Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202143
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1419202143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E.,
zastúpená splnomocnencom Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava,
IČO: 36836460, a F. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, E., zastúpený Ing. Mgr. Jurajom Trokanom,
advokátom, Vajanského 10, Trnava, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do
rozvodu manželstva, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1.

februára 2022, č.k. 13P/96/2019-611, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku I. zveril maloletú A. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vo výroku II. rozhodol, že matka bude zabezpečovať starostlivosť
o maloletú v čase od piatka od 14:00 hod. v párnom kalendárnom týždni nepretržite do piatka v
nepárnom kalendárnom týždni do 14:00 hod. a otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú v čase

od piatka od 14:00 hod. v nepárnom kalendárnom týždni nepretržite do piatka v párnom kalendárnom
týždni do 14:00 hod. Počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok bude otec zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, vždy v mesiaci júl v čase od 01.07. od
08:00 hod. nepretržite do 15.07. do 20:00 hod. a v mesiaci august v čase od 01.08. od 08:00 hod.
nepretržite do 15.08. do 20:00 hod. a matka bude počas letných školských prázdnin každý kalendárny
rok zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, vždy v mesiaci júl v čase
od 15.07. od 20:00 hod. nepretržite do 01.08. do 08:00 hod. a v mesiaci august v od 15.08. od 20:00

hod. nepretržite do 01.09. do 20:00 hod. Počas zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a
vianočných sviatkov bude v párnom kalendárnom roku matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX v čase od 23.12. od 08:00 hod. nepretržite do 25.12. do 19:00
hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť v čase od 25.12. od 19:00 hod. nepretržite
do dňa 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod. a v nepárne kalendárne roky bude
zabezpečovať otec starostlivosť od 23.12. od 08:00 hod. nepretržite do 25.12. do 19:00 hod. a matka
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť v čase od 25.12. od 19:00 hod. nepretržite do dňa 01.01.

nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod., matka bude zabezpečovať v nepárne roky osobnú
starostlivosť v čase od 01.01. od 19:00 hod. nepretržite do posledného dňa zimných školských prázdnin
vyhlásených MŠ SR do 19:00 hod. a v párne roky bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť v
čase od 01.01. od 19:00 hod. nepretržite do posledného dňa zimných školských prázdnin vyhlásenýchMŠ SR do 19:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov a školských prázdnin v párnom kalendárnom roku
bude osobnú starostlivosť o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, zabezpečovať matka vždy od 08:00 hod.
Zeleného štvrtka nepretržite do 19:00 hod. utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku. Počas

veľkonočných sviatkov a školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť
o dieťa zabezpečovať otec vždy od 08:00 hod. Zeleného štvrtka nepretržite do 19:00 hod. utorka
nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku.
Miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je počas školských dní školské zariadenie, ktoré dieťa
navštevuje. V prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom odovzdania a prevzatia

bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Vo výroku III. rozhodol, že otec je povinný, počnúc dňom 12.07.2019,
prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 100 Eur mesačne vždy do
15. dňa toho ktoréto kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky a zročné výživné za obdobie od
12.07.2019 do 31.01.2022 v sume 1 926,84 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo
výške 150 Eur mesačne a to až do splatenia celej sumy zročného výživného. Nezaplatením čo i len
jednej splátky sa stáva zročnou celá zostávajúca časť zročného výživného. V prevyšujúcej časti súd

návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že každý z rodičov
je oprávnený v bežných veciach maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a výrokom V.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že matka návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.07.2019 navrhovala zveriť
maloletú do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné 300 Eur mesačne, neskôr zmenila návrh

a navrhla aj úpravu styku otca s maloletou. Pokiaľ sa týka výživného, poukazovala na nerovnaké
možnosti v starostlivosti o maloletú, ktoré sa prejavili aj v tom, že otec spoločné úspory v sume 97.772
Eur previedol na iný účet, ku ktorému nemala prístup a tiež z jej účtu si previedol ako disponent ako
prostriedky v sume 10.000 Eur, pričom ani k týmto už nemala prístup. Výdavky na dcéru vyčíslila sumou
450 Eur mesačne. Otec s návrhom matky na zverenie maloletej do jej starostlivosti nesúhlasil, navrhol

maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a vyživovaciu povinnosť neupravovať.
Nesúhlasil s vyčíslením nákladov na maloletú. Poukázal na to, že matka býva v dome, v ktorom je
podielovou spoluvlastníčkou spolu so svojou matkou. Jeho príjmové možnosti sa zmenili potom, ako
sa nedokázal uplatniť na trhu práce, nakoľko pre trh bol považovaný za drahú pracovnú silu. Preto
začal s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti ako živnostník, neskôr založil s.r.o.. Poukazoval na

to, že miera straty schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u matky bola upravená zo 75% na 50%,
pričom aj on sám má zdravotné problémy. Spoločné financie previedol na účet z dôvodu ich ochrany,
nakoľko nedôveroval priateľovi matky maloletej. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 28, §
36, § 62, § 65, § 75 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, súd
mal za preukázané, že aktuálne nie je dôvod meniť dva a pol roka rodičmi realizovanú striedavú

osobnú starostlivosť o maloletú. Samotná maloletá pri svojich vyjadreniach nedeklarovala negatívne
výhrady voči samotnej starostlivosti otca. Negatívne ju však ovplyvňuje vzájomný konflikt rodičov, do
ktorého ju rodičia neustále vťahujú. K úprave striedavej osobnej starostlivosti sa priklonil aj opatrovník.
Súd tento model považoval aktuálne pre maloletú za najvhodnejší. Striedanie maloletej súd upravil tak,
aby nebol z dôvodu vzájomnej animozity nevyhnutný pri preberaní kontakt rodičov, preto je preberanie

upravené v školskom zariadení. Pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti otca súd mal preukázané, že
reálne možnosti otca sú vyššie ako možnosti matky a to do takej miery, že odôvodňujú rozhodnutie, aby
otec matke prispieval na výživu maloletej aj počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá
je po celý čas, odkedy rodičia spolu nežijú, v striedavej starostlivosti. V konaní nebolo medzi rodičmi
sporné, že jej oprávnené výdavky uspokojuje ten rodič, u ktorého sa maloletá aktuálne nachádza. Preto

súd náklady matky na stravu pre maloletú vo výške 210 Eur považoval za neprimerané. Vychádzal
pritom zo skutočnosti, že polovicu mesiaca sa maloletá stravuje u otca, podobne to platí aj pre ostatné
výdavky. Súd napokon ustálil výšku oprávnených potrieb maloletej v sume cca 600 Eur mesačne a to
aj vychádzajúc z možností oboch rodičov, skutočnosti, že reálne možnosti otca sú lepšie ako možnosti
matky (nemá na rozdiel od matky zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť). Ak teda otec môže

pokrývať reálne potreby maloletej počas obdobia v ktorom má maloletú v starostlivosti, zodpovedajúce
hodnote 310 Eur mesačne, mal súd za to, že maloletá má právo zdieľať podobnú životnú úroveň ako má
u otca, aj v čase, kedy je v starostlivosti u matky pri rešpektovaní skutočnosti, že vyživovacia povinnosť
zaťažuje aj matku. Možnosti matky sú limitované viacerými skutočnosťami, predovšetkým matka má
zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť na 50%, matka poberá prídavky na maloletú, zároveň

jej otec uhrádza mesačne výživné na manželku vo výške 100 Eur mesačne. Matka do februára 2020
pracovala v spoločnosti A. D. s priemerným čistým mesačným príjmom cca 633 Eur. Následne do
31.05.2020 pracovala v spoločnosti C. B. len dva mesiace z dôvodu pandémie Covid-19. Príjem dosiahla
340 Eur jeden mesiac a 241 Eur druhý mesiac. Následne uzatvorila Dohodu o vykonaní práce sospoločnosťou XXXXXXXX B. kde dosahovala v roku 2020 priemerný mesačný príjem cca 166,5 Eur,
následne okolo 143 Eur mesačne. Invalidný dôchodok poberala pred znížením v mesiaci august 2024
487 Eur mesačne, po znížení vo výške 276,20 Eur mesačne. Otec maloletej aktuálne nemá žiaen príjem,

bola mu medzičasom priznaná právna pomoc ako osobe v materiálnej núdzi. Do 12.05.2020, kedy mu
bola pozastavená živnosť, vykonával činnosť projektového manažéra ako SZČO. V roku 2020 dosiahol
príjem 4.551 Eur pri výdavkoch 2.730 Eur. Je členom a predsedom združenia G. H. B., ktoré nie je podľa
daňového úradu evidované na tomto úrade. Od 28.04.2020 je spoločníkom a konateľom spoločnosti
H., B., ktorá v roku 2020 podľa daňového priznania nemala žiaden príjem, len výdavky v sume 15.769

Eur. Otec sám argumentoval, že dôvodom, pre ktorý si nevie nájsť prácu, je jeho prekvalifikovanosť,
vysoký vek, nutnosť zúčastňovať sa súdnych konaní, resp. zaoberať sa priestupkovými konaniami
v súvislosti s podaniami matky a jej priateľa. Súd ani jeden z dôvodov uvedených otcom nepovažoval
za adekvátny argument pre to, aby otec prakticky od ukončenia živnosti v máji 2020 úplne rezignoval na
zabezpečenie si príjmu prácou, resp. sa venoval podnikateľským aktivitám v rámci ním vlastnenej s.r.o.,
ktorá nedosahuje zisk, ale ani žiaden príjem. Potom aj na výdavky, ktoré použil otec na rozbeh tejto

spoločnosti, je potrebné nazerať ako na výdavky, ktoré otec nemusel nevyhnutne vynaložiť. Z pohľadu
súdu je v možnostiach otca dosahovať príjem zo zamestnania a to aj vo výške priemernej mzdy, ktorá sa
v Bratislavskom kraji pohybuje od 1.500 Eur mesačne brutto. Namiesto zabezpečenia príjmu na úhradu
potrieb tak svojich, ako aj maloletej, otec sám uvádzal, že spoločné prostriedky z BSM, ktoré na konci
roku 2018 poprevádzal na svoje účty, použil prakticky všetky od tohto času na úhradu svojich potrieb,

potrieb maloletej, úhradu rekonštrukcie bytu, na nákup drahej fototechniky, na vytváranie si rezervy
po vypuknutí pandémie – výber 25.000 Eur, pričom matke maloletej luxus tejto finančnej rezervy zo
spoločných prostriedkov nedoprial. Nie je predmetom tohto konania zaoberať sa spôsobom ako rodičia
maloletej naložili s majetkom v BSM. Súd však musí zohľadniť skutočnosť, že otec mal k dispozícii
takmer všetky spoločné prostriedky, ktoré mohol používať na úhradu vlastných potrieb, kým matke dal

k dispozícii len časť z nich. Je potom pochopiteľné, že matka si musela zabezpečiť prostriedky či už
pôžičkami, ktoré musela splácať, alebo výpomocou od priateľa. Súd tak uzavrel, že aj pri realizácii
striedavej osobnej starostlivosti o maloletú je dôvodné, aby sa otec na výžive maloletej podieľal vo vyššej
miere ako matka, pričom pomer podieľania sa na nákladoch maloletej určil vo výške 2/3 otec, a 1/3
matka. Keďže matka sa domáhala vyššej sumy, vo zvyšku návrh zamietol. Pokiaľ ide o zročné výživné za

obdobie od podania návrhu 12.07.2019 do rozhodovania súdu mal otec na výživnom zaplatiť 3.064,60
Eur (30 mesiacov a časť mesiaca júl 2019). Otec uhradil v tomto období 785,76 Eur. Zároveň uhradil
v mesiaci november 2019 40 Eur, v apríli 2020 polovicu zubného ošetreia 15 Eur, v júli 2020 78 Eur,
v auguste 2020 219 Eur, spolu teda uhradil 1.137,76 Eur. Po odpočítaní tejto zohľadnenej sumy od sumy
celkového zročného výživného vznikla otcovi povinnosť uhradiť výsledné zročné výživné 1.926,84 Eur.

Súd, vzhľadom na zistené osobné a majetkové pomery otca, mu povolil tento dlh uhradiť v splátkach
po 150 Eur mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, proti výroku III. podal včas odvolanie otec maloletej.
Namietal výšku a dôvodnosť výživného, ktoré mu súd určil platiť na maloletú, keď súd vôbec nezohľadnil

skutočnosť, že matka ešte v roku 2020 dosahovala hrubý príjem zo zamestnania 1.200 Eur. Tento
príjem už vraj po znížení jej miery invalidity a zlepšenie zdravotného stavu nedosahovala. Súd mal
v takomto prípade vychádzať z predpokladaného príjmu, ktorý matka môže dosiahnuť a len vlastnou
vinou tento príjem nedosahuje. Nie je možné predpokladať, že v lokalite Bratislavského samosprávneho
kraja je problematické nájsť pracovné uplatnenie, keď ide o región s nízkou mierou nezamestnanosti

a najvyššími platmi v rámci SR. Pokiaľ súd posudzoval príjem matky, keď podľa otca matka zavádza
súd v tom smere, že uvádza skresľujúce informácie o svojom pracovnom čase, mal súd rovnako
posúdiť aj aktuálny, prakticky nulový príjem otca. Otec namietal v konaní výšku výdavkov, ktoré matka
vyčíslila, tieto sa v konaní aj preukázali ako nepravdivé. V súvisiacom konaní o rozvod manželstva matka
predložila tabuľku výdavkov na maloletú, kde preukazuje rovnakú výšku výdavkov ako otec. Vzhľadom

na v zásade rovnakú životnú úroveň manželov, nie je dôvod stanovovať výživné na maloletú na žiadnej
zo zúčastnených strán. Otec navrhol zmeniť v časti určenia výživného rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že výživné otcovi sa neurčí alebo alternatívne rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tvrdenie otca v odvolaní, že dosahovala

príjem 1.200 Eur brutto sa nezakladá na pravde, nikdy nebola v predmetnom konaní žiadnym spôsobom
preukázaná. V konaní matka riadne a podrobne zdokladovala svoje príjmy, ako aj skutočnosti, ktoré ju
limitujú pri plnohodnotnom uplatnení sa na trhu práce. Otec je zdravý človek s potrebnou kvalifikáciou,
nejedná sa o objektívne dôvody, ktoré by mu neumožňovali sa po dobu viac ako dvoch rokoch uplatniťna trhu práce. Počas obdobia trvania živnostenského oprávnenia vedel pre rodinu zabezpečiť príjem
viac ako 2.600 Eur a aj v súčasnosti po zastavení živnosti, bez rozumného vysvetlenia a uplatňujúc tak
princíp potencionality príjmov, je potrebné vychádzať z toho, že jeho životná úroveň sa pozastavením

živnosti nezmenila. Má podozrenie, že počas konania zatajoval príjmy. Otec sa v konaní odvolával na
skutočnosť, že mu HR agentúry nie sú schopné nájsť relevantnú pracovnú pozíciu vzhľadom na jeho
značné pracovné skúsenosti a vysokú kvalifikáciu. Matka si dovoľuje upozorniť otca na skutočnosť, že
zákon o rodine ako ani žiadny iný právny predpis platný na území SR nezakotvuje povinnosť rodiča
pracovať v odbore, ktorý vyštudoval, resp. na pozícii, ktorá zodpovedá jeho predstavám. Preto v tomto

smere nemôže obstáť argumentácia otca, že si nemôže nájsť zodpovedajúce zamestnanie, nakoľko je
prekvalifikovaný. Otec má vysokoškolské vzdelanie, je na svoj vek zdravotne v poriadku, nemá závažné
zdravotné problémy obmedzujúce jeho pracovnú spôsobilosť a schopnosť zabezpečiť dostatočný príjem
a rovnako má dlhoročné pracovné skúsenosti na pozícii projektového manažéra, preto si je schopný
nájsť zamestnanie, ktoré by mu zabezpečilo približne aspoň taký príjem, aký mal pred pozastavením
svojej živnosti, t.j. viac ako 2.000 Eur. Otec si pozastavil živnosť bez rozumného vysvetlenia, založil

spoločnosť H. B., v ktorej nemôže uplatniť svoje predchádzajúce pracovné kontakty, ako to sám uviedol
v konaní, nakoľko ide o spoločnosť, ktorá je postavená na novom a jedinečnom technologickom smere
a odlišných princípoch a kódexe. Matka má za to, že otec zmenil zdroj svojho príjmu účelovo s cieľom
skresľovať výšku svojich príjmov a jeho životnej úrovne, hoci je nepochybné, že jeho životná úroveň je
v súčasnosti neporovnateľné, vyššie ako životná úroveň matky. Uplatňujúc princíp potencionality príjmov

je potrebné vychádzať z toho, že povinný má obdobný príjem a jeho životná úroveň sa pozastavením
živnosti nezmenila.

4. Otec vo vyjadrení k postoju matky podal informáciu ohľadom vývoja v rozdelenej rodine. Uviedol,
že matka na mediácii odmietla všetky jeho návrhy, neakceptuje čokoľvek, čo od neho pochádza.

O najlepšom záujme maloletej už rozhodol súd v dvoch konaniach, aj na základe výsluchov maloletej, aj
na základe psychologických správ. Z podania matky a ním doplnených vyjadrení, ani z vývoja situácie
nevyplýva ani žiaden dôvod na zmenu tohto stavu. Matka maloletú manipuluje a marí rozhodnutie súdu,
maloletú nevidel a ani s ňou nekomunikoval už viac ako tri mesiace, keď matka ruší akýkoľvek kontakt.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody
podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65 a § 66 CMP) a dospel

k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania potvrdiť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13P/96/2019 je rozhodnutie
o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, na

čas do rozvodu manželstva rodičov. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou
100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky a zároveň určil zročné
výživné za obdobie od 12.07.2019 do 31.01.2022 v sume 1.926,84 Eur, ktoré povolil otcovi uhradiť
v splátkach po 150 Eur mesačne, a to do splatenia celej sumy zročného výživného a v prevyšujúcej časti

návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamietol a to potom ako maloletú zveril na čas do rozvodu
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že maloletú si budú striedať v týždňových
intervaloch.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,

že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatnených nárokov, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti určenia výživného otca na
maloletú A., pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i správne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikovali

správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnostipotrebné k rozhodnutiu o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej a otec neuviedol v odvolaní
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

8. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa iba nasledovné: Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Obaja prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Schopnosti a možnosti povinného rodiča
nemožno zamieňať s výškou jeho dosahovaných príjmov. Táto nemusí vždy zodpovedať schopnostiam
a možnostiam povinného rodiča. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho

skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti ale i jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Pri striedavej osobnej starostlivosti zákon
nechápe ako pravidlo, že sa výživné neurčí, súd môže rozhodnúť aj inak. Súd je aj v tomto prípade
povinný zistiť si sám všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie a rozhodnúť v záujme dieťaťa. Na
určenie výšky výživného pre dieťa v striedavej starostlivosti majú vplyv všetky faktory a okolnosti ako

pri určovaní výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Po ustálení potrieb dieťaťa môže súd
rozhodnúť o tom, v akom pomere medzi rodičov plnenie tejto vyživovacej povinnosti rozdelí, pričom
použije kritériá ustanovené v § 65 a nasl. zákona o rodine v pomere vyplývajúcom najmä z možností,
schopností a majetkových pomerov rodičov. Súd prvej inštancie správne zistil schopnosti a možnosti
oboch rodičov, správne následne určil, že je dôvodné výživné otcovi určiť, keď správne určil aj pomer

pri podieľaní sa na úhrade nákladov dieťaťa, čo aj dostatočne odôvodnil. Obaja rodičia žijú v E., čo
je aj podľa tvrdenia otca v odvolaní región s najnižšou mierou nezamestnanosti a najvyššími platmi,
s možnosťou sa zamestnať, čo ale platí pre oboch rodičov, keď prekvalifikovanosť otca ako dôvod
nemožnosti nájsť si zamestnanie nepovažoval za relevantný, pričom však správne súd zohľadnil,
že matka je invalidná dôchodkyňa a je tak oproti otcovi limitovaná a znevýhodnená v možnostiach

zamestnať sa. Naopak otec je vysokoškolsky vzdelaný, zdravý, práceschopný, v produktívnom veku,
má zo zákona vyživovaciu povinnosť, ktorá je prvoradá a preto odvolací súd považoval výšku výživného
určenú sumou 100 eur za primeranú.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti určenia výživného, určenia zročného výživného a v súvisiacom výroku
o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).