Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710210501
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8710210501.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XX, XXX XX F., právne zastúpená: Mgr. Štefan Šalkovský, advokát, IČO: 31 942 385, so
sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit, proti žalovaným: X/ G. - G., H., H. H. I. XXXXX, XXX XX J. G., K.:
XX XXX XXX, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o. IČO: 44 250 029, so
sídlom Nám. Sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, 2/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. XXXXX, XXX
XX J. G. - G. M., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, IČO: 50 005 871, so sídlom Grešova
7, 080 01 Prešov, o náhradu škody vo výške 48.635,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 11C/181/2010-327 z 04.02.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok aj vo zvyšnej časti výroku I., ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy
29.920,29Eur.

II. Stranám náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania týkajúcich sa časti
uvedenej vo výroku I. nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol
a II. a III. súvisiacim výrokom o trovách konania vyslovil, že žalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov

konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie postavil na závere, že predmetom sporu po čiastočnom potvrdení a čiastočnom
zrušení jeho prvého rozsudku odvolacím súdom, je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy v celkovej
výške 48.635,20Eur, pozostávajúcej jednak zo sumy 29.920,29Eur, ktorá predstavuje škodu žalobkyne v
súvislosti so stratou jej vlastníctva k bytu (nárok uplatnený na žalovanom 1/) a sumy 18.714,91Eur, ktorá
predstavujehodnotuzašantročenýchhnuteľnýchvecižalobkyne(nárokuplatnenýnažalovaných1/a2/).

Uvedená škoda mala vzniknúť v dôsledku súdmi určenej neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu žalobkyne
(rozsudkom Okresného súdu Poprad, č.k. 11C/125/2007-424, potvrdeným Krajským súdom v Prešove,
právoplatným dňa 16.12.2013), kde žalovaný 1/ bol navrhovateľom dobrovoľnej dražby a žalovaný 2/
vydražiteľom bytu, ktorý ho následne predal tretiemu subjektu. V časti náhrady škody za zašantročené
veci, prihliadol predovšetkým na vznesenú námietku premlčania, ak veci boli z bytu vypratané dňa
01.10.2007, žaloba bola na súde podaná dňa 04.10.2010, avšak náhradu vo výške 18.714,91Eur
žalobkyňa požadovala až podaním z 02.04.2015. Nedôvodnosť žaloby v časti náhrady škody za

zašantročené veci oprel aj o neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, ktorá nepreukázala hodnotu
týchto vecí súkromným znaleckým posudkom. Nariaďovanie znaleckého dokazovania v tomto smere
zo strany súdu, pre dôvodne vznesenú námietku premlčania, bolo by neefektívne a nehospodárne.
Žalobkyňa mala vedomosť, kde sa veci po vyprataní nachádzajú, no na výzvy žalovaného 1/ si ichnevyzdvihla. V časti náhrady škody v súvislosti so stratou vlastníctva k bytu vychádzal jednak z
neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou v otázke výšky náhrady tejto škody, jednak z nesplnenia
si prevenčnej povinnosti žalobkyne, ak tá potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti

dobrovoľnej dražby, nepodala žalobu o určenie vlastníctva k bytu. Rovnako mal aj tento nárok za
premlčaný. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo zásady úspechu žalovaných. Takto ustálený
skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, ods. 2, § 126 ods. 1,
§ 415 Občianskeho zákonníka, § 137, § 215 ods. 1, ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 8 CSP, trovy konania podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním spolu s jeho doplnením napadla v celosti žalobkyňa,
poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d/,f/, h/ CSP (iná vada
konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). V odvolaní poukázala na to,
že v spore preukázala, že vypratanie bytu bolo vykonané bez právneho titulu žalovanými, ktorí sa nikdy
neobrátili na súd so žalobou o vypratanie. Týmto podľa nej došlo zo strany súdu k odňatiu jej možnosti

konať pred súdom. Ďalej v odvolaní poukázala na to, že počas celého trvania dražby bola vystavená
jedine svojvoľnému konaniu a rozhodovaniu žalovaného 1/, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky plnilo funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na jej ústavné
práva, pričom počas vysťahovania bola vystavená útočnej svojpomoci žalovaných 1/ a 2/, pretože na
takýto úkon nedisponovali ani jej súhlasom a ani súdnym rozhodnutím. Odvolateľka mala tiež za to,

že napadnutý rozsudok je arbitrárny, ak súd prvej inštancie došiel k záveru o neunesení dôkazného
bremena z jej strany bez toho, aby k jej tvrdeniam o spôsobenej škode vykonal navrhnuté dôkazy -
list D. N. XX.XX.XXXX o cene bytu a znalecké dokazovanie ku zašantročeným veciam. Uvedené je
podľa odvolateľky inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľka
ďalej namietala nesprávnosť skutkových zistení s odvolaním sa na to, že v spore preukázala absolútnu

neplatnosť prechodu vlastníckeho práva k bytu a hrubé zneužitie dobrovoľnej dražby na podvod, ako i
zneužitie vlastníckeho práva, pokiaľ ide o samostatný úkon vysťahovania jej bytového zariadenia a aj
nedovolenú útočnú svojpomoc bez právneho titulu. Príčinou škody nebolo len samotné vysťahovanie
bytového zariadenia, ale aj jeho zašantročenie žalovaným 1/, ktorého zodpovednosť je daná tým,
že participoval na protiprávnom vysťahovaní a zodpovednosť žalovaného 2/ je daná tým, že porušil

právnu povinnosť a dal žalobkyňu vysťahovať v rozpore so zákonom. Jeho zodpovednosť nespočíva v
spôsobe vysťahovania, ale v samotnom zásahu do jej vlastníckych práv. V neposlednom rade namietala
nesprávne právne posúdenie otázky premlčania, jednak neskúmanie okolností, za ktorých došlo ku
vzneseniu námietky premlčania zo strany žalovaných, na ktorú by súd s poukazom na § 3 Obč. zák.
nemal prihliadať, jednak podľa nej na v spore ustálený dátum ukončenia vysťahovania - 03.10.2007 a

dátum podania žaloby na súde dňa 04.10.2010, ktorý bol posledným dňom lehoty na podanie žaloby,
lebo deň 03.10.2010 pripadol na nedeľu. Neexistoval u nej naliehavý právny záujem na podaní žaloby
o určenie vlastníctva k bytu, lebo to prešlo na ďalšie subjekty. Súdu prvej inštancie taktiež vytýkala,
že sa nieže nevysporiadal, alebo vôbec nevzal do úvahy, resp. odignoroval jej argumentáciu ohľadne
hrubej nedbalosti a úmyselného konania žalovaných, ktorá sa týkala majetku nachádzajúceho sa v byte

potom, ako stratila jeho vlastníctvo príklepom, no naďalej požívala ochranu obydlia pred zakázanou
útočnou svojpomocou napĺňajúcou znaky porušovania domovej slobody. Súd prvej inštancie nepochopil
konkurenciu náhrady škody a uplatnenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V otázke trov konania
vzhliadla na § 257 CSP.

4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení ku odvolania žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa vzniku škody na hnuteľných veciach a skutočnej škody z
dôvodu straty vlastníctva a ich výšky. V spore nebolo preukázané, aby došlo zo strany žalovaných ku
zašantročeniu vecí, pričom žalovaný 1/ ju opakovane vyzýval na prevzatie týchto vecí s označením

miesta, kde sa nachádzajú. Ohľadne výšky škody žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz. Cenu bytu v
čase dražby žalobkyňa nenamietala a cena bytu určená D. nezodpovedala stavu bytu.

5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne rovnako navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania. Odvolateľka podľa neho nesprávne

interpretuje svoje procesné povinnosti, v spore nebolo preukázané fyzické podieľanie sa žalovaného 2/
na strate či zašantročení vecí, pričom so vznesenou námietkou premlčania sa súd správne vyporiadal
v dôvodoch svojho rozhodnutia a námietku žalobkyne v odvolaní, aby súd na vznesenú námietkupremlčania neprihliadal pre jej rozpor s dobrými mravmi, považuje žalovaný 2/ za neprípustnú odvolaciu
novotu. Taktiež spochybňuje splnenie si prevenčnej povinnosti zo strany žalobkyne.

6. Žalobkyňa následne odmietla odvolaciu argumentáciu žalovaných 1/ a 2/, trvala na dôvodoch
svojho odvolania. Z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia odvolacím súdom v konaní o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, s hnuteľnými vecami nemohla nakladať až do právoplatného
skončenia tamtoho konania, preto tvrdenia žalovaného 1/ o jej pasivite považuje za absurdné. O
škode na hnuteľných veciach a o tom, kto za ňu zodpovedá sa dozvedela z listu žalovaného 1/ z

15.10.2007, ktorý jej bol doručený dňa 22.10.2007. Ostatnú polemiku žalovaného 1/ označila pre spor
za nepodstatnú. Žalovaný 2/ napriek znalosti žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby a dočasnej úpravy
pomerov, nerešpektoval status quo a dal žalobkyňu vysťahovať. Jeho zodpovednosť za škodu spočíva
v samotnom zásahu do vlastníckych práv žalobkyne.

7. Žalovaný 1/ v následnom vyjadrení zotrval na svojich doterajších prednesoch, ktoré žalobkyňa

potom označila za účelové zjednodušovanie následkov neplatnosti dobrovoľnej dražby a odcudzenia
hnuteľných vecí a otázky neunesenia dôkazného bremena týkajúceho sa vzniku a výšky škody.

8. Ďalšie podania strán dané neboli.

9. O uvedenom odvolaní odvolací súd rozhodol svojim rozsudkom č.k. 12Co/38/2020-424 z 08.12.2020
tak, že výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v I. zamietavom výroku, čo do zaplatenia
sumy 18.714,91Eur; II. výrokom v zvyšnej napadnutej časti I. zamietavého výroku ten zmenil tak, že
žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 29.920,29Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku;
III. výrokom zmenil rozsudok vo výrokoch II. a III. o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu

trov prvoinštančného konania nepriznal a IV. výrokom stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
taktiež nepriznal.

10. Odvolací súd po zopakovanom dokazovaní v potrebnom rozsahu dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne je potrebné priznať čiastočný úspech. Rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz bolo zrušené,

bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu, aby vo veci rozhodol sám. Podaním z 2. apríla 2015, ktoré
bolo súdu prvej inštancie predložené na pojednávaní dňa 9. apríla 2015 žalobkyňa rozšírila žalobu o.i. aj
o nárok ku žalovanému 1/ vo výške 29.920,29Eur titulom škody v dôsledku straty vlastníctva k bytu a o
nárok ku žalovaným 1/ a 2/ vo výške 18.714,91Eur titulom škody na zašantročených veciach. O zmene
žaloby bolo rozhodnuté uznesením z 13. mája 2015. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, sp.

zn. 11C/125/2007 vyplynulo, že žalobkyňa podala dňa 3. júla 2007 žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby týkajúcej sa jej bytu. Žalovaným 1/ bol navrhovateľ dražby spoločnosť G. - G., H., žalovaným
2/ dražobná spoločnosť M. O., P., žalovaným 3/ vydražiteľ L. G. a žalovaným 4/ A. Q., ktorá sa radom
prevodov stala vlastníčkou bytu. Žalovaní 1/ a 3/ sú tak totožní so žalovanými 1/ a 2/ v tu súdenej
veci. Súd prvej inštancie žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhovel svojim rozsudkom,

sp. zn. 11C/125/2007 z 22. februára 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 7Co/84/2013 z 24. októbra 2013. Dôvodom pre vyhovenie žaloby bola skutočnosť, že žalovaný
1/ nebol subjektom oprávneným na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1/
totiž ako správca nedisponoval osobitným splnomocnením od vlastníkov bytov na uzatvorenie zmluvy
o vykonaní dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1/ nemal postavenie ani vlastníka predmetu dražby a ani

záložného veriteľa. Súdom identifikovaným škodcom tak bola spoločnosť G.- G., H.. Žalobkyňa spolu so
žalobou o neplatnosť dobrovoľnej dražby žiadala nariadiť aj predbežné opatrenie, ktorým by žalovaným
1/-3/ bolo zakázané uplatnenie si a výkon akýchkoľvek práv z označenej dražby. Na výzvu súdu prvej
inštancie žalobkyňa svoj návrh upravila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. júla 2007.
Súd prvej inštancie tento návrh svojím uznesením, sp. zn. 11C/25/2007 z 25. júla 2007 zamietol. Na

odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením, sp. zn. 7C/160/2007 z 24. januára 2008 ku žalovaným
1/ a 2/ zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, ku žalovanému 3/ zmenil tak, že tomu do
právoplatného skončenia veci zakázal byt, ktorý bol predmetom dražby vypratať, previesť na iného,
použiťakovkladdoobchodnejspoločnosti,zaťažiťzáložnýmprávomalebovecnýmbremenom,prenajať
a uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve. Vo zvyšku zamietavé uznesenie ku žalovanému taktiež potvrdil.

Žalovaný 3/ si zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie prevzal dňa 30. júla 2007, ku prevodu
vlastníctva bytu na ďalší subjekt pristúpil zmluvou z 19. decembra 2007, ktorej vklad bol do katastra
povolený dňa 22. januára 2008, jeden deň po tom, ako bol návrh na vklad na kataster doručený.
Uznesenie odvolacieho súdu si žalovaný 3/ prevzal dňa 25. februára 2008. Zmluvou z 7. februára 2008bol byt prevedený už ďalším subjektom na žalovanú 4/, v prospech ktorej vklad bol povolený dňa 11.
februára 2008, tri dni po tom, ako bol návrh na vklad na kataster doručený. Byt už nateraz nie je ani vo
vlastníctve žalovanej 4/, ale ďalšieho subjektu. Zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie žalovaní 1/ a

2/ prevzali dňa 30. júla 2007, uznesenie odvolacieho súdu dňa 25. februára 2008.

11. Odvolací súd uviedol, že ako vyplývalo zo záznamu o vyprataní bytu, to uskutočnil žalovaný 1/, v
období od 27. septembra 2007 do 3. októbra 2007. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa žalovaným 1/
informovaná listom z 15. októbra 2007, ktorý si prevzala dňa 22. októbra 2007. V tomto liste bola nielen

informovaná, že ku vyprataniu došlo, ale i o mieste, kde sa tieto veci nachádzajú. V spise týkajúceho
sa neplatnosti dobrovoľnej dražby sa nachádza taktiež podanie žalobkyne z 9. októbra 2007, v ktorom
súdu oznamuje, že bez jej prítomnosti a vedomosti bol jej byt vyprataný a veci sa nachádzajú na
neznámom mieste. Ako príloha žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby bola žalobkyňou predložená aj
notárska zápisnica o jej konaní z 14. júna 2007, D. XXX/XX, D. XXXXX/XX, D. XXXXX/XXXX, rovnako
aj oznámenie o dražbe z 2. mája 2007, v zmysle ktorého bol vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú

vydražením do 15 dní od skončenia dražby.

12. Odvolací súd konštatoval, pokiaľ ide o náhradu škody titulom straty vlastníctva, ktorú žalobkyňa
vyčíslila na sumu 29.920,29Eur, čo predstavuje rozdiel medzi výťažkom dražby bytu, ktorý bol vložený
do notárskej úschovy v sume 43.817,62Eur a sumou 73.737,91Eur, ktorá suma predstavovala trhovú

hodnotu dvojizbového bytu v lokalite Vysoké Tatry v roku 2007, podľa oznámenia D. N. XX. XXXX
XXXX. Žalovaný 1/ v tomto smere poukazoval na to, že žalobkyňa nenamietala cenu bytu určenú
znaleckým posudkom v procese dobrovoľnej dražby, ako i to, že cena určená D. nezodpovedala stavu
bytu. Odvolací súd uviedol, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať ku spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie

súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formálne aplikované bez ohľadu na zmysel a účel
toho - ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Zmyslom a účelom ustanovenia, ktoré priznáva
poškodenému právo na náhradu škody, je zabezpečiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná
majetková ujma (napr. ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 2221/2007).

13. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že pojem škody súdy vykladajú v praxi zhodne so stanoviskom
uverejneným pod č. 55/1971 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk ako ujmu, ktorá nastala v
majetkovejsférepoškodeného;jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochareprezentujemajetkovéhodnoty,
ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Zásadne ide o skutočnú
škodu. Pri určení výšky náhrady škody súdy vychádzajú z ceny v čase poškodenia a nie v čase

rozhodovania (napr. Cpj 10/1983, R 3/1984 NS SR). Žalovaný 1/ síce popieral relevanciu tržnej ceny
bytu určenej NARKS, k svojmu tvrdeniu o jej nesprávnosti však súdu nepredložil dôkaz. K znaleckému
posudku vypracovaného v procese súdmi judikovanej neplatnej dobrovoľnej dražby nemožno prihliadať.
Uviedol, že možno potom uzavrieť, že z jeho strany ide iba o púhe nijako nešpecifikované popretie
správnosti tejto listiny, a to samo o sebe nemôže mať za následok oslabenie jej dôkaznej sily. Odvolací

súd mal potom za to, že je na mieste žalobkyni proti žalovanému 1/ ako súdmi identifikovanému škodcovi
priznať nárok na náhradu škody v dôsledku straty vlastníctva k bytu vo výške 29.920,29Eur, a preto
postupom podľa § 388, § 390 CSP zmenil rozsudok vo zvyšnej časti I. zamietavého výroku tak, že
zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie označenej sumy žalobkyni, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

14. Na rozhodnutie o trovách konania po tom, ako boli strany s touto alternatívou uzrozumené, aplikoval
ust. § 257 CSP a stranám náhradu trov celého konania nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu voči výroku II. a súvisiacemu výroku o náhrade trov

konania podal dovolanie žalovaný 1/. O tomto dovolaní rozhodol dovolací súd svojim uznesením sp.
zn. 1Cdo/244/2021 z 23.05.2023 tak, že rozsudok odvolacieho súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšnej
napadnutej časti zamietavého výroku zmenil tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
29.920,29Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.

16. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že pre autentické porozumenie a
zodpovedanie právnej otázky nastolenej žalovaným 1/ v jeho dovolaní bolo potrebné ju vztiahnuť na
podstatné skutkové okolnosti prípadu - žalobkyňa sa v inom (tomuto konaniu predchádzajúcom) konaníúspešne domohla určenia neplatnosti dražby (rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/125/2007
z 22. februára 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/84/2013 z
24. októbra 2013). Súdy dospeli k záveru o dôvodnosti žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti dražby

z dôvodu, že žalovaný 1/ ako správca bytu nebol subjektom oprávneným na uzatvorenie zmluvy o
vykonaní dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1/ totiž ako správca nedisponoval osobitným splnomocnením od
vlastníkov bytov na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1/ nemal postavenie
ani vlastníka predmetu dražby a ani záložného veriteľa.

17. V následnom (tu posudzovanom spore) sa žalobkyňa (v časti napadnutej dovolaním) domáha
náhrady škody od žalovaného 1/ za ,,stratu vlastníctva (vlastníckeho práva) k bytu“, v dôsledku neplatnej
dobrovoľnej dražby. Odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) považoval žalobu o náhradu škody
za ,,stratu vlastníctva k bytu“ spôsobenú žalovaným 1/ žalobkyni za dôvodnú. Odvolací súd podstatné
dôvody svojho rozhodnutia (stroho) uviedol v bodoch 35. až 39. napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu. Priznanú náhradu škody odôvodnil tým, že žalobkyňa ,,stratila vlastníctvo k bytu“, pričom škoda

bola vyčíslená na sumu 29.920,20 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi výťažkom z dražby bytu, ktorý
bol vložený do notárskej úschovy v sume 43.817,62Eur a sumou 73.737,91Eur, pričom táto suma
predstavovala trhovú hodnotu dvojizbového bytu v lokalite Vysoké Tatry v roku 2007 podľa oznámenia
NARSK (Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska) z 31. júla 2014.

18. Vztiahnuc vyššie uvedenú dovolaciu otázku na zistený skutkový stav a právne posúdenie
odvolacieho súdu je z nej zrejmé, že nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu vzhliada žalovaný
1/ v tom, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil otázku ,,straty vlastníctva bytu“ žalobkyne (z čoho
žalobkyňa vyvodzovala vznik škody) ako jedného z predpokladov pre priznanie finančnej náhrady za
škodu. V tejto súvislosti žalovaný 1/ argumentoval tým, že vo vyššie uvedenom konaní o určenie o

neplatnosti dobrovoľnej dražby (bod 20.) sa žalobkyňa úspešne domohla určenia jej neplatnosti. V
nadväznosti na uvedené, keďže podľa žalovaného 1/ absolútne neplatný právny úkon má tie isté účinky
„akoby sa nikdy nestal“, teda tie isté účinky ako nulitný, neexistentný úkon, mala na základe úspešne
skončeného sporu plné právo vyzvať zapísaného majiteľa k vydaniu bytu a v prípade jeho nesúhlasu
podať žalobu u určenie vlastníckeho práva, v ktorej by musela byť úspešná. Na tom podľa žalovaného

1/ nič nemení ani skutočnosť, že na základe dražby bol ako vlastník zapísaný iný majiteľ.

19. So záverom prezentovaným žalovaným 1/ možno v základných rámcoch súhlasiť. V súčasnosti
platnom znení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách otázku neplatnosti dražby upravuje §
21 zákona. Podľa § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak

súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Nepochybne taký bol aj účinok
úspechu žalobkyne v spore o určenie neplatnosti dražby v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie
pod sp. zn. 11C/125/2007 (spor predchádzajúci posudzovanému sporu). Uvedenému následku určenia
neplatnosti dražby pritom nebráni ani skutočnosť, že toto ustanovenie bolo výslovne inkorporované do
zákona o dobrovoľných dražbách až zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinkami od 1. januára 2008 ako i fakt,

že podľa prechodných ustanovení k zákonu účinných od 1. januára 2008 - dražby, o ktorých vykonaní
bola uzavretá zmluva pred 1. januárom 2008, ako i vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších
predpisov (§ 36a zákona o dobrovoľných dražbách). Napriek tomu, že k dobrovoľnej dražbe došlo pred
1. januárom 2008, súdy o jej neplatnosti právoplatne rozhodli k 16. decembru 2013, nemožno pritom
dospieť k inému rozumnému záveru, ako tomu, že dôsledkom rozhodnutia súdov o určení neplatnosti

dražby bola obnova právneho stavu ku dňu príklepu, a teda k navráteniu vlastníckeho práva žalobkyne.

20. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je - protiprávny úkon; spôsobenie škody;
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou; zavinenie (okrem osobitných prípadov
zodpovednosti špecifikovaných zákonom). Keďže už ako bolo vyššie uvedené v dôsledku určenia

neplatnosti dražby, žalobkyni malo dôjsť k obnove pôvodného právneho stavu - obnove vlastníckeho
práva k bytu, nemožno priznať žalobkyni náhradu škody ,,za stratu vlastníckeho práva k bytu“, tak ako
sa to domáha svojou žalobou.

21. Žalovanému 1/ pritom nemožno pričítať na zodpovednosť skutočnosť, že evidovaný stav nie je v

zhode so skutočným stavom. Ak v dôsledku existencie rozhodnutia súdu o vyhlásení dražby za neplatnú
zanikli účinky príklepu ku dňu príklepu, bolo potrebné konštatovať, že z tohto dôvodu sa vydražiteľ nestal
vlastníkom vydraženého bytu. V prípade prevodu vlastníckeho práva k vydraženému predmetu dražby
z vydražiteľa na ďalšiu osobu sa nemohli stať vlastníkmi bytu ani jeho ďalší nadobúdatelia. Ak napriektomu, že v posudzovanom prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva z vydražiteľa na inú osobu, išlo
o neplatný prevod a nič nebránilo žalobkyni domôcť sa určenia svojho vlastníckeho práva k bytu (čím by
zosúladila evidovaný stav v katastri nehnuteľností so skutočným) a následného vydania bytu, resp. jeho

vypratania. V tejto súvislosti dovolaciemu súdu zostáva tiež len konštatovať, že prípadnou evidenciou
poznámky spornosti (podľa § 21 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách) sa mohli eliminovať aj súdne
spory, ktoré inak musí vlastník predmetu dražby (žalobkyňa) viesť proti ďalším nadobúdateľom predmetu
dražby.

22. Preto podľa dovolacieho súdu v týchto konkrétnych skutkových a právnych súvislostiach v
predmetnomspore,žalobkyninemohlovzniknúťprávonanáhraduškodyzdôvodutzv.„stratyvlastníctva
k bytu“, keď v osobitnom súdnom konaní súd určil neplatnosť dražby týkajúcej sa draženého bytu
žalobkyne.

23. Aj z vyššie uvedeného citovaného ustanovenia upravujúceho neplatnosť dražby (§ 21 ods. 5) je

zrejmé, že jeho účelom je navrátenie do pôvodného stavu a prinavrátenie vlastníctva od vydražiteľa
späť k pôvodnému vlastníkovi. V tomto kontexte si vo všeobecnosti vlastník predmetu dražby, ktorý
úspešne podal žalobu o určenie neplatnosti dražby nemôže od „škodcu“ požadovať náhradu škody
zodpovedajúcu cene veci v dobe jej odňatia vlastníkovi namiesto vydania veci ako náhradu za stratu
vlastníctva veci. Neznamená to, že by si takáto osoba nemohla náhradu škody za neoprávnene

zadržovanú vec nárokovať z iného dôvodu (napr. v prípade ak mala dohodnutý platný nájom veci a
zmluvu nemohla dodržať, a preto jej ušiel zisk a ešte aj bola postihnutá prípadnou majetkovou sankciou
alebo si musela namiesto zadržanej veci vypožičať, resp. prenajať inú vec). Uvažovať o priznaní náhrady
škody ,,za stratu vlastníctva“ podľa dovolacieho súdu možno až v prípade ak by sa jej vydanie stalo
nemožným (napr. vec by následne zanikla alebo sa stratila). V posudzovanom spore však o takúto

eventualitu nejde.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 CSP) si plne vedomý, že jeho úlohovou nie
je polemizovať s názorom vysloveným dovolacím súdom, ale že jeho povinnosťou je tento názor
rešpektovať (§ 455 CSP), uvedomujúc si, že opačný prístup, okrem zákonom prípustných možností

(napr. zmena skutkových zistení, zmena právnej úpravy), by postupne mohol viesť k navodeniu stavu
anarchie v justícii, v intenciách naznačených dovolacím súdom, po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 77 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti

(§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je aj vo zvyšnom zamietavom výroku vecne správny, čím
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

25. Rozhodnutie dovolacieho súdu v tejto veci možno zhrnúť do záveru, že žalobkyňa ako vlastník bytu,
ktorá úspešne podala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže od „škodcu“ požadovať
náhradu škody zodpovedajúcej cene bytu v dobe jeho odňatia namiesto vydania bytu ako náhradu za
stratu vlastníctva bytu, pretože v dôsledku úspešnosti žaloby o určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby

došlo k obnove právneho stavu ku dňu príklepu, teda k navráteniu vlastníckeho práva žalobkyne, teda
vydražiteľ sa nestal vlastníkom bytu, kde v prípade ďalších prevodov tohto bytu, tieto sú neplatné,
a preto následní nadobúdatelia nemohli nadobudnúť vlastníctvo k bytu, kde žalobkyni nič nebránilo
podať určovaciu žalobu o vlastníctvo k tomuto bytu a následne jeho vydaniu, resp. vyprataniu. Uvažovať
o priznaní prípadnej náhrady škody za „stratu vlastníctva“ by bolo možné až v prípade, ak by sa vydanie

bytu stalo nemožným (napr. v dôsledku jeho zániku), kde v súdenej veci o takúto eventualitu nešlo.

26.Porozhodnutídovolaciehosúduodvolacísúdnezaznamenalžiadnureakciustrán(najmäžalobkyne)
naznačujúcu zmenu skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval odklon od názoru vysloveného dovolacímsúdom, t.j. aby vydanie bytu sa stalo nemožným, napr. v dôsledku jeho zániku. Preto nebolo potrebné
nariaďovať ani odvolacie pojednávanie.

27. Podľa § 455 CSP Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

28. Postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru,
vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je

neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty.“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3 Cdo 12/2016.) Právny názor treba vnímať ako názor na aplikáciu práva hmotného i procesného
na rovnaký skutkový stav. Určením záväznosti tohto právneho názoru chce zákon zabrániť tomu, aby
sa súd nedopustil rovnakého právneho omylu ako pôvodne, lebo inak by sa pri čisto kasačnom princípe
teoreticky nikdy nemuselo dospieť k správnemu konečnému riešeniu. Týmto spôsobom sa zároveň
napĺňa úloha dovolacieho súdu ako súdu prieskumného. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v

zrušujúcom rozhodnutí je pre súdy záväzný, pokiaľ nedošlo po zrušení veci v súdnom konaní k zmene
skutkových zistení, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania. Ak dôjde v ďalšom konaní k
zmene skutkového základu veci, z ktorého vychádzal dovolací súd, nemôže sa záväznosť jeho právneho
názoru uplatniť. V takomto prípade je viazanosť názorom dovolacieho súdu obmedzená alebo úplne
zaniká. Nižší súd je preto viazaný právnym názorom dovolacieho súdu len za predpokladu, že sa po

zrušení napadnutého rozhodnutia nezmení skutkový stav natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho
názorudovolaciehosúdu.UvedenézáverypotvrdzujeajrozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.2Cdo
104/2001, uverejneného v časopise Zo súdnej praxe, 2002, pod č. 12., v zmysle ktorého „právny názor
dovolaciehosúduvyslovenývjehozrušujúcomrozsudkuvychádzazurčitéhoskutkovéhozákladu.Tento
skutkový základ sa však môže v konaní nasledujúcom po zrušení napadnutého rozhodnutia dovolacím

súdom zmeniť, napríklad po doplnení dokazovania. Výsledky nového dokazovania však môžu zmeniť
skutkový stav natoľko, že bude vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu na tento nový
skutkový stav. V takom prípade súdy nižšieho stupňa nie sú viazané právnym názorom dovolacieho
súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, a teda nemusia tento právny názor rešpektovať“. Za
tejto situácie sú súdy povinné samostatne posúdiť výsledky dokazovania aj po právnej stránke.

29. V súdenej veci po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu nedošlo k zmene skutkových zistení,
ktoré by boli odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania, a preto na základe všetkých vyššie
uvedených skutočností, konštantnej judikatúry, a rešpektujúc a stotožňujúc sa záväzným názorom
dovolacieho súdu, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vecne

správny i v časti zamietnutia žaloby o náhradu škody titulom straty vlastníctva v sume 29.920,20Eur
a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie aj vo zvyšnej časti výroku
I., ktorým bola zamietnutá žaloba aj o zaplatenie sumy 29.920,29Eur, ako vecne správny potvrdil. I
podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto na

ďalšiu argumentáciu strán, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu
názoru odvolacieho súdu, ktorý vychádzal zo záväzného názoru súdu dovolacieho za nezmeneného
skutkového stavu, nepovažoval odvolací súd za potrené reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Dovolací súd zrušil svojim rozhodnutí iba výrok odvolacieho súdu, ktorým ten čiastočne zmenil

vyhovujúci výrok súdu prvej inštancie. Rozhodnutím dovolacieho súdu neboli dotknuté výroky
odvolacieho súdu o trovách konania. Preto odvolací súd v tomto svojom rozsudku rozhodoval iba
o trovách konania v časti, v ktorej bolo jeho rozhodnutie dovolacím súdom zrušené. Za situácie, že
žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu aj voči žalovanému 1/, kde odvolanie žalobkyne aj voči tejto
časti bolo neúspešné, žalovanému 1/ by patril nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v plnom rozsahu. Rovnako bol žalovaný 1/ úspešný na dovolacom súde so svojim dovolaním,
preto by mu patril nárok aj na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

31. Žalobkyňa však odvolaní upriamila pozornosť na ustanovenie § 257 CSP - poukazujúc na jej
pomery, ako aj okolnosti prejednávanej veci - ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania

opomenul. Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa spravuje zásadou úspechu v
spore. Jediná možnosť prelomenia zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania je vyjadrená v §
257 CSP, pričom už vo formulácii predmetného ustanovenia je expressis verbis vyjadrená požiadavka
výnimočnosti jeho aplikácie v nadväznosti na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.32. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať

stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie
tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch

podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa,
ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax,
dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3
MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky,

či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo,
ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR,
III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri
nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). K

aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť
trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov

dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní
(pozri R24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá
nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácií, ktorá predstavuje
dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba
konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne

nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany
akokoľvek zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný.
Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková
situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na
odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,

pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

33. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci
stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok
ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL.

ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej
aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť
„stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov
konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP
oporu (nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 387/2019, obdobne aj nález Ústavného

súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 153/2018).

34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v priebehu konania viackrát žiadala o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov, pričom pri podaní návrhov vždy predkladala aj vyplnené Tlačivá na dokladovanie
pomerov strany. Uvedené tlačivá preukazovali dokladovanie pomerov na strane žalobkyne v rokoch

2010, 2015 a 2018, pričom z posledného dokladovania pomerov z roku 2018 vyplýva, že žalobkyňa je
vdova, žije v X-XXXXXXX F. J. F., ktorý je v jej vlastníctve, rovnako je vlastníčkou osobného automobilu
(rokvýroby1997),nestarásaoinúosobu,poberástarobnýdôchodokvovýškecca295,30Eurmesačne.
Pravidelné mesačné výdavky predstavujú elektrina 20,- Eur, plyn 6,- Eur, fond služieb 58,54 Eur, fondopráv a údržby 42,33 Eur, internet/TV/mobil/pevná linka priemerne 60,- Eur, lieky priemerne 25,- Eur.
Okrem uvedených výdavkov ročne platí aj povinné zmluvné poistenie na auto vo výške 86,70 Eur.
Aktuálny zostatok na účte v banke deklarovala vo výške 7,- Eur (rovnako aktuálny zostatok na účte vo

výške 7,78 Eur deklarovala aj vo vyplnenom Tlačive o dokladovaní pomerov z roku 2015). Z predošlých
žalobkyňou vyplnených tlačív na dokladovanie pomerov vyplýva, že žalobkyňa sa v rokoch 2004, 2005
a 2007 podrobila operáciám a reoperáciam chrbtice, v dôsledku čoho bola na dlhodobej PN a stratila
tri zamestnania.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd, rovnako ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
za to, že uvedený prípad spĺňa podmienku výnimočnosti, pretože ide o spor v ktorom vystupuje
žalobkyňa, ktorá sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii (vzhľadom na výšku dôchodku, výšku
mesačnýchvýdavkovavýškuzostatkunaúčte),jevdova,ktorávminulostiabsolvovalaniekoľkooperácií
a reoperácií chrbtice v dôsledku ktorých prišla o zamestnania, bola na dlhodobej PN a preto sa dostala aj
do nepriaznivej finančnej situácie, čo sa napokon odrazilo aj na výške priznaného dôchodku. Žalobkyňa

je vlastníčkou X-XXXXXXXX F. nachádzajúceho sa v F. (F. J., v ktorom žije sama, teda aj náklady
na bývanie uhrádza sama. Rovnako je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa je síce vlastníčkou
motorového vozidla, avšak z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že ide o automobil s rokom
výroky 1997, teda ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu ide o 23-ročný automobil.

36. Odvolací súd tiež považuje za potrebné dať do pozornosti samotnú dĺžku konania. Žalobkyňa v
predmetnej veci podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 04.10.2010, teda samotné konanie prebiehalo
na súde cca 13 rokov. V prípade, ak by bola žalobkyňa súdom zaviazaná na zaplatenie náhrady
trov konania žalovanému 1/, vzhľadom na dĺžku predmetného konania možno usúdiť, že by bola v
konečnom dôsledku povinná žalovanému 1/ zaplatiť trovy konania, v takej výške, ktoré by boli značne

vysoké a vzhľadom na je finančnú situáciu, by takéto trovy nemohli byť splatené naraz, ale postupne,
pričom aj s ohľadom na vek žalobkyne (XX L.) je zrejmé, že takéto trovy by splácala niekoľko rokov a
prípadná dočasná alebo dlhšie trvajúcejšia nemožnosť splácania trov by mohla viesť k jej existenčným
problémom.

37. Na strane druhej žalovaný 1/ je živou a zdravou obchodnou spoločnosťou, ktorá podľa údajov
zverejnených na webovej stránke R. nemá dlhy, nedoplatky, nie je ani v konkurze či reštrukturalizácii
a nie sú voči nej evidované pohľadávky štátu, pričom za rok 2022 jej celkové výnosy predstavovali
186.273,- Eur a zisk 21.923,- Eur. Z uvedeného tak vyplýva, že prípadné nepriznanie trov žalovanému
1/ by nemalo na neho zásadnejší dopad.

38. Zohľadňujúc pritom výsledok konania vo veci samej, úspech strán sporu, ako aj situáciu na strane
žalobkyneakoajžalovaného1/,odvolacísúdmázato,žejevsúladesozásadouspravodlivostisúdneho
konania aplikovanie ust. § 257 CSP na predmetný prípad, a teda pre dôvody hodné osobitného zreteľa
nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán. Odvolací súd má tiež za to, že nepriznanie trov

konania výraznejším spôsobom neovplyvní majetkovú situáciu sporových strán a nebude mať na ich
pomery zásadnejší dopad.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).