Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-2Sa/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200444
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7018200444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. F. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.
augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia žalovanej
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. marca

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 10.10.2017, vo veci predpísania penále za obdobie júl 2011 až jún
2013 v sume 819,20 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na
starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej
len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho, po
dni začatia predchádzajúcej kontroly poistného, t. j. od 28. júna 2014 a od 7. júla 2016 do dňa začatia
kontroly.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 03.11.2017, ktoré odôvodnil tým, že
jeho príjem nedosahoval úrovne, ktorý je uvedený v rozhodnutí.

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietla odvolanie a potvrdila rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.
Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia

4. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podľa údajov Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky príjem účastníka konania ako osoby samostatne zárobkovo činnej
bol za rok 2010 v sume 5.060 €, čím presiahol zákonom stanovenú sumu 3.948,72 €, a za rok
2011 bol v sume 6.430 €, čím presiahol zákonom stanovenú sumu 4.078,68 €. Sociálna poisťovňa,
pobočkaKošicevydalarozhodnutiečísloXXXXXX-X/XXXX-XXX,zodňa18.05.2012ovznikupovinného
poistenia dňa 01.07.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2012 a účastník konania

rozhodnutie prevzal a neodvolal sa voči nemu; a rozhodnutie číslo XXXXXX-X/XXXX-XXX, zo dňa
18.12.2013 o zániku povinného poistenia dňa 30.07.2013, ktoré taktiež účastník konania prevzal
a neodvolal sa proti nemu, preto obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť.5. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná tieto platiť na účet Sociálnej poisťovne za
kalendárny mesiac pozadu. V prípade, ak nezaplatia včas, Sociálna poisťovňa im predpíše penále vo
výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného. Keďže účastník

odvodové povinnosti riadne a včas neplnil, správny orgán na prvom stupni mu vyrubil penále.

6. Žalovaná na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení
poukázala na skutočnosť, že žalovaná je registrovaná v Registri daňových subjektov v období od 18.
februára 2017 s prideleným DIČ: XXXXXXXXXX. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, vykonala na

základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne , porovnanie správnosti a včasnosti odvodu
poistného a zistila, že účastník konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie júl
2011 až jún 2013 zaplatil po lehote splatnosti.

7. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti
a Sociálna poisťovňa je povinná predpísať ich každému, kto porušuje svoje zákonom ustanovené

povinnosti. Námietka účastníka konania, na základe ktorej je napadnuté rozhodnutie nezákonné, nie je
opodstatnená. Nezákonným by bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré by bolo v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami, ktorými je viazaná, čo v tomto konkrétnom prípade
nebolo splnené.

8. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktoré náležitým
spôsobom zistil správny orgán na prvom stupni. Z dôvodu, že účastník konania mal v kontrolovanom
období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a z dôvodu, že mal za roky 2010
a 2011 preukázateľne vyšší príjem z podnikania, ako je zákonom ustanovená suma pre tieto roky, bol
v kontrolovanom období povinne poistený a mal platiť odvody.

Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia k žalobe, replika, duplika

9. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.04.2018 domáhal zrušenia
rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. marca 2018 ako aj rozhodnutia žalovanej č.

XXXXX-X/XXXX-XX z toho istého dňa. V poradí druhé rozhodnutie bolo uznesením Správneho súdu
v Košiciach č. k. KE-2Sa/24/2018-48 vyčlenené na samostatné konanie a je preskúmavané v konaní
vedenom pod sp. zn. 16Sa/1/2023.

10. Podľa žalobcu základom výpočtu poistného je čistý príjem SZČO počas zdaňovacieho obdobia, ináč

nazývaný vymeriavací základ, alebo čiastkový základ. Takto vypočítaný základ sa teda odvíja od výšky
rozdielu medzi dosiahnutým čistým príjmom (ziskom) a odpočítaní tých tzv. nevyhnutných nákladov,
ktoré bolo potrebné vynaložiť za účelom dosiahnutia zisku.

11. Podľa žalobcu je toto preukázateľné a to už od roku 2008, že nie je osobou, ktorej príjem by

vôbec dosahoval akúkoľvek započítateľnú sumu. Podľa žalobcu to uznala aj žalovaná, ktorá svojím
rozhodnutím, niekedy z roku 2013 oznámila, že ho prestáva evidovať vo svojich záznamoch ako
poistenca. V rokoch 2008-2013 nevykonával akúkoľvek zárobkovú činnosť, lebo mal nezákonne
pozastavený výkon advokácie. Nie je pravdou to, čo uvádza žalovaná v rozhodnutí, že by poistné
nakoniec zaplatil. Nezaplatil.

12. Žalobca považuje údaje Finančného riaditeľstva za nepresné, nepravdivé a týkajú sa asi inej osoby.
DIČ uvedený v rozhodnutí je údajom inej osoby, nie žalobcu.

13. Žalobca navrhol rozhodnutia žalovanej zrušiť z dôvodu, že tieto boli vydané na základe nepresne

a nepravdivo zisteného skutkového stavu a navrhol priznať nárok na náhradu trov konania.

14. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s účinnosťou od 01.01.2011 do 30.06.2014 nadobúda
fyzická osoba právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely poistenia v prípade, ak
dovŕšila18rokovveku,ajeregistrovanápodľaosobitnéhopredpisuvsúvislostisozárobkovoučinnosťou

uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b a ods. 2 a 3. Žalobca je registrovaný v Registri daňových subjektov od 18.
februára 1997 pričom táto registrácia mu naďalej trvá. Z dôvodu, že žalobca v období od júla 2011 do
júna 2013 spĺňal obe vyššie uvedené podmienky v zmysle § 5 ZSP, mal na účely sociálneho poistenia
právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.15. Vznik povinného poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí

príjmu relevantného pre vznik poistenia SZČO vzniká povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného
poistenia sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním dosiahnutého za
predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov. Žalovaný ďalej uviedol príjmy
žalobcu, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí prvostupňového

správneho orgánu s poukazom na ktoré je zrejmé, že žalobca bol v spornom období júl 2011 až jún 2013
osobou povinnou platiť a odvádzať poistné.

16. Žalovaná tiež poukázala na rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice o vzniku a zániku
povinného poistenia, ktoré boli žalobcovi doručované a nadobudli právoplatnosť, a ktoré konečným
a záväzným spôsobom upravili status žalobcu.

17. So vznikom povinného poistenia ZSP spája aj vznik odvodovej povinnosti, t. j. riadne a včas
uhrádzať poistné v príslušnej sadzbe. Žalovaná uznala, že došlo chybe vo formulácii, kde v napadnutom
rozhodnutí uviedla, že žalobca uhradil poistné po lehote, čo nie je pravda, nakoľko poistné neuhradil
vôbec, to však podľa žalovanej nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

18. Ak SZČO neodvedie poistné, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 ZSP
predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného.
Pokiaľ žalobca spochybňuje údaje Finančného riaditeľstva, žalovaná nie je oprávnená spochybňovať
pravdivosť údajov, ktoré jej poskytujú iné inštitúcie a tieto sú pre ňu záväzné. Žalobca ničím nepreukázal

nepravdivosť týchto údajov.

19. Za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa na účely posúdenia vzniku
poistenia považuje príjem uvedený v § 6 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tzn. príjem bez
odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmu. Ide o tzv. “hrubý príjem“.

20. Ak je vymeriavací základ na platenie poistného povinne poistenou osobou nižší ako ustanovuje
zákon o sociálnom poistení v § 138 ods. 5, resp. povinne poistená vykáže v rozhodujúcom období stratu
z podnikania, je táto osoba povinná platiť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu. V období od

júla 2011 do decembra 2011 bol minimálny vymeriavací základ v sume 329,06 € mesačne, v období od
januára 2012 do decembra 2012 bol v sume 339,89 € mesačne, v období od januára 2112 do decembra
2012 bol v sume 393,- € mesačne.

21. Z údajov Finančného riaditeľstva je zrejmé, že žalobca v rozhodujúcom období vykázal čiastkový

základ dane nižší ako ustanovený minimálny vymeriavací základ, a preto bol povinný v spornom období
platiť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu.

22. Žalobca v replike zopakoval a zdôraznil svoju doterajšiu argumentáciu, poukázal na skutočnosť,
že v rokoch 2009-2013 mal pozastavený výkon advokácie, čoby jediného zdroja svojej obživy

a v rozhodnom období nedosahoval žiadne príjmy z výkonu práce. Pôvod jeho príjmov z tohto obdobia
treba ešte hľadať v rokoch pred nadobudnutím účinnosti uvedeného rozhodnutia a reálne boli v zásade
výlučne len doplatkami dlžných súm doplácaných jednotlivými klientmi žalobcu v priebehu daného času.

23. Žalovanou tvrdené príjmy za obdobie 2009-2017 nie sú ani náhodou presné, sú diametrálne iné,

než príjmy, ktoré boli žalobcom dosahované. Za uvedené obdobie dosahoval žalobca celkový príjem
z výkonu práce v sumách, ktoré neprekročili ročne výšku 3.400 – 3.600 €. Príjmy uvádzané žalovanou
v rozmedzí súm okolo 7.000,- € ročne sú sumami z pohľadu žalobcu absolútne nereálnymi, hraničiacimi
až s fantáziou, dokonca až s fantazmagóriou.

24.Žalobcasaďalejdomnieva,žeakékoľvekpríjmyzvýkonuprácebybolomožnévovzťahukžalobcovi
zo strany žalovanej uplatňovať výlučne za obdobie výkonu práce žalobcu, a teda v súvislosti s už
uvedeným treba vziať do úvahy následky SAK o pozastavení výkonu advokácie žalobcu v rokoch2008-2013 a tak by mali byť do úvahy pre účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia
akceptované príjmy maximálne od roku 2013.

25. Žalovaná v duplike zopakovala, že predmetom tohto konania je predpísanie penále a nie existencia
povinného poistenia, ktorá bola v minulosti právoplatne vyriešená, pričom poukázala na viaceré
rozhodnutia správnych súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, ako aj vo veci
záväznosti údajov poskytovaných Finančným riaditeľstvom, ktorými je Sociálna poisťovňa viazaná.

Právne posúdenie, citácia právnych predpisov

26. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych
veciach §199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vykonal pojednávanie v neprítomnosti ospravedlnenej
žalovanej a v neprítomnosti žalobcu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a je
potrebné ju zamietnuť.

27. Podľa § 5 ZSP samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou
činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím.

Podľa § 141 ods. 1 ZSP fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné
poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 ZSP poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny
mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 prvá veta ZSP poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Podľa § 240 ods. 1 ZSP fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré

neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa
predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici,
zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 240 ods 2 ZSP predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále
nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Žalobca v žalobe a v priebehu celého konania spochybňuje svoju odvodovú povinnosť. Nosným
dôvodom zamietnutia žaloby je fakt, že v tomto konaní súd preskúmaval rozhodnutie o predpísaní
penále, a nie existenciu, či neexistenciu jeho odvodovej povinnosti. V tomto smere sa súd v plnej

miere stotožnil s predostretou argumentáciou žalovanej a jej poukazom na konštantnú judikatúru
správnych a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne zaväzuje súd v tom, že nemôže
preskúmavať správne rozhodnutia, ktorých záväznosť je týmto časom daná a týkajú sa vzniku či zániku
odvodovej povinnosti žalobcu.

29. Vyrubiť penále je možné len v prípade ak povinný subjekt má odvodovú povinnosť zároveň
odvody včas nezaplatil. Že odvody neboli riadne a včas zaplatené nebolo sporné, nakoľko to potvrdil
samotný žalobca. V konaní mal ďalej súd preukázanú aj odvodovú povinnosť žalobcu rozhodnutím
SociálnejpoisťovnepobočkaKošicezodňa18.05.2012otom,žežalobcovivzniklopovinnénemocenskéa povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2011, ktoré prevzal do vlastných rúk dňa 06.06.2012 a voči
ktorému nepodal odvolanie. Právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú
právne účinky, čo znamená, že týmito rozhodnutiami bol upravený status žalobcu na účely sociálneho

poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní.

30. Vyššie uvedené potvrdzuje aj judikatúra správnych súdov ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ku ktorej na doplnenie súd cituje rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 7Sžsk/8/2021 zo dňa 23.02.2022 „Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení,

zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných
konaniach. V prípade žalobcu o vzniku a o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného
nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava „prvým“ rozhodnutím dňa
19.09.2017, č. 108-68/2017-TT a „druhým“ rozhodnutím č. 108-69/2017-TT tiež dňa 19.09.2017, ktorými
deklarovala, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby vzniklo 01.07.2008 a zaniklo dňa 31.01.2012. Obe rozhodnutia nadobudli

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.11.2017. Otázka vzniku a zániku povinného dôchodkového
poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu, preto bola uvedenými rozhodnutiami
právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutí o vzniku a o zániku
poistenia nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutia súdom.
Na právoplatné rozhodnutie o zániku povinného poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmavaní

rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť“ K uvedenému súd dodáva, že sa de facto jedná totožný
skutkový a právny stav, ako je to v prípade žalobcovom.

31. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k (ne)existencii odvodovej povinnosti (rovnako vo vzťahu k výške
jeho príjmov) je v tomto smere v celom rozsahu s poukazom na vyššie uvedené irelevantná. Navzdory

tomu, súd dodáva, že pokiaľ žalobca uvádza, že jeho príjmy neboli na úrovni údajov zistených Sociálnou
poisťovňou, toto tvrdenie ničím nepreukázal. Nepredložil o tejto veci jediný doklad, ktorým by uvedené
spochybnil, nepredložil účtovníctvo, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, nepredložil nič,
všetko zostalo len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia.

32. Keďže žalobca len tvrdil a nič nepredložil, súd nevzhliadol žiadny dôvod, aby si jeho príjmy
z daňového priznania akýmkoľvek spôsobom overoval, k čomu zásadným spôsobom prispel aj fakt, že
žalobca spochybnil svoje vlastné daňové identifikačné číslo, ktoré podľa neho patrí inej osobe. Daňové
identifikačné číslo 1025620838 súd overil na stránkach Finančného riaditeľstva s výsledkom, že patrí
žalobcovi.

33. Pokiaľ žalovaná v rozhodnutí pochybila tým spôsobom, že nesprávne uviedla, že žalobca odvody
zaplatil až dodatočne, toto pochybenie je nepodstatné a v žiadnom smere neovplyvňuje správnosť
vydaného rozhodnutia o vyrubení penále.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168
SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal
a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by
bolo spravodlivé požadovať po žalobcu, aby nahradil tejto dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostnýnávrh).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti
(§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnostialeboj/podaniebolonezákonneodmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1

písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod
kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským
súdom.