trestnom konaní. Zároveň je ale potrebné uviesť, že Občiansky zákonník žiadnu
maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť
dvoma v zákone taxatívne stanovenými kritériami podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda
závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z týchto kritérií potom
musí konajúci súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať.
Takýto spravodlivý odhad však nemôže urobiť súd bez toho, aby bolo vykonané podstatne podrobnejšie
najmä znalecké dokazovanie (nad rámec potrieb správnej právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu)

ku kvantitatívnemu, ale najmä kvalitatívnemu pociťovaniu predmetných utrpení maloletých poškodených
a odraze v ich bežnom živote, prihliadajúc aj na ich duševný stav a rôzne faktory a príčiny, ktoré sa
na ich vzniku podieľali. Nie je pritom vylúčené, že pre podporu takýchto tvrdení poškodených by bolo
potrebné vypočuť eventuálne ďalších svedkov, ktorí v predmetnej dobe prichádzali s mimi do styku, či
už v rodinnej, priateľskej alebo inej relevantnej sfére. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že určitá časť

dokazovania potrebného pre rozhodnutie, už bola vykonaná v rámci tohto trestného konania, avšak sa
tak nestalo v dostatočnom rozsahu, najmä vo vzťahu k určeniu presnej výšky náhrady za nemajetkovú
ujmuspôsobenúmaloletýmpoškodeným.Zároveňnemožnoprehliadnuť,žeodneoprávnenýchzásahov
do práva na ochranu osobnosti maloletých poškodených zo strany obžalovaných už bolo upustené,
naviac títo boli v tejto trestnej veci za svoje konanie a jeho následky právoplatne odsúdení, čo možno

považovať taktiež za určitú formu zadosťučinenia.

Z predtým uvedeného je zrejmé, že na náležité rozhodnutie o prípadnej povinnosti obžalovaných na
náhradu nemajetkovej ujmy maloletých poškodených, by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
v naznačenom smere, ktoré by ale presiahlo potreby trestného konania a predĺžilo by ho, z toho dôvodu

okresný súd teda v konečnom dôsledku správne rozhodol, keď podľa § 288 ods. 1, resp. ods. 2 Tr. por.
maloletých poškodených odkázal s ich nárokmi, resp. s výškami nárokov na náhradu škody v tejto časti
na civilný proces.

Záveromodvolacísúduvádza,žeurčitúsatisfakciuzaspôsobenúnemajetkovúujmujemožnédosiahnuť

aj prostredníctvom zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, na ktorý poukázal v odvolaní opatrovník poškodených a ktorý upravuje postup
pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov, avšak v súlade s ust. § 15 citovaného zákona je
príslušným rozhodovacím orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti všetkých napadnutých
výrokov z vyššie uvedených dôvodov o odvolaniach okresného prokurátora a maloletých poškodených,
považujúc ich za čiastočne dôvodné, pri maloletých poškodených len vo vzťahu k C. D., rozhodol tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.