Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121502565
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6121502565.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: A. B.,

nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.D.XXX/X,E.,ozaplatenie14.603,95€spríslušenstvom,naodvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 19Csp/65/2021- 111 zo dňa 14. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 14 603,95 €, úrok 3 167,98 €, úrok
z omeškania 378,61 € a následný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 14 579,95 € od 24.03.2021 do
zaplatenia, a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti veci, zistené vykonaným

dokazovaním: Zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že táto zmluva bola
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a
žalovanýmakodlžníkom.Nazákladeuvedenejzmluvyposkytolprávnypredchodcažalobcužalovanému
úver vo výške 15.000,- € ako spotrebný úver na čokoľvek
s úrokovou sadzbou 10,41 % ročne, pri RPMN vo výške 11,08 % s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť
dlžnú sumu s úrokom v 96 mesačných splátkach po 232,11 € so splatnosťou prvej splátky 10.01.2019.

Konečná splatnosť bola dohodnutá na 10.12.2026 s tým, že celková čiastka spojená s úverom je
22.280,23 €. Žalovanému boli poskytnuté štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a
informácia o RPMN, ktoré dokumenty žalovaný podpísal. Podľa čl. 8 bod 8.1 písm. a) Produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. za prípad
porušenia sa považuje omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Podľa
čl. 8 bod 8.1 druhý odsek písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové

úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., ak nastane niektorý z uvedených prípadov porušenia banka môže
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky
v lehote, ktorú banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z výpisu z úverového účtu vyplýva,
že žalovaný čerpal sumu 15.000,- € a z poskytnutého úveru uhradil sumu
v celkovej výške 1.057,26 €. Z výzvy zo dňa 30.10.2020 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 4.240,89 € a upozornil ho,

že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahua v takomto prípade žalovaný stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť
v celku. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu vyhlásil z dôvodu podľa bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok

pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. - omeškanie dlžníka so splácaním
pohľadávky banky viac ako 3 mesiace, mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 01.12.2020.
Z doručenky vyplýva, že zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila z dôvodu, že adresát je
neznámy.Zvýzvyzodňa17.12.2020vyplýva,žeprávnypredchodcažalobcuoznámilžalovanémuvýšku
splatnej

a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 17.12.2020 a upozornil ho na možnosť postúpenia pohľadávky tretej
osobe v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí. Z doručenky k výzve vyplýva, že zásielka sa právnemu
predchodcovi žalobcu vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0215/2021/CE zo dňa 23.03.2021 vyplýva, že táto bola uzatvorená v písomnej forme medzi postupcom
Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom ako
postupníkom. Na základe tejto zmluvy, čo vyplýva aj z prílohy k tejto zmluve, súd zistil, že postupca

postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, a to istinu vo výške 14.579,95 €, úrok vo výške
3.167,98 €, úrok z omeškania vo výške 378,61 €, poplatky v sume 24,- €. K zosplatneniu došlo ku dňu
01.12.2020. Poslednú úhradu žalovaný vykonal dňa 05.03.2020 v sume 128,82 €.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2021 vyplýva, že právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.

0215/2021/CE uzatvorenej dňa 23.03.2021 postúpil pohľadávku banky spolu
s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia spoločnosti žalobcu a že pohľadávku banky
je možné od doručenia tohto oznámenia splniť výlučne plnením postupníkovi. Pokusom o zmier zo dňa
08.09.2021 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 18.09.2021.

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/,
b/, d/, § 7 ods. 1, 2, § 7 ods. 16 písm. a/, b/, § 7 ods. 17, § 9 ods. 1, 2, §11 ods. 2,
§ 17 ods. 1, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 566 ods. 1, § 567 ods. 2, § 569, § 571 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka,

§ 2 písm. d/, § 70 ods. 2, § 71 ods. 1 písm. p/, § 73 ods. 3 zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných
hrách a konštatoval, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Uviedol, že žalobca svoju
aktívnu legitimáciu opieral o Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0215/2021/CE zo dňa
23.03.2021,ktorábolauzavretámedzipôvodnýmveriteľom-Slovenskásporiteľňa,a.s.akopostupcoma
žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovanému.

Prejav vôle Slovenskej sporiteľne, a.s. postúpiť pohľadávku na žalobcu vyplýva z predloženej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021, jej prílohy, ako aj z oznámenia postupcu o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.03.2021 adresovaného žalovanému, pričom Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvou zo
dňa 17.12.2020 vyzvala žalovaného na úhradu omeškanej pohľadávky a upozornila ho na oprávnenie
postúpenia pohľadávky tretej osobe. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z., účinné ku dňu

uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, stanovuje osobitné podmienky, ktoré musia byť splnené pre
spôsobilosť pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy
k jej postúpeniu na tretiu osobu. Podľa tohto ustanovenia veriteľ môže pohľadávku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere previesť na tretiu osobu so všetkými právami s ňou spojenými len vtedy, ak
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zákon č. 129/2010 Z.
z. ukladal pôvodnému veriteľovi (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako dodávateľovi aj povinnosti v súvislosti

s posudzovaním schopnosti žalovaného - spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Cieľom právnej
úpravy je zaistiť, aby spotrebiteľský úver bol poskytnutý len takému spotrebiteľovi, ktorý vzhľadom na
jeho príjmy a výdavky má reálny predpoklad, že bude schopný úver
v dohodnutých splátkach po dohodnutú dobu veriteľovi splácať. Zámerom zákonodarcu bolo predísť
nežiadúcim situáciám, ku ktorým na finančnom trhu pri poskytovaní úverov spotrebiteľom dochádzalo

v minulosti, keď úvery boli dodávateľom poskytnuté spotrebiteľom bez akéhokoľvek preskúmania
schopnosti spotrebiteľa splácať úver alebo nedostatočného preskúmania bonity spotrebiteľa, pričom
spotrebitelia následne neboli schopní úver splácať podľa dohodnutých podmienok, a dochádzalo k
zosplatneniu úverov a uplatňovaniu nárokov voči spotrebiteľom na súdoch. V spojitosti s posudzovanímbonity spotrebiteľa zákon na dodávateľa kladie zvýšené nároky. Povinnosťou dodávateľa je posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Postup dodávateľa
stanovuje zákon. Aktívny má byť dodávateľ, ktorý je podľa zákona povinný vyžiadať od spotrebiteľa

potrebné údaje o jeho pomeroch a potom s odbornou starostlivosťou (tak ako ju definuje zákon)
posúdiť bonitu spotrebiteľa. V zmysle § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z. je veriteľ povinný
hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Preto žalobca, ktorý tvrdil, že nadobudol pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, bol povinný preukázať, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný

veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver.
V podaní doručenom súdu dňa 13.06.2023 žalobca uviedol, z akých príjmov, peňažných záväzkov
žalovaného pôvodný veriteľ vychádzal a špecifikoval postup, ktorý použil pôvodný veriteľ pri skúmaní
schopnostižalovanéhosplácaťúver. Žalobcanepreukázal,žeúdajeopríjmochazáväzkochžalovaného
skutočne poskytol žalovaný pôvodnému veriteľovi a nepreukázal, že tieto údaje pôvodný veriteľ overoval
kvalifikovaným spôsobom. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by veriteľ zisťoval od

žalovaného údaje o jeho pomeroch, stave, pretože
v zmluvnej dokumentácii k danému úveru nie sú uvedené žiadne údaje o majetkových, zárobkových,
výdavkových, či sociálnych pomeroch žalovaného. Žalobca uvádzal, že veriteľ dopytom do Sociálnej
poisťovne zo dňa 10.12.2018, ktorý je súčasťou výstupu z interných systémov postupcu, overoval čistý
príjem žalovaného vo výške 800,- € a zamestnanie

u zamestnávateľa. Zo žalobcom predloženej listiny - Dopyt do Sociálnej poisťovne, ktorý pozitívne
reagoval na otázky: Je klient zamestnaný (kdekoľvek)? Je klient zamestnaný
u zamestnávateľa? Je klient zamestnaný aspoň 93 dní? Má klient u zamestnávateľa dostatočný
priemerný vymeriavací základ za monitorovaný počet mesiacov? Má klient dostatočný vymeriavací
základ za monitorovaný počet mesiacov?, však konkrétna výška príjmu žalovaného, z ktorej veriteľ

pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver vychádzal (t. j. 800,- €) nevyplýva.
Žalobca nepredložil doklad o externom overení príjmu žalovaného, napr. potvrdenie Sociálnej poisťovne
o výške príjmu žalovaného, potvrdenie zamestnávateľa žalovaného o výške príjmu žalovaného. Súd má
za to, že práve prostredníctvom týchto na právnom úkone nezúčastnených subjektov možno objektívne
verifikovať príjem žiadateľa o úver. Keďže pôvodný veriteľ bol bankou, ustanovenie § 7

ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. mu za účelom vynaloženia odbornej starostlivosti ukladalo
povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých úverových registrov. Žalobca predložil súdu
listinu - Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať).
V prvom rade treba uviesť, že z tohto listinného dôkazu nevyplýva, že ide o výpis

z úverového registra vyhotovený bankou k rozhodnému dátumu, t. j. k dátumu tesne spred alebo
ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň treba uviesť, že v tejto
listine uvedené údaje o existujúcich záväzkoch žalovaného bola banka povinná šetriť prostredníctvom
úverového registra. Sám žalobca uviedol, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru exitujúce záväzky
s mesačným úverovým zaťažením v sume 249,- €.

Z čl. II. ods. 1 zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že úver bude použitý na vyplatenie týchto záväzkov:
Spotrebné úvery s mesačnou splátkou 216,16 €, Kreditné karty u veriteľa
Home Credit Slovakia, a.s. s mesačnou splátkou 32,50 €. Súd uvádza, že z existujúcich záväzkov
vyplývajúca povinnosť ich pravidelného splácania znižuje schopnosť spotrebiteľa splácať úver, o ktorý
spotrebiteľ veriteľa žiada. Tieto iné záväzky žalovaného, ich celkovú výšku, výšku mesačných splátok,

dobu a rozsah ich prípadného nesplácania žalovaným, mohol pôvodný veriteľ detailne overiť práve
nahliadnutím do úverových registrov, a až vtedy mohol dostatočne posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach. Žalobca nepreukázal, že banka nahliadla pred
uzatvorením zmluvy o úvere do úverového registra, a že údaje z registra použila pri vyhodnotení bonity
žalovaného. Taktiež žalobca nepreukázal, že banka pred uzatvorením úverovej zmluvy vyžadovala od

žalovaného údaje o jeho pomeroch potrebné pre vyhodnotenie schopnosti žalovaného splácať úver a
že poskytnuté údaje banka externe overovala. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa
má vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov
a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného
z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 22Co/107/2018 zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 7Co/126/2016 zo dňa 26.01.2017, sp.
zn. 12Co/107/2019 zo dňa 13.02.2020). Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k záveru,
že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ, ktorý uzavrel so žalovaným predmetnú úverovú zmluvu,
dodržal povinnosti podľa § 7 ods. 1, ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., teda nebolopreukázané, že pôvodný veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vyžiadaním
si údajov o pomeroch žalovaného, ich dôkladným overením externými subjektami a aj prostredníctvom
úverových registrov. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany pôvodného veriteľa pri skúmaní

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nedošlo k vynaloženiu zákonom vyžadovanej
odbornej starostlivosti, a jedná sa o hrubé porušenie tejto povinnosti. Uvedené hrubé porušenie
povinnosti pôvodného veriteľa má dva následky, a síce, že podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č.
129/2010 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona
č. 129/2010 Z. z. pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.12.2020 je preto absolútne
neplatné. Pohľadávka z úveru sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Konečná splatnosť úveru mala podľa zmluvy o úvere nastať až dňa 10.12.2026. Preto podľa §
17 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. nebol veriteľ oprávnený postúpiť nezosplatnenú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok. Za určitých okolností síce cit. § 17 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. neplatí, avšak to pripadá do úvahy len za podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zákona
č. 129/2010 Z. z., pričom existenciu týchto výnimiek žalobca ani len netvrdil. Vzhľadom na uvedené
žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia, nakoľko nie je podľa hmotného práva nositeľom
tvrdeného oprávnenia,
o ktoré v spore ide a ktorého splnenia sa voči žalovanému domáha. S poukazom na túto skutočnosť

preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto by žalovaný mal voči
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému podľa obsahu spisu žiadne
trovy konania nevznikli, žiadne mu zo spisu nevyplývajú, súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že skúmanie bonity
spotrebiteľa je otázkou skutkovou. Veriteľ nie je povinný preukazovať skúmanie bonity spotrebiteľa,

ak táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná a spotrebiteľ nevyužil svoje právo namietať
takéto skúmanie. Skúmanie bonity je tiež otázkou odbornou a povinnosť súdu preskúmať splnenie tejto
povinnosti je limitovaná na samotný prieskum a nie na následné vyhodnocovanie, či by súd ako veriteľ
na základe doložených listín spotrebiteľovi úver poskytol. V priebehu konania súd žalobcu vyzval na
preukázanie konania postupcu s odbornou starostlivosťou, na čo žalobca reagoval, podrobne vysvetlil

skúmanie bonity zo strany postupcu a doložil listinný dôkaz. Obsah jeho vyjadrenia je podporený
konkrétnym dôkazom, v čase vyhlásenia rozsudku toto skutkové tvrdenie nebolo žalovaným popreté, a
preto je nesporné. Súd nemôže ani v spotrebiteľskom spore nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom
rozsahu, keďže žalovaný nenavrhoval vykonať dôkaz za účelom preukázania, že právny predchodca
žalobcov jeho bonitu neskúmal. Poukázal na § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch s

tým, že je zrejmé, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným zo spôsobov podľa § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak
však veriteľ posudzoval bonitu aspoň jedným z týchto spôsobov, nemohlo dôjsť
k hrubému porušeniu povinnosti zo strany veriteľa. Podľa čl. II bod 1 zmluvy zo dňa 10.12.2018 je
zrejmé, že žalovaný mal aj iné záväzky, ktoré však boli týmto úverom vyplatené, ide o refinancovanie

záväzkov. Postupca jednoznačne nahliadol do úverových registrov vrátane databázy banky, v opačnom
prípade by o týchto finančných záväzkoch nemohol mať vedomosť. Vyplatením týchto záväzkov záväzky
zanikli, refinancovaním vznikol nový záväzok. Výška mesačnej splátky pri týchto záväzkoch bola spolu
248,66 €, pri refinancovaní úverom sa znížila na 232,11 €, a teda je zrejmé, že bonita spotrebiteľa sa
poskytnutím úveru zlepšila, pretože sa mu znížilo jeho celkové mesačné finančné zaťaženie titulom

splátok úverov. Je zrejmé, že postupca si už pred poskytnutím úveru overoval bonitu žalovaného, keďže
s ním bol v zmluvnom vzťahu, mal konkrétne údaje o jeho finančných výdavkoch - už predtým mu
poskytol spotrebný úver na účet vedený v D. D., F.. Nahliadnutie do databázy vyplýva aj z Európskych
informáciíospotrebiteľskomúvere.Tietoskutočnostivkonanínebolisporné.Nesprávnyjepotomprávny
záver súdu o tom, že postupca neposúdil schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Je to práve

žalovaný, ktorý ako spotrebiteľ je povinný uvádzať pravdivé údaje vo svojej žiadosti o úver. Ak spotrebiteľ
uvádza vedome nepravdivé údaje, veriteľ má len limitované možnosti, ako si ich overiť. Veriteľ môže
overovať výlučne úverové záväzky spotrebiteľa, nie výdavky na lieky, stravu, ubytovanie a podobne.
Žalobca predložil výstup z interných aplikácií postupcu. Overovanie schopnosti splácať úver prebiehavo väčšine prípadov v automatickom režime, údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad
z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe
zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca týmito údajmi disponuje len vo forme počítačového

kódu, ktoré však pretavil do priloženého Výpočtu primárnej návratnosti. Žalobca vo vyjadrení veľmi
konkrétne uviedol postupy postupcu pri vyhodnocovaní bonus bonity, tieto postupy zdôvodnil. Dopyt do
Sociálnej poisťovne vykonaný bol, aj keď výstup zo Sociálnej poisťovne nebol formou listiny s razítkom
zamestnanca pobočky, ale formou dát, elektronicky. Nesprávny je potom záver súdu o tom, že by banka
mala žiadať Sociálnu poisťovňu o potvrdenie, týmto predsa banka disponovala. Je logické, že Výpočet

primárnej návratnosti bol vykonaný pred uzavretím zmluvy, čo je dané aj samotným označením čísla
úveru v predmetnom dokumente. V tomto dokumente sú uvedené údaje, dátumy vykonania dopytov
do Sociálnej poisťovne a úverového registra - 10.12.2018. Opačný záver z ničoho nevyplýva, nikto
netvrdí a ide o špekuláciu. Nie je zrejmé, z čoho vyplýva záver súdu o tom, že záväzky žalovaného
neboli v úverovom registri overované, najmä ak sú uvedené v samotnej zmluve ako aj vo Výpočte
primárnej návratnosti. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako inak mal žalobca preukázať skúmanie

v úverovom registri postupcu, ako predložením dát z tohto registra, ktoré sú uvedené
v zmluve. Záver súdu o tom, že postupca - banka mal dôkladne overovať u externých subjektov údaje
o pomeroch žalovaného, nie je len nesprávny, ale aj nezákonný. Dodávateľ nie je policajný orgán, jeho
možnosti skúmania bonity spotrebiteľa sú limitované a musí primárne vychádzať z údajov, ktoré mu
poskytol spotrebiteľ v žiadosti o úver.

Poukázal v tomto smere na rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/16/2022 z 28.06.2022, uznesenie Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23CoCsp/3/2022 z 27.05.2022, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/19/2021 z 25.11.2021, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 6CoCsp/37/2020 z 23.06.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 8CoCsp/36/2022 z 27.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5CoCsp/85/2021 z 31.08.2022 a ďalšie. Výklad § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
nemožno ponímať nadmieru extenzívne. Žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie
žaloby, postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom. Záverom poukázal na to, že
súd sa nezaoberal extenzívnym výkladom § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zohľadňujúcim

platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky, ktorý by mal byť preferovaný, a síce, že pohľadávkou
je i samostatná splatná
a neuhradená splátka.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

5. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie.

6. Žalobca vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na konštatovaní nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní s odôvodnením, že žalobca na základe predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.03.2021 nenadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania. Žalobca nepreukázal, že by pôvodný veriteľ dodržal svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1,
17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o SÚ“), čo má za následok o.i.

nemožnosť predčasne úver zosplatniť (§ 11 ods. 2 veta prvá zákona o SÚ) a následne z tohto dôvodu
nemožnosť pohľadávku voči žalovanému postúpiť na nebankový subjekt, ktorým je žalobca (§ 17 ods.
1 zákona o SÚ).9. Odvolací súd sa s týmto posúdením veci nestotožňuje.

10. Podľa § 7 ods. 1 zákona o SÚ v znení účinnom do 31.12.2021 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 7 ods. 4 zákona o SÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov
16 a 17.

12. Podľa § 7 ods. 17 zákona o SÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,

17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z
jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň
dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v
zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky
a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

13. Podľa § 11 ods. 2 zákona o SÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

14. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že žalobca nepreukázal, že údaje o príjmoch a záväzkoch
žalovaného mu poskytol žalovaný, pričom v dokumentácii úveru nie sú uvedené žiadne údaje o jeho
majetkových, zárobkových, výdavkových či sociálnych pomeroch.
Z predložených listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie nevyplýva, že by veriteľ zisťoval od
žalovaného údaje o jeho pomeroch a stave; z dopytu do Sociálnej poisťovne nevyplýva výška príjmu

žalovaného a žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by si jeho právny predchodca overil príjem žalovaného
externe (napr. dopytom do Sociálnej poisťovne). Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nie je zrejmé,
či a kedy veriteľ, ktorý je bankou, nahliadol do úverového registra ohľadne žalovaného pred uzavretím
zmluvy a splnil si tak povinnosť podľa § 7 ods. 17 zákona o SÚ.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe výzvy súdu žalobca podaním zo dňa 12.06.2023 podrobne
vysvetlil priebeh procesu vo vzťahu k zákonnej povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť dlžníka
splácať úver, a to všeobecne i konkrétne vo vzťahu k žalovanému a zmluve o úvere zo dňa 10.12.2018.
Zdôraznil, že z príslušných zákonných ustanovení je zrejmé, že veriteľ je v rámci tohto procesu povinný
brať do úvahu dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkoch

získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa. Na účely vypočítania týchto nákladov potrebuje poznať údaj o rodinnom stave
a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa, ktoré údaje poskytuje veriteľovi sám spotrebiteľ, pretože veriteľ
nemá možnosť tento údaj získať z verejných zdrojov. Veriteľ je potom povinný vypočítať limit pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej aj „DSTI“) podľa daného vzorca

a jeho hodnota nesmie prekročiť 1. V súdenej veci veriteľ existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom
do úverového registra dňa 10.12.2018, z ktorého zistil, že spotrebiteľ mal ku dňu poskytnutia úveru
existujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením 249,- eur. V tomto smere poukázal na čl. II ods.
1 zmluvy o úvere, v ktorom sú bližšie špecifikované dva záväzky zo zmlúv o úvere, uzavreté medzižalovaným ako dlžníkom a inými subjektami ako veriteľmi, za účelom vyplatenia ktorých bola úverová
zmluva zo dňa 10.12.2018 uzavretá. Keďže poskytnutím úveru mali dané záväzky zaniknúť, veriteľ
ich pri výpočte DSTI nezohľadnil. Zohľadnil ale splátku poskytovaného úveru 245,- € ako mesačné

úverové zaťaženie spotrebiteľa, hoci reálna splátky bola 232,11 € z dôvodu použitia ratingového nástroja
azaokrúhľovaniavňom.PríjemspotrebiteľaboloverenýlustráciouvSociálnejpoisťovnidňa10.12.2018,
ktorý je súčasťou výstupu z interných systémov veriteľa. Veriteľ týmto dopytom preveroval čistý príjem
žalobcu800,-€mesačneujehozamestnávateľasIČOm35895772,pričomvýsledkomtohtopreverenia
bol záver o dostatočnom vymeriavacom základe žalovaného a zamestnanie u daného zamestnávateľa

od 01.02.2018. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bral
veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa (205,- €), pretože žalovaný deklaroval jedného člena
domácnosti. Popísal presný matematický spôsob výpočtu limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s tým, že hodnota bola 0,41. S ohľadom na § 2 ods. 5 opatrenia NBS SR č.
10/2017ukazovateľschopnostisplácaťúvernesmelkudňuposkytnutiaúveruvdanomprípadeprekročiť
hodnotu 0,85. Z tohto dôvodu mal za to, že veriteľ riadne overil schopnosť spotrebiteľa splácať úver.

Svoje tvrdenie preukázal výpisom z interného počítačového systému banky datovaného 10.12.2018,
z ktorého vyplýva výška deklarovaného príjmu žalovaného 800 €, dátum vykonania dopytu do registra
úverov (10.12.2018), dátum vykonania dopytu do Sociálnej poisťovne (10.12.2018), kompletný obsah
elektronického dopytu do Sociálnej poisťovne a odpovede Sociálnej poisťovne na všetky otázky a iné.

16. Žalovaný sa v konaní písomne nevyjadril, pojednávania súdu sa nezúčastnil a v konaní bol absolútne
nečinný.

17. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

18. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

21. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti

a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

22. V sporovom konaní je daná povinnosť strán sporu označiť dôkazy ako jedna z náležitostí žaloby (§
132 ods. l CSP). Súd podľa CSP zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu, s výnimkou prípadov

podľa § 185 ods. 2 a 3 CSP. Z citovaných ustanovení vyplývajú teda základné práva a povinnosti strán
sporového konania, ktorými je aj tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých strana odvodzuje svoje právo alebo
povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností
(povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Z judikatúry SDEÚ však vyplýva, že v spotrebiteľských
sporoch - ako v sporoch, kde zákon zakotvuje ochranu slabšej sporovej strany (spotrebiteľa) - je

relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd
totiž musí prihliadnuť na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. Otázkou
zostáva, do akej miery ustanovenie § 295 CSP vylučuje inú povinnosť tvrdenia spotrebiteľa ako je
tvrdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa odbornej literatúry povinnosť skutkových tvrdení
spotrebiteľa je v zostávajúcom rozsahu zachovaná. „Opačný výklad by totiž mohol viesť až k absurdným

záverom, že v prípade spotrebiteľa žalobcu by obsahom žaloby nemuselo byť ani len to, čoho sa
spotrebiteľ domáha, resp. v prípade spotrebiteľa žalovaného ani to, či dodávateľom uplatnený nárok
popiera alebo nie. (PAGÁČ, Ľubomír. § 295 [Obstarávanie a vykonávanie dôkazov z úradnej povinnosti].
In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ,
Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s.

1159.)“. I podľa záverov Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.10.2022, súd
nemôže ani v spotrebiteľských veciach nahrádzať chýbajúce skutkové tvrdenia. Ak teda žalobca tvrdí,
že on resp. jeho právny predchodca konkrétnym spôsobom preskúmal bonitu klienta a nedôjde k ich
účinnému popretiu druhou stranou (§ 151 CSP), súd by nemal o tom požadovať dôkazy.23. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa uvádzanými procesnými pravidlami neriadil
dôsledne. Hoci v súdenej veci ide o spor, kde na strane žalovaného

vystupuje spotrebiteľ, a v ktorej sa uplatňujú pravidlá, zabezpečujúce ochranu tejto
slabšej sporovej strany, táto ochrana nie je absolútna a bezbrehá a neznamená, že súd by
mal nahrádzať aktivitu spotrebiteľa v neobmedzenom rozsahu. Ako je uvedené vyššie, súd
v spotrebiteľských sporoch môže vykonať i dôkaz, ktorý strana v postavení spotrebiteľa nenavrhne,
avšak vykonanie dôkazu nad procesný návrh spotrebiteľa nezahŕňa v sebe i povinnosť súdu popierať

skutkové tvrdenia protistrany, ktoré spotrebiteľom popreté neboli, resp. tvoriť vlastné skutkové tvrdenia
nad tvrdenia prezentované spotrebiteľom. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že žalobca predložil svoje
skutkové tvrdenia o.i. o tom, akým spôsobom si jeho právny predchodca splnil zákonné povinnosti
v zmysle § 7 ods. 1, 4, 17 zákona o SÚ a posúdil bonitu žalovaného ako dlžníka a s akým výsledkom.
Pokiaľ žalovaný v konaní skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel v súlade s § 151 CSP, a k veci sa
vôbec nevyjadril, ako je tomu v prejednávanom prípade, považujú sa tvrdenia žalobcu za nesporné.

Žalovaný nielenže nenavrhol vykonať dôkaz, za účelom preukázania toho, že právny predchodca
žalobcu neskúmal jeho bonitu s odbornou starostlivosťou, ale touto argumentáciou sa v konaní vôbec
nebránil. Odvolací súd tak konštatuje, že odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nerešpektovania §
150 a § 151 CSP, ktorá viedla k nesprávnemu skutkovému i právnemu posúdeniu veci súdom prvej
inštancie, je dôvodná.

24. Odvolací súd naviac – na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie – má za to, že svoje skutkové
tvrdenia za danej procesnej situácie dostatočne preukázal.

25. Odvolací súd v tomto ohľade pripomína, že veriteľ v zmysle § 7 ods. 1 zákona o SÚ v znení účinnom

do 31.12.2021 nebol povinný zisťovať a preverovať všetky majetkové, zárobkové, výdavkové či sociálne
pomery dlžníka a toto ani nie je objektívne možné, keďže veriteľ je súkromný právny subjekt a nie orgán
verejnej moci. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že žalobca v konaní nepredložil doklad o externom
overení príjmu žalovaného, napr. potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške príjmu žalovaného alebo
potvrdenie zamestnávateľa žalovaného o výške príjmu žalovaného, odvolací súd uvádza, že konkrétne

spôsoby zistenia a preverenia príjmu dlžníka bankou, resp. veriteľom a formy týchto výstupov, zákon
nestanovuje. Žalobca predložil výpis z interných softvérových prostriedkov veriteľa, z ktorého vyplýva,
že dňa 10.12.2018 preveril deklarovaný príjem žalovaného 800,- € elektronickým dopytom do Sociálnej
poisťovne, zoznam otázok, ktoré boli Sociálnej poisťovni zaslané a odpovede na ne. Taktiež je nutné
v tomto smere prihliadnuť na čl. II

ods.3,4úverovejzmluvyzodňa10.12.2018,ktorúžalovanývlastnoručnepodpísal,zktorýchustanovení
vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému zľavu z úrokovej sadzby za splnenia podmienky poukazovania
pravidelného mesačného príjmu zo závislej činnosti podľa zákona
o dani z príjmov, dôchodku alebo inej dávky podľa zákona o sociálnom poistení alebo dôchodku
alebo inej dávky podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov na účet dlžníka v banke,

a to počas trvania úverového vzťahu. Ďalej, podľa čl. III ods. 1 súčasťou zmluvy sú aj Produktové
obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne s účinnosťou od
01.01.2015. V zmysle bodu 2 týchto produktových obchodných podmienok banka pred poskytnutím
úveru skúma bonitu. Banka poskytne úver v primeranej lehote po splnení podmienok pre poskytnutie
úveru. Podmienky pre poskytnutie úveru sú:

a/ dlžník predložil doklady požadované bankou, najmä doklady o bonite (napríklad potvrdenie
zamestnávateľa o výške príjmu, daňové priznanie, výkaz o majetku a záväzkoch) a doklady, ktoré
preukazujúexistenciuahodnotupredmetuzabezpečenia.Zuvedeného jetedataktiežpodpornezrejmé,
žežalovanýpreduzavretímzmluvybankepredložildokladyosvojejbonite,veriteľmalvedomosťovýške
jeho príjmu a tento navyše riadne preveril elektronickým dopytom do Sociálnej poisťovne. Žalovaný

v konaní opak netvrdil a nepreukázal. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že nie je zrejmé, či a kedy
veriteľ, ktorý je bankou, nahliadol do úverového registra ohľadne žalovaného pred uzavretím zmluvy
a splnil si tak povinnosť podľa § 7 ods. 17 zákona o SÚ, odvolací súd uvádza, že žalobca
v podaní zo dňa 12.06.2023 uviedol, že banka do úverového registra nahliadla dňa 10.12.2018 a na
preukázanie tohto tvrdenia doložil výpis z interného systému banky zo dňa 10.12.2018, v ktorom je

ako deň nahliadnutia do úverového registra označený dátum 10.12.2018. V úverovej zmluve zo dňa
10.12.2018 sú zistené záväzky zo zmlúv o úvere, za účelom vyplatenia ktorých bola úverová zmluva zo
dňa 10.12.2018 uzavretá, špecifikované. Žalovaný v konaní netvrdil, že by veriteľ do úverového registranenahliadol, alebo že by žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy ešte iné záväzky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o úvere zo dňa 10.12.2018 alebo ktoré by veriteľ pri uzavretí zmluvy nezohľadnil.

26. V súvislosti s tým súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že z čl. II. ods. 1 zmluvy
o splátkovom úvere vyplýva, že úver bude použitý na vyplatenie týchto záväzkov: spotrebné úvery s
mesačnou splátkou 216,16 €, kreditné karty u veriteľa Home Credit Slovakia, a.s.
s mesačnou splátkou 32,50 €. Tieto iné záväzky žalovaného, ich celkovú výšku, výšku mesačných
splátok, dobu a rozsah ich prípadného nesplácania žalovaným, mohol pôvodný veriteľ detailne overiť

práve nahliadnutím do úverových registrov, a až vtedy mohol dostatočne posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach. Naviac, z existujúcich záväzkov vyplývajúca
povinnosť ich pravidelného splácania znižuje schopnosť spotrebiteľa splácať úver, o ktorý spotrebiteľ
veriteľa žiada. Ako je uvedené vyššie, v čl. II. ods. 1 zmluvy o splátkovom úvere sú bližšie špecifikované
dvazáväzkyzozmlúvoúvere,uzavretémedzižalovanýmakodlžníkomainýmisubjektamiakoveriteľmi,
za účelom vyplatenia ktorých bola úverová zmluva zo dňa 10.12.2018 uzavretá (refinancovanie

úverov). Išlo o záväzok č. 5140749366, spotrebný úver s mesačnou splátkou 216,16 € a aktuálnym
zostatkom úveru 11 252,96 €, voči veriteľovi- Slovenskej sporiteľni, a.s. a záväzok voči inému veriteľovi
ako poskytujúcemu úver: Home Credit Slovakia, a.s., kreditná karta s mesačnou splátkou 32,50 €
a aktuálnym zostatkom úveru 650,- €. Strany sa dohodli, že banka vykoná úhradu sumy zostatku
vyplácaných úverov v deň poskytnutia úveru. Podľa podania žalobcu zo dňa 12.06.2023 však veriteľ ako

mesačné úverové zaťaženie spotrebiteľa zohľadnil splátku poskytovaného úveru 245,- € ako mesačné
úverové zaťaženie spotrebiteľa (hoci reálna splátka bola 232,11 € mesačne), teda dokonca ešte viac,
ako boli mesačné splátky vyplácaných zanikajúcich záväzkov žalovaného (spolu 248,66 € mesačne).
S poukazom na uvedené je zrejmé, že poskytnutím úveru dané existujúce záväzky žalovaného zanikli,
a teda už v čase pred uzavretím zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2018 bolo zrejmé, že tieto nebudú mať

žiaden dopad na schopnosť spotrebiteľa splácať poskytovaný úver
v dohodnutých mesačných splátkach.

27. Za týchto okolností nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, ktorý napriek uvedeným
okolnostiam, konštatoval u veriteľa posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek

údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave dlžníka alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra (ods. 13 tohto uznesenia), iba pre ktorý prípad je možné uvažovať o hrubom
porušení povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, ktoré so sebou nesie závažné následky, spočívajúce jednak v bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru ako i v nemožnosti úver predčasne zosplatniť zo strany veriteľa.

28. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zo strany pôvodného veriteľa pri skúmaní schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nedošlo k vynaloženiu zákonom vyžadovanej odbornej
starostlivosti, ktoré hrubé porušenie povinnosti má za následok jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru (§ 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z. z.) a jednak to, že podľa § 11 ods. 2 veta

prvá zákona č. 129/2010 Z. z. pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru, a teda vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.12.2020 je
absolútne neplatné, nemá oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Z tohto dôvodu
je nesprávny i nadväzujúci právny záver súdu prvej inštancie, že podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. nebol pôvodný veriteľ oprávnený postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na

žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, a teda žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný.

29. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené na nesprávnom posúdení (nedostatku)
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, bez meritórneho preskúmania nároku žalobcu, náprava
tohto stavu v odvolacom konaní by vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v

skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP,
v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).

30. V ďalšom konaní, súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, pričom sa bude vecne zaoberať

nárokom žalobcu, uplatnenom v konaní. Na základe procesných návrhov strán prípadne doplní
dokazovanie tak, aby získal skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 150 ods. 2
CSP),vecopätovneskutkovoiprávneposúdi,vysporiadasakomplexnesargumentácioustránvkonaní,a vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách
prvoinštančného konania, ako aj
o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).