Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobkyne: A. B., QUANTANA, s miestom podnikania C. D. XXXX/XX,
XXX XX E., IČO: 37 393 448, právne zastúpená: JUDr. Zuzana Šimová PhD., LLM advokátka, so
sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101866238/2022 zo dňa 29.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie žalovaného č. 101866238/2022 zo dňa 29. júna 2022 z r

u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“ alebo

„správca dane“) rozhodnutím č. 101034356/2022 zo dňa 25.04.2022 podľa § 79 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“)žiadostižalobkynedoručenejdňa28.03.2022ovráteniedaňovéhopreplatkunadanizpríjmov
fyzickej osoby za obdobie 2021 nevyhovel a daňový preplatok jej nevrátil.
2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosti žalobkyne o vrátenie
daňového preplatku na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021 vo výške 242,73 Eur
nevyhovuje a žalobkyni tento preplatok nevráti z dôvodu, že bol použitý na úhradu daňového nedoplatku

na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 splatného 08.11.2013 – predpis úroku
z omeškania v zmysle § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový
správny orgán ďalej uviedol, že žalobkyňa dňa 30.01.2018 vstúpila do konkurzu, ktorý bol ukončený dňa
03.05.2018. Poukázal na to, že po zrušení konkurzu neuspokojené daňové nedoplatky, ktoré vznikli do
rozhodujúceho dňa sa stali nevymáhateľnými, avšak nezanikli. Uviedol, že ak správca dane po zrušení
konkurzu podľa IV. časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ako „ZKR“) eviduje daňový preplatok, takýto daňový preplatok je

možné v zmysle ustanovení Daňového poriadku použiť na nevymáhateľný daňový nedoplatok, ktorý je
dotknutý oddlžením a vznikol do rozhodujúceho dňa. Vychádzajúc z ustanovenia § 158 ods. 1 Daňového
poriadku účinného od 01.01.2020 sa daňový nedoplatok na účely osobitného predpisu považuje za istinu
pohľadávky. Prvostupňový správny orgán zároveň zdôraznil, že použitie preplatku na nevymáhateľnýdaňový nedoplatok nie je úkonom vymáhania, ale použitie preplatku je zákonom stanovený postup
správcu dane.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

3. Proti rozhodnutiu správcu dane podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napádala
postup správcu dane pri vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia. Vyjadrila názor, že vyhlásením
a ukončením konkurzu na majetok daňového subjektu vyhláseného Okresným súdom sp. zn.

4Odk/42/2018 zo dňa 23.01.2018 a ukončeného dňa 02.05.2018 bola oddlžená. Žalobkyňa v podanom
odvolaní poukázala na to, že na základe uvedeného správca dane neoprávnene zamietol žiadosť
žalobkyne o vrátenie daňového preplatku. Nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2007 splatný dňa 08.11.2013 vo výške 243,73 Eur je dlhom, ktorý vznikol pred vyhlásením
konkurzu a po ukončení konkurzu je správcom dane nevymáhateľný. Podľa Daňového poriadku ho
nemožno započítať s preplatkom na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2021.

Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací orgán odvolaním
napadnuté rozhodnutie zrušil a požadovaný preplatok na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2021 jej vrátil v požadovanej výške.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101866238/2022 zo dňa 29.06.2022 tak, že

podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101034356/2022
zo dňa 25.04.2022 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane pri
vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal zo zrejmých skutočností. Prejavil stanovisko,
že tým, že bol konkurz na žalobkyňu zrušený, zanikli účinky spojené s vyhlásením konkurzu a preto
sa v danom prípade neaplikovali pravidlá určené v ZKR. V ďalšom konaní bol preto správca dane

povinný postupovať v súlade s vybranými ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný poznamenal,
že po zrušení konkurzu neuspokojené daňové nedoplatky, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa sa
síce stali nevymáhateľné, ale nezanikli. Žalovaný rovnako ako správca dane zdôraznil, že použitie
preplatku na nevymáhateľný daňový nedoplatok nie je úkonom vymáhania. Správca dane pri vrátení
preplatku postupoval podľa § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku a preúčtoval preplatok na čiastočnú

úhradu evidovaného daňového nedoplatku žalobkyne. Tento postup bol v súlade so zákonom a nie
je možné platbu žalobkyni vrátiť. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný odvolaním napadnuté
rozhodnutie správcu dane za zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu. Mal
za to, že jeho vydaním neboli porušené základné práva a rovnako neboli porušené právom chránené
záujmy žalobkyne, ktorej rovnako nebola spôsobená žiadna majetková škoda. Žalovaný ďalej poukázal

na to, že pri rozhodovaní správneho orgánu je pre správcu dane rozhodujúci stav v dobe vydania
preskúmavaného rozhodnutia. To znamená, že skutkový a právny stav je v čase vydania rozhodnutia
pre správny orgán záväzný a rozhodujúci, pričom pri rozhodovaní veci nemôže správny orgán brať
do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vydania rozhodnutia už netrvajú, ako ani
predvídať skutočnosti, ktoré v čase vydania ešte nenastali. Na základe vyššie opísaného skutkového

stavu žalovaný nevidel dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Správna žaloba žalobcu – žalobné body

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu
odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní
považujezanezákonný,atojednakzdôvodu,žezisteniažalovanéhouvedenévnapadnutomrozhodnutí
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z.

Správneho súdneho poriadku), ako i z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku). Žalovaná považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie za
nezákonné okrem vyššie uvedených dôvodov i preto, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo podľa jej názoru nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) zákona č.

162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku).

6. Žalobkyňa má za to, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne, pretože rozhodol
lennazákladeevidenciedaňovýchnedoplatkovžalobkyneanazákladeinformáciezverejnedostupnýchzdrojov o vyhlásení konkurzu a zrušení konkurzu žalovanej, a bez ďalšieho konštatoval, že tým že
bol konkurz na žalobkyňu zrušený, zanikli účinky spojené s vyhlásením konkurzu, a preto sa v danom
prípade neaplikovali pravidlá uvedené v ZKR, a že v ďalšom konaní bol správca dane povinný

postupovať v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Podľa vyjadrenia žalobkyne mal správny
orgán nepochybne okrem vyššie uvedeného zisťovať aj skutočnosti, z akých dôvodov bol zrušený
konkurz žalobkyne, kedy bol konkurz zrušený a takisto bolo potrebné zisťovať, či si správca dane ako
veriteľ žalobkyne, v uvedenom konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky vzniknuté do vyhlásenia
konkurzu, a ak áno, bolo ich potrebné bližšie špecifikovať a rovnako bolo potrebné zistiť a uviesť, či

prípadnéprihlásenépohľadávkysprávcudanebolivkonkurznomkonanízistenéauspokojené.Výsledky
týchto zistení v rozhodnutí tak správcu dane, ako i žalovaného absentovali. Na základe uvedených
skutočností má žalobkyňa za to, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto je napadnuté rozhodnutie zároveň nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, čo je v konečnom dôsledku dôvodom pre jeho zrušenie.
V ďalšom odôvodnení žaloby žalobkyňa poukázala na to, že právne posúdenie veci znamená, že

správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu.
Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí
obsahovaťkonkrétnyodkaznapríslušnýpredpis,zktoréhosprávnyorgánvovýrokovejčastirozhodnutia
vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia,
ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi

skutkovým zistením a právnym posúdením. V kontexte uvedeného žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný
svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov,
neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval
pretože neuviedol ustanovenia právneho predpisu, z ktorých vyplýva, že zrušením konkurzu zanikli
účinky spojené s vyhlásením konkurzu, takisto nešpecifikoval, ktoré účinky mali zrušením konkurzu

zaniknúť. V odôvodnení rozhodnutia absentovalo uvedenie právneho ustanovenia a úvaha použitia
takéhoto právneho ustanovenia, z ktorého by vyplývalo konštatovanie žalovaného, že použitie preplatku
na nevymáhateľný daňový nedoplatok nie je úkonom vymáhania. Žalobkyňa namieta, že nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na
spravodlivý proces garantovaného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy SR a tiež

článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že požiadala správcu dane o vrátenie daňového preplatku aj v roku 2019
za rok 2018 k dani z príjmov fyzickej osoby, avšak správca dane jej žiadosti nevyhovel, následne však
v odvolacom konaní jej správca dane – Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec vyhovel a vydal

rozhodnutie č. 101325223/2019 zo dňa 31.05.2019. Z uvedeného vyplýva, že správca dane v minulosti
vyhovelodvolaniu,ktorébolovdanomčasepodanéztýchistýchprávnychdôvodov,akotomujeivtomto
prípade. Z uvedeného vyplýva, že tu nie je zachovaný princíp právnej istoty, pretože totožný orgán
rozhodol v obdobnej veci odlišným spôsobom.

8. Ďalšou námietkou žalobkyne bola námietka premlčania pohľadávky správcu dane – daňového
nedoplatku, nakoľko daňový nedoplatok sa stal splatný dňa 08.11.2013, t.j. tento daňový nedoplatok sa
stal premlčaným dňom 09.11.2019. Takto premlčanú pohľadávku nie je možné započítať s pohľadávkou
daňového subjektu. Žalobkyňa taktiež uviedla, že je toho názoru, že v prípade spornej pohľadávky sa
jednalo o takú, ktorú bolo možné uspokojiť v konkurze, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla správcovi

dane ešte pred vyhlásením konkurzu, pričom táto pohľadávka, či už bola alebo nebola prihlásená do
konkurzu je voči dlžníkovi nevymáhateľná. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovaného, že právny
úkon vzájomného započítania pohľadávok nie je vymáhaním dlhu. Uvedené by podľa jej presvedčenia
platilo len za okolností, kedy by žiadala započítať svoju pohľadávku s pohľadávkou správcu dane, resp.
by s takýmto započítaním súhlasila. Avšak v danom prípade išlo zo strany správcu dane o jednostranné

započítanie, čo možno považovať za vymáhanie dlhu, čo je v rozpore s § 87 Daňového poriadku.
Záverom svojej žaloby poukázala žalobkyňa i na to, že žalovaný takisto nesprávne právne posúdil merito
veci aj z toho dôvodu, že opomenul skutočnosť, že výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku,
ktoré boli započítané musia v jednotlivom prípade presiahnuť sumu 350,- Eur, čo zohľadnené taktiež
nebolo. V neposlednom rade žalobkyňa poukázala i na to, že žalovaný opomenul uviesť zákonnú

úpravu § 166e ZKR z ktorej vyplýva, že orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu
k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení
od vymáhania pohľadávky.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, duplika žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, ktorá je zároveň aj obsahom
preskúmavaných rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať znášaním trov konania
zo svojho. Podľa jeho názoru žalobkyňa v podanej správnej žalobe neuviedla žiadne také skutočnosti,
ktoré by mali za následok zmenu jeho názoru.

Vyjadrenie žalobkyne k duplike žalovaného, replika žalobcu

10.Naduplikužalovanéhožalobkyňareagovalavtomzmysle,žeuviedla,žetrvánasvojichstanoviskách
a vyjadreniach uvedených v žalobe, ako aj v konaní, ktoré predchádzalo začatiu súdneho konania
a navrhla, aby súd jej žalobe vyhovel.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobkyne

11. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný prejavením názoru, že vo svojom vyjadrení k podanej
správnej žalobe uviedol všetky podstatné skutočnosti tak, aby bolo zrejmé prečo v odvolacom konaní
rozhodol tak, ako je v žalobou napadnutom rozhodnutí uvedené Naďalej sa stotožňuje so svojim

vyjadrením k podanej správnej žalobe a navrhol ju zamietnuť.

Relevantná právna úprava

12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej iba ako „SSP“), v

správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,

c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,

h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.

15. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.18. Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

19. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku účinného do 31.12.2019, daňový nedoplatok zanikne
dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba,
a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate,
ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.

20. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané
po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu
podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva
doručená.

21. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú
daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil
v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný

v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového
nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má
odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

22. Podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník

vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný
účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.

23. Podľa § 87 ods. 1 Daňového poriadku, ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň
má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním

daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a
to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému
dlžníkovi.

24. Podľa § 87 ods. 2 Daňového poriadku, započítať možno len nepremlčané pohľadávky. Výška

pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade
presiahnuť 350 eur.

25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

26. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

27.Podľa§166eods.1ZKR,ooddlženírozhodnesúdvuzneseníovyhláseníkonkurzualebovuznesení
o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze

alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú,
o ktoré dlhy ide.28. Podľa § 166e ods. 4 ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez
námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa
stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania

pohľadávky.

Konanie pred správnym súdom, právne posúdenie veci súdom

29. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom
podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 21.11.2023. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 30.11.2023. Zároveň Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený
zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1.
júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od1. júna 2023

daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne
a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie
pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici
(ďalej iba ako „správny súd“).

30.Správnysúdpo oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal rozsah uplatnených žalobných bodov (§ 134
ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu
jeho vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

31. Preskúmaním súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 18.03.
2022 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A za rok 2021, v ktorom vykázala daňový
preplatok v sume 242,73 Eur a zároveň požiadala o jeho vrátenie.

32. Zároveň správny súd zo súdneho a administratívneho spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica
uznesením sp. zn. 4Odk/42/2018 zo dňa 23.01.2018 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok
žalobkyne, pričom uznesenie súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 20/2018 dňa
29.01.2018 a do funkcie správcu bola ustanovená KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom kancelárie
Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 382 888. Okresný súd Banská Bystrica v bode

V uznesenia oddlžil žalobkyňu tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v danom
konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Následne bol v Obchodnom vestníku č.84/2018 zo dňa 02.05.2018 pod značkou K029160 zverejnený
oznam správcu o zrušení konkurzu žalobkyne z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu.

33. Na úvod prináleží správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami žalobkyne ohľadom
nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov.

34. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho
aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je
potrebnémaťnapamäti,žeodôvodnenierozhodnutiaplníniekoľkofunkcií.Predovšetkýmmápresvedčiť
účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa
jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych

orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie
prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu
opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy
nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia)
preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani

účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu
orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich
práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z toho dôvodu správny akt
obstáť.35. Odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie
správneho orgánu vyžaduje vyššie citované zákonné ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie, v ktorom sa
správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu,
a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti
súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu

a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
36. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyhodnotil
námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov ako dôvodnú. Správny súd považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného nemožno označiť ako presvedčivé. Je strohé a nie je z neho zrejmé, akými
úvahami bol žalovaný vedený pri jeho koncipovaní, rovnako z neho nie je zrejmé aké úvahy ovplyvnili

hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V neposlednom rade
sa žalovaný podľa názoru správneho súdu dostatočne nevyrovnal ani s námietkami žalobkyne a jej
vyjadreniami ohľadom účinkov spojených jednak s vyhlásením konkurzu a následne s jeho zrušením
na pohľadávku, ktorú započítal. Iba skonštatoval, že zrušením konkurzu zanikli účinky spojené s jeho
vyhlásením, a preto nepoužil pravidla určené v ZKR, hoci mu muselo byť zrejmé, že práve náležité

zdôvodnenie toho, prečo aj napriek oddlženiu žalobkyne započítal pohľadávku, ktorá vznikla ešte pred
vyhlásením konkurzu by prispelo k zodpovedaniu tejto hlavnej námietky žalobkyne a tým i k väčšej
preskúmateľnosti vydaného rozhodnutia.

37. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že hoci samotná

nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia spôsobujúca jeho nezákonnosť je dostatočným
predpokladom pre úspešnosť žalobkyňou podanej žalobe, považoval za podstatné vyjadriť sa i k ďalším
nosným žalobkyňou v žalobe obsiahnutým námietkam.

38. Ohľadom námietky žalobkyne, že daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu

v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou správny súd konštatuje, že
z obsahu ustanovenia § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktorý bol účinný do 31.12.2019
skutočne vyplýva, že daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom
vestníku o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených
pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré

neboli uspokojené ani počas skušobného obdobia. V kontexte vyššie uvedeného správny súd poukazuje
na to, že nedoplatok žalobkyne na dani za obdobie roku 2007 bol splatný 08.11.2013, pričom dňom
zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, t.j. dňom 29.01.2018 tento dlh
zanikol.

39. V súvislosti s námietkou premlčania daňového nedoplatku zo strany žalobkyne správny súd ďalej
poznamenáva, že na ňu nemohol prihliadať. Je síce pravdou, že v súlade s ustanovením § 85 ods.
1 Daňového poriadku je právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčané po 6-tich rokoch po
skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, čo v danom prípade splnené je,
keďže daňový nedoplatok za zdaňovacie obdobie 2007 bol splatný dňa 08.11.2013, 6-ročná premlčacia

lehota tak začala plynúť prvým dňom nasledujúceho roka, kedy tento nedoplatok vznikol, t.j. 01.01.2014,
v čoho dôsledku premlčacia doba uplynula 31.12.2019 a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané až v roku 2022, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty, avšak zároveň správny súd
vychádzajúc z ustanovenia § 85 ods. 3 Daňového poriadku z obsahu administratívneho spisu nezistil,
že žalobkyňa správcovi dane túto námietku adresovala. Námietka premlčania bola žalobkyňou prvýkrát

vznesená až v samotnej správnej žalobe.

40. Keďže napadnuté rozhodnutie v nadväznosti na absenciu zákonných predpokladov upravených v §
63ods.5Daňovéhoporiadkuspôsobujejehoobjektívnunezrozumiteľnosťatakéhorozhodnutienespĺňa
elementárne požiadavky kladené na obsahové náležitosti individuálnych správnych aktov, správny súd

po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné, a preto ho podľa §
191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.41. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v súlade so zákonom, zohľadňujúc
vyššie opísané úvahy súdu, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu po vyhodnotení
vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí je povinný uviesť použitie

právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako sa vysporiadal so všetkými
námietkami žalobkyne a s jej vyjadreniami k podkladom rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo
podmienku preskúmateľnosti.

42. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, správny súd jej priznal úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.