Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200950
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X, D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, IČO: 308 07 484, so
sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 27.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1 BA-7Sa/55/2020

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2020 podľa
§ 73 a § 112 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne
o zvýšenie invalidného dôchodku. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že trvanie invalidity bolo na základe
žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku opätovne preskúmané Sociálnou poisťovňou s tým
záverom, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava, je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Teda zdravotný stav žalobkyne a jej
miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je nezmenená. Vzhľadom na čo bola žiadosť žalobkyne
o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá.

2. V odvolacom konaní bolo predmetné prvostupňové rozhodnutie, Generálnym riaditeľom Sociálnej
poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.05.2020 v zmysle § 218 ods. 1, 2, § 71
ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,8 a 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení potvrdené a odolanie

žalobkyne v celom rozsahu zamietnuté. Svoje rozhodnutie Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
odôvodnil tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 17.
februára 2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku nevyhovel odvolaniu účastníčky konania, a preto
predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie so sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
so sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 4. mája 2020, pričom miera

poklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťzdôvodunezmenenéhozdravotnéhostavuúčastníčky
konania, bola ponechaná rovnako naďalej 55 %. Pričom k odvolaniu doložený kontrolný nález z
vyšetrenia v spondylochirurgickej ambulancii dokumentuje róntgenologickým vyšetrením potvrdený
nezmenený pooperačný stav na chrbtici a novo diagnostikované počínajúce artrotické zmeny nabedrových kĺboch, bez limitácie pohybu. Artrotické zmeny spolu s depresívnou poruchou stredne
ťažkého stupňa sú zohľadnené zvýšením o maximálne možných 10 % miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

II. Správna žaloba

3. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.07.2020 sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.05.2020 a zároveň sa domáhala

aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia Sociálnej Poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
21.01.2020. Žalobkyňa si taktiež uplatnila náhradu trov konania.

4. Svoju žalobu odôvodnila tým, že od roku 2014 trpí bolesťami chrbtice, ktoré sa rozhodla pre bolesti
riešiť návštevou odborných lekárov. V roku 2015 žalobkyňa podstúpila MR vyšetrenie, ktoré preukázalo
posun stavcov. Na základe týchto záverov bola hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici Ružinov, kde jej

bola urobená stabilizácia chrbtice. Nakoľko jej bolesti neustupovali, bola vykonaná ďalšia reoperácia a
to v roku 2018. Bolesti žalobkyne naďalej pretrvávajú, jej zdravotný stav je nemenný a stále sa zhoršuje,
poškodením koreňa, diagnostikovanej artrózy bedrových kĺbov. Pri poslednej návšteve ortopéda boli
žalobkyni podané obstrekom lieky, ktoré bolesť neutlmili naopak zhoršili. Žalobkyňa poukazuje, že je
matkou štyroch synov z toho dvoch maloletých vo veku 5r. - 6r. bez životného minima. pre zdravotný

stav nie je schopná sa zamestnať, nakoľko žiadny zamestnávateľ nie je ochotný akceptovať to, že
nevydrží stáť na nohách viac ako 10 min. Nie je schopná ísť s deťmi na prechádzku bez toho aby si
každú chvíľu neodpočinula - nezmenila polohu svojej chrbtice. Pre bolesť a tŕpnutie nôh má problém
ich ovládať. Nedokáže stáť pri sporáku, vykonávať bežnú dennú činnosť. Pre neustále bolesti je nútená
na kúpu liekov na ktoré však nemá finančné prostriedky. Má za to, že jej zdravotný stav sa už nikdy

do 100% stavu nevráti. Obmedzenia pre kvalitný život neustupujú priam sa zhoršia, kde do budúcna je
predpoklad ďalšej operácie a to bedrových kĺbov. Má za to , že sociálna poisťovňa riadne nepreskúmala
jej zdravotný stav. Neprihliadla na to či je možné aby všetky nálezy žalobkyne viedli k plnohodnotnému
výkonudobudúcna,aabyjejzdravotnýstavnadobudoldobudúcna100%funkčnosť.Sociálnapoisťovňa
nezobrala do úvahy poškodenie, ani následky poškodenia, ktoré sú nezvratné. Žalobkyňa má za to,

že sociálna poisťovňa nesprávne vyhodnotila jej zdravotný stav. Nakoľko prvostupňové rozhodnutie
je postihnuté rovnakými vadami ako druhostupňové rozhodnutie, je žalobkyňa toho názoru, že sú tu
také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia spolu s druhostupňovým
rozhodnutím. Žalobkyňa nežiada vo veci nariadiť pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uvádza,
že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
27. mája 2020 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej,

ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 4. mája 2020, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho
poistenia určená naďalej na 55 %. Posudkoví lekári po opakovanom posúdení zdravotného stavu

žalobkyne, zhodne prijali posudkový záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne na podklade
potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich
posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a
objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci
možností daných platnou právnou úpravou. Pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových

lekárov žalovanej, odporuje to ustanoveniu § 153 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré presne
stanovujúprávaapovinnostiposudkovýchlekárovspoukazomnaokolnosť,žetítomajúudelenúlicenciu
na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a
úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k
porušeniu princípov právneho štátu. Žalovaná ďalej uvádza, že finančná, či sociálna situácia žalobkyne,

nemá vplyv na posudzovanie sumy invalidného dôchodku. V prípade zhoršenia zdravotného stavu
žalobkyne a preukázaní nových, konkrétnych okolností, majúcich vplyv na jej dôchodkovú dávku,
žalobkyňa má možnosť požiadať opätovne o posúdenie zdravotného stavu prostredníctvom pobočky
žalovanej, príslušnej podľa miesta trvalého bydliska. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.IV. Replika žalobkyne

6. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadrila žalobkyňa, ktorá trvá na svojej žalobe. Posudky
posudkových lekárov neboli po medicínskej stránke objektívne posúdené. Má za to, že záver o poklese
pracovnej schopnosti bol vyvodený z čisto subjektívneho hľadiska, bez zohľadnenia následkov, poklesu
práce schopnosti pri neustálom zaťažovaní. Záver posudkovej komisie vychádzal z čisto tabuľkového
hodnotenia a nebral do úvahy skutočné obmedzenia a pokles hodnoty pracovnej schopnosti. Namieta,

že jej zdravotný stav je chronický a teda nezvratný. O prehodnotenie poklesu žiadal mnohokrát,
zakaždým prikladala nové lekárske správy od odborníkov.

V. Právne posúdenie

7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.

bol s účinnosťou od 1.6.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva
z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,
vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O

žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 21.11.2023, nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal
o nariadenie pojednávania. V súlade s § 137 ods. 4 SSP bolo oznámenie o mieste a čase vyhlásenia
rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej
stránke súdu.

8. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou

9. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,

ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

10. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti

poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

12. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

14. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

15. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možnozvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,

ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný

16. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec, alebo poškodený požiada.

18. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

19.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov

konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak

sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

20. Po oboznámení sa s obsahom súd konštatuje, že žalovaný, rovnako ako správny orgán prvého
stupňa postupovali v konaní a pri rozhodovaní vo veci v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

21. Skutkový stav bol v konaní dostatočne zistený a preukázaný. Na žiadosť žalobkyne o zvýšenie
invalidného dôchodku rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
21.01.2020, ktorým žiadosť žalobkyne zamietla. Zamietnutie odôvodnila tým, že u žalobkyne podľa

posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava
(posudok zo dňa 04. mája 2020, posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. E. F.), je žalobkyňa aj
naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s nezmenenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 %. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na
základe ktorého Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení, odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava
dňa 17. februára 2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobkyne a preto
predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

ústredie so sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so
sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 4. mája 2020 s tým, že dňa 26. novembra 2019
bolo posúdenie invalidity žalobkyne - 45-ročnej ženy so stredoškolským vzdelaním, nezamestnanej, s
ochorením podporného a pohybového aparátu, vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave v januári 2020, bola ponechaná naďalej pôvodná 55 % miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, uznaná od augusta 2016. Rozhodujúce zdravotné
postihnutie je stav po operácii chrbtice - stabilizácie segmentu L5-S1 z dôvodu spodylolistézy, ktorému
zodpovedá 45 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a bola zvýšená na depresívnu
poruchu o možných 10 %, spolu na 55 %. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v októbri 2017, priposúdení zdravotného stavu na účely žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku v auguste 2018
a v decembri 2018, bola ponechaná rovnako naďalej 55 % miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť z dôvodu nezmeneného zdravotného stavu účastníčky konania. Uvedené bolo

potvrdenéajnáslednýmposudkomzodňa29.mája2023vyhotovenýmposudkovýmlekáromsociálneho
poistenia MUDr. E. G.. Kde sa uvádza, že u žalobkyne bola ponechaná aj naďalej pôvodná 55% miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uznaná od augusta 2016. Rozhodujúcim zdravotným
postihnutím je stav po operácii chrbtice – stabilizácia segmentu L5-S1 z dôvodu spodylolistézy, ktorému
zodpovedá 45% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom zároveň táto bola

zvýšená o zistenú depresívnu poruchu o maximálne možných 10%, teda spolu na 55%. Ďalšia kontrolná
lekárska prehliadka bola u žalobkyne stanovené o 3 roky.

22. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa je v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., uznaná za
invalidnú s dlhodobo neprizanivým zdravotným stavom. Rozhodujúcim ochorením žalobkyne v zmysle §
71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., je ochorenie, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené

do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca
dorzopatia a spondylopatia, položky 4.b) - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek,
stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového
korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za iné ochorenia, koxatróza, depresívna

porucha, bola v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., zvýšená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 55 %. Uvedená celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (55 %) bola u žalobkyni uznaná od augusta 2016, pričom následne bola
tá istá miera poklesu u žalobkyne potvrdená aj ďalšími kontrolnými lekárskymi prehliadkami, ktoré
žalobkyňa absolvovala (október 2017, august 2018, december 2018). V súvislosti s prejednávanou

vecou je pre súd podstatnou (v zmysle § 135 ods. 1 SSP) najmä kontrolná prehliadka z 04. mája
2020 a z prehliadky plynúci posudok posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. E. F.. Kde
posudková lekárka sociálneho poistenia opätovne skonštatovala invaliditu žalobkyne v zmysle § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne
určila na 44 %, celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v zmysle §

71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. určila na 55%, teda zvýšenú o 10 %, keďže závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na čo je
možné vidieť, že sociálna poisťovňa postupovala pri rozhodovaní o žalobkyňou navrhovanom zvýšení
invalidného dôchodku v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., avšak v dôsledku toho, že posudková
lekárka sociálneho poistenia zotrvala na celkovej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť u žalobkyne na 55% (určenej a naďalej nezmenenej už posudkom z augusta 2016), nemohla
žalovaná postupovať inak, než zamietnuť žiadosť žalobkyne nakoľko sa miera miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne nezmenila.

23.Súdnaviacuvádza,žeposlednoukontrolnoulekárskouprehliadkou,ktorúžalobkyňaabsolvovala29.

mája2023,bolaposudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaMUDr.E.G.,opätovnezistenámierapoklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťžalobkyneopredmetných55%celkovo.Vzhľadomnauvedené
musí súd konštatovať, že žiaden z v administratívnom (ako aj súdnom) konaní predložených lekárskych
posudkov týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne neodôvodňuje zvýšenie invalidného dôchodku
priznaného žalobkyni v zmysle § 112 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko nebolo žiadnym posudkovým

lekárom sociálneho poistenia určené zvýšenie mieri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkyne o viac než 55 %, ktoré už žalobkyni priznané je a to od augusta 2016.

24. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa v zásade obmedzí
na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli

prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania
a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému
správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych
orgánov posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným

rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť
zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd
zaoberal námietkami žalobkyne, ktoré sú jej subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobkyňa
považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.25. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou
medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení.

Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobkyňa hodnotila
svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie
zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení.

26. Navyše pokiaľ žalobkyňa sama nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových
lekárov ako aj závery odborných vyšetrení, ktoré boli podkladom pre posudzovanie jeho invalidity, súd
tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za zaujaté, neodborné či nesprávne.

27. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a

zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

28. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa
svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O
objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať

a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke
relevantným spôsobom spochybnili posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.

29. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci úspech, a preto nemá právo na náhradu trov
konania. Žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čomspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).