Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/123/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200572
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: J. X., adresa trvalého pobytu: N. XXX, N., dátum narodenia: XX. Y. XXXX,
zastúpeného: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom: Podbiel 177, Podbiel, IČO: 36 135 101,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. novembra 2021, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 22Sa/12/2021-83 zo
dňa 13. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 13.
júla 2022, č. k. 22Sa/12/2021-83 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 16. novembra 2021 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne

(ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 16. apríla 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) [s použitím
čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia]tak,žezamietolžiadosťžalobcuoinvalidnýdôchodok.Prvostupňovýsprávnyorgánsvoje

rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že žalobca pred vznikom invalidity (teda pred 10. májom 2018)
získal celkovo 1 677 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis bol uvedený v priloženom
osobnom liste dôchodkového poistenia), čo predstavuje 4 roky a 217 dní obdobia dôchodkového
poistenia. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že (vzhľadom na vyššie uvedené) žalobca nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok (ktorý potrebný počet rokov v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. predstavuje najmenej päť rokov
a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity).

3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré majú vyvracať tvrdenia žalobcu obsiahnuté
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. V súvislosti so zdravotným stavom žalobcu dôvodil,že jeho zdravotný stav bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, na
základe dostupnej dokumentácie dňa 13. septembra 2021 s tým záverom, že celková miera poklesu

schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 45%. Uviedol, že uznanie invalidity je z medicínsko-
posudkového hľadiska opodstatnené dátumom neurologického vyšetrenia dňa 10. mája 2018, kedy
bol objektívne neurologicky zhodnotený nález vrátane EMG vyšetrenia, pričom uvedený objektívny
neurologický nález je aj v nasledujúcom období už bez zmeny. V súvislosti so splnením podmienky
získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.

z. žalovaný uviedol, že žalobca ku dňu vzniku invalidity (k 10. máju 2018) dosiahol 30 rokov veku,
pričom podľa § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenianavzniknárokunainvalidnýdôchodokpoistencavovekunad28rokovdo34rokovjenajmenej
5 rokov. Dôvodil, že „Pretože na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky v počte 1 651 dní, mu nárok na invalidný dôchodok z dôchodkového
poistenia Slovenskej republiky nevznikol, v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a

Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok zohľadnila obdobie poistenia v
počte 24 dní, ktoré získal podľa právnych predpisov Českej republiky.“. V ďalšom sa žalovaný vyjadril
k zhodnoteniu obdobia dôchodkového poistenia žalobcu v období (i) od 1. septembra 2004 do 30 mája
2007; (ii) od 1. januára 2004 do 31. augusta 2004 (v rámci ktorého konštatoval, že námietka žalobcu,
že mu za toto obdobie nebolo umožnené doplatenie poistného je nedôvodná, keďže žalobca povinnú

školskú dochádzku „splnil skončením prvého ročníka strednej školy v školskom roku 2003/2004“); (iii)
od 1. júna 2007 do 31. augusta 2007 (v rámci ktorého konštatoval, že námietka žalobcu, že mu za
toto obdobie nebolo umožnené doplatenie poistného je nedôvodná keďže podľa § 142 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z. z. je možné doplatiť len za tam uvedené obdobie). Žalovaný teda uzavrel, že „Napriek
tomu, že účastník konania bol uznaný invalidným od 10. mája 2018, s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 45%, nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností na nárok
na invalidný dôchodok, nakoľko účastník konania ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia naďalej nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, preto mu nevznikol nárok na
invalidný dôchodok.“.
4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej v podstatnom namietal, že

(i) v napadnutej veci nebol náležite zistený skutkový stav z dôvodu, že žalobca bol posudzovaný v
neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie, čím mali byť porušené jeho
práva na spravodlivý proces, keďže nemal možnosť poukázať na všetky skutočnosti vyplývajúce zo
žiadosti, vrátane úhrady „dlžného poistenia“; (ii) poukázal na diskriminačný rozmer prístupu žalovaného
pretože „Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní nároku na vyplácanie invalidného

dôchodkuSociálnapoisťovňabežnerozhodujeojehopriznaní,pododatočnomdoplatenídôchodkového
poistenia za obdobie po 1. januári 2004, čo som podľa môjho názoru splnil.“; (iii) navrhol, aby správny
súd prvostupňové rozhodnutie aj druhostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na
ďalšie konanie.
5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v

intenciách § 70 ods. 1, § 72 ods. 1, 2 a 3, § 142 ods. 3, § 153 ods. 5 a § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP
upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej
časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.
6. Krajský súd (po stručnom opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov,

správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej) v podstatnom napadnutý rozsudok odôvodnil tým,
že (i) vyhodnotenie, či sa lekárska posudková činnosť uskutoční v neprítomnosti alebo za účasti
poistenca je v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. dané do kompetencie posudkového lekára;
poukázal taktiež na ustanovenie § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. regulujúceho právny režim počas
krízovej situácie; (ii) uviedol, že žalovaný vo vzťahu ku všetkým obdobiam, ktoré žalobca uvádzal ako

obdobia, za ktoré doplatil poistné, poukázal na relevantnú právnu úpravu, so záverom, že uplatnené
námietky žalobcu nie sú dôvodné; (iii) k jednotlivým „sporným“ obdobiam v podstatnom uviedol, že
„Žalobcovitakbolozapočítanéceléobdobiestredoškolskéhoštúdiapoukončeníprvéhoročníkastrednej
školy, teda po ukončení povinnej školskej dochádzky, a preto za toto obdobie ani neprichádza do
úvahy možnosť doplatenia poistného na dôchodkové poistenie. Čo sa týka doplatenia obdobia od

01.06.2007 do 31.08.2007, je potrebné poukázať na úpravu vtedy platného ustanovenia § 142 ods.
3 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého toto obdobie nepatrí medzi obdobia, za ktoré je možné
doplatiť poistné na dôchodkové poistenie, pretože žalobca v tomto období nebol zaradený do evidencie
nezamestnaných.“; (iv) vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru o nedôvodnosti správnejžaloby pričom sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného, konštatujúc, že žalovaný spoľahlivo a náležite ustálil skutkový stav, dôsledne
ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia.

7. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému trovy konania
nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že (i) rozsudku absentuje vyhodnotenie dôkazov a ich vplyv na
samotné rozhodnutie s tým, že krajský súd (podľa jeho názoru) nepreskúmal žalobcom doložené dôkazy
o doplatení „zdravotného poistenia“; (ii) uviedol, že je pre neho nepochopiteľnou tá časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku, kde krajský súd konštatoval, že na žalobcu nepripadá posúdenie podľa § 72
ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo ku poškodeniu zdravia došlo v čase, keď žalobca vykonával
činnosť ako živnostník. S týmto konštatovaním žalobca polemizoval otázkou, že „ ... neplatí zásada

dôchodkového poistenia spočívajúca v tom, že dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie
môže poistenec kedykoľvek?“.; (iii) ďalej uviedol, že „Mám výhrady aj ku posudkovej činnosti sociálnej
poisťovne. Z dôvodu, že posudková lekárka nekonala na základe lekárskych správ ale na všetko som
musel sám vyžiadať lekárske posudky na vlastnú žiadosť. Dokazujú to aj poznámky, kde to každý lekár
napísal na záver každého posudku. Aj neurológ mi odmietol vydať posudok pokiaľ to nebude na oficiálnu

žiadosť SOC poisťovne. Prehodnotenie, ktoré bolo vykonané pobočkou sociálnej poisťovne v Žiline
nebolo na moju žiadosť, ale o tom rozhodla pobočka v príslušnom obvode.“; (iv) v súvislosti s obdobím
štúdia na strednej škole, za ktoré žalobca poistné doplatil, žalobca uviedol, že „Odôvodnenie kasačnej
sťažnosti viažem predovšetkým s poukazom na moje tvrdenie, že žalovaný a ani súd prvej inštancie
nepreskúmali a nevyhodnotili mnou doložené tvrdenie o doplatení obdobia, počas ktorého som sa ako

fyzická osoba, sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole
po dovŕšení 16 rokov veku. Ja som nastúpil na strednú školu ako 16 ročný. Podľa môjho názoru v
predmetnom ustanovení § 142 sa v zákone nerozoberá to, či osoba splnila povinnú školskú dochádzku
ale vek poistenca.“.
9. Žalobca navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu

na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší prvostupňové rozhodnutie a
druhostupňové rozhodnutie a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 9. septembra 2022, v ktorom v podstatnom
uviedol, že podľa jeho názoru krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec
náležite právne posúdil. Konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že postupoval

v súlade so zákonom. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
11. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 29. septembra 2022 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§
443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a

jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd
zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok). Prvostupňový správny orgán zamietol žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok primárne z

dôvodu, že žalobca nezískal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona č. 461/2003
Z. z. (bližšie viď body 2 a 3 vyššie).16. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v rozhodnom čase), sústavná príprava
na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky
alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

17. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.
19. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24
rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34
rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do
45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

20. Podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v rozhodnom čase), poistné
na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba
sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16
rokov veku.
21. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.
22. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej

činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
23. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
24. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
25. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods.

6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
26. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, povinná školská dochádzka je desaťročná
a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

27. Prvou z otázok, ktorou sa najvyšší správny súd zaoberal bola námietka žalobcu [artikulovaná najskôr
explicitne v správnej žalobe (bod V) a následne implicitne v kasačnej sťažnosti (str. 3)] o porušení
jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu, že bol posudzovaný v jeho neprítomnosti. V tejto súvislosti
kasačný súd konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č.
461/2003Z.z.nepovažovalzapochybenievštádiuposudkovejčinnosti,keďposudkovýlekársociálneho

poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, a to preto, že takýto postup
v tom čase umožňovala spomínaná právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. Kasačný súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.
28. Žalobca ďalej v kasačnej sťažnosti vo všeobecnom rámci namietal posudzovanie jeho zdravotného
stavu,keďuviedol„Mámvýhradyajkuposudkovejčinnostisociálnejpoisťovne.“.Hociotázkastanovenia

miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nebola v priebehu administratívneho
konania a ani konania pred krajským súdom spornou, najvyšší správny súd k všeobecne formulovanej
námietke žalobcu (viď predchádzajúci bod) konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej
osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou -
medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia

zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej
posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 písm.
a) zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovanéhozákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba
je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou

príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej -

medicínskej erudovanosti) odkázaný.
29. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych
nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že uznanie invalidity je z medicínsko-posudkového hľadiska
opodstatnené, a to dátumom neurologického vyšetrenia konaného dňa 10. mája 2018, kedy bol
objektívne neurologicky zhodnotený nález vrátane EMG vyšetrenia. Tento nález bol následne (aj ku

dňu vyhotovenia posudku z 13. septembra 2021) bez zmeny. Žalobca bol teda uznaný invalidným
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená posudkovými lekármi
na 45%. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho

charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje
presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky
žiadateľa o invalidný dôchodok.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah spisu, ako aj na skutočnosti tvrdené

žalobcom v kasačnej sťažnosti, najvyšší správny súd neidentifikoval v činnosti a záveroch posudkových
lekárovanáslednevpostupearozhodnutiachsprávnychorgánovtaképorušenia,ktorébyhomohliviesť
k úvahám o tom, že by zdravotný stav žalobcu nebol zhodnotený úplne a objektívne, resp. že by závery o
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť
neboli riadne, logicky a presvedčivo odôvodnené.

31. V neposlednom rade sa najvyšší správny súd zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa doplatenia
poistného za obdobie štúdia na strednej škole, ktorú žalobca artikuloval v závere kasačnej sťažnosti
slovami„Podľamôjhonázorujepotrebnézapočítaťobdobieod01.01.2004do01.09.2004,ktoréobdobie
predstavuje 243 dní poistenia. Teda ak v súčasnosti je žalovanou stranou vykazovaných 1670 dní
poistenia a chýba 155 dní, tak po pripočítaní 243 dní poistenia, ktoré som si doplatil, je v skutočnosti

zaplatených 1913 dní. ... ... Ja som nastúpil na strednú školu ako 16 ročný. Podľa môjho názoru v
predmetnom ustanovení § 142 sa v zákone nerozoberá to, či osoba splnila povinnú školskú dochádzku
ale vek poistenca.“. Žalobca (obdobne ako v správnej žalobe) namieta nesprávnu aplikáciu ustanovenia
§ 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého
sa poistné na dôchodkové poistenie môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická

osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení
16 rokov veku. Krajský súd sa s uvedenou námietkou vysporiadal v bode 19 napadnutého rozsudku
konštatovaním, že „Žalobcovi tak bolo započítané celé obdobie stredoškolského štúdia po ukončení
prvého ročníka strednej školy, teda po ukončení povinnej školskej dochádzky, a preto za toto obdobie
ani neprichádza do úvahy možnosť doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.“.

32. Kasačný súd na margo žalobcovej interpretácie § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení účinnom v rozhodnom čase uvádza, že toto ustanovenie ako podmienku možnosti dodatočného
zaplatenia dôchodkového poistenia stanovuje sústavnú prípravu na povolanie štúdiom po dovŕšení 16
rokov veku (spojenie „sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom ...“). Žalobca sa narodil XX. Y.
XXXX, z čoho vyplýva, že vek 16 rokov dovŕšil už počas prvého ročníka strednej školy. Ustanovenie §

10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) však definuje pojem sústavná
príprava na povolanie tak, že ide o štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky
alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Podľa § 10 ods.
2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najviac do

konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ
teda žalobca dovŕšil 16. rok veku v septembri 2003, bolo to v školskom roku 2003/2004 a jeho povinná
školská dochádzka trvala do konca tohto (2003/2004) školského roku. Pred skončením školského roku
2003/2004 teda u žalobcu nemohlo ísť o sústavnú prípravu na povolanie, hoci už dosiahol 16 rokov veku,keďže ešte nedošlo ku skončeniu povinnej školskej dochádzky (čo je jedným z definičných znakov pojmu
sústavná príprava na povolanie). Krajský súd preto uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil správne,
keď uzavrel, že za obdobie trvania povinnej školskej dochádzky „... neprichádza do úvahy možnosť

doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.“.
33. Žalobca taktiež namietal, že je pre neho nepochopiteľnou tá časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kde krajský súd konštatoval, že na žalobcu nepripadá posúdenie podľa § 72 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z., lebo ku poškodeniu zdravia došlo v čase, keď žalobca vykonával činnosť ako živnostník.
K tejto námietke najvyšší správny súd uvádza, že ustanovenie § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. len

stanovuje výnimky (prípady), pri ktorých sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje
za splnenú. Z obsahu spisu (a ostatne aj z vyjadrení žalobcu) však vyplýva, že žalobca kritériá žiadnej
z týchto podmienok nespĺňa. Najvyšší správny súd preto súvisiaci záver krajského súdu považoval za
správny a námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
34. Najvyšší správny súd teda nevzhliadol dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu.

Tieto závery, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší
správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
35. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).
37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.