Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 26, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200169
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323200169.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. A., nar. XX. X. XXXX,

bytom B. XXXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, advokátska kancelária
Námestie slobody 2, Humenné proti žalovanej D. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., E. XXXX/
XX, tohto času bytom F. G. XX, H. XXX I., zastúpenej JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom so sídlom
Štefánikova 22, Humenné o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že

o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 13. 1. 2023 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom
nehnuteľnosti evidovanej Katastrálnym úradom Humenné, obec Humenné, kat. úz. C. a to bytu č. 1, H.
1. J., obytného domu na adrese K. L. XXXX vo vchode č. XX v C., ako aj spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo
výške 62/1111, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. C., parcela č. 3994 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 161 m2, parcela č. 3995 zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, parcela č. 3996

zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, bytovka súpisné číslo XXXX na parcele č. 3994, 3995,
3996.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako darca dňa 5. 3. 2004 vo forme notárskej zápisnice N 81/2004,
Nz 19395/2004 daroval nehnuteľnosti uvedené v bode 1. svojej dcére – žalovanej do jej výlučného
vlastníctva. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 24. 5. 2004.

Uviedol, že žalovaná posledné dva roky porušuje dobré mravy tým, že žalobcu a jeho rodičov neustále
hrubo slovne uráža na cti formou rôznych hanlivých nadávok. V čase, keď žil so žalovanou v Anglicku
a platil celé nájomné za bývanie, tak ho žalovaná nútila spať na zemi. Fyzické útoky zo strany žalovanej
mali stúpajúci charakter a zapríčinili to, že bol nútený nájomný byt opustiť, resp. že ho žalovaná vyhnala
na ulicu aj napriek tomu, že úhrady za užívanie bytu naďalej platil. V súčasnosti ho zapiera ako otca.

Na základe hore uvedených skutočností odstúpil od darovacej zmluvy a dňa 25. 11. 2022

prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanej výzvu na vrátenie daru. Nakoľko žalovaná
na predmetnú výzvu nereagovala a sporné nehnuteľnosti sa snaží urýchlene predať, žalobca podal
žalobu a žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalovanej daroval.3. Žalovaná sa vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasí a popiera skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené.
Popiera, aby sa k žalobcovi a k členom jeho rodiny správala spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy
a vrátenie daru tak popiera.

Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy boli na ňu prevedené z dôvodu, že žalobca mal
viaceré dlhy a aby sa predišlo predaju bytu na dražbe. V r. 2020 bolo po žalobcovi vyhlásené pátranie
z dôvodu, že mu bolo vznesené obvinenie pre zločin podvodu a v tom čase sa už žalobca nachádzal
v Anglicku. Neskôr za ním odišla aj žalovaná spolu so svojou matkou a žili v spoločnom byte, pričom

počas celej doby si žalobca nevedel udržať stálu prácu, často menil zamestnanie a pracoval tzv. na
čierno. Počas vzájomného spolužitia sa správal agresívne a preto dochádzalo k nezhodám medzi ním
a matkou žalovanej. Žalobca konflikty riešil tak, že odišiel zo spoločného bytu a vrátil sa, až keď mu
došli finančné prostriedky. Keďže táto situácia sa stala neúnosnou, žalovaná uviedla, že jej matka sa
spolu s ňou a jej sestrou presťahovali do nového bytu a žalobca zostal bývať na predošlej adrese, mal
problémy s drogami a jeho problémy vyústili do tej miery, že sa stal bezdomovcom. V období, keď nemal

kde bývať, mu poskytla jedlo, vodu, dávala mu finančné prostriedky, aby si mohol zabezpečiť nocľah
aspoň na niekoľko dní. Peniaze však žalobca vždy minul na nepodstatné veci.

Ku konfliktu ohľadne darovaného bytu došlo z dôvodu, že v tomto byte býval brat žalobcu, ktorý prestal
platiť nájomné a úhrady spojené s bývaním, avšak žalovanú o tom neupovedomil a vznikli nedoplatky

vo výške 1.800,-- eur. Žalovaná uviedla, že nemala finančné prostriedky na úhradu tohto dlhu, ani na
zabezpečenie platenia ďalšieho nájomného a preto byt chcela predať. To vyústilo do problémov vo
vzťahu k starým rodičom, ale k predaju bytu napokon nedošlo. Žalovaná uviedla, že zabezpečila, aby
sa náklady spojené s bytom platili tak, aby dlh bol pod hranicou 2.000,-- eur, aby nedošlo k predaju na
dražbe.

Žalovanáuviedla,žesanesprávalakžalobcovialebokčlenomjehorodinyspôsobomhruboporušujúcim
dobré mravy a žalobca tak nemá nárok na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
Poukázala aj na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/108/2007 z 27. 5. 2007.

4. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej sú úmyselné a zavádzajúce snažiac sa vykresliť ho v čo
najhoršom svetle, pričom jej ničím nepodložené tvrdenia odvracajú pozornosť od skutočností, ktorými
preukázateľne došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov voči nemu.

Podľatvrdeniažalobcuuplatneniejehoprávanavráteniedarujejasnepreukázanésprávanímžalovanej,

ktoré nemožno považovať za nevhodné alebo nevďačné, ale s ohľadom na všetky okolnosti a súvislosti,
teda z princípu vzájomnosti a to správania sa žalobcu voči žalovanej a zo správania sa starých rodičov
voči ich vnučke a opačne, ktorej hanlivé urážky na cti smerované priamo im spôsobujú veľké trápenie,
tvoria zrejmý nepomer k správaniu sa samotného darcu a členom jeho rodiny.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zotrvala na svojom stanovisku a uviedla, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu, nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo nejaký nevďak, ale
len také chovanie, ktoré sa ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Rozhodujúcim je hľadisko objektívne a nie subjektívny pocit darcu.
V týchto prípadoch je potrebné brať na zreteľ a hodnotiť aj správanie sa samotného darcu. Žiadala

podanú žalobu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, vypočul svedkov D. A. a A. A. a oboznámil
sa s listinnými dôkazmi, najmä s darovacou zmluvou, s výzvou na vrátenie daru, s prekladom listín
z anglického jazyka, ako aj s SMS- komunikáciou a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Dňa 5. 3. 2004 bola pod sp. zn. N 81/2004, Nz 19395/2004 spísaná notárska zápisnica, ktorej
obsahomboladarovaciazmluva.DarcaA.A.,bytomB.XXXX/XX,C.darovalsvojejmaloletejdcéreD.A.,
bytomB.XXXX/XX,C.nehnuteľnostiatobytč.1,H.1.J.obytnéhodomunaM.K.XXXX,vovchodeč.XX
v C. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky

podiel na pozemku parcelách č. 3994, 3995 a 3996 vo výške 62/1111, všetky nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX kat. úz. C.. Maloletá dcéra bola zastúpená zákonnou zástupkyňou, svojou matkou, D. A..8. Listom z 23. 11. 2022 bola žalovaná právnym zástupcom žalobcu vyzvaná na vrátenie daru,
nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe darovacej zmluvy z 5. 3. 2004. Dôvodom bolo to, že
v posledných 2 rokoch porušuje hrubým spôsobom dobré mravy a to tým, že darcu a jeho rodičov

neustále hrubo slovne uráža, používa voči nim hanlivé nadávky. Darcu v čase, keď spolu žili v spoločnej
domácnosti v Anglicku, vyhadzovala z bytu, nútila ho spať na zemi a v dôsledkom bolo to, že sa musel
z bytu vysťahovať. V súčasnosti ho obdarovaná zapiera ako otca. Preto žiadal, aby mu dar vrátila a to
prepisom vlastníctva na príslušnom katastri nehnuteľnosti.

9.Žalobcavosvojejvýpovedipredsúdomuviedol,žesasmanželkourozviedolabytdcéredarovalpreto,
aby keď ukončí štúdiá v Anglicku, mala kde bývať. V určitom období žil so žalovanou, jej matkou a ďalšou
dcérou v Anglicku v spoločnom byte a tvrdil, že sa k nemu správali ako špine, k handre a vyhadzovali ho
z bytu. Napokon sa ocitol na ulici, kde ho nechali zbiť sfetovanými tínedžermi, o čom existuje záznam
na polícii. Žalovaná sa k nemu začala správať nepekne a používala voči nemu rôzne nadávky a tiež
sa správala zle k jeho rodičom. Chcela predávať byt a tým sa vzťahy v rodine narušili, sú teraz napäté

a on ako otec si žalovanou ako s dcérou nevedia pozrieť ani do očí a nerozprávajú sa. Keď v Anglicku
zarábal a mal peniaze, tak bol pre žalovanú a jej matku zaujímavý, avšak, keď peniaze nemal, tak ho
vyhodili na ulicu.

Potvrdil, že so žalovanou sa o predaji bytu rozprával, súhlasil s tým, aby ho predala, avšak chcel od

nej, aby jeho rodičom dala nejakú finančnú čiastku. V tomto byte určitú dobu býval jeho brat s rodinou,
aby sa uľahčilo platenie nájomného. Napokon sa žalovaná rozhodla byt predať, avšak starým rodičom
nechcela dať z toho nič a to spôsobilo narušenie celkových vzťahov v rodine.

K spolužitiu v Anglicku tiež uviedol, že sa dozvedel, že žalovaná spolu s matkou ho nechali zbiť

tínedžermi, ktorí ho napadli nožom a má doposiaľ jazvu. Samotná žalovaná a bývalá exmanželka ho
bili panvicou a vyhadzovali z bytu. V Anglicku celkovo žil 15 rokov a spočiatku pracoval na živnosť,
ale keď došlo k brexitu, tak robil už len na čierno, lebo nemal papiere v poriadku. Keď žil na ulici, tak
žalovanú prosil o pomoc, aby mu dovolila osprchovať sa v byte, alebo mu dala najesť, avšak ona to
odmietla. Podstatným problémom medzi nimi došlo až vtedy, keď žalovaná sa stala dospelou a chcela

narábať s bytom.

Vyjadril sa tak, že neurobil nič také, čím by si zaslúžil správanie sa žalovanej a svojej exmanželky, avšak
nepoprel skutočnosť, že mal súdny zákaz priblíženia sa k mladšej dcére.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že keď mala 6 rokov, tak sa rodičia rozviedli a spoločne
presťahovali do Anglicka, kde opäť tvorili rodinu a narodila sa aj jej mladšia sestra. Žili spoločne v byte,
ale nie je pravdou, aby žalobcu z toho bytu vyhodili, naopak z bytu ich všetky vyhodil majiteľ pre
neplatenie nájomného.

Uviedla, že žalobca mal problémy s gamblerstvom, okrádal ľudí pre Čechov a v určitom období im dal do
zálohy pasy, lebo dlhoval peniaze, ktoré nevedel vrátiť. Do bytu, v ktorom v tom čase žili, sa nožmi začali
dobíjať Poliaci, rozbíjali dvere a chceli sa dostať dnu, pričom Česi im poskytli určitú ochranu. Z bytu
napokon museli odísť, lebo matka dala žalobcovi 250 libier na zaplatenie nájomného, avšak on nájomné
nezaplatil a preto im majiteľ bytu vyložil všetky osobné veci pred dvere a tak ich z bytu vysťahoval a tak

ich vyhodil priamo na ulicu. Žalobca nikdy v celom rozsahu za bývanie v Anglicku neplatil, lebo matka
žalovanej dostávala od štátu určitú dávku na pokrytie nájomného a zvyšok platila zo svojich peňazí. Keď
žalobca pracoval a mal peniaze, tak prispieval na stravu, lebo sa stravoval spolu s rodinou.

Žalovaná vylúčila, aby žalobcu niekedy fyzicky napadla a bila ho panvicou, alebo ho nútila spať na zemi.

V čase, keď bývali v jednej izbe a rodičia spali na rozťahovacom gauči, tak sa mohlo stať, že keď sa
pohádali, tak matka žalobcu žiadala, aby s ňou nespal v jednej posteli, ale na matraci na zemi.

Ďalej uviedla, že rodičia sa úplne oddelili v bývaní auguste r. 2020 a ona potom nastúpila na štúdium
na vysokej škole a doma sa zdržiavala veľmi málo. Keďže platili protikovidové opatrenia, tak bola doma

len na krátko, na Vianoce r. 2020 a potom až v marci 2021. Matka podala návrh na zákaz priblíženia sa
k mladšej sestre z dôvodu, že ju žalobca neustále obťažoval.Ani fyzické napadnutie sa neudialo tak, ako to popísal žalobca, lebo nemal porezanú nohu, ale bol
poranený na chrbte. Poprela tvrdenie žalobcu o tom, že má s týmto incidentom niečo spoločné a že
spolu s matkou najala tínedžerov, aby ho napadli. Tvrdila, že týchto tínedžerov vôbec nepozná, nebola

na tom mieste, kde došlo k incidentu a ani jej matka nemohla vopred vedieť, že žalobca za ňou príde
do práce, kde sa to udialo.

Žalovaná popísala okolnosti ohľadne predaja bytu tak, že za žalobcom prišiel do Anglicka jeho brat
N., ktorý predtým spolu s rodinou žil v byte, ktorý ona vlastní, lebo ho dostala ako dar. Ona prišla na

Slovensko v lete r. 2022, lebo žalobca jej povedal, že by bolo dobré byt predať a ona to oznámila svojim
starým rodičom. Nepoprela, že sa pohádali, avšak starý otec sa jej SMS správami ospravedlnil, všetko si
vydiskutovali a vzťahy sa urovnali. Starí rodičia od nej chceli, aby im dala splnomocnenie na predaj bytu,
čo však neurobila, lebo sa jej to nezdalo vhodné. Dozvedela sa, že žalobcov brat N. ide do Nemecka,
byt bude prázdny a starí rodičia odmietajú platiť nájomné. Keď znova prišla na Slovensko, zistila, že
na nájomnom je dlh asi 1.800,-- eur, hoci starí rodičia ju presviedčali o tom, že dlžoby nie sú žiadne.

Žalovaná preto vymenila zámok, byt vyčistila a od októbra 2022 sa ho snažila predať. K predaju bytu
napokon nedošlo a byt sa platí takým spôsobom, že sestra jej matka uhrádza aspoň časť nákladov tak,
aby dlh nebol vyšší než 2.000,-- eur a nemusela byť vykonaná dražba bytu.

Potvrdila, že ešte pred podaním žaloby na súd dostala od právneho zástupcu žalobcu list, ktorým bola

vyzvaná, aby v určitej lehote vrátila dar, ale ona s tým nesúhlasí, lebo všetko, čo v tom liste je uvedené,
je klamstvo. Keď bol žalobca bezdomovcom, tak sa mu snažila pomôcť aspoň tak, že mu so sestrou
dávali jedlo alebo sladkosti a zabezpečila, aby sa mohol osprchovať v posilňovni. Zistila, že v určitom
období otec zrejme užíval anfetamín a dobré časy sa uňho vždy striedali s tými horšími.

11. Svedkyňa D. A., matka žalovanej, uviedla, že krátko po uzatvorení manželstva so žalobcom zistila,
že je gambler, má dlhy a preto byt po starej matke bol darovaný žalovanej, len z dôvodu, aby nebol
predaný v exekúcii. Aj keď boli so žalobcom rozvedení, v Anglicku určitú dobu žili v spoločnej domácnosti
a narodila sa im tam ďalšia dcéra.

Posledné dva, tri roky popísala tak, že žalobca im všetkým robil zo života peklo, lebo nemal stabilnú
prácu a sústavne pýtal od nej peniaze. Menil zamestnania, nikde dlho nevydržal a bral aj drogy. Poprela,
aby ona so žalovanou dali zbiť žalobcu tínedžermi, naopak vtedy ju žalobca prenasledoval tak, ako
mnohokrát predtým, bol voči nej hrubý a vykrikoval urážlivé slová a ukazoval nevhodné gestá. Keďže to
bolo na zastávke autobusu, tak viacerí ľudia sa jej pýtali, či potrebuje pomoc a tínedžeri začali žalobcu

prenasledovať, aby ju ochránili.

Správanie žalobcu bolo problematické a spôsoboval rôzne škody, pričom svedkyňa uviedla, že sa zaňho
hanbila. Poprela, aby žalovaná sa k žalobcovi správala nevhodne, naopak vo všetkom sa mu snažila
pomôcť, ale on robil len hanbu. Nie je pravdou, aby ho žalovaná vyhadzovala z bytu, ale naopak, žalobca

hľadal ubytovanie tam, kde od neho nechceli papiere, čo bolo u Poliakov alebo slovenských Rómov.

Tiež uviedla, že žalovaná od r. 2020 študovala na vysokej škole a domov chodila len na prázdniny,
na sviatky alebo, keď potrebovala niečo vybaviť. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa k nemu
správala nevhodne alebo hrubo.

Problém s darovaným bytom nastal vtedy, keď brat žalobcu uviedol, že sa rozvádza, z bytu odchádza
a rodičia žalobcu nemali na platenie nájomného. Žalobca so žalovanou to riešili a žalobca navrhol, aby
žalovaná byt predala. Starí rodičia na žalovanú tlačili, aby im dala splnomocnenie na predaj bytu, čo ona
nechcela, tým sa dostala do konfliktu so starými rodičmi. Keď zistila, že na byte je vysoký nedoplatok,

tak vymenila zámok, byt je prázdny a platí sa takým spôsobom, že sestra svedkyne hradí poplatky, ale
peniaze na to jej dáva svedkyňa.

K správaniu sa žalobcu v Anglicku svedkyňa uviedla, že keď mal peniaze, tak robil párty a užíval drogy.
Keď peniaze nemal, tak rodine robil zo života peklo. Dokonca bol hľadaný aj na Slovensku políciou

avAnglickumalsamédlhy.VymámilodurčitýchČechovpeniazeazaložilpasy,lebonemalnazaplatenie
dlhu. Bola aj situácia, že svedkyňu a deti asi 2 týždne strážili policajti, lebo Poliaci, ktorých okradol,
búchali na dvere, preskočili plot a snažili sa dostať do domu. Vzhľadom na správanie sa žalobcu sa
svedkyňa rozhodla, že do bytu, do ktorého sa s deťmi presťahovala, ho už nepustí, lebo jej vždy robillen hanbu. Všetko, čo uviedol v žalobe, je podľa svedkyne klamstvo. Žalobca bol však s deťmi vždy
v telefonickom kontakte a keď niečo potreboval, tak žalovaná mu vždy pomohla, dala mu najesť, dala
mu kartu na cestovanie, aj peniaze, alebo jedlo, keď bol hladný.

12. Svedkyňa E. A., mladšia dcéra žalobcu, popísala situáciu, keď žalobca bol napadnutý nožom, keď
išiel za jej mamou do práce. Prišiel pred dom, ale ona a jej sestra ho dnu nepustili, len mu dali čisté
veci. Keď ho po mesiaci stretla v parku, tak jej chcel ukázať to miesto, kde bol poranený, avšak nemal
tam už žiadnu ranu, ani stopu po nej.

Svedkyňauviedla,žepodľajejnázoru,žalobcasjejstaršousestrou(žalovanou)vychádzalnormálne,ale
občas boli medzi nimi aj hádky. Bola hádka ohľadne bytu, lebo otec chcel, aby mu jeho rodičia pomohli
dostať naspäť byt, ktorý daroval jej sestre. Starí rodičia chceli peniaze a podľa vyjadrenia svedkyne
neboli féroví v jednaniach so sestrou a byt chceli z dôvodu, že keď sa odsťahoval brat jej otca, tak ten
byt chceli oni.

Svedkyňa tiež uviedla, že jej sestra sa k otcovi nikdy nesprávala zle, alebo hnusne, lebo má dobrú
povahu a je vždy milá. Hádka bola len ohľadne predaja bytu a vtedy, keď bol otec v zlom stave a kričal
aj na ňu, aj na mamu. Vôbec nedošlo nikdy k tomu, aby sestra ho niečím buchla, alebo fyzicky napadla.
Hodnotila to tak, že keď sa presťahovali do nového bytu a otec s nimi nebýva, tak už majú kľud.

A. A., otec žalobcu, uviedol, že so svojimi vnučkami mali vždy v minulosti vynikajúci vzťah, starali sa o
ne, keď prišli na Slovensko alebo za nimi chodili do Anglicka.

K bytu uviedol, že byt bol darovaný žalovanej z dôvodu, že jeho starší syn mal určité problémy. V byte

býval určitú dobu druhý syn N., ktorý sa rozhodol odísť do Nemecka. Zostal po ňom určitý dlh na
nájomnom a keď žalovaná sa rozhodla tento byt predať, tak chcel od nej splnomocnenie, ale ona to
odmietla. Vzťahy s vnučkami sa narušili a manželka svedka v dôsledku toho ochorela a situácia ju veľmi
trápi. Podľa jeho názoru žalovanú na predaj bytu nahovorila jej matka, lebo ona je na peniaze zaťažená.

Vyjadril sa tak, že jemu nejde ani o byt, ani o peniaze, keď žalovaná chce, tak nech byt predá, ale nech
peniaze z predaja bytu skončia u nej a nie u sestry jej matky. Dozvedel sa, že žalovaná nadviazala vzťah
s nejakým moslimom, ktorého otec má 3 ženy a on sa bojí, že ju oberú o peniaze. Chcel sa s vnučkou
dohodnúť tak, že ak chce byt predať, tak nech ho predá a peniaze zloží na Slovensku na nejaký účet,
s ktorým by on s manželkou nakladali a poslali jej toľko peňazí, koľko bude potrebovať. Bojí sa, že ju

terajší priateľ oberie o peniaze, aj keď nemá nič proti tomu, s kým žije, lebo je to jej vec.

K žalobcovi uviedol, že vie o tom, že keď žil v Anglicku, tak mal určité problémy, ale teraz pracuje, spláca
svoje dlhy a žije v Nemecku. V Anglicku bol osobne prítomný, keď jeho exnevesta vykopla žalobu z bytu
a žalovaná mu ešte otvorila dvere. Predchádzala tomu hádka o peniaze, lebo žalobca nedostal výplatu

a nedal matke žalovanej peniaze. Do Anglicka chodil často, pracoval tam, aby upravil dom a záhradu,
lebo jeho exnevesta si nachádzala chlapov, mala mladšieho milenca a v dome sa len pilo a grilovalo.

Posledné tri roky sú vzťahy medzi ním a žalovanou narušené, lebo žalovaná ho zrejme považuje za
zlodeja, ktorý ju chce okradnúť o byt.

13. Súdu bol predložený listinný dôkaz a to rozhodnutie vydané na Rodinnom súde sídliacom
v Edmontone – Príkaz na neobťažovanie ED22F00075, ktorým bol voči žalobcovi vydaný príkaz na
neobťažovanie s tým, že nesmie použiť násilie voči navrhovateľke D. A., ani sa jej vyhrážať násilím,
nesmie ju zastrašovať, obťažovať, ani prenasledovať, nesmie jej telefonovať, posielať textové správy,

emaily, ani inak ju kontaktovať, ani sa nesmie pokúšať o poškodenie alebo vyhrážanie sa poškodením
majetku, ktorý je v jej vlastníctve a nesmie ísť, vstúpiť alebo sa pokúsiť vstúpiť do nehnuteľnosti, o ktorej
vie alebo sa domnieva, že v nej býva navrhovateľka D. A..

Rovnako bol voči žalobcovi vydaný príkaz na neobťažovanie dieťaťa, ktorým bolo rozhodnuté, že

žalobca nesmie voči dieťaťu E. A. použiť násilie, ani sa mu vyhrážať, zastrašovať ju, obťažovať,
ani prenasledovať, nesmie jej telefonovať, posielať textové správy, emaily, alebo sa pokúšať ju inak
kontaktovať a nesmie v čase od 8.30 do 16.30 hod. chodiť, vstupovať, ani sa pokúšať vstupovať dopriestorov školy, o ktorých vie, alebo sa domnieva, že ich navštevuje E. A.. Nesmie sa k nej priblížiť na
menej ako 50 m.

14. Žalobca predložil do konania výpis úhrad o platení nájomného v spornom byte za obdobie rokov
2022 a rok 2023 s tým, že dlh k 23. 10. 2023 je vo výške 1.348,44 eur.

Žalobca tiež predložil SMS komunikáciu medzi žalovanou a starou matkou za obdobie, kedy sa riešil
možný predaj bytu v Humennom a žalovaná predložila SMS komunikáciu so starým otcom, ktorý sa jej

ospravedlnil.

15. Podľa § 137 písm. c) OSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

Keďže žalobca podal žalobu o určenie, že je vlastníkom nehnuteľností, súd skúmal, či na takomto určení
má naliehavý právny záujem.

Pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R17/1972).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha.

Žalobca naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že pri danom aktuálnom stave existuje objektívna
právna neistota medzi žalobcom a žalovanou, ktorá je ohrozením žalobcovho právneho postavenia

a ktorú nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú
nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva

pôvodného darcu, možno ním eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k
odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, v tomto prípade je podaná žaloba účinnejšia, než iné
právne prostriedky a vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu tak, že jej prostredníctvom
možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi.

Žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva s odôvodnením, že pred podaním žaloby vyzval
žalovanú na vrátenie daru, ktorá to však nerešpektovala a preto žalobu o určenie vlastníckeho práva
považuje za účinný prostriedok nápravy právnych vzťahov medzi ním a žalovanou.

Súd má za to, že žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, lebo zápisy

vlastníctva nehnuteľností v katastri sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje
vlastnícke právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre
zápis zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a okrem toho žalobca môže touto listinou
preukázať svoje právo i na iné účely.

16. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po
darcovej smrti.Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva na tom skutkovom základe, že tvrdil, že žalovaná

ako obdarovaná sa k nemu a členom jeho rodiny správa spôsobom porušujúcim dobré mravy a preto ju
písomne pred podaním žaloby vyzval na vrátenie daru. Žalovaná s vrátením daru nesúhlasila a tvrdenia
žalobcu o porušení dobrých mravov vo vzťahu k nemu alebo členom jeho rodiny poprela.

Otázkou posúdenia tak zostalo, či existovali dôvody na vrátenie daru v čase, keď žalobca na to žalovanú
písomne vyzval.

18. Darca sa môže domáhať vrátenia daru jednostranným právnym úkonom, ktorým vyzve
obdarovaného, aby mu dar vrátil a to za predpokladu, že sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Dobré mravy predstavujú súkromnoprávnu hranicu toho, čo je dobré, správne, morálne či etické. Sú to
spoločenské normy, zväčša nepísané, akceptované širokým okruhom ľudí, vo svojej podstate nemenné,
ktorých dodržiavanie je chránené právnymi normami.

Dobré mravy sú súhrn etických pravidiel všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých

dodržiavanie je zabezpečené i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
morálnymizásadamidemokratickejspoločnosti(rozsudokKrajskéhosúduKošicesp.zn.3CoPr/12/2018
z 28. 11. 2019).

Ak darca uplatní právo na vrátenie daru, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav

jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť
vydať predmet daru darcovi.

19. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného,
prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania,
priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých
mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky,
neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Dôvodom na vrátenie daru môže byť správanie porušujúce
sa dobré mravy nielen k darcovi, ale aj k členom jeho rodiny.

Predpokladomúspešnéhouplatneniaprávadarcunavráteniedaruniejeakékoľveknevhodnésprávanie
sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri
posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie

dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy
a hodnotiť aj správanie sa darcu a zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore
s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne
domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu
vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie
sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/108/2007 z 27. 5. 2007).

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušeniedobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo
nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R31/1999).

20. Žalobca jednostranným právnym úkonom – výzvou na vrátenia daru z 23. 11. 2022 vyzval žalovanú,
aby mu vrátila nehnuteľnosti, ktoré jej daroval zmluvou z 5. 3. 2004. O vrátenie daru žiadal z dôvodu,
že obdarovaná posledné dva roky svojím správaním sústavne porušuje dobré mravy a to tým, že darcu
a jeho rodičov neustále hrubo slovne uráža na cti formou rôznych hanlivých nadávok. Darcu v čase, kedy
s ňou žil v Anglicku v spoločnej domácnosti a platil nájomné za bývanie, obdarovaná nútila spať na zemi,

jej útoky mali stúpajúci charakter a zapríčinili to, že darca bol nútený nájomný byt opustiť, resp. že ho
vyhnala na ulicu, aj napriek tomu, že úhrady za užívanie bytu, v ktorom žila, platil naďalej. V súčasnosti
ho zapiera ako otca.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby sa žalovaná ako obdarovaná k žalobcovi ako
k darcovi správala v čase výzvy na vrátenie daru alebo dva roky pred touto výzvou v rozpore s dobrými

mravmi. Nebolo preukázané, aby sa takýmto spôsobom správala k starým rodičom, t. z. rodičom žalobcu
a teda, aby v správaní voči nim tiež porušovala dobré mravy.

Ako už bolo uvedené vyššie, dôvodom na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa
obdarovaného voči darcovi, ale muselo by ísť o správanie, ktorým by dobré mravy boli porušované buď

v značnej intenzite alebo by išlo o sústavné porušovanie, ktoré by nadobudlo povahu hrubého porušenia
dobrých mravov.

Žalobca vo svojej výpovedi popisoval hlavne spolužitie s matkou žalovanej v Anglicku a konflikty,
ktoré vznikali medzi rozvedenými manželmi. Akékoľvek správanie matky žalovanej (bývalej manželky

žalobcu) nemá vplyv na vrátenia daru, lebo v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže
domáhať vrátenia daru len v prípade, ak sa obdarovaný k nemu správa tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy. Nemôže sa hodnotiť správanie inej, hoci aj blízkej osoby obdarovaného voči darcovi.
Súd preto nehodnotil, či už výpoveď žalobcu, žalovanej, alebo výpoveď svedkov týkajúcu sa vzťahov
a predchádzajúceho spolužitia rodičov žalovanej. Toto správanie sa a vzájomné konflikty medzi nimi

nemajúžiadenprávnyvýznamnaposúdenienárokužalobcunaurčenievlastníckehoprávakdarovaným
nehnuteľnostiam. Súd preto nehodnotil ani spôsob života žalobcu v Anglicku, kedy sa ocitol na ulici ako
bezdomovec a ani to, či bol vydaný príkaz na nepribližovanie sa k matke žalovanej a jej mladšej sestre.
Na posúdenie nároku žalobcu má význam len správanie sa obdarovaného a to či už k darcovi alebo
členom jeho rodiny.

21. Neboli preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom o tom, že žalovaná sa spolu so svojou matkou
dohodli s tínedžermi, ktorí údajne napadli v Anglicku žalobcu nožom. Žalovaná, ako aj jej matka
(svedkyňa v danom konaní), to popreli a žalobca tvrdil, že žiadne trestné konanie sa v Anglicku neviedlo,
lebo s tým nesúhlasil. Matka žalovanej uviedla, že išlo o náhodný incident, kedy žalobca ju prenasledoval

cestou do práce a uvedení tínedžeri sa ju pokúšali pred ním chrániť. Samotná žalovaná uviedla, že
na danom mieste vôbec nebola, uvedených tínedžerov nepozná, nemala na nich žiaden kontakt a ani
nemohla vedieť, že žalobca bude jej matku sledovať cestou do práce v uvedený konkrétny deň. Teda súd
vyhodnotil túto skutočnosť tak, že žalobca nepreukázal, že žalovaná ako obdarovaná sa akýmkoľvek
spôsobom podieľala na tom, že došlo k určitému incidentu medzi ním a jej matkou a následne k jeho

fyzickému napadnutiu tretími osobami.

PokiaľideospolužitievAnglicku,žalobcaakodôvodnavráteniedaruuvádzalto,žehožalovanánechala
spať na zemi, buchla ho panvicou po hlave a že ho vyhodila z domu.

Ani tieto tvrdené skutočnosti sa nepreukázali, naopak žalovaná popísala skutočnosti vedúce k tomu,
že z predmetného domu bola vyhodená celá rodina žalobcu (žalovaná, jej mladšia sestra a matka
žalovanej), lebo žalobca peniaze určené na nájomné neuhradil majiteľovi domu. Žalovaná ani nebola
vlastníčkou domu či bytu, z ktorého by žalobcu vyhodila tak ako to tvrdil a naopak popisovala
neusporiadaný život žalobcu a jeho vzťahy, ktoré viedli k tomu, že nemal peniaze na platenie nájomného

a v dôsledku toho sa stal bezdomovcom.

Rovnako tak sa nepreukázalo akékoľvek fyzické napadnutie zo strany žalovanej a akýkoľvek jej fyzický
útok na žalobcu (tvrdené napadnutie panvicou) a súd toto tvrdenie vyhodnotil ako účelové zo stranyžalobcu. Žiaden takýto útok nepotvrdili vypočuté svedkyne a to mladšia sestra žalovanej a jej matka
a žalobca v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne iné dokazovanie. Navyše je potrebné zdôrazniť, že
žalobca všetky konfliktné situácie popisoval v množnom čísle (oni) a zrejme tým mal na mysli nielen

žalovanú, ale aj jej matku. Nebolo však preukázané, aby žalovaná akýmkoľvek spôsobom žalobcu
fyzicky napadla alebo naňho zaútočila, alebo mu spôsobila nejaké zranenie. Bežná hádka medzi
ňou a žalobcom by nemohla byť posúdená ako dôvod na vrátenie daru, lebo zvyčajne takéto hádky
bývajú následkom konfliktných situácií v rodine. Tu je potrebné poukázať na správanie sa samotného
žalobcu ako darcu popisované nielen žalovanou, ale aj jej matkou a mladšou sestrou s tým, že aj otec

žalobcu potvrdil, že žalobca mal v Anglicku určité problémy. Je preto pochopiteľné, že konfliktné situácie
vyvolávané žalobcom v Anglicku mali negatívny dôsledok na rodinné vzťahy a to aj vo vzťahu k samotnej
žalovanej, ktorá však tvrdila, že aj za situácie, keď žalobca bol bezdomovcom, sa mu snažila pomáhať.
Žalovaná popisovala, že spolu s mladšou sestrou sa snažili byť žalobcovi vždy nápomocné a v prípade,
že potreboval pomoc, tak mu ju poskytli, či už vo forme jedla, sladkostí, možnosti zabezpečiť hygienu,
cestovanie a podobne.

Súd teda nezistil, aby v čase spolužitia v Anglicku sa žalovaná voči žalobcovi dopúšťala konania, ktoré
by mohlo byť charakterizované ako hrubé porušenie dobrých mravov.

22. Nepochybne vzťahy v rodine boli narušené tým, že žalovaná sa v určitom období snažila predať byt,

ktorý jej bol darovaný žalobcom ešte v r. 2004, keď bola maloletá.

Žalovaná to odôvodnila tým, že v tomto byte býval brat žalobcu s rodinou, ale neplatil riadne nájomné
a poplatky spojené s bývaním, pričom zistila, že dlh bol zhruba 1.800,-- eur, hoci starými rodičmi
bola uisťovaná v tom, že žiaden dlh neexistuje. Keďže brat jej otca sa z predmetného bytu mienil

odsťahovaťažalovanáakoštudentkavysokejškolynemaladostatokfinančnýchprostriedkovnaplatenie
nájomného, rozhodla sa tento byt odpredať. Uviedla, že s predajom bytu súhlasil aj žalobca, ktorý to
nepoprel, ale chcel, aby určitú časť finančných prostriedkov získaných predajom tohto bytu dala jeho
rodičom. Starí rodičia žiadali žalovanú, aby im dala splnomocnenie na predaj bytu, čo ona odmietla a tým
sa vyhrotili vzájomné vzťahy nielen medzi ňou a žalobcom, ale aj starými rodičmi. Starý otec ako svedok

na pojednávaní sa vyjadril tak, že voči predaju bytu nemá žiadne výhrady, avšak nechce, aby či už rodina
jej súčasného priateľa, alebo rodina jej matky, ju obrali o finančné prostriedky získané predajom bytu.

Súdu bola predložená SMS komunikácia vo forme SMS správ medzi žalovanou a starou matkou a to
zhruba od apríla do leta 2022, ktorá sa však z väčšej časti týkala brata žalobcu N.. Z týchto SMS správ

súd zistil, že zo strany žalovanej voči jej starej matke neboli použité žiadne verbálne nemiestne alebo
vulgárne, hanlivé osočujúce alebo podobné nevhodné výrazy a išlo len o bežnú výmenu názorov kvôli
konfliktu ohľadne predaja bytu.

Za hrubé porušenie dobrých mravov však nemožno považovať predaj darovanej veci cudzej osobe, teda

ak by sa žalovaná ako výlučná vlastníčka bytu rozhodla predmet daru, teda byt, predať, nebolo by to
možné zo strany súdu považovať za správanie, dôsledkom ktorého by bolo právo darcu domáhať sa
vrátenia daru.

Naopak možno konštatovať, že zo strany najmä starých rodičov a žalobcu bol na žalovanú vyvíjaný

nátlak, aby starým rodičom dala splnomocnenie na predaj bytu tak, aby mohli nakladať s finančnými
prostriedkami získanými pri odpredaji bytu. Žalovaná to jednoznačne odmietla a napokon sporný byt ani
nepredala. Zabezpečila platenie nájomného prostredníctvom svojej matky a tety.

Súd teda nezistil ani také správanie sa žalovanej voči starým rodičom (rodičom žalobcu), ktoré by

mohlo byť posudzované ako rozporné s dobrými mravmi. Či už sa to starým rodičom páči alebo nie,
žalovanájeplnoletáosoba,ktorámávovýlučnomvlastníctveurčiténehnuteľnostiamôžesniminakladať
podľa vlastného uváženia. Samotné nakladanie žalovanej s predmetom daru nevyvoláva bez ďalšieho
následok a to možnosť darcu domáhať sa vrátenia predmetu daru.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že jednostranný právny úkon žalobcu a to výzva
na vrátenie daru z 23. 11. 2022 nemá za následok povinnosť žalovanej vrátiť mu dar, lebo neboli splnené
podmienky ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle zo strany žalobcu – žiadosť o vrátenie daru,
by mohol mať následok len, ak by boli splnené ust. § 630 Občianskeho zákonníka, čo však preukázanénebolo. Keďže následkom výzvy z 23. 11. 2022 nebola povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi dar,
žalobca sa nestal opätovne vlastníkom predmetného bytu a tiež sa nestal podielovým spoluvlastníkom
spoločných častí a spoločného zariadenia bytového domu, ani podielovým spoluvlastníkom pozemkov,

na ktorých je bytový dom postavený, súd podanú žalobu o určenie vlastníctva žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam zamietol ako nedôvodnú.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca úspešný nebol, lebo jeho

žaloba bola zamietnutá, úspech v konaní mala žalovaná, preto jej súd vo vzťahu k žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.