Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/85/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720203311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6720203311.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu Mgr. Stanislavy Salajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Sárou Tarnóciovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Letecká 238/2, 962 31 Sliač, IČO: 55 033 288, proti žalovaným: I/ A. D.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX C. a II/ F. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.

XXXX/X, XXX XX E., prechodne bytom E. XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení advokátom JUDr.
Ľubomírom Ivanom, IČO: 42 197 821, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o vydanie hnuteľných
vecí, eventuálne o zaplatenie peňažnej náhrady, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 14C/28/2020-391 zo dňa 21. 07. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/28/2020-391 zo dňa 21. 07. 2022 vo výrokoch I., II., IV.
z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalovaní I/ a II/ sú povinní vydať žalobcovi hnuteľné veci:
- zverák šedej farby ovládaný ručnou pákou kruhovým pohybom o rozmeroch dĺžka 20 cm, výška 10
cm, šírka 15 cm,
- zdvihák červenej farby hydraulický s pákou na ovládanie,

-váhado350kgspodstavcomnaváženiesrozmermi100cmx60cmsukazovateľomváhysposuvnými
závažiami,
- sud 600 l laminátový zelenej farby s rozmermi približne 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm,
- sud 600 l laminátový modrej farby s rozmermi 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm,
- šrotovník kovový zelenej farby s výkonom 6 kW,
- miešačka oranžovej farby, 2-3 fúrikovú s objemom bubna 120 l,

- nádrž plastová v koši o objeme 1000 l,
- elektrický pastier (oplôtok na dobytok) čiernej farby (s drôtom o dĺžke približne 3 km na oplotenie
dobytka),
- kontajner na obilie, kovový s rozmermi dĺžka 120 cm, výška 180 cm, šírka 90 cm s objemom 1000 l,
- kuchynská linka bielej farby,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní I/ a II/ sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu
190,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným I/ a

II/ uloženia povinností vydať mu hnuteľné veci: kuchynskú linku hnedej farby, sporák na pevné palivo
bielej farby, sporák na pevné palivo hnedej farby, zverák šedej farby, zdvihák červenej farby, osku nacirkulár čiernej farby, pong – regály kovové šedej farby, satelitný prijímač, parabolu na príjem satelitného
vysielania šedej farby a 2 ks antény, váľandu zo smrekovca, váľandu zo smrekovca, váľandu zelenej
farby, sekretár, nočný stolík spálňový bielej farby, kuchynskú linku bielej farby, práčku, stôl, 2 ks váľandy

s úložným priestorom (manželská posteľ) bielej farby, váľandu bielu, váľandu bielu, 2 ks skrine bielej
farby, váhu do 350 kg, pletivo pozinkované rozmer 120 cm x 20 m, nabíjačku na autobatériu červenej
farby 220 kW, 3 ks kamenné rúry hnedej farby, sud 600 l – laminát zelenej farby, sud 600 l – laminát
modrej farby, šrotovník kovový zelenej farby, miešačku oranžovej farby, nádrž plastovú v koši o objeme
1000 l bielej farby, elektrický pastier (oplôtok na dobytok) čiernej farby, drevo na kúrenie buk guľatina

15 m2, kontajner na obilie, lavicu (červenej farby) a stôl hnedej farby – vonkajšie sedenie (ďalej len
„hnuteľné veci“) eventuálne, pre prípad, že vydanie hnuteľných vecí nebude možné, uloženia povinnosti
žalovaným I/ a II/ zaplatiť mu sumu 2.675,- Eur resp. sumu zodpovedajúcu hodnote hnuteľných vecí,
ktorých vydanie nebude možné. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 03.05.2019
(ďalej len „kúpna zmluva“) uzavretej medzi ním ako predávajúcim a žalovanými I/ a II/ ako kupujúcimi
previedol na žalovaných vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Predmetom kúpnej zmluvy bol aj rodinný

dom, hospodárska budova, garáž, hospodárska budova. Listom zo dňa 19.02.2020 opakovane vyzval
žalovaných na vydanie hnuteľných vecí. Na základe tejto výzvy žalovaní mu umožnili dňa 24.03.2020
v čase od 08.00 hod. do 14.00 hod. vstup do nehnuteľností a odvoz niektorých hnuteľných vecí v jeho
vlastníctve. Niektoré z požadovaných hnuteľných vecí mu však žalovaní odmietajú vydať z dôvodu ich
neexistencie, niektoré z dôvodu, že si ich dňa 24.03.2020 vo vymedzenom časovom intervale nestihol

odviesť. Žalovaní mu nevydali hnuteľné veci špecifikované v žalobnom petite, ich celkovú hodnotu
vyčíslil na sumu 2.675,- Eur. Všetky hnuteľné veci, ktoré požadoval žalobou od žalovaných vydať patria
do jeho výlučného vlastníctva, nachádzajú sa v dispozícii žalovaných, nepredal im žiadne hnuteľné
veci. Poukázal na obsah kúpnych zmlúv. Žalovaní mu tieto hnuteľné veci zadržiavajú neoprávnene
v predaných nehnuteľnostiach. Žiadne doklady o nadobudnutí hnuteľných vecí, ktoré požaduje vydať

nemá, ide o veci staré a to aj niekoľko desiatok rokov, ktoré zakúpil alebo získal mnohokrát z „druhej
ruky“, dokazovať vlastníctvo dokladmi o kúpe logicky nie je reálne. Tieto veci by nemali patriť do
bezpodielového spoluvlastníctva jeho a jeho bývalej manželky i keď je pravdou, že je s ňou v spore o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.
Žalobca doplnil špecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré žalobou požadoval od žalovaných vydať, vo vyjadrení

poukázal na to, že nakoľko. Náhľad na vzniknutú situáciu je potrebné vnímať v rovine širšej, a teda
v rovine podozrenia z podvodného konania žalovaných smerom k nemu, čo malo priamy vplyv na
jeho skutočnú vôľu a zneužitie jeho dôvery. Dal do pozornosti, že boli vyhotovené dve odlišné kúpne
zmluvy, pričom „prvá“ kúpna zmluva je kúpnou zmluvou s obsahom ktorej súhlasil (ďalej „kúpna zmluva
predložená Slovenskej sporiteľni“ alebo „prvá“) a „druhá“ kúpna zmluva s odlišným obsahom, ktorá

bola predložená katastru nehnuteľností zo strany žalovaných (ďalej „kúpna zmluva predložená katastru“
alebo „druhá“) s ktorou nesúhlasil je absolútne neplatná. Nemal vôľu predávať dobytok, stroje a náradia
v rámci kúpnej zmluvy za cenu 35.000,- Eur.

3. Žalovaní uviedli, že považujú žalobu za nedôvodnú, navrhli ju zamietnuť. Žalobca sa ku dňu

01.12.2019 odsťahoval, jeho sťahovanie prebiehalo už letných mesiacov roku 2019, mal dlhý čas zobrať
si všetko, čo chcel a všetko čo mu patrilo. Po definitívnom odsťahovaní žalobcu boli žalobcom vyzvaní
na vydanie ďalších hnuteľných vecí. Na výzvu reagovali tak, že žalobca má možnosť si všetky svoje
hnuteľnéveciprevziaťdňa24.03.2020včaseod08.00hod.do14.00hod.,pričomvtentodeňsažalobca
dostavil, nič mu nebránilo si zobrať čokoľvek z predaných nehnuteľností. Zároveň bol upozornený, že

dňa 24.03.2020 si má vziať všetky hnuteľné veci, ktoré si vziať chce a ktoré mu patria. Popreli hodnotu
hnuteľných vecí, ktorú žalobca uviedol v žalobe, tiež popreli vlastníctvo žalobcu k nim, podľa nich boli
žalobcom v podanej žalobe identifikované veci neurčito. V prípade, ak by žalobca aj hodnoverným
spôsobom preukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v žalobe poukázali na to, že medzi
nimi a žalobcom bola uzatvorená dohoda o tom, že okrem prevádzaných nehnuteľností si ponechajú aj

stroje a náradie a to v hodnote 20.000,- Eur, ktoré dojednanie je uvedené v čl. III. v bode 1. uzatvorenej
kúpnej zmluvy (druhá). Poukázali na to, že žalobca potvrdil, že stroje a náradie predal žalovaným za
20.000,- Eur, zmluva nemusela byť písomná. Žalobca sám navrhol, že v nehnuteľnostiach všetko nechá,
dobytok, stroje a zariadenie okrem obývačky, že on to nepotrebuje, lebo sa sťahuje do bytu. Požadovali
od žalobcu, aby sa to spísalo, žalobca to odmietal. Sám ich previedol po nehnuteľnostiach, poukazoval

im napríklad Stihl-ku, traktory, sečkáreň, šrotovníky, ukázal im zariadenie rodinného domu, vyjadril sa,
že si vezme maximálne dve skrine. Niektoré hnuteľné veci boli zahrnuté do znaleckého posudku, preto
tietokúpilivrámcikúpynehnuteľností,čosatýkaostatnýchhnuteľnýchvecínezahrnutýchdoznaleckého
posudku, u tých súhrnne platí, že nedisponujú ani jednou z týchto hnuteľných vecí a to buď z dôvodu,že žalobca si ich odniesol, resp. boli vyhodené pri vypratávaní rodinného domu. Žalobca bol 24.03.2020
výslovne upozornený, že veci, ktoré si z rodinného domu nezoberie, tak ich vypracú a vyhodia.

4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 123,
§ 126 ods. 1, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca podal voči žalovaným žalobu o ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v zmysle §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď požadoval od žalovaných vydať hnuteľné veci špecifikované

v konaní s tvrdením, že je vlastníkom týchto hnuteľných vecí, ďalej s tvrdením, že žalovaní I/ a II/ mu
tieto hnuteľné veci neoprávnene zadržiavajú, nie sú ochotní mu ich vydať. Žalobca z dôvodu, ak by
žalovaní I/ a II/ už hnuteľné veci v čase rozhodovania súdu nemali v držbe, žiadal eventuálne popri
vydaní hnuteľných vecí aj uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť peňažné čiastky zodpovedajúce cene
jednotlivých hnuteľných vecí podľa špecifikácie v žalobe a to pre prípad, že by už hnuteľné veci žalovaní
I/ a II/ v čase vydania súdneho rozhodnutia nemali v držbe.

6. Žalovaní v konaní popierali vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam špecifikovaným v žalobe,
keď mali za to, že ak by aj žalobca hodnoverným spôsobom preukázal vlastnícke právo k hnuteľným
veciam, alebo k niektorým, že tieto im žalobca predal spolu s nehnuteľnosťami, ktoré od neho kúpili
za kúpnu cenu 20.000,- Eur, keď sa odvolávali na dojednanie v článku III. v bode 1. uzatvorenej

kúpnej zmluvy, datovanej dňom 03.05.2019. V rámci strojov a náradia kúpili od žalobcu hnuteľné
veci: zverák, zdvihák, váhu, laminátové sudy, šrotovník, miešačku, plastovú nádrž, oplôtok na dobytok,
kontajner na obilie (vyjadrenie žalovaných k žalobe zo dňa 28.09.2020 – č.l. 40 až č.l. 41 spisu). Ďalej
v obrane uviedli, že sporáky na pevné palivo a kuchynskú linku bielej farby kúpili v rámci nehnuteľností,
konkrétne rodinného domu, ktorý im žalobca predal kúpnou zmluvou zo dňa 03.05.2019 (č.l. 40 až

č.l. 41 spisu). K ostatným hnuteľným veciam, ktoré žalobca požadoval od nich žalobou vydať uviedli,
že o týchto hnuteľných veciach nemajú žiadnu vedomosť, že s nimi nedisponujú. Žalobca v konaní
uvádzal, že žiadne z týchto hnuteľných vecí žalovaným I/ a II/ nepredal. Kúpna zmluva bola vyhotovená
v dvoch rozdielnych textoch, v jednom predloženom Slovenskej sporiteľni, a.s., v druhom predloženom
príslušnému katastrálnemu úradu s tým, že on podpisoval text kúpnej zmluvy, ktorý bol predložený

Slovenskej sporiteľni, a.s., k hypotekárnemu úveru, ktorý od tohto peňažného ústavu žalovaní čerpali
za účelom uhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti.
Okresný súd v konaní nemal dôvod sa zaoberať ako prejudiciálnou otázkou platnosťou kúpnej zmluvy o
prevode nehnuteľností, keďže žalobca v konaní podal žalobu o ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam, nie k nehnuteľnostiam. Predmetom písomnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností boli len

nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva z čl. II. bodu 1. a bodu 3. kúpnej zmluvy, keď tento článok kúpnej
zmluvy v týchto bodoch je vedený totožne tak v texte kúpnej zmluvy, ktorý bol predložený Slovenskej
sporiteľni, a.s., ako i v texte kúpnej zmluvy, ktorý bol predložený príslušnému katastrálnemu úradu. Z
obsahu kúpnej zmluvy ani z jedného textu nevyplýva, že by predmetom boli hnuteľné veci, keď chýba
akákoľvek ich špecifikácia. Nič na tomto závere nemení skutočnosť, že v písomnej kúpnej zmluve,

ktorá bola predložená príslušnému katastrálnemu úradu je uvedená v čl. III. v bode 1. kúpna cena
aj za „stroje a náradie“ v čiastke 20.000,- Eur, ktorý text tohto článku je v tomto odlišný od článku
III. bodu 1. textu kúpnej zmluvy, ktorý bol predložený Slovenskej sporiteľni, a.s.. Podstatné z hľadiska
sporu je zistenie, že ani jeden text písomnej kúpnej zmluvy pokiaľ ide o predmet zmluvy nevymedzuje
za predmet zmluvy hnuteľné veci. Nič na uvedenom závere nemení skutočnosť, že v texte kúpnej

zmluvy, ktorý bol predložený príslušnému katastrálnemu úradu je uvedená aj kúpna cena za hnuteľné
veci vymedzené ako „stroje a náradie“. V konaní nebola predložená žiadnou zo strán kúpna zmluva
písomne vyhotovená, týkajúca sa hnuteľných vecí. Kúpna zmluva ohľadne hnuteľných vecí z hľadiska
zákonnej úpravy nemusí byť pre svoju platnosť písomná. Žalovaní v konaní tvrdili, že so žalobcom
uzatvorili kúpnu zmluvu aj ohľadne „strojov a náradia“, dokonca žalovaný I/ v konaní tvrdil, že to bolo

aj ohľadne „zariadenia“ rodinného domu a všetkých ostatných nehnuteľností. Žalobca potvrdil tvrdenie
žalovaných len v tom, že sa dohodli na predaji strojov, ktoré však neboli predmetom žaloby. Popieral
tvrdenie žalovaných, že by predal žalovaným zariadenie nehnuteľností, náradie. Nakoľko žalovaní tvrdili,
že niektoré z hnuteľných vecí, ktoré žalobca požadoval žalobou vydať kúpili od žalobcu, boli povinní
v konaní toto tvrdenie preukázať. Na preukázanie svojho tvrdenia nepredložili žiaden dôkaz, preto

nepreukázali svoje tvrdenie, že hnuteľné veci, ktoré žalobca od nich požadoval žalobou vydať, a to
zverák, zdvihák, váhu, laminátové sudy, šrotovník, miešačku, nádrž plastovú v koši, elektrický pastier
(oplôtok na dobytok), kontajner na obilie kúpili od žalobcu ako „náradie a stroje“. V prvotnej obrane ani
nepopreli, že by týmito hnuteľnými vecami nedisponovali. Vyznieva tiež rozporne ich obrana v tom, keďpopierali vlastníctvo žalobcu k týmto vymenovaným hnuteľným veciam na jednej strane, keď na druhej
stranetvrdili,žeichodžalobcukúpili.Neobstojíaniichobrana,žežalobcavžalobeuviedolnedostatočnú
identifikáciu týchto hnuteľných vecí, keďže vo vyjadrení sa presne k týmto hnuteľným veciam vyjadrili,

tvrdili, že sú oni vlastníkmi týchto vymenovaných hnuteľných vecí, nakoľko ich od žalobcu kúpili. Svoje
tvrdenievšaknepreukázali,nepreukázali,žebysožalobcomuzatvorili,čiužpísomnú,aleboústnukúpnu
zmluvu ohľadne týchto hnuteľných vecí. Nepreukázali, že by im žalobca tieto vymenované hnuteľné veci
odovzdal do ich oprávnenej držby. Je nedôvodné tiež žalovanými spochybňovať vlastníctvo žalobcu k
týmto veciam, nakoľko preukazne sa tieto hnuteľné veci nachádzali v nehnuteľnostiach, ktoré žalobca

žalovaným predal, keďže žalovaní potvrdili ich existenciu vo svojom vyjadrení zo dňa 28.09.2020 k
žalobe žalobcu. Spochybňovanie vlastníctva žalobcu k týmto vymenovaným veciam preto zo strany
žalovaných nie je účinné. Na základe týchto zistených skutkových okolností potom okresný súd mal za
to, že je dôvodné vyhovieť žalobe žalobcu o vydanie hnuteľných vecí: zverák, zdvihák, váha, laminátové
sudy, šrotovník, miešačka, plastová nádrž, oplôtok na dobytok a kontajner na obilie. V tomto ohľade
okresný súd poskytol ochranu vlastníckeho práva žalobcovi k týmto hnuteľným veciam a uložil povinnosť

žalovaným žalobcovi tieto hnuteľné veci vydať. Nehodnoverná bola tiež obrana žalovaných, že tieto veci
si žalobca vzal, že oni síce takéto veci majú, ale nie od žalobcu, pretože vo vyjadrení k žalobe uviedli,
že práve takéto veci „kúpili“ od žalobcu.

7. Okresný súd sa ďalej v konaní zaoberal, či je dôvodné vyhovieť žalobe žalobcu i v časti o vydanie

ďalších hnuteľných vecí, sporákov na pevné palivo 2 ks, jeden hnedej farby a jeden bielej farby a
kuchynskej linky bielej farby. Žalovaní k týmto hnuteľným veciam v obrane tvrdili, že tieto hnuteľné
veci kúpili ako súčasť rodinného domu odvolávajúc sa na predložený znalecký posudok. Vo veci je
nepochybné, že sporáky na pevné palivo a kuchynská linka bielej farby sú z hľadiska právneho stavu
samostatné hnuteľné veci spôsobilé byť samostatne predmetom prevodu. Vo veci bolo nepochybné,

že pokiaľ ide o sporáky na pevné palivo a kuchynskú linku bielej farby, ide o samostatné hnuteľné
veci spôsobilé byť samostatne predmetom občianskoprávnych vzťahov, nemožno ich považovať ani za
súčasť rodinného domu v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže môžu byť oddelené od
rodinného domu bez toho, že by sa týmto tento znehodnotil, netvoria ani príslušenstvo rodinného domu v
zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluve o prevode nehnuteľnosti musia byť popri hlavnej

veci uvedené a riadne identifikované tiež veci, ktoré sú jej príslušenstvom. Pokiaľ teda žalovaní I/ a II/
tvrdili, že sporáky na pevné palivo a kuchynskú linku bielej farby kúpili ako „súčasť rodinného domu“
odvolávajúc sa na predložený znalecký posudok, z predložených listinných dôkazov, konkrétne z kúpnej
zmluvy na základe ktorej títo nadobudli vlastnícke právo k predávaným nehnuteľnostiam nevyplýva,
konkrétne zo špecifikácie predmetu zmluvy, že by aj tieto hnuteľné veci, sporáky na pevné palivo a

kuchynská linka bielej farby boli predmetom prevodu ako či už samostatné hnuteľné veci alebo ako tzv.
príslušenstvo predávaného rodinného domu. Žalovaní I/ a II/ nepredložili žiaden dôkaz o nadobudnutí
týchto hnuteľných vecí od žalobcu, keď samotný znalecký posudok, ktorý predložili v konaní týmto
dôkazom nie je. Existenciu týchto hnuteľných vecí žalovaní I/ a II/ nepopreli, žalovaní I/ a II/ disponujú
kuchynskou linkou bielej farby, odmietli ju žalobcovi vydať s tvrdením, že ju kúpili ako súčasť rodinného

domu. Neuniesli dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia, kuchynskou linkou bielej farby disponujú,
táto patrí žalobcovi, preto okresný súd uložil povinnosť žalovaným I/ a II/ vydať žalobcovi i kuchynskú
linku bielej farby bez ohľadu na to, že žalovaní v konaní tvrdili, že túto kuchynskú linku bielej farby
zhodnotili. Ohľadne zhodnotenia nepredložili žiadne dôkazy, nie sú vlastníkmi kuchynskej linky bielej
farby, preto sú povinní ju žalobcovi vydať. Kuchynská linka bielej farby, ako aj 2 ks sporáky na pevné

palivo sa nachádzali v predávaných nehnuteľnostiach, preto bolo nedôvodné spochybňovať vlastníctvo
žalobcu k týmto hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v jeho nehnuteľnostiach, ktoré boli predávané
žalovaným.Pokiaľideo2kssporákov,otýchtožalovanítvrdili,žeich„vyhodili“,žeužsniminedisponujú,
preto sú povinní žalobcovi za tieto poskytnúť peňažnú náhradu spolu v čiastke 120,- Eur, za sporák na
pevné palivo bielej farby 20,- Eur a za sporák na pevné palivo hnedej farby 100,- Eur. Pokiaľ žalovaní

namietali hodnotu hnuteľných vecí v obrane (vyjadrenie žalovaných zo dňa 28.09.2020 k žalobe – č.l.
40 až č.l. 41 spisu), toto popretie okresný súd vyhodnotil za neúčinné v zmysle § 151 ods. 2 CSP
podľa ktorého, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaní na popretie
svojich tvrdení neuviedli žiadne skutkové okolnosti, pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú hodnotu týchto dvoch

hnuteľných vecí.

8. Zo skutkových okolností zistených v konaní ďalej vyplynulo, že v suteréne rodinného domu bola
umiestnená kuchynská linka žalobcu hnedej farby. Táto skutková okolnosť bola preukázaná svedeckýmivýpoveďami C. H. a F. I., ktorí užívali suterén rodinného domu žalobcu do konca júla 2018. Napokon
žalovaný I/ pri výsluchu potvrdil existenciu tejto kuchynskej linky hnedej farby, potvrdil, že pri vypratávaní
rodinného domu túto kuchynskú linku so žalovanou II/ vyhodili. Nakoľko žalobca bol vlastníkom tejto

hnedej kuchynskej linky a nakoľko žalovaní I/ a II/ v čase súdneho rozhodnutia nedisponujú touto
hnedou kuchynskou linkou, okresný súd uložil namiesto povinnosti žalovaným vydať žalobcovi túto
hnedú kuchynskú linku zaplatiť mu za ňu náhradu v čiastke 50,- Eur. Žalovaní síce popreli hodnotu
hnuteľných vecí, ktorú žalobca uviedol u jednotlivých hnuteľných vecí v žalobe, ale toto popretie súd
vyhodnotil v zmysle § 151 CSP za neúčinné.

9. Okresný súd priznal žalobcovi nárok aj na peňažnú náhradu voči žalovaným za 2 stoly, za stôl v I.
nadzemnom podlaží v čiastke 10,- Eur a za stôl – vonkajšie sedenie v čiastke 10,- Eur, spolu v sume 20,-
Eur, keď z výpovede svedka H., i svedkyne I. vyplynulo, že žalobca bol vlastníkom týchto hnuteľných
vecí,žalovanípoprelivšakichexistenciuvčasevydania,pretonebolomožnéuložiťpovinnosťvydaťtieto
dve hnuteľné veci žalobcovi, v tejto časti o ich vydanie žaloba musela byť zamietnutá, ale eventuálne

bola priznaná za tieto dve hnuteľné veci náhrada spolu v čiastke 20,- Eur.

10. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o vydanie ostatných hnuteľných vecí, keď žalovaní
I/ a II/ popreli, že by takéto hnuteľné veci žalobcovi neoprávnene zadržiavali, popreli ich existenciu.
Žalobca v konaní nepreukázal existenciu ostatných hnuteľných vecí jednoznačne a ich neoprávnenú

držbu žalovanými. Svedkovia C. H., F. I., J. A. jednoznačne nepotvrdili existenciu týchto hnuteľných vecí,
ktoré mali patriť žalobcovi. Pokiaľ ide o satelitný prijímač a parabolu na príjem satelitného vysielania
+ 2 antény, žalobca potvrdil, že žalovaným tieto ponechal. Zistené a preukázané skutočnosti nemôžu
zakladať nárok žalobcu na vydanie týchto hnuteľných vecí, ani nárok na priznanie náhrady eventuálne
za ich nevydanie.

11. Okresný súd zamietol žalobu v časti o eventuálne zaplatenie čiastky spolu 1.030,- Eur za hnuteľné
veci: zverák – 50,- Eur, zdvihák – 50,- Eur, kuchynská linka bielej farby – 70,- Eur, váha – 50,- Eur, 2 ks
sudy laminátové – spolu 150,- Eur, šrotovník – 300,- Eur, miešačka – 150,- Eur, nádrž plastová – 50,-
Eur, elektrický pastier – oplôtok na dobytok – 100,- Eur, kontajner na obilie – 60,- Eur a to z dôvodu, že

u týchto hnuteľných vecí okresný súd uložil povinnosť na ich vydanie.

12. Na základe uvedeného potom okresný súd okrem povinnosti žalovaným vydať žalobcovi hnuteľné
veci presne špecifikované vo výroku rozsudku uložil i povinnosť zaplatiť za tie hnuteľné veci, ktoré
nebolo možné vydať žalobcovi peňažnú náhradu spolu v sume 190,- Eur, v prevyšujúcej časti o vydanie

ostatných hnuteľných vecí eventuálne zaplatenie za ne náhrady spolu v čiastke 2.485,- Eur okresný súd
žalobu žalobcu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nevykonal dokazovanie navrhnuté
žalobcom pribratím do konania znalca z odboru „kriminálneho skúmania dokumentov“ na zistenie, či

bolo manipulované s kúpnou zmluvou predloženou do katastra a „celým“ videozáznamom zo dňa
24.03.2020, vykonaním ohliadky na mieste samom a uviedol tiež z akých dôvodov.

14. O nároku strán sporu na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, tak
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s §
362 ods. 1 CSP podali odvolanie žalovaní do výrokov, ktorými súd prvej inštancie žalobe vyhovel, t. j.
výrokov I., II. a do závislého výroku IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
konania. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, resp. zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu

zamietne. Uviedli, že odvolanie podavajú podľa § 365 ods. 1 psím. b), d), f), h) CSP.
Konkrétne odvolatelia namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, je
vnútorne rozporné, nereaguje na časť skutkových zistení, na podstatné tvrdenia s ktorými sa bolo
potrebné vysporiadať, preto nie sú schopní reagovať na skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne
posúdenie veci, keďže toto v napadnutom rozsudku neexistuje.

Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca bol povinný pre úspech v konaní preukázať
vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré požadoval vydať a to, že v čase vydania napadnutého
rozsudku sú tieto v držbe žalovaných. Súd prvej inštancie neuviedol akým spôsobom nadobudol žalobca
vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam a ako preukázal, že sú v držbe žalovaných v časevydania napadnutého rozsudku. Pokiaľ ich súd zaviazal na vydanie hnuteľných vecí, okrem kuchynskej
linky, išlo o stroje alebo náradie, ktoré nie je riadne identifikované, bez tohto ich nie je možné jednotlivo
určiť, a to bez označenia výrobným číslom, číslom štítku a pod. Ide o veci, ktorých bolo vyrobené

nespočetné množstvo kusov. Žalovaní popierali a popierajú držbu uvedených vecí. Žalobca nepredložil
žiadne dôkazy o ich kúpe. Svoje vlastnícke právo sa snažil preukázať jedine svedeckými výpoveďami
svedkov v rozsahu, že podobné hnuteľné veci u neho v držbe svedkovia v minulosti videli. To však
nepreukazuje vlastníctvo konkrétnych hnuteľných vecí. Tiež nie je preukázaná držba týchto hnuteľných
vecí žalovanými, čo sa žalobca nesnažil preukázať žiadnym spôsobom. S uvedeným sa súd prvej

inštanciežiadnymspôsobomnevysporiadal.Súdprvejinštanciepodľaodôvodneniarozsudkuvyhodnotil
ich prvé vyjadrenie vo veci zo dňa 28. 09. 2020 tak, že potvrdili existenciu hnuteľných vecí, ich držbu,
a teda zrejme aj vlastnícke právo žalobcu. Súd prvej inštancie ale opomenul uviesť, že popierali tak
existenciu všetkých hnuteľných vecí s výnimkou kuchynskej linky bielej farby, a teda aj držbu, ako aj
vlastníctvo žalobcu k hnuteľným veciam.
Vo vyjadrení zo dňa 28. 09. 2020 tvrdili, že kúpili od žalobcu niektoré veci spolu s nehnuteľnosťami,

do položky „stroje a zariadenia“ nimi označené veci aj spadajú. Žalobca fakt o dohode o odkúpení
hnuteľných vecí potvrdil. To, že žalobca predával nehnuteľnosti ako gazdovstvo spolu so všetkým
zariadením potvrdil svedok J. A., ktorý uviedol, že žalobca mu uvádzal, že dom predáva so všetkými
strojmi a všetkým zariadením ako celok, ako gazdovstvo, a takto bol napísaný aj inzerát, ktorý svedok
videl. Je teda nepochopiteľné, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa tak nestalo,

keď aj zo samotného znenia kúpnej zmluvy svedeckej výpovedi svedka A. vyplýva opak. Jedine žalobca
tvrdí, že to tak nebolo.
Pokiaľ sa vo vyjadrení vyjadrili k veciam „zverák, zdvihák, oska na cirkulár, pong, regáli, práčka, stôl,
váha, palivové drevo, kuchynská linka hnedej farby, kuchynská linka bielej farby ...“ a pod. vlastnícke
právo žalobcu popierali od začiatku, s čím sa súd nevysporiadal. Pre prípad, že by aj vlastnícke právo

žalobcu bolo preukázané a ak by žalobca preukázal vlastnícke právo k veciam, tak niektoré z hnuteľných
vecí od žalobcu kúpili. Netvrdili, že by ich mali reálne v držbe, uvádzali to preto, že zodpovedali položke
„stroje a náradie“, ktoré podľa kúpnej zmluvy kúpili od žalobcu.
Už na prvom pojednávaní po tom, čo súd prvej inštancie uviedol, že neuznáva ustanovenia kúpnej
zmluvy o nadobudnutí strojov a zariadení, žalovaní popreli existenciu a držbu hnuteľných vecí, ktoré

žalobca požadoval vydať. Nikdy neuviedli, že tieto veci majú, resp. mali v držbe, alebo že tieto existujú.
Kuchynská linka bola súčasťou domu opravili ju a prerobili a je aktuálne úplne inou vecou. K ostatným
veciam popreli držbu, existenciu vecí ako aj vlastnícke právo žalobcu.
Popierali vlastnícke právo žalobcu a jeho aktívnu legitimáciu a to aj vzhľadom na to, že v čase
nadobudnutia uvedených hnuteľných vecí bol žalobca pravdepodobne ženatý a tieto veci preukázateľne

patrili do BSM. Žalobca nepredložil dohodu ani rozsudok o vyporiadaní BSM súd sa teda nevyporiadal
s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.
Žalobca tesne pred konaním druhého pojednávania vo vyjadrení hnuteľnosti špecifikoval tak, že
doslova požadoval vydanie úplne iných hnuteľných vecí ako dovtedy podanou žalobou, pričom súd to
nevyhodnotil ako zmenu žaloby, resp. novú žalobu, ale konanie bez rozhodnutia o novej žalobe viedol

ďalej.
Odvolatelia poukázali na porušenie zásady sudcovskej koncentrácie, keď žalobca navrhol dokazovanie
výsluchom svedka C. H. a F. I., za účelom preukázania svojho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam,
ktoré návrhy mali byť predložené už pri podaní žaloby. Pojednávanie muselo byť z tohto dôvodu
odročené.

Neexistencia hnuteľných vecí a fakt, že ich v držbe nemajú, bola preukázaná výsluchom žalovaného I.,
žalovanej II. a svedka C. K. a videozáznamom. Samotný svedok pán K. potvrdil, že žalobca mal dosť
času zobrať si hnuteľné veci a pri odchode potvrdil, že už si z domu nechce nič vziať. Netvrdil, že mu
bolo odmietnuté niečo zobrať.
Z výpovede svedkov H., I. a A. vyplynulo, že podobné veci ako sú niektoré z tých, ktoré požadoval

žalobca vydať sa nachádzali v dome žalobcu v čase 2 roky predtým, ako nehnuteľnosť kúpili od žalobcu,
resp. pred odsťahovaním žalobcu, už dávno predtým, ako si žalobca svoje nehnuteľnosti vypratával.
Súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol kedy a ako bolo vlastnícke právo žalobcu k týmto veciam
nadobudnuté, nebola preukázaná existencia veci a držba žalovanými. Súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných na zaplatenie náhrady za hnuteľné veci, ktoré podľa súdu prvej inštancie už neexistujú,

pričom z odôvodnenia vyplýva, že súd neuznal žalobcom uvedenú hodnotu týchto vecí. Nie je potom
zrejmé o aký dôkaz súd prvej inštancie oprel hodnotu náhrady hnuteľných vecí, čo súd prvej inštancie
nijako nevysvetlil. Žalovaní hodnotu tvrdenú žalobcom neuznávali a bez predloženia ohodnotenia
hnuteľných vecí ide len o nepodložené tvrdenie žalobcu, na ktoré súd nemôže prihliadnuť. Súd prvejinštancie nesprávne vyhodnotil, pokiaľ uviedol, že ich námietky v zmysle ust. § 151 CSP hodnotí ako
neúčinné. Žalovaní popreli ich hodnotu s tým, že uviedli, že ide o staré, používané a zničené veci, ktoré
hodnotu nemajú. Súd svojvoľne určil hodnotu vecí, súd v súvislosti s týmto nemohol použiť ust. § 151

CSP. Žalovaní namietali aj výrok o náhrade trov konania, ktorý je nesprávny malo byť rozhodnuté podľa
pomeru úspechu a neúspechu strán sporu.

16. Žalobca podaním podaným na poštu dňa 16. 08. 2023 označeným ako vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaných zo dňa 05. 08. 2022 v podstate zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie (č.

l. 345, ktoré bolo podané na súd dňa 02. 05. 2022). Uviedol tiež, že vyjadrenie právnika žalovaných
nemôže považovať za nič iné ako za prejav právnickej nadradenosti nad obyčajným človekom, t.
j žalobcom, ktorého žalovaní klamali. Vypočutím svedka J. A. sa pravdepodobne neosvedčilo nič
prevratné, ten nemal možnosť vedieť, čo všetko vlastní. Nemohol vedieť ani, čo kedy kúpil. Pokiaľ
ide o videozáznam, nemôže byť žiadny technický problém stiahnuť ho z počítača aj keď pokazeného.
Poukázal na trestné konania, pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalovaným predať za

20 000,- stroje a náradie a za 15 000,- dobytok, nemal o takomto texte vedomosť. Nie je pravdou, že
mu žalovaný poskytol sumu 34 000,- Eur.

17. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 ods. 1 CSP po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrário), v rozsahu odvolania

podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu
vád týkajúcich sa procesných podmienok, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v odvolaním napadnutých výrokoch (I., II., IV.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

19. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na ochranu vlastníckeho práva. Žalobou sa
žalobca domáha vydania hnuteľných vecí od žalovaných, eventuálne navrhol pre prípad, že vydanie
veci nebude možné, aby súd rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2.675,-Eur, resp.
sumu zodpovedajúcu hodnote vecí, ktorých vydanie nebude možné.

20. Súd prvej inštancie správne posudzoval vec podľa § 126 OZ. Predpokladom pre úspešnosť žaloby
o vydanie veci je, že:
žalobu podal vlastník (spoluvlastník, príp. iný oprávnený držiteľ),
vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka, tento ju nie je ochotný vydať,
držba veci inou osobou je neoprávnená.

21. V konaní o reivindikačnej žalobe žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať nielen to, že vec mu zadržiava žalovaný neoprávnene, ale aj to, že mu právom patrí právo
držby (v tomto prípade, že mu patrí vlastnícke právo).

22. Úspech reivindikačnej žaloby je podmienený aj tým, že žalovaný má vec v čase vydania rozhodnutia
súdu vo svojej držbe. Pre prípad, že vec žalovaný už nebude mať vec v držbe je vhodné, aby žalobca
z opatrnosti požadoval aj vydanie eventuálneho petitu, a to popri vydaní veci sa domáhal aj zaplatenia
peňažnej čiastky zodpovedajúcej cene veci, ktorú má mať žalovaný neoprávnene v držbe. Je to dôležité
najmä z dôvodu vykonateľnosti prípadného rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorým sa ukladá žalovanému

vydať vec a tento ju v čase núteného výkonu rozhodnutia nebude mať v držbe; nebude totiž vykonateľné.
Dôkazné bremeno na preukázaní zodpovedajúcej hodnoty veci je na žalobcovi.

23. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenie zákona.

24. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, že zistenému skutkovému stavu zodpovedá
úsudok súdu o unesení/neunesení dôkazného bremena a zistenie predpokladov hypotézy
hmotnoprávneho ustanovenia, tak aby bola zrejmá úvaha súdu, na základe ktorej zistil skutkový
stav a tento subsumoval pod normy hmotného práva, ktoré v hypotéze majú také predpoklady, akévyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé ako súd aplikoval
a interpretoval právnu normu. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť podložené skutkovým zistením
(vzťahujúcim sa tak k žalovanému ako aj k žalobcovi) a musí súčasne presvedčivo dokladovať, že tieto

zistenia dovoľujú v konkrétnom prípade záver súdu ktorý prijal.

25. Odvolatelia v odvolaní namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené,
je vnútorne rozporné, nereaguje na časť skutkových zistení, súd sa nevysporiadal s ich podstatnými
tvrdeniami. Namietali, že súd prvej inštancie neuviedol akým spôsobom nadobudol žalobca vlastnícke

právo k predmetným hnuteľným veciam, pričom jeho vlastníctvo popierali, tiež neuviedol ako mal
preukázané, že veci sú v ich držbe a boli v čase vydania napadnutého rozsudku, pričom držbu v konaní
popreli a tiež existenciu hnuteľných vecí, ktoré žalobca požadoval vydať, s výnimkou kuchynskej linky
bielej farby. Namietali tiež, že veci nie sú riadne identifikované. Žalobca svoje vlastnícke právo
preukazoval jedine svedeckými výpoveďami svedkov, z čoho okresný súd zistil, že podobné hnuteľné
veci u žalobcu v držbe svedkovia v minulosti videli. To však nepreukazuje vlastníctvo konkrétnych

hnuteľných vecí. Popierali vlastnícke právo žalobcu a jeho aktívnu legitimáciu, a to aj vzhľadom na to,
že v čase nadobudnutia uvedených hnuteľných vecí bol žalobca pravdepodobne ženatý a tieto veci
preukázateľne patrili do BSM. Žalobca nepredložil dohodu ani rozsudok o vyporiadaní BSM, súd sa teda
nevyporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Namietali tiež, že ich súd prvej inštancie zaviazal
na zaplatenie náhrady za hnuteľné veci, ktoré podľa súdu prevej inštancie už neexistujú. Nie je zrejmé

o aký dôkaz súd prvej inštancie oprel hodnotu hnuteľných vecí. Žalovaní hodnotu tvrdenú žalobcom
neuznávali tvrdili, že ide o staré, používané a zničené veci, ktoré hodnotu nemajú. Súd svojvoľne určil
hodnotu vecí, nemohol použiť ust. § 151 CSP.

26. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania a žalovanými uvedenými

odvolacími dôvodmi, odvolací súd dospel k záveru, že námietka odvolateľov, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie nie je riadne odôvodnené je dôvodná.

27. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť aj
dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma

strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na
spravodlivý súdny proces, pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

28. Po posúdení odvolania, odôvodnenia rozhodnutia ako aj obsahu spisu dospel odvolací súd k

záveru, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva zistenie predpokladov hypotézy aplikovaného
hmotnoprávneho ustanovenia súdom prvej inštancie a odvolacie námietky žalovaných sú dôvodné.

29. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vlastníctvo žalobcu k predmetným hnuteľným veciam je
preukázané, v časti preto, že žalovaní uviedli, že niektoré veci od žalobcu kúpili, a tiež preto, že veci sa

nachádzali v nehnuteľnostiach, ktoré žalobca predal žalovaným, čo mal súd preukázané výpoveďami
svedkov, ktorí uviedli že podobné veci ako sú niektoré z tých, ktoré požadoval žalobca vydať sa
nachádzali v dome žalobcu predtým, ako nehnuteľnosť kúpili od žalobcu.

30. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca tvrdil, že žiadne doklady o nadobudnutí hnuteľných

vecí, ktoré požaduje vydať nemá, tieto veci by nemali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva jeho
a jeho bývalej manželky, i keď je pravdou, že je s ňou v spore o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalobca tvrdil, že nakoľko ide o veci staré a to
aj niekoľko desiatok rokov, ktoré zakúpil alebo získal mnohokrát z „druhej ruky“, potom dokazovať
vlastníctvo dokladmi o kúpe logicky nie je reálne.

31. Odvolací súd udáva, že dôkazné bremeno preukázania vlastníctva vecí, ktoré žalobca žiadal vydať,
resp. žiadal ich náhradu je na žalobcovi. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že v čase nadobudnutia
uvedenýchhnuteľnýchvecíbolžalobcapravdepodobneženatýatietovecipreukázateľnepatrilidoBSM,pričom žalobca nepredložil dohodu ani rozsudok o vyporiadaní BSM, táto sama o sebe nespôsobuje
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd udáva, že každý z bezdpodielových
spoluvlastníkov je samostatne oprávnený na podanie žaloby o vydanie neoprávnene zadržiavanej

veci z bezpodielového spoluvlastníctva, pričom toto oprávnenie má aj v čase, keď bezpodielové
spoluvlastníctvo už zaniklo, ale nebolo vykonané jeho vyporiadanie. Nie je rozhodujúce, či s tým
druhý z manželov súhlasí. Je tomu tak preto, že každému zo spoluvlastníkov patrí právo k celej
veci, obmedzené je len rovnakým právom druhého spoluvlastníka; ak sa bezpodielový spoluvlastník
domáha ochrany vlastníckeho práva k veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nijako tým

druhého spoluvlastníka neobmedzuje, naopak, bráni spoločný majetok proti zásahom tretích osôb
(30Cdo/3745/2009 NS ČR).

32. Odvolací súd udáva, že z bodu 47 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva zistený
skutkový stav, na základe, ktorého okresný súd zistil, že žalovaní nepopierali existenciu vecí zverák,
zdvihák, váhu, laminátové sudy, šrotovník, miešačku, plastovú nádrž, oplôtok na dobytok, kontajner na

obilie, pretože uviedli, že tieto od žalobcu kúpili. Z ich vyjadrenia (k žalobe zo dňa 28.09.2020 – č.l. 40 až
č.l. 41 spisu) tiež vyplýva existencia sporákov na tuhé palivo a kuchynskej linky bielej, o ktorých tvrdili, že
ich kúpili od žalobcu, pričom poukázali na obsah znaleckého posudku, na základe ktorého bola určená
cena nehnuteľností, ktoré kúpili od žalobcu. K ostatným hnuteľným veciam, ktoré žalobca požadoval od
nich vydať uviedli, že o týchto hnuteľných veciach nemajú žiadnu vedomosť, že s nimi nedisponujú.

33. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že sú
vlastníkmi hnuteľných vecí zverák, zdvihák, váhu, laminátové sudy, šrotovník, miešačku, plastovú nádrž,
oplôtok na dobytok, kontajner na obilie, na základe kúpi od žalobcu - na základe kúpnej zmluvy ako
„náradie a stroje“, ktorý záver súd prvej inštancie odôvodnil v bode 48. odôvodnenia. Správny je aj

záver súdu prvej inštancie, že neobstojí obrana žalovaných, že žalobca v žalobe uviedol nedostatočnú
identifikáciu týchto hnuteľných vecí, keďže vo vyjadrení sa presne k týmto hnuteľným veciam vyjadrili,
tvrdili, že sú oni vlastníkmi týchto vymenovaných hnuteľných vecí, nakoľko ich od žalobcu kúpili. Súd
prvej inštancie pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu správne na základe zisteného skutkového stavu
uzavrel, že „je nedôvodné tiež žalovanými spochybňovať vlastníctvo žalobcu k týmto veciam, nakoľko

preukazne sa tieto hnuteľné veci nachádzali v nehnuteľnostiach, ktoré žalobca žalovaným predal, keďže
žalovaní potvrdili ich existenciu vo svojom vyjadrení zo dňa 28.09.2020. Spochybňovanie vlastníctva
žalobcu k týmto vymenovaným veciam preto zo strany žalovaných nie je účinné“ .

34. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé

preukázanie, že hnuteľné veci - zverák, zdvihák, váhu, laminátové sudy, šrotovník, miešačku, plastovú
nádrž, oplôtok na dobytok, kontajner na obilie, v súvislosti s ktorými súd prvej inštancie rozhodol, že ich
žalovaní majú vydať žalobcovi sú a boli v držbe žalovaných v čase vydania rozhodnutia súdom prvej
inštancie, pričom úspech reivindikačnej žaloby je podmienený aj tým, že žalovaný má vec v čase vydania
rozhodnutia súdu vo svojej držbe.

35. Žalovaní v konaní tvrdili, že uvedené veci nemajú v držbe, že neexistujú. Dôkazné bremeno
preukázania tohto predpokladu bolo na žalobcovi. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie
je možné zistiť splnenie uvedeného predpokladu nevyhnutného pre úspech žalobcu v spore. Z obsahu
spisu je zrejmé (č. l. 247), že žalovaní tvrdili, že „ostatné veci, ktoré neboli zahrnuté v znaleckom

posudku, tam súhrne platí, že žalovaní nedisponujú ani jednou z týchto hnuteľných vecí a to buď
z dôvodu, že žalobca si ich z domu buď sám odniesol, alebo o ostatných hnuteľných veciach nemajú
žalovaní žiadnu vedomosť, resp. boli vyhodené pri vypratávaní rodinného domu“. Žalovaní teda tvrdili,
že vecami nedisponujú a nemôžu ich žalobcovi vydať. Na č. l. 259 žalovaní tvrdili, že zverák šedej farby
a zdvihák červenej farby si žalobca zobral, oni majú svoj zverák a svoj zdvihák, ktoré podľa popisu

nesedia na veci, ktoré žiada žalobca vydať (č. l. 260), nechali žalobcu zobrať si šrotovník, IBC kontajnery
a všetko čo chcel, všetky veci, ktoré v dome majú sú ich, žiadne veci zakúpené od žalobcu nemajú.

36. Pokiaľ odvolatelia namietali, že veci nie sú jednoznačne špecifikované, odvolací súd vo všeobecnosti
udáva, že od žalobcu nemožno vždy žiadať, aby vec, ktorej vydania sa domáha, opísal spôsobom, ktorý

by ju odlíšil od všetkých existujúcich vecí rovnakého druhu. Postačí, ak ju popíše všeobecnejšie. Ak by
žalovaný tvrdil, že má v držbe (detencii) viac vecí, ktoré by zodpovedali takto všeobecne špecifikovanej
veci, ohľadom tohto tvrdenia, bolo by dôkazné bremeno na ňom. V prípade, že by v konaní vyšlo najavo,
že to tak skutočne je, musel by žalobca opis vecí spresniť ( 22Cdo 11474/2002 NS ČR)37. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie pokiaľ rozhodol, že žalovaní sú povinní vydať žalobcovi
kuchynská linka bielej farby, túto vo výroku rozhodnutia súd nešpecifikoval v súlade s jej špecifikáciou

uvedenou žalobcom, čo spôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia, keďže z tvrdení žalobcu vyplýva, že
v nehnuteľnosti bolo viac kuchynských liniek (5) a z výpovede svedkyne I. (č.l. 304) vyplýva, že aj
vsuterénekdebývalibola bielakuchynskálinka. Súdprvejinštanciesatiežnevysporiadalvodôvodnení
rozhodnutia riadne s tvrdením žalovaných, že od žalobcu kúpili kuchynskú linku a šporáky v kontexte
s tvrdením žalobcu, že súhlasil s kúpnou zmluvou (predloženou banke, t.j. prvou), pričom z obsahu spisu

vyplýva, že cena predávanej nehnuteľnosti podľa „prvej zmluvy“ bola stanovená na základe znaleckého
posudku, podľa ktorého výška ceny zohľadňovala 3 ks sporákov na tuhé palivo a kuchynskú linku
zmateriálunabazedreva2.75bm.,zčohosajaví,žeúmyslomžalobcubolopredať vcenenehnuteľnosti
aj kuchynskú linku a sporáky. Tiež žalobca v jeho výzvach na vydanie vecí zo 16.01.2020 a 19.02.2020
nežiadalžiadnukuchynskúlinku(pričomžiadalvydaťriadyzkuchyne),žiadalvydať1sporák. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia v potrebnom rozsahu so

skutkovými tvrdeniami strán sporu a s predloženými dôkazmi.

38. Námietka odvolateľov, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrady za hnuteľné
veci, ktoré podľa súdu prvej inštancie už neexistujú, pričom nie je zrejmé o aký dôkaz súd prvej inštancie
oprel hodnotu náhrady hnuteľných vecí je dôvodná a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu

prvej inštancie a jeho vecnú nesprávnosť. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní hodnotu hnuteľných
vecí tvrdenú žalobcom neuznávali, uviedli, že ide o staré, používané a zničené veci, ktoré hodnotu
nemajú. Žalovaní teda popreli tvrdenie žalobcu o ním tvrdenej hodnote vecí, zároveň uviedli, že ide
o staré, používané a zničené veci, ktoré hodnotu nemajú. Okresný súd preto nesprávne aplikoval ust.
§ 151 CSP. Odvolací súd udáva, že žalobca (č.l. 217) uviedol, že ide o veci staré aj niekoľko desiatok

rokov, ktoré zakúpil mnohokrát z druhej ruky. Tiež svedok J. A. uviedol k stavu náradia a strojov, že to
boli všetko staršie stroje, nič nové, z nejakých 70-rokov, nejakých 80-rokov. Svedok C. K., uviedol, že
žalobca nežiadal žiadny dodatočný čas na odnesenie si vecí z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných,
pričom povedal, že sa mu už neoplatí prísť pre ostatné veci. Žalovaný I. uviedol, že sporáky na pevné
palivo boli 3, jeden biely a dva hnedej farby. Jeden hnedej farby si žalobca zobral, bielej farby bol

rozpadnutý, hnedej farby bol v kuchyni v suteréne nepoužiteľný a prehorený, kominári im to zakázali
používať, tak ich vyhodili. O hnedej kuchynskej linke žalovaní tvrdili (č. l. 259), že bola rozožraná
myšami, vyčistili ju a následne vyhodili. Aj v záverečnej reči žalovaní uviedli, že ide o veci vyrobené od
roku 1970 až do roku 1990, t. j. 20 až 40 rokov staré, sú bez akejkoľvek hodnoty. Dôkazné bremeno na
preukázaní hodnoty vecí tvrdenej žalobcom bolo na žalobcovi. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného

súdu nevyplýva ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s uvedenými skutkovými tvrdeniami vo vzťahu
k hodnote sporných vecí.

39. Tiež námietka žalobcov v odvolaní poukazujúca na to, že nie je preukázané na základe výpovedí
svedkov, že niektoré veci sa nachádzali v kupovanej nehnuteľnosti (a teda v ich držbe), keďže svedkovia

uviedli, že podobné veci ako sú niektoré z tých, ktoré požadoval žalobca vydať sa nachádzali v dome
žalobcu v čase 2 roky predtým, ako nehnuteľnosť kúpili od žalobcu je dôvodná , a to napr. pokiaľ ide
o dva stoly - stôl v I. nadzemnom podlaží v čiastke 10,- Eur a stôl – vonkajšie sedenie v čiastke
10,- Eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol na základe, čoho dospel k záveru, že
žalovaní mali uvedené veci v dispozícii a že žalovaným vznikla povinnosť tieto veci vydať, resp. uhradiť

ich hodnotu.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne vec prejedná, v odôvodnení

rozhodnutia sa vyporiada aj s dôvodnými námietkami odvolateľa, pričom bude vychádzať aj z bodov
31. – 39. odôvodnenia tohto rozhodnutia. V súlade s § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia
okresný súd podá výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia, vyporiada sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlí
s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

41. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov
konania.42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).