Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202095
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1321202095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.

Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. B.
C., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, bytom ako
matka, dieťa matky: D. E. F., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XX, H., aktuálne bytom
H. XX, H., zastúpená splnomocnencom: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom, Štefanovičova 12,
Bratislava a otca: I. B. J. C., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom XXXX H. K. H. L. M. N. K. O.,
Canada, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., so sídlom Doležalova 5,
Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,

o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/73/2021-97 zo dňa 31.01.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 39P/73/2021-97 zo dňa 31.01.2023 návrh otca (ohľadne zmeny
spôsobu preberania a odovzdávania maloletého) zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu
trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 36 ods. 1 prvá, druhá
a štvrtá veta, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoR“), § 2 ods. 1 a 2, § 38 ods. 1, § 111 písm. d), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), vecne tým, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/562/2014 – 304 zo dňa 03.12.2015 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/81/2016-336 zo dňa 30.08.2016

(ďalej len „Rozsudok“) v zmysle návrhu otca, ktorým sa domáhal zmeny spôsobu prevzatia a odovzdania
maloletého medzi matkou a otcom tak, že pri ceste maloletého za otcom do Kanady, matka odovzdá
maloletého poverenému pracovníkovi zabezpečujúcemu sprievod dopravy maloletých pasažierov na
príslušnom letisku v Slovenskej republike alebo Rakúsku a otec si maloletého prevezme na
príslušnom letisku v Kanade od povereného pracovníka sprievodu dopravy maloletých pasažierov. Pri
ceste maloletého späť za matkou na Slovensko, otec odovzdá maloletého poverenému pracovníkovi
zabezpečujúcemu sprievod dopravy maloletých pasažierov na príslušnom letisku v Kanade a matka si

maloletého prevezme na príslušnom letisku v Slovenskej republike alebo v Rakúsku od povereného
pracovníka sprievodu dopravy maloletých pasažierov.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k.
37P/113/2009-213 zo dňa 26.01.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
11CoP/113/2010-255 zo dňa 29.06.2010 zverený do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým

je upravený Rozsudkom v každý párny kalendárny rok od prvého dňa jarných prázdnin určených
Ministerstvom školstva SR pre Bratislavský kraj od 08.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do
18.00 hod., v každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.8. od 08.00 hod. do 31.8. do 18.00
hod., v každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin od prvého dňa vianočných prázdnin
od 08.00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin do 18.00 hod., v každý nepárny kalendárny

rok počas veľkonočných sviatkov od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 08.00 hod. do posledného
dňa veľkonočných prázdnin do 18,00 hod., v každý nepárny kalendárny počas letných prázdnin rok
od 01.07. od 08.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. Podľa aktuálnej úpravy si otec maloletého vždy
vyzdvihne a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec
žijúcivKanade,nevyužívavplnomrozsahuupravenýstyk,atozdôvodunemožnostičerpaniadovolenky
a finančných dôvodov. Maloletý sa s otcom stretáva iba počas letných prázdnin, napriek tomu majú

medzi sebou vytvorený blízky vzťah, sú v kontakte prostredníctvom audiovizuálnych aplikácií. Medzi
rodičmi zistil problémy v komunikácii.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca nie je v záujme maloletého. Maloletý vyslovil
svoje obavy i keď neskôr pripustil, že by otcom navrhovaný spôsob v sprievode letušky rád vyskúšal.

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd prihliada na názor maloletého dieťaťa, čo však
neznamená, že rozhodne iba podľa vysloveného názoru maloletého dieťaťa. Matka poukazovala na
riziká spojené s cestovaním maloletého. Nemožno ju nútiť, aby v rozpore so záujmom maloletého
súhlasila s návrhom otca. Súd prvej inštancie prihliadol aj na vek maloletého, ktorý je žiakom základnej
školy, neovláda dokonale francúzsky jazyk. Zohľadnil tiež bezpečnostné riziká a vzdialenosť Kanady.

Za podstatnú považoval aj skutočnosť, že práve otec je ten, ktorý sa rozhodol žiť v Kanade a aj preto
nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby prispôsobovala čas a čerpala finančné prostriedky za
účelom odovzdania a preberania maloletého v zahraničí. Za sťaženej komunikácie medzi rodičmi sa
totiž na návrh otca, že bude matke hradiť všetky výdavky spojené s realizáciou nemožno spoliehať.
Dodal, že otcom navrhovaný spôsob preberania a odovzdávania maloletého poverenému pracovníkovi

zabezpečujúci sprievod dopravy maloletých pasažierov na príslušnom letisku je neurčitý a ako taký
nevykonateľný a predpokladá rodičovskú dohodu. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na §
52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to v celom rozsahu. Z obsahu vyplýva

odvolací dôvod, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ďalej, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne a neúplne zistil

skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že maloletý sa s otcom túži stretávať, majú
blízky vzťah a aj vzhľadom na jeho vek (14 rokov), jazykovú vybavenosť, nevidí dôvod, aby sa styk
s maloletým neuskutočnil v zmysle návrhu otca. Súd prvej inštancie uviedol, že prihliadol na názor
maloletého, ale sám ho nevypočul. S obavami matky sa maloletý nestotožňuje, matka sa snaží styku
zabrániť, a to bez ohľadu na názor maloletého, či kolízneho opatrovníka, s ktorého názorom vysloveným

na pojednávaní dňa 31.01.2023 sa súd prvej inštancie nevysporiadal. V prípade pochybností ohľadne
nákladov na cestovanie maloletého mal súd prvej inštancie uložiť otcovi povinnosť hradiť tieto náklady.
Nesúhlasil s neurčitosťou a nevykonateľnosťou otcom navrhovaného petitu, keď aj v tomto prípade mal
súd prvej inštancie možnosť rozhodnúť odlišne od petitu uvedeného v návrhu. Matka odmieta súdom
predpokladanú rodičovskú dohodu za účelom kompromisu, čím otcovi nezostávalo nič iné, ako podať

predmetný návrh. Súd prvej inštancie povýšil názor matky nad záujem maloletého. Matka namiesto
podporyazdravéhooptimizmukomunikujeneistotu,strachaváhavosť.Navrhol,abyodvolacísúdzmenil
rozsudok tak, že návrhu otca vyhovie.

6. Matka vo vyjadreniach k odvolaniu uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa v plnom

rozsahu stotožňuje. Otec má rodičov vo Francúzsku a preto môže spojiť ich návštevu so stykom
s maloletým, ako tomu bolo v lete 2022. Matka do komunikácie otca s maloletým nezasahuje. Maloletý
má vlastný mobilný telefón, prostredníctvom ktorého je s otcom v kontakte. Otcov prístup považuje za
ľahkovážny. Cestovanie do Kanady by bolo pre maloletého stresujúce. Nikdy necestoval do zahraničiasám. Otec v rámci výsluchu potvrdil, že maloletý francúzsky jazyk dokonale neovláda. Otcov návrh
sleduje jeho vlastný záujem na uľahčení presunov a nie záujem maloletého. Súd na názor maloletého
prihliada, ale nerozhoduje bezpodmienečne v súlade s ním. Pritom maloletý sám vyjadril nerozhodnosť

a nepripravenosť na spôsob asistovaného letu. Kolízny opatrovník sa vzdal možnosti podať odvolanie,
čím len vyjadril svoj súhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Neurčitá a nevykonateľná úprava styku
a spôsobu odovzdávania dieťaťa vyžaduje dohodu rodičov. Poukázala na realizáciu styku počas letných
prázdnin, kedy otec pre pracovné povinnosti vyzdvihol maloletého o týždeň neskôr, následne menil čas,
keďže nestihol prípoj lietadla, čím je preukázané, že pri preprave na tak dlhé vzdialenosti dochádza ku

komplikáciám, zmeškaným letom a neočakávaným posunom. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

7.KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP),pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa
vysporiadal s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v

súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie
súduprvejinštanciepovažujezavecnesprávne.Nazdôrazneniesprávnostizáverovsúduprvejinštancie
odvolací súd dopĺňa nasledovné:

11. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa

zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a narozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 36 ods. 1 prvej, druhej a štvrtej vety ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Z odôvodnenia Rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa už v predmetnom konaní vysporiadal
s obdobným návrhom otca, keďže už v roku 2015 žil v Kanade. Jeho návrh zamietol z dôvodu nízkeho
veku maloletého (6 rokov, 8 mesiacov), nedostatočných schopností komunikovať v cudzom jazyku

a orientovať sa v cudzom prostredí. Prihliadol aj na bezpečnostnú situáciu vo svete, odporúčanie
kolízneho opatrovníka a názor maloletého. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo preto
posúdiť, či došlo k takej zmene okolností, na základe ktorej by vyhodnotil návrh otca ako dôvodný, čím
by došlo k zmene rozsudku ohľadne preberania a odovzdávania maloletého, ktorý by cestoval za otcom
sám, s asistovaným sprievodom tak, ako je špecifikované v odseku 2 tohto rozhodnutia. Predmetom

odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol návrh otca, keďže
od poslednej úpravy k takejto zmene nedošlo.

18. Súd prvej inštancie podľa otca nezohľadnil vek maloletého, ktorý je podstatne starší ako v čase
posledného rozhodovania a schopnosť maloletého komunikovať vo francúzskom jazyku.

19. Vo vzťahu k veku je potrebné jednoznačne uzavrieť, že maloletý je starší, v čase rozhodovania mal
14 rokov. V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých musí súd predovšetkým ustáliť, či sa jedná
o takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. To, že súd prvej
inštancie v pôvodnom konaní zamietol návrh otca (okrem iného) pre nízky vek maloletého neznamená,

že narastajúci vek bude automaticky dôvodom pre zmenu rozhodnutia. Plynutie času je objektívnou
skutočnosťou, ktorú nemožno posudzovať izolovane, ale z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa v zmysle
článku 5 ZoR, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Zákonná úprava neobsahuje ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu
realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých ako

už bolo konštatované vyššie je, že v týchto konaniach sa zohľadňuje predovšetkým záujem maloletého
dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale
zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého. Určenie spôsobu,
akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia
konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov

zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb
maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné
a konkrétne závery „šité na mieru“, pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach
starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva
rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento

vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale aj s ohľadom na in concreto okolnosti
spočívajúce v danosti konkrétneho konania. Teda pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
je pravdaže potrebné zohľadniť podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma
rodičmi, ale rovnako tiež bezpečie dieťaťa a chrániť telesný, duševný a citový vývin maloletého dieťaťa.

20. O znalosti francúzskeho jazyka maloletým sú rozporné tvrdenia rodičov, ale správne matka
maloletéhopoznamenala,žeajsámotecnapojednávaní(dňa14.10.2021)potvrdil,žemaloletýnehovorí
po francúzsky perfektne, ale dohovorí sa. Z uvedeného je možné uzavrieť, že len čiastočná znalosťfrancúzskeho jazyka maloletým naďalej predstavuje určitú, ale nie jedinú prekážku pre navrhovaný
spôsob styku.

21. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na názor maloletého, keďže ho sám
nevypočul.

22. Podľa § 43 ods. 1 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

23. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

24. Právo maloletých detí vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ich týkajú (v rozsahu jeho
schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek ), je ich nepopierateľným právom, avšak v
konečnom dôsledku posúdenie záujmu detí prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory
maloletých detí o tom, čo je pre nich za danej situácie vhodné a čo nie. Nemožno totiž pripustiť, aby

bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletých detí bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v
súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu.

25. Súd prvej inštancie zisťoval názor maloletého nepriamo, prostredníctvom kolízneho opatrovníka dňa
22.06.2021 a 28.11.2022. Druhý pohovor s maloletým navrhol kolízny opatrovník na pojednávaní dňa

27.09.2022, a to vzhľadom na odstup času od posledného pohovoru. Zo zápisnice z pojednávania dňa
31.01.2023 vyplýva, že účastníci pred vyhlásením dokazovania za skončené nemali žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania.

26. Súčasná právna úprava kladie na rovnakú úroveň priame a nepriame zisťovanie názoru dieťaťa. Aj

nepriame zisťovanie názoru dieťaťa je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý v článku 12 ods. 2
uvádza ako alternatívu zistenie názoru dieťaťa prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu
spôsobom, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho
zákonodarstva. Takýmto zástupcom maloletého dieťaťa v konaní je kolízny opatrovník, ktorý zrealizoval
dva pohovory maloletého v jeho domácom prostredí, bez prítomnosti iných osôb. Účastníci tento postup

súdu prvej inštancie ani nevytýkali. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie na názor
maloletého prihliadol (pozri odsek 28 nižšie) a uzavrel, že nerozhodol iba na základe ním vysloveného
názoru. Predmetná odvolacia námietka je preto nedôvodná.

27. Podľa otca, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam ohľadne záujmu maloletého, ktorý

sa vyjadril, že sa túži s otcom stretávať a obavy matky nie sú obavami maloletého.

28. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.06.2021 vyplýva, že maloletý vyjadril obavu z celej
logistickej procedúry, bolo na ňom badateľné, že má z toho celého strach. Uprednostnil variantu,
aby s ním cestoval otec, ktorý je pre neho blízka osoba, na ktorú sa môže v prípade problémov

obrátiť. Cestovanie na tak dlhé vzdialenosti vníma ako fyzicky a psychicky náročné. V správe kolízneho
opatrovníkazodňa30.11.2022sauvádza,žecelásituáciajepremaloletéhopodľajehoslovnerozhodná.
Nevedel, či by zvládol lietanie sám bez pomoci, nevedel by čo robiť, keby let zrušili alebo keby sa stala
nehoda, či došlo by k teroristickému útoku. Vyjadril neistotu aj čo sa týka asistovaného lietania, ale rád by
si to skúsil. Dôležitým kritériom pri posudzovaní záujmu maloletého bol však aj dohľad na jeho fyzický a

psychický stav. Vzhľadom na vyhodnotenie skutočností zistených súdom prvej inštancie, aj odvolací súd
je toho názoru, že cestovanie maloletého lietadlom (aj v sprievode zamestnanca leteckej spoločnosti) by
nateraz nezodpovedalo jeho záujmom. Súd prvej inštancie tiež nemohol zohľadniť prianie maloletého,
ktoré ani nevyslovil, t.j., lietať za otcom v zmysle jeho návrhu a aj táto odvolacia námietka je nedôvodná.
To, že si chcel maloletý vyskúšať takýto spôsob prepravy, neznamená, že si prial spôsob prepravy trvale

zmeniť.

29. Otec vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadnil názor kolízneho opatrovníka.30. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 31.01.2023 uviedol, že maloletý by navrhovaný spôsob rád
raz vyskúšal, má veľmi pozitívny vzťah s otcom a takto by boli udržiavané aj súrodenecké väzby. Podľa
§ 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú je aj sústavná a dôsledná starostlivosť

o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Teda nie kolízny opatrovník, ale
rodičia sú nositeľom rodičovských práv a povinností, ktorí sa v danom prípade podieľajú na zabezpečení
realizácie styku otca s maloletým. Pokiaľ súd dospel k záveru, že otcom navrhovaný spôsob realizácie
styku nezodpovedá záujmu maloletého, nemožno do výkonu týchto rodičovských práv a povinností
autoritatívne zasiahnuť. Navyše, aj kolízny opatrovník uviedol, že maloletý by si tento spôsob prepravy

rád raz vyskúšal, čo opätovne nemožno pričítať v prospech zmeny úpravy styku súdnym rozhodnutím.

31. Podľa otca mal súd prvej inštancie vziať do úvahy skutočnosť, že matka bráni styku otca a nemá
záujem sa dohodnúť na kompromisnom riešení. Súd prvej inštancie tak povýšil názor matky nad záujem
maloletého.

32. Z obsahu spisu nijak nevyplýva, že by matka bránila otcovi v styku s maloletým, resp. že by
používala manipulatívne techniky na ovplyvňovanie jeho názoru. Maloletý sa opakovane vyjadril, že má
otca rád, rád s ním trávi čas, chýba mu, komunikujú prostredníctvom videohovorov, má dobrý vzťah
s rodinou otca a podobne. V správe zo dňa 23.06.2021 kolízny opatrovník zhrnul, že je zrejmé, že vzťah
maloletého k otcovi je pozitívne sýtený aj zo strany matky, ktorá ho vedie k úcte a slušnosti k osobe

otca. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že matku nemožno nútiť
ku kompromisnému riešeniu, pokiaľ takéto riešenie nezodpovedá záujmu maloletého.

33. Otec ďalej v odvolaní namietal, že ním navrhovaný petit je vykonateľný a určitý, resp. ak bol súd
prvej inštancie opačného názoru, mal možnosť upraviť ho tak, aby tomu zodpovedal.

34. V prípade, ak dôjde k úprave styku je nevyhnutné, aby bolo toto rozhodnutie dostatočne konkrétne
na to, aby bolo spôsobilým exekučným titulom. V opačnom prípade je vykonateľnosť takéhoto
rozhodnutia nemožná. Súd je povinný zamedziť vydávaniu týchto rozhodnutí, a to najmä v dôsledku
ich formálnej nevykonateľnosti, ako aj pre prípadný rozpor so záujmami maloletého dieťaťa. Ak sa

rodičia rozhodnú uzavrieť dohodu o konkrétnej úprave stretávania, potom z nej musí byť zrejmé: a)
kedy má rodič právo dieťa prevziať určením presného času a dňa tak, aby bol nezameniteľný s iným
dňom, b) kde má rodič právo si dieťa prevziať (na ktorom mieste), c) kedy má rodič povinnosť dieťa
po skončení stretávania odovzdať s určením konkrétneho času a dňa tak, aby bol nezameniteľný s iným
dňom,d)komumárodičpovinnosťposkončenístretávaniadieťaodovzdať,e)naktorommiestemárodič

po skončení stretávania dieťa odovzdať, f) či má druhý rodič povinnosť dieťa na stretávanie riadne
pripraviť, čím potom nemá rozhodnutie na mysli len zbalenie nevyhnutných osobných vecí dieťaťa, ale
aj duševnú prípravu tak, aby sa odovzdanie a prevzatie dieťaťa zaobišlo bez traumatizujúcich emócií
pre dieťa aj ostatné zúčastnené osoby. Tieto podmienky musia byť kumulatívne splnené.

35. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že otcom
navrhovaný spôsob preberania a odovzdávania maloletého je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko nie
možné určiť konkrétny čas predpokladaného príletu/odletu, trasu cesty (prípadné prestupy na letiskách),
či sprievod dopravy maloletých pasažierov na príslušnom letisku, ktorý by maloletého dopravil na miesto
stretnutia s otcom a následne odovzdal matke. Preto ani odvolací súd nemohol pristúpiť k úprave

spôsobu prevzatia a odovzdania maloletého, ktorý by zodpovedal požiadavkám otca a zároveň spĺňal
požiadavku vykonateľnosti a určitosti. Správne uzavrel súd prvej inštancie, že takáto úprava je možná
na základe dohody rodičov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, zohľadňujúc najmä konkrétne okolnosti
týkajúce sa letu, prestupov, sprievodu a fyzického i psychického rozpoloženia maloletého.

36. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP.

37. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienkuúčastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

38. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

39. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).