Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 7. január 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100487
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100487.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01
Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého
33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101617893/2023 zo dňa 27.06.2023, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.07.2023 z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 27.07.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101617893/2023 zo dňa 27.06.2023 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trnava č.
100000982/2023 zo dňa 02.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorými bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume vo výške
XX.XXX,XX eura.

2. V žalobe žalobca s odkazom na § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal žalobe
odkladný účinok. Žalobca uviedol, že na trhu pôsobí 23 rokov, v súčasnej dobe zamestnáva takmer XX
zamestnancov, čo znamená, že v regióne patrí medzi kľúčových zamestnancov. Od činnosti žalobcu je
závislých niekoľko desiatok ďalších spoločností v rámci Slovenskej republiky, ako aj zahraničia v pozícii
dodávateľov a odberateľov.

3. Žalobca na účely návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe predložil účtovnú závierku ku
dňu 31.12.2022, ako aj daňové priznanie za rok 2022. Súčasne konštatoval, že všetky záväzky voči
daňovému úradu, sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam si vždy riadne a včas plnil a plní
a nikdy sa nedostal do žiadneho omeškania a taktiež svoje záväzky z obchodného styku uhrádza
v splatnosti. Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia v tomto štádiu znamená pre žalobcu
ohrozenie celkovej existencie, pretože daňová exekúcia by (i) poškodila dennodenný chod žalobcu, a to

výkon jeho podnikateľskej činnosti, (ii) poškodila výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, keďže ohrozuje
žalobcu na dôveryhodnosti, (iii) dostala žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, pričom v dôsledku
straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu
miezd, odvodov a daní a (iv) znemožnila spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami, teda možnosť
žiadaťoúveryavyužívaťakékoľvekďalšieslužbypotrebnénachodžalobcu.Následnežalobcapoukázal
na to, že sa účastní verejného obstarávania, kedy v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od

zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzuje nemožnosť plniť si záväzky voči svojimdodávateľom. Súčasne žalobca uviedol, že takýto stav ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti
vo vzťahu k štátu.

4. Žalobca konštatoval, že prípadný výkon rozhodnutia mu preukázateľne spôsobí nevyčísliteľnú škodu,
v prípade výkonu daňovej exekúcie bude žalobca vedený ako dlžník, čo mu podstatne sťaží výkon
podnikateľskej činnosti. Je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia z tohto
dôvodu voči žalobcovi dôveru, obchodní partneri odstúpia od začínajúcich a prebiehajúcich obchodných
aktivít, čo by v konečnom dôsledku viedlo k likvidácii žalobcu a nemožnosti zamestnávania. Následok

uvedených skutočnosti už teraz podľa žalobcu predstavuje škodu, ktorá je v danom štádiu ešte
ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom konania.
Na základe uvedených argumentov, ktoré sú menované len príkladom, bola podľa názoru žalobcu
preukázanáskutočnosť,žepreodloženievýkonunapadnutéhorozhodnutiasúnaplnenévšetkyzákonné
požiadavky,tedaskutočnosti,žežalobcovihrozízávažnáujma,tiežznačnáhospodárskaškoda,zároveň
nevyčísliteľná finančná škoda, pritom odklad vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby vyjadril podaním zo dňa 07.12.2023,
v ktorom uviedol, že navrhuje nepriznať odkladný účinok žalobe, pretože žalobu považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie
v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle §

185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:
1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi

následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v
rozpore s verejným záujmom.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky

účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Správny súd po oboznámení sa návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod
pre priznanie odkladného účinku. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, aké
skutočnosti mu hrozia, avšak bez preukázania toho, či niektoré skutočnosti skutočne nastali - nie je
zrejmé (i) ako je poškodený denný chod žalobcu, (ii) ako je poškodený výkon podnikateľskej činnosti
žalobcu, (iii) či je žalobca v druhotnej platobnej neschopnosti, (iv) či je znemožnená spolupráca

s bankami alebo (v) či je ohrozená reálna možnosť plnenia povinností voči štátu. Na podporu uvedených
skutočností nepredložil žalobca žiaden relevantný dôkaz. Z predloženého daňového priznania k dani
z príjmov právnických osôb za rok 2022 nie je možné nijakým spôsobom vyvodiť žiadnu priamo
hroziacu ujmu, hospodársku alebo finančnú škodu. E-mailová správa z A. B., zo dňa 14.12.2022, ktoroubanka oznamuje žalobcovi „holdovanie KTK úveru“ až do času vysporiadania záležitosti s finančnou
správou, nie je pre posúdenie priznania odkladného účinku relevantná, pretože sa vzťahuje na obdobie
pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu predloženej e-

mailovej komunikácie vyplýva, že A. B. už v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia pristúpila
k zmene poskytovania KTK úveru žalobcovi, a to s ohľadom na jeho daňové nedoplatky.

12. Súčasne sám žalobca poukazuje na to, že k výkonu daňovej exekúcie ešte ani nedošlo. Ak preto

žalobca založil svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré
môžu nastať v prípade, ak žalovaný bude pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia (teda v daňovej
exekúcii), no nepreukázal, že daňové exekučné konanie bolo vôbec začaté, nemôže ani z týchto
dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný. Naviac ani samotné začatie daňového exekučného konania,
bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP (príp. § 185 písm. b/ SSP),
nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

13. Z predloženej kúpnej zmluvy č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021 vyplýva, že jej predmetom je realizácia
predmetu zákazky „Diagnostické prístroje, zariadenia a hardware vrátane vstupno – výstupných periférií
a rozhraní_2021“, v ktorej zmluve je žalobca objednávateľom, s tým, že predmet zákazky bude čiastočne
realizovaný z príslušného operačného fondu ako aj zo zdrojov verejného obstarávateľa (žalobcu).

Výlučne z obsahu tejto zmluvy nemal správny súd žiadnym spôsobom za preukázané tvrdenie žalobcu,
že mu hrozí /budúce/ odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúcu
nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom.

14. Argumentáciu žalobcu tak správny súd vyhodnotil ako súhrn všeobecných a hypotetických tvrdení,
z ktorých pre správny súd nevyplýva, či vo vzťahu k žalobcovi skutočne dochádza k reálnej hrozbe
závažnej ujmy. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať
relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je
povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva

názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali (a možno ani
nenastanú), nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe. To, že
žalobca nevie dostatočne preukázať vznik priamej hrozby podľa správneho súdu preukazuje aj to, že
samotný žalobca uviedol, že následok ním tvrdených skutočností nevie vyčísliť.

15. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn.: III.US
364/2017 zo dňa 30.05.2017, vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby

vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať
existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych
dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu,
aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej

žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym
spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných
rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

16. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ

výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita
preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

17. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného
predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval
otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené
základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správnysúd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol.

18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť /§ 439 ods. 2 písm. e) SSP/.