Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202393
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1220202393.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.

Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu
F., D. XXXX/X, zastúpená splnomocnencom: VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 918 225, adresa
sídla Bratislava, Sliezska 9, a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu H., I. C. XXX,
zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Stanislav Ďurica, advokát, adresa sídla Lučenec, M. Rázusa 29,
o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 59P/32/2020 - 974 z 28. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie uložil výchovné potrenie, ktorým rodičom maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX ako i maloletému A. uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude
realizovať v Centre pre deti a rodiny Röntgenova 6, Bratislava, v rozsahu 60 hodín na celú rodinu
po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že presný čas stretnutí a miesto

určí zariadenie po dohode s každým z rodičov (výrok I.), rozhodol, že výchovné opatrenie sa bude
realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, zlepšenia rodičovských kompetencií, zručností,
za účelom psychologického poradenstva maloletému a za účelom realizácie asistovaných stretnutí
otca s maloletým dieťaťom (výrok II.), matke uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na
stretnutiach v čase a mieste, ktoré určí Centrum pre deti a rodiny, Röntgenova 6, Bratislava (výrok III.)
a rozhodol, že po dobu trvania výchovného opatrenia sa dočasne pozastavuje účinnosť rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II. č.k. 59P/168/2016-104 zo dňa 14.06.2017 v časti úpravy styku otca s

maloletým dieťaťom (výrok IV).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 12.08.2022, č.k. 59P/32/2020-848, súd
začal ex offo konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu.

1.2 V konaní mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.06.2017,
č.k. 59P/168/2016-104, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý A. zverený do

osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja
rodičia maloletého, že otec je povinný platiť výživné na maloletého A. v sume 200 eur mesačne, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny mesiac v kalendárnom roku od prvého piatku
v tom ktorom mesiaci od 15.00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa toho ktorého mesiaca do 15.00hod., od tretieho piatku toho ktorého mesiaca od 15.00 hod. do stredy v týždni nasledujúcom po treťom
piatku toho ktorého mesiaca do 17.00 hod., v mesiaci august od pondelka druhého týždňa mesiaca
od 9.00 hod. do nedele tretieho týždňa v auguste do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok počas

veľkonočných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00
hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin
od 15.00 hod. do soboty nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19.00 hod., každý párny rok počas
vianočných sviatkov od 26.12. od 12.00 hod. do 31.12. do 12.00 hod., každý nepárny kalendárny rok
počas vianočných sviatkov od 24.12. od 12.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod., každý nepárny kalendárny

rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do
19.00 hod. s miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa v bydlisku matky.

1.2.1 Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/30/2021-21 z 23.06.2021 bolo rodičom
maloletého a maloletému uložené výchovné opatrenie, ktorým im bola uložená povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu v Občianskom združení TENENET, každému v rozsahu 60 hodín,

po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti predmetného rozhodnutia, za účelom zlepšenia
komunikácie rodičov a zlepšenia rodičovských kompetencií, zručností a za účelom psychologického
poradenstva maloletému. Výchovné opatrenie poskytované maloletému a jeho rodičom formou
odborného poradenstva bolo ukončené na základe uplynutia 6 mesiacov a vyčerpania časovej dotácie.
Výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, nakoľko medzi otcom maloletého a psychologičkou bola

ukončená spolupráca z dôvodu nahrávania si jej osoby, s ktorým nesúhlasila, porušovania dôvery a
nerešpektovania odporúčaní zo strany otca. V správe sa konštatuje, že maloletého A. otec vyhľadáva
takmer každý deň, čo mu je nepríjemné a má za následok, že niekedy nechce ísť von, na ihrisko alebo
na futbalový tréning. Matka je v neustálom strese z toho, ako budú náhodné stretnutia otca maloletého
prebiehať, nakoľko tento je stále odvážnejší, presťahoval sa rovno oproti ich bytovke a provokuje aj ich

priateľov, voči ktorým je vulgárny.

1.2.2 Znalec Mgr. et Mgr. Martin Balko v znaleckom posudku č. 51/2021 zo dňa 25.11.2021
skonštatoval, že z psychologického hľadiska je zrejmé, že maloleté dieťa nemá primárne narušenú
kvalitu citových a emočných väzieb vo vzťahu k otcovi, s ktorým sa dlhodobo a pravidelne stretával

v extenzívnom režime už v predškolskom veku, ale sekundárne je vo vzťahu k otcovi negatívne
ovplyvnený nielen v dôsledku vystavenia konfliktogénnym interakciám rodičov s prítomnými vzájomnými
hostinými a agresívnymi prejavmi, ale určite aj v dôsledku výchovného pôsobenia rezidenčného rodiča,
t.j. matky, ktorá si založila novú rodinu so súčasným manželom, ktorý postupne preberá rodičovskú
rolu otca aj vo vzťahu k maloletému A., čo v otcovi, psychologicky zrozumiteľne, potencuje zvýraznené

defenzívne stratégie, ktoré nie sú, podobne ako zvládacie stratégie matky, dostatočne efektívne a viedli
k eskalácii rodičovských konfliktov a neskôr aj k súčasnej debaklovej situácii. V súčasnej situácii je z
psychologického hľadiska potrebné zamedziť ďalšej destabilizácii rodinného systému prostredníctvom
nariadených psychoterapeutických intervencií, aby sa predišlo nezvratnému narušeniu vzájomných
vzťahov zúčastnených, ako aj vytvoriť priestor pre terapeutické asistované stretávanie maloletého s

otcom a súčasne pomôcť rodičom obnoviť narušenú komunikáciu a kooperáciu, ktorá je v najlepšom
záujme maloletého, ktorý potrebuje cítiť, že obidvaja rodičia si prestanú navzájom prejavovať nenávistné
postoje. Možnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
by mohla z psychologického hľadiska prichádzať do úvahy až v situácii, keď by došlo k opätovnej
stabilizácii rodinnej situácie, obnoveniu individuálneho stretávania maloletého A. s otcom, deeskalácii

rodičovských konfliktov, primeranej rezidenčnej vzdialenosti rodičov, pričom by aj maloletý dokázal
vyjadriť svoje subjektívne prianie po takejto forme starostlivosti rodičov. Znalec Mgr. et Mgr. Martin Balko
na pojednávaní dňa 13.06.2022 uviedol, že sa mu podarilo v rámci vypracovania znaleckého posudku
zrealizovať psychologické vyšetrenie všetkých zúčastnených, matky, otca i dieťaťa. Znalec konštatoval,
že narušený vzťah dieťaťa nebol spôsobený traumatizáciou dieťaťa v dôsledku pôsobenia otca, ale v

dôsledku rodičovského konfliktu. Na prelome rokov 2020/21 došlo k eskalovaniu konfliktov, týkajúcich
sa optimálneho modelu kontaktu otca so synom, ktoré vyvrcholili až k prerušeniu kontaktov dieťaťa a
otca. Každé dieťa reaguje inak na rivalizáciu rodičov a u maloletého to bolo tak, že sa identifikoval viac
s matkou a taktiež došlo aj k nahrádzaniu otca zo strany manžela matky. Pokiaľ ide o znovuobnovenie
vzťahu otca a syna, znalec odporúčal terapeutické intervencie. Mal za to, že rodina potrebuje pomoc

zvonka a uviedol, že si nevie predstaviť, ako by mohli bez takejto intervencie stretnutia otca s dieťaťom
pokračovať. Znalec nezistil, že by odmietanie otca bolo spôsobené nejakou traumatizáciou z minulosti,
mal za to, že ide o rodičovský konflikt.1.2.3 Otec nesúhlasil s tým, aby bola pozastavená účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
14.06.2017, č.k. 59P/168/2016-104 v časti úpravy styku otca s maloletým A.. V súvislosti s návštevami
syna uviedol, že pred školu chodí raz za dva týždne len aby maloletého videl. V TENENET-e nebolo za

pol roka ani jedno stretnutie s maloletým, nakoľko mu to pani I. z TENENET-u neumožnila a vyslovene
povedala, že jej to matka maloletého zakázala. Uviedol, že súhlasí, aby bolo nariadené východné
opatrenie, aby sa so synom mohol stretnúť, chce sa s ním porozprávať aspoň na 5 až 10 min. Následne
nebude musieť chodiť do školy pozrieť sa, ako vôbec maloletý vyzerá.

1.2.4 Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 28.09.2022 uviedla, že v prípade ak súd spolu s
výchovným opatrením nerozhodne o tom, aby v súčasnosti platný rozsudok nebol vykonateľný počas
plynutia výchovného opatrenia, situácia bude eskalovať. Otec už v súčasnosti chodieva pred školu,
kde skanduje s fotografiami, osočuje matku, vykrikuje na rodičov, ktorí vedú deti do školy, že matka
s pánom E. týrajú maloletého A., a píše sťažnosti a správy na všetky orgány zúčastňujúce sa na
procese výchovy maloletého. Táto situácia je pre maloletého, ktorý to veľmi citlivo vníma, neúnosná. Pri

súčasnom nastavení úpravy styku by bolo psychické zdravie maloletého narušené.

1.2.5 Kolízny opatrovník súdu oznámil, že už kontaktovali Centrum pre deti a rodiny BA - Röntgenova
ulica, ktoré uviedlo, že výchovné opatrenie by sa mohlo realizovať v ich zariadení. Rozsah navrhli 60
hodín na celú rodinu, pričom presný čas a miesto určí zariadenie.

1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu sledujúc záujem maloletého dieťaťa uložiť maloletému dieťaťu
a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu podľa § 37
ods. 2 písm. d), § 37 ods. 4 písm. a), § 37 ods. 7 a ods. 8 a čl. 5 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že

je dôvodným nariadiť výchovné opatrenie uložením povinnosti rodičom aj maloletému A. podrobiť sa
odbornému poradenstvu spôsobom, v mieste a v rozsahu uvedenom v rozhodnutí.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že po dôslednom zvážení skutkových okolností
dospel k záveru, že napätie medzi rodičmi, ako aj súčasný postoj maloletého A. ku svojmu otcovi,

nie je možné zmierniť bez intervencie odborníkov. Znalec na základe vykonaného psychologického
vyšetrenia konštatoval, že k narušeniu vzťahu maloletého s otcom došlo v dôsledku rodičovského
konfliktu, pričom zdôraznil potrebu psychoterapeutických intervencií za účelom predídenia nezvratného
narušenia vzájomných vzťahov zúčastnených, ako aj vytvorenia priestoru pre terapeutické asistované
stretávanie maloletého s otcom. Súd preto nariadil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov

a maloletého zúčastniť sa odborného poradenstva, ktoré sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny,
Röntgenova 6, Bratislava, v rozsahu 60 hodín na celú rodinu po dobu 6 mesiacov, ktoré s realizáciou
výchovného opatrenia v ich zariadení súhlasilo. Obaja rodičia s uvedeným opatrením súhlasili, pričom
súd mal jednoznačne za to, že ide o rozhodnutie, ktorého pozitívny dopad bude môcť byť prínosom
vo vzťahu otec - syn, ako aj vo vzájomnom kontakte a komunikácií medzi rodičmi. Výchovné opatrenie

uložené rodičom a maloletému uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/30/2021-21 zo dňa
23.06.2021 nesplnilo svoj účel, je preto nevyhnutné opätovne nariadiť rodine psychoterapeutickú
intervenciu za účelom obnovy narušenej komunikácie a kooperácie. Súd bude priebežne sledovať
účinnosť výchovného opatrenia, najmä vyžiadaním hodnotiacej správy z Centra pre deti a rodiny
Röntgenova, ktorá môže byť i významným dôkazom pri rozhodovaní súdu v konaní vo veci samej.

1.5 Súd zároveň po dobu trvania výchovného opatrenia dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II. č.k. 59P/168/2016-104 zo dňa 14.06.2017 v časti úpravy styku otca s
maloletým dieťaťom, nakoľko dospel k záveru, že je jednoznačne v záujme maloletého, aby styk s
otcom bol po dobu účinnosti výchovného opatrenia obmedzený iba na plánované stretnutia v rámci

nariadeného výchovného opatrenia a pod odborným dohľadom. Zo záverečnej správy Centra pre
deti a rodiny TENENET zo dňa 31.05.2022, ako i z výsluchu účastníkov konania vyplýva, že otec
maloletého vyhľadáva takmer každý deň, čo je pre maloletého ako aj matku stresujúce a vedie ku
konfliktným situáciám medzi rodičmi maloletého. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že narušený vzťah
dieťaťa s otcom je spôsobený aj prítomnými vzájomnými hostinými a agresívnymi prejavmi rodičov.

Pre maloletého je preto v súčasnosti potrebná stabilita pomerov a upokojenie celej situácie. Súd preto
apeluje na otca, aby dodržiaval pokyny a odporúčania odborníkov pracujúcich s maloletým a tým dal
šancu k znovuvybudovaniu vzťahu otca a syna, ktorý bol narušený a obnove dôvery maloletého vo
svojho otca. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil, že v súčasnej dobe je nepopierateľne v záujmedieťaťa, aby sa stretnutia s otcom dočasne realizovali len za prítomnosti odborného pracovníka v rámci
uloženého výchovného opatrenia.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok (výrok
V.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ust. § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“).

2. UznesenienapadolvovýrokochIII.aIV.riadnymavčasnýmodvolanímlenotecmaloletéhosnávrhom

na jeho zmenu vo výroku III., a to tak, že matke bude uložená povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na
spoločných stretnutiach s otcom v čase, ktoré určí Centrum pre deti a rodiny, Röntgenová 6, Bratislava
v priestoroch ich zariadenia a s návrhom na jeho zrušenie vo výroku IV. viniac súd prvej inštancie, že na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne
posúdil [§ 365 písm. f) a h) CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov, ďalej len „CSP“)].

1.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že styk otca s maloletým sa realizoval bez problémov do
decembra 2020, t.j. do doby kedy si otec podal návrh na zmenu úpravu styku z dôvodu, že prestal
pracovať v zahraničí a doposiaľ upravený styk už nebol vyhovujúci, ako aj z dôvodu, že matka podávala
návrhynavydanieneodkladnýchopatrenínazákazpriblíženiasaknejalebokjehosynovina100metrov

a trestné oznámenia. Následne matka prestala rešpektovať rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II
v Bratislave č. k. 59P/168/2016 zo 14.06.2017 v časti úpravy styku otca s maloletým a všemožne sa
snažila otcovi v styku brániť.

1.2 Maloletý je v súčasnej dobe v psychickej nepohode kvôli správaniu jeho matky, ktorá ho na styk

s otcom nepripravuje, ale práve naopak, maloletého ovplyvňuje proti otcovi, zveličuje a dramatizuje
akékoľvek stretnutia so synom, t.j. aj návštevy otca v školskej družine alebo na štadióne pri futbalových
tréningoch , ktoré otec absolvuje len ojedinele a to preto, aby syna aspoň videl a pozdravil. Nenarušenie
vzťahov medzi synom a otcom konštatoval aj súdny znalec, avšak napriek tomu dieťa s otcom nie je
v žiadnom kontakte v dôsledku správania sa matky, ktorá sa takýmto spôsobom otcovi mstí a neberie

ohľad na psychické zdravie dieťaťa a jeho dobro.

1.3 Otec od 26.12.2020 nie je so synom v žiadnom kontakte, nakoľko matka mu syna neodovzdávala
podľa právoplatného rozsudku, okrem jedného spoločného stretnutia u psychologičky pri realizácii
výchovného opatrenia uloženého Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod č. k.

59P/30/2021 z 23.06.2021, ktoré si otec vyslovene vymohol. Stretnutia otca so synom sa totiž
neuskutočňovali a otec sa kontaktoval so psychologičkou len telefonicky, pričom matka všetky stretnutia
absolvovala so synom samostatne bez prítomnosti otca v jej domácom prostredí. V predchádzajúcom
opatrení súdu nebola zabezpečená spoločná komunikácia otca so synom. Otec sa preto obáva, že sa to
stane aj v tomto prípade, nakoľko matka akékoľvek stretnutia jeho a syna bude bez následkov bojkotovať

a syn sa bude otcovi odsudzovať.

2.4 Pokiaľ súd svojím rozhodnutím pozastavil účinnosť úpravy styku rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II č. k. 59 5/168/2016 zo 14.06.2017, v podstate rozhodol o zákaze styku otca so
synom, pričom pre takýto zákaz styku neboli objektívne dôvody. Takéto rozhodnutie otec hodnotí ako

protizákonné, nakoľko neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by mohol súd pozastaviť
účinnosť iného súdneho rozhodnutia. Otec s takýmto rozhodnutím nesúhlasí okrem iného aj z dôvodu,
že matka bude tak, ako v minulosti v synovej základnej škole a všetkým známym a rodičom spolužiakov
tvrdiť, že otec má k vlastnému synovi zakázaný styk a že je nebezpečný a prenasleduje ju. V tejto
súvislosti otec prisľubuje, že počas obdobia šiestich mesiacov počas stretávania sa so synom v centre

pre deti a rodiny v Bratislave si nebude chodiť preberať dieťa podľa právoplatného rozsudku Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 59 P/168/2016, keď mu bude umožnené stretávať sa so synom v Centre aspoň
raz týždenne. Z tohto dôvodu otec žiada súd, aby výslovne matke nariadil v bode III. uznesenia, že
matka je povinná zabezpečiť účasť maloletého na spoločných stretnutiach s otcom dieťaťa. Otec totiž
matku pozná a vie, že táto bude vymýšľať dôvody a vysvetľovať si usmernenia psychológa tak, aby jej

to vyhovovalo a aby zabránila spoločným stretnutiam otca a syna, čo robí už takmer celé 2 roky.

2.5 Otec doposiaľ rešpektoval všetky súdne rozhodnutia, čo však nemožno hovoriť o matke, ktorá od
26.12.2020 nedodržuje rodičovskú dohodu a žiadne rozhodnutie vo veci, zámerne klame a snaží sa otcavytesniť zo synovho života, čo správne konštatoval aj súdny znalec Mgr. et Balko. Podľa názoru otca,
takéto ataky na detskú psychiku môžu mať nezvrátiteľné dôsledky na jeho psychickom vývoji, a preto
je nutné zabezpečiť pravidelnosť a hlavne pokoj pri jeho stretnutiach s otcom, na čo má každé dieťa

nárok a je to v jeho záujme. Otec na syna výživné platí riadne, avšak matka mu v kontakte s ním bráni.
Jej prístup k dieťaťu je prísny a nekompromisný, doma vládne drezúra, synovi boduje rannú prípravu do
školy a upratanie izby, vynucuje si dodržiavanie jeho prísľubu opakovaním otázok s akceleráciou v hlase,
pričom v jej prítomnosti je syn napätý. Pri vrátení syna po realizácii styku bol syn dopredu vystresovaný
- opakovane sa utvrdzoval, že koľko je presne hodín, aby v žiadnom prípade nemeškal. Naopak u otca

bol spokojný a uvoľnený, čo matke od počiatku veľmi vadilo, až styku a stretnutiam zabránila.

3. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie otca považuje za nezmyselné, rozporuplné, keď otec
na jednej strane chce, aby súd výchovné opatrenie nariadil, avšak na druhej strane svojim postupom a
podaniami bojkotuje zlepšenie vzťahov a postupné eliminovanie napätia. Matka vždy plnila nariadené

výchovné opatrenie a od počiatku chcela zmierlivé riešenie veci. Otec robí pravý opak, aj keď uvádza, že
jediné čo chce je stretávanie sa so synom, ale všetky úkony, ktoré robí smerujú práve k opačnému cieľu,
a to psychickej likvidácii syna, matky a celej jej novej rodiny. Matka popiera všetky vyjadrenia otca o
štvaní a osobnej pomste a aj o tom, že bráni otcovi v stretnutiach so synom. Otec nemá žiadnu snahu o
nápravu jeho vzťahu so synom, inak by už dávno konal podľa odporúčaní súdu a kolízneho opatrovníka,

prípadne by sám zašiel za psychológom a opýtal sa ho na možné riešenia veci.

4. Otec vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu matky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého A. nie
je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

6. Predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II je konanie o nariadenie výchovného
opatrenia súdu uložením maloletému A. a jeho rodičom povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu.
Súd prvej inštancie za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, zlepšenia rodičovských kompetencií,
zručností, za účelom psychologického poradenstva maloletému a za účelom realizácie asistovaných

stretnutí otca s maloletým A. nariadil výchovné opatrenie. Predmetom odvolacieho konania je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu, ktorým tento nariadil výchovné opatrenie.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.1 Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len

konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§
387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné:9. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd
uvádza:

Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

9.1 Podľa § 37 ods. 2 písm. d) a ods. 4 písm. a) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd môže výchovným opatrením uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu [ods. 2 písm. d)]. Na zabezpečenie
účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého
dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, súd môže rodičom

dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48,
budúcim osvojiteľom,ktorýmbolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo
poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa
odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom
[ods. 4 písm. a)].

9.2 V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

9.3 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.4 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako právo súdu sledujúc záujem maloletého dieťaťa

uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 4 písm. a), § 37 ods. 7 a ods. 8 a, čl. 5 ZR
(zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa a dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním vo veci
(že maloletý A. nemá primárne narušenú kvalitu citových a emočných väzieb vo vzťahu k otcovi, ale

sekundárne je vo vzťahu k otcovi negatívne ovplyvnený nielen v dôsledku vystavenia konfliktogénnym
interakciám rodičov, ale určite aj v dôsledku výchovného pôsobenia matky, ktorá si založila novú rodinu
so súčasným manželom, ktorý postupne preberá rodičovskú rolu otca aj vo vzťahu k maloletému A.,
čo v otcovi, potencuje zvýraznené defenzívne stratégie, ktoré nie sú, podobne ako zvládacie stratégie
matky, dostatočne efektívne a viedli k eskalácii rodičovských konfliktov a neskôr aj k súčasnej debaklovej

situácii a že v súčasnej situácii je z psychologického hľadiska potrebné zamedziť ďalšej destabilizácii
rodinného systému prostredníctvom nariadených psychoterapeutických intervencií, aby sa predišlo
nezvratnému narušeniu vzájomných vzťahov zúčastnených, ako aj vytvoriť priestor pre terapeutické
asistované stretávanie maloletého s otcom a súčasne pomôcť rodičom obnoviť narušenú komunikáciu a
kooperáciu, ktorá je v najlepšom záujme maloletého, ktorý potrebuje cítiť, že obidvaja rodičia si prestanú

navzájom prejavovať nenávistné postoje a napokon, že napätie medzi rodičmi, ako aj súčasný postoj
maloletého A. ku svojmu otcovi, nie je možné zmierniť bez intervencie odborníkov) je dôvodným nariadiť
výchovné opatrenie uložením povinnosti rodičom aj maloletému A. podrobiť sa odbornému poradenstvu
spôsobom, v mieste a v rozsahu uvedenom v rozhodnutí s tým, že je jednoznačne v záujme maloletého,
aby styk s otcom bol po dobu účinnosti výchovného opatrenia obmedzený iba na plánované stretnutia

v rámci nariadeného výchovného opatrenia a pod odborným dohľadom, teda aby sa nerealizoval
spôsobom uvedeným v ostatnom rozhodnutí súdu upravujúcom tento styk otca s maloletým A.. Takéto
právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky
otca o nesprávnom právnom posúdení veci [nesprávnej aplikácii § 37 ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm.
a) ZR] za nedôvodné. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že psychickú nepohodu maloletého nezistil

len súdny znalec, ale túto správne vnímajú (a verejne na ňu aj poukazujú) obaja jeho rodičia, avšak
je potrebné, aby obaja rodičia začali dôsledne vnímať aj ostatné závery súdneho znalca, a to najmä
jeho záver o tom, že sú to práve oni, ktorí svojmu synovi upierajú jeho právo na šťastný život v kruhu
jeho najbližších (v ktorom bežne deti zažívajú najmä pocit lásky a porozumenia a sú vychovávané kprirodzenejúcteksvojimobomrodičom),atosvojimhrubokonfliktnýmsprávanímsavočisebenavzájom
a prejavmi vzájomnej neúcty, ktorým správaním sa svojmu synovi ubližujú takým spôsobom a v takej
intenzite, že táto si vyžaduje v záujme ochrany zdravia ich syna autoritatívny zásah súdu a tretích osôb

(subjektov poskytujúcich psychoterapeutické intervencie), pričom vo vyspelej demokratickej spoločnosti
je nanajvýš prirodzené (ale aj žiadúce), že rodičia vychovávajú svoje deti k úcte k obom rodičom, starým
rodičom, ale aj ostatným jej občanom, a to predovšetkým svojim príkladným správaním sa, ktoré vzory
správania sa deti predovšetkým pozorovaním svojich rodičov prirodzene od rodičov preberajú. Rovnako
tak je vo vyspelej demokratickej spoločnosti prirodzené, že rodičia svoje deti zahŕňajú pozornosťou a

láskou a nevystavujú ich konfliktom lojality k jednému z nich znevažujúc toho druhého. Práve naopak,
každý z rodičov svojim deťom umožňuje prijímať lásku druhého rodiča a túto mu aj prirodzene a široko
opätovať, a to bez pocitu viny (že jeho city a ich prejavy sú nesprávne, prípadne opovrhnutia hodné)
vnášajúcej do psychiky dieťaťa zmätok a chaos. Podľa názoru odvolacieho súdu každý z rodičov by
mal v prvom rade prehodnotiť svoje správanie vo vzťahu k druhému rodičovi a jeho už zistené následky
na psychiku maloletého A. a mal by začať sám od seba takéto správanie meniť, a to bez toho, aby len

široko poukazoval na nevhodné správanie toho druhého rodiča a vyžadoval len zmenu z jeho strany.

10. Neobstojí ani námietka otca maloletého, že súd nesprávne uložil matke povinnosť zabezpečiť účasť
maloletého na stretnutiach z dôvodu, že správne mal uložiť matke povinnosť zabezpečiť účasť matke
na spoločných stretnutiach, a to pre jej neopodstatnenosť. Súdom prvej inštancie uložená povinnosť

totiž zahŕňa aj povinnosť matky zabezpečiť účasť maloletého na spoločných stretnutiach, teda nie len na
stretnutiachsjednýmzrodičov.Okremtohojetoprávesubjektposkytujúciodbornéporadenstvorodičom
a maloletému A., ktorý je vzhľadom na svoje odborné znalosti a vyhodnocujúc účinnosť prebiehajúceho
poradenstva kompetentný rozhodnúť o tom kedy a v akom rozsahu sa v záujme maloletého A. uskutoční
stretnutiemaloletéhostýmktorýmzrodičov,prípadnesobomarodičmisúčasne,pravdaževždysledujúc

účel, pre ktorý bolo výchovné opatrenie súdom nariadené.

11. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletého A. zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím

§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, toto
konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody

hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).